Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/202/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu LB MINERALS SK, s.r.o., Košice, Tomášikova 35, IČO: 36 036 455, zast. Mgr. Radovanom Spišiakom, advokátom, Košice, Petzvalova 5, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, A. – C., D. XXX/XX, zast. JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Košice, Bajzova 2, o zaplatenie 2.245,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. z 26. júla 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku I. a súvisiacom výroku II. o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice – okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % (výrok II.) a zamietol návrhy žalobcu na prerušenie konania doručené súdu 15.11.2017 a 15.9.2018 (výrok III.).

2. Súd tak rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný svojvoľným prisvojením si časti pohonných hmôt, čerpanie ktorých do sudov na účely ich ďalšieho použitia do pracovných strojov zabezpečoval žalovaný ako zamestnanec žalobcu nákupom na čerpacej stanici na pokyn a s vedomím žalobcu ako zamestnávateľa a na jeho účet prostredníctvom OMV karty. Súd zistil z listiny „Upozornenie zamestnávateľa na porušenej pracovnej disciplíny a protiprávne konanie, oznámenie zamestnávateľa o náhrade škody a žiadosť o jej náhradu“ z 19.12.2016 týkajúcej sa žalovaného, že ho žalobca ako zamestnávateľ upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny spôsobením škody na majetku krádežou (prisvojením si) časti pohonných hmôt (nafty), ktorú po jej zakúpení za prostriedky zamestnávateľa si ponechal bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa v celkovej výške 4.490,24 eura, ktorú prisvojenú časť pohonných hmôt si následne rozdeľoval s druhým zamestnancom, čím zodpovedá za škodu vo výške 2.245,12 eura. Z Dohody o uznaní záväzku na náhradu škody vyplynulo, že bola uzavretá podľa a medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom dňa 19.12.2016, kde žalovaný potvrdil, že od februára 2016 do decembra 2016 spôsobil zamestnávateľovi, t.j. žalobcovi škodu prisvojením si pohonných hmôt v celkovej výške 4.490,24 eura, ktoré si rozdelil s druhým zamestnancom E. F., a teda na jeho osobu z celkovej škody pripadá suma 2.245,12 eura, ktorú škodu v pomernej časti podľa miery svojho zavinenia uznal žalovaný za svoj záväzok a zaviazal sa nahradiť žalobcovi 2.245,12 eura do 14 dní od uzavretia dohody.

Ďalej súd zistil, že v znaleckom posudku z 19.1.2018 vyhotovenom ad hoc znalcom G. H. D. pre účely trestného konania, mohol znalec hodnotiť len obdobie od 6.7.2016 do 16.12.2016, vychádzal z denných výkazov o množstve natankovaného paliva, údajov z monitorovacieho systému Vision Link, pričom za hodnotené obdobie prevádzky stroja CAT D6K bolo spotrebovaných 6 235 litrov paliva, natankované podľa stroja 6 240,9 litra a podľa obsluhy 6 740 litrov, rozdiel predstavuje 499,1 litra. Za hodnotené obdobie prevádzky stroja CAT 320D bolo spotrebovaných 8 425,4 litra paliva, natankované podľa stroja 8 503,3 litra a podľa obsluhy 10 209 litrov, rozdiel predstavuje 1 705,7 litra. Znalec uviedol, že k tankovaniu dochádzalo za rôznych podmienok a na presnosť merania stavu paliva v nádrži stroja má vplyv napr. rozdielna teplota ráno pri studenom motore a večer pri zahriatom alebo rozkolísaná hladina paliva v nádrži tesne po vypnutí stroja. Sumárne za celé obdobie sa však skresľujúce okolnosti navzájom anulujú a výsledný rozdiel možno považovať za pomerne presný až na 95 %. Z oznámenia spoločnosti Zeppelin SK s.r.o. z 8.2.2022 zistil, že na stroji - hydraulické rýpadlo model CAT 320D držiteľa LB MINERALS SK s.r.o. boli dňa 28.9.2016 vykonané dve opravy v čase od 7.00 hod. do 17.00 hod. na mieste H.. Zo zápisnice o výsluchu svedka I. H. v trestnom konaní z 22.6.2017 vyplynulo, že následne na to, ako B. zaplatil na čerpacej stanici naftu, svedok presmeroval jeho cestu pôvodne do J. do H. a na otázku svedka, ktorú B. položil, prečo má natankovanú naftu v bandaskách, žalovaný svedkovi neodpovedal. Po dojazde na prevádzku do štrkovne H. pred svedkami G. C. a B. K., zástupcom zamestnancov, po vysvetlení a oboznámení všetkých zistených skutočností, ukázal žalovanému fotky, videá a dal mu podpísať upozornenie zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny, žalovaný sa k tomu nevyjadril a upozornenie podpísal. Po podpísaní upozornenia, na tom základe bola pre oboch pripravená Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody, ktorú žalovaný toho istého dňa podpísal. Z denných záznamov o prevádzke stroja CAT 320D za obdobie od 7.1.2016 do 16.12.2016 súd zistil, že chýba záznam zo 6.10.2016, ktorý bol v znaleckom posudku zahrnutý, pri záznamoch z 5.9., 18.10 a 19.10. je pri tankovaní poznámka „sklad“, v dňoch od 25.1 do 16.4., 29.4., 2.5., 5.9., 7.9., 8.9., 13.9., 22.9., 29.9., 18.10. a 19.10. bola vykonávaná práca v H. (K.), na stroji pracoval žalovaný (B.) okrem 21.3., 7.4., 8.4., 11.4 až 14.4., 16.4., 29.4., kedy na ňom pracoval K., pričom 18.10. a 19.10. aj B. a poobede do 22.00 hod. aj K. a 7.3., 9.3., 10.3., 11.3., 16.3., 17.3., 2.5. F.. Podľa denného záznamu z 28.9.2016 bolo v tento deň tankovaných do stroja 246 litrov. Z denných záznamov k stroju CAT D6K za obdobie od 15.1.2016 do 16.12.2016 súd zistil, že chýba záznam zo 6.10.2016, ktorý bol znalcom v znaleckom posudku zahrnutý, v dňoch od 25.1 do 29.3., 5.9., 7.9., 8.9., 13.9., 22.9., 29.9. bola vykonávaná práca v H. (K.), na stroji pracoval E. F. okrem 21.3., 17.3., kedy na ňom pracoval L. M. a 7.3. D.. Ide o záznamy z vyšetrovacieho spisu, pričom doklady vyšetrovacieho spisu od č.l. 377 sa netýkajú roku 2016, ale časového obdobia rokov 2017 a 2018. Súd uviedol, že žalovaný navrhol vykonanie dôkazu predložením originálov pokladničných blokov o nákupe pohonných hmôt na čerpacej stanici OMV, žalobca reagoval, že nimi nedisponuje, pretože boli odovzdané vyšetrovateľovi a majú byť súčasťou trestného spisu. Podľa odpovede OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, vyšetrovateľ nedisponuje originálmi pokladničných blokov o nákupe pohonných hmôt za rok 2016 z čerpacej stanice OMV a v rovnopise spisu sa nachádzajú kópie listín. V pripojenom vyšetrovacom spise v časti Prehľad tankovania, faktúry, pokladničné bloky, záznam o čerpaní sú založené kópie faktúr vystavených spoločnosťou OMV a na č.l. 175 spisu je kópia pokladničného dokladu o nákupe 240 litrov pohonných hmôt za 256,56 eura 23.5.2016 o 18.29 hod. na čerpacej stanici v N. - C. s poznámkou Bentonit Lastovce, CAT D6K 120 litrov, hotovosť a nečitateľné podpisy a na č.l. 187 spisu je kópia pokladničného dokladu o nákupe 240 litrov pohonných hmôt za 263,76 eura dňa 6.6.2016 o 6.03 hod. na čerpacej stanici v N. - C. s poznámkou Bentonit, CAT D6K 120 litrov, CAT 320 DL 120 litrov a nečitateľné podpisy, na č.l. 236 spisu je kópia pokladničného dokladu o nákupe 240 litrov pohonných hmôt za 263,76 eura platené v hotovosti 29.11.2016 o 8.29 hod. na čerpacej stanici v N. - C. s poznámkou CAT D6K 120 litrov, CAT 320 120 litrov a nečitateľný podpis. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu fotografiami vyhotovenými zamestnancami žalobcu, súd dôkaz nevykonal, nakoľko žalovaný, ktorý je na nich zachytený, nedal súhlas na ich vyhotovenie, a teda boli získané v rozpore so zákonom bez akéhokoľvek oprávnenia. Súd citujúc , až 4 a , a vec právne vyhodnotil a to tak, že uplatnený nárok subsumoval pod ustanovenia o náhrade škody z dôvodu, že podľa jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom pri absencii ktoréhokoľvek z predpokladov pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca za škodu neprichádza do úvahy a súd dospel k záveru, že v danom prípade pri konaní, ktoré žalobca tvrdil, že mal žalovaný vykonať (prisvojenie si nafty) absentuje predpoklad

plnenia pracovných úloh, resp. priama súvislosť s plnením pracovných úloh. Súd mal za to, že žalovaný v súvislosti s plnením pracovných úloh zabezpečoval pohonné hmoty pre stroje tankovaním nafty, ak však neskôr začal tankovať pohonné hmoty za účelom a s úmyslom ich prisvojenia, takéto konanie vyhodnotil súd ako exces, vybočenie z plnenia pracovných úloh do tej miery, že ho už nemožno subsumovať pod ustanovenia , ako povinnosť z pracovného pomeru, konanie na príkaz nadriadeného, činnosť v súvislosti s pracovnou cestou ani ako úkon potrebný, resp. zvyčajný počas práce alebo pred začatím, či po skončení práce. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že Dohoda o uznaní záväzku z 19.12.2016 postačuje na preukázanie všetkých atribútov náhrady škody, stotožnil sa s názorom žalovaného, v zmysle ktorého uznanie dlhu podľa nepreukazuje existenciu dlhu bez ďalšieho dokazovania, ale dôsledkom je len predĺženie premlčacej doby na uplatnenie nároku. Teda uznanie dlhu zamestnancom podľa ustanovení nie je ešte samostatným zaväzovacím dôvodom a nezakladá sa ním ani domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Je s ním však spojený ten právny následok, že uznaný peňažný nárok sa nepremlčí pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby, ide o právny názor dlhodobo rešpektovaný judikatúrou, napr. R 12/1976 (). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o neplatnosti Dohody o uznaní záväzku z 19.12.2016 s odôvodnením, že nie je prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle a bola podpísaná v dôsledku manipulácie zamestnávateľa zo strany žalovaného v snahe zabrániť prepusteniu z pracovného pomeru, súd mal za vyplývajúce z výpovede žalovaného, že pri podpise mu to už bolo jedno, pretože mal už inú prácu. Navyše mal pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú do konca roka 2016. Súd dospel k názoru, že žalovaný mohol byť z prebiehajúcich okolností v strese, avšak nemal preukázané, že intenzita stresu ovplyvnila jeho úsudok a myslenie relevantným spôsobom. Súd mal za to, že to, že si žalovaný listinu pred podpisom neprečítal, nemožno pričítať na vrub zamestnávateľa. Následne sa súd zaoberal otázkou naplnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa . Žalobca tvrdil, že žalovaný spolu so svedkom F. si prisvojovali pohonné hmoty zakúpené na OMV na kartu žalobcu, konštatoval, že spôsob, akým to robili, žalobca odsledoval v novembri a v decembri 2016 a následne toto konanie vztiahol na celý rok 2016 a vyčíslil nezrovnalosti v množstve natankovaných a spotrebovaných pohonných hmôt pre oba stroje sumou 4.490,24 eura. Žalovaní tvrdenia žalobcu popierali a poukazovali pritom na faktory, ktoré ovplyvňujú presnosť ukazovateľa zostatku pohonných hmôt v nádrži a spotrebu strojov. Súd nemal v konaní preukázané, že došlo k nákupu pohonných hmôt žalovaným a svedkom F., pretože vo vyšetrovacom spise sú len tri pokladničné doklady, pričom na dvoch je poznámka o hotovostnej platbe, hoci strojníci mali nakupovať na OMV kartu. Vyšetrovací spis obsahuje viaceré faktúry vystavené spoločnosťou OMV za účelom preplatenia tankovania na kartu, z dokazovania však vyplynulo, že túto kartu používali aj iné osoby ako žalovaní. Pokiaľ svedok H. svedčil, že 2 - 3 krát videl žalovaného a svedka F. ako prekladajú bandasky do súkromného auta, dospel súd k záveru, že túto skutočnosť nemožno automaticky považovať za dôkaz, že strojníci počas celého roka 2016 takto opakovane protiprávne konali. Svedok H. vykonal výpočet škody vyhotovením tabuľky na č.l. 15 spisu o rozdiele v spotrebách strojov. Zároveň bolo vykonané na vyčíslenie škody znalecké dokazovanie, pričom aj svedok aj znalec vychádzali z tých istých podkladov - GPS údajov (Vision Link) a denných záznamov strojníkov, ale dospeli k odlišným záverom. Znalec za obdobie 07–12/2016 pri stroji CAT 320D vyčíslil odchýlku 1705,7 litra a pri stroji CAT D6K 499,1 litra, H. za to isté obdobie vyčíslil rozdiel pri stroji CAT 320D na 2031 litrov a pri stroji CAT D6K na 726 litrov. Súd konštatoval, že svedkovia F., D., C. aj znalec G. D. uviedli rôzne faktory ovplyvňujúce údaje, ktoré sa premietnu do GPS systému - Vision Link a faktory ovplyvňujúce spotrebu stroja. Znalec uvedené hlbšie neskúmal, len skonštatoval, že v konečnom dôsledku sa tieto vplyvy „vynulujú“. Ani H., ani znalec nezohľadnili, že k tankovaniu palív do strojov dochádzalo rôznymi spôsobmi, nielen na OMV kartu, ale aj z nádrže v H., kde nebolo možné presne zistiť množstvo natankovaných pohonných hmôt, pričom podľa denných záznamov oba stroje vykonávali činnosť v H. aj niekoľko mesiacov (január až marec, resp. apríl 2016) a aj tieto rozdiely sú súčasťou vyčíslenia škody. Taktiež mal súd dennými záznamami o prevádzke strojov preukázané, že stroje obsluhovali aj iné osoby ako žalovaný a svedok F., tiež do strojov tankovali. Z dokazovania však vyplynulo, že do sudov, resp. bandasiek bolo tankované len v prípade, kedy sa práca mala vykonávať na visutých (zrejme správne vysunutých – pozn. odvolacieho súdu) pracoviskách žalobcu a nie v H., resp. K.. Vzhľadom na tieto uvedené nezrovnalosti vo vyčíslení škody súd konštatoval, že výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť konaním žalovaného B. a svedka F. preukázaná nebola, pričom súd nemal preukázané ani jej vyčíslenie v peniazoch, pretože neboli vykonané žiadne dôkazy na konkrétnu cenu nafty.

Súd poukázal na výpoveď svedka D., ktorý uviedol, že každomesačne vykonával kontrolu spotreby a táto bola vždy v medziach normy, ktorú stanovil podľa spotreby za predchádzajúce obdobie, so zohľadnením napr. aj zostatkov pohonných hmôt v stroji. Odlišne od tohto postupovali svedkovia H. a C., ktorí tvrdili, že pri kontrole spotreby vychádzali z návodov na obsluhu stroja, v ktorých je uvedená spotreba, čo žalovaný rozporoval tým, že v týchto návodoch výrobca takýto údaj vôbec neudáva. Vyhodnotením dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodu, vznik škody a jej konkrétnu výšku ani nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného B. a ujmou na majetku žalobcu. Na tom základe žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol na základe úspechu vo veci a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd taktiež zamietol návrhy žalobcu na prerušenie konania dôvodiaceho tým, že za to isté konanie sú žalovaní trestne stíhaní, v rámci trestného stíhania prebieha dokazovanie použiteľné aj v tomto konaní. Súd konanie neprerušil, čo odôvodnil tým, že výsledky trestného konania nemajú priamy vplyv na občianskoprávnu zodpovednosť žalovaných, resp. žalovaného, ktorá bola skúmaná v rámci civilného konania, hoci v tomto konaní môžu byť použité dôkazy, ktoré boli vykonané počas vyšetrovania. Počas tohto konania však došlo k ukončeniu trestného stíhania žalovaných jeho zastavením. Preto súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol.

3. Proti rozsudku v celom rozsahu včas podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a , t.z. namietajúc, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca citujúc odseky 29. a 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie argumentoval/dôvodil, že medzi ním a žalovaným vznikol zodpovednostný vzťah na základe zákona v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, a to konkrétne na základe ustanovení , pričom poukázal na to, že aj súd subsumoval ním uplatnený nárok pod ustanovenia o náhrade škody, nakoľko dospel k záveru o absencii porušenia povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Na základe takéhoto posúdenia mal žalobca za to, že bolo dôvodné a nutné posudzovať aj právne následky všetkých právnych úkonov, ktoré v tejto súvislosti vznikli, na základe tých istých noriem ako samotný zodpovednostný vzťah, čo súd neurobil, v čom videl žalobca vadu rozhodnutia. Namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v odseku 30. rozsudku, keďže Dohodu o uznaní záväzku z 19.12.2016, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, posudzoval súd podľa a podľa posudzoval súd aj právne dôsledky, ktoré z tejto dohody pre zodpovednostný vzťah žalobcu a žalovaného vyvstali, hoci samotný nárok posudzoval podľa noriem . Žalobca v tejto súvislosti namietol zjavnú zmätočnosť a rozpory v rozsudku pre zjavnú vnútornú rozpornosť právneho posúdenia veci, „kedy na jednej strane je súdený prípad na základe noriem , no na druhej strane úkon, ktorý zo zodpovedného vzťahu vyvstáva, resp. je jeho logickým následkom, súd posudzuje podľa noriem pracovného práva“. Predmetnú vnútornú rozpornosť právneho posúdenia označil za nezrozumiteľnú a zmätočnú, čo vyvoláva vadu nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca na všeobecne právne akceptovanú zásadu, kedy je nutné posudzovať právne úkony podľa obsahu a nie podľa ich označenia, a teda je potrebné klásť dôraz na právnu ochranu vôle konajúceho subjektu pred ochranou formálneho označenia právneho úkonu. Odvolajúc sa na a , tieto citujúc, uviedol žalobca, že uzavretím Dohody o uznaní záväzku z 19.12.2016 sledoval uzavretie dohody, kde žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa na jeho náhradu. Mal za to, že uzavrel so žalovaným dohodu, ktorú po formálnej stránke nesprávne označil za dohodu uzavretú podľa , no jeho úmyslom bolo uzavretie samotnej dohody v obsahu, v akom sa uzatvorila, t.j. uznať žalovaného povinnosť z dôvodu spôsobenia škody a nahradiť ju, jeho úmyslom nebolo uzatvárať dohodu striktne podľa noriem , hoci bola takto nesprávne označená hoci sa zjavne vzťahuje k zodpovednostnému vzťahu vzniknutému na základe právnych noriem (exces zamestnanca). V tejto súvislosti za nesprávne a zmätočné mal právne posúdenie súdu prvej inštancie, kedy na jednej strane sudca vymedzil právnu normu, pod ktorú zodpovednostný vzťah spadá, no na druhej strane uplatnil na rozhodnutie inú právnu normu, s ktorou sú už spájané iné právne následky, čo súd urobil zjavne na neprospech žalobcu, a to v situácii, kedy sám posúdil zodpovednostný nárok v jeho prospech podľa inej právnej normy. Tento rozpor súd nijako relevantne nezdôvodnil, iba že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného. Uzavrel, že nie je udržateľné právne posúdenie, kedy na zodpovednostný vzťah súd nazerá

z pohľadu dvoch rôznych právnych noriem (kódexov), ktoré upravujú právne následky odlišne, a to v situácii, kedy to nie je prípustné, keďže v niektorých právnych vzťahoch je nutné aplikovať právne normy rôznych právnych odvetví, zväčša pri vzťahoch subsidiarity. V ďalšom poukázal na to, že predmetná Dohoda o uznaní záväzku z 19.12.2016 obsahuje opis skutkovej situácie (protiprávneho konania žalovaného), ktorým došlo k vzniku zodpovednosti za škodu, nejde len o formálne uznanie dlhu. Opis predmetného konania žalovaný sám slobodne a vážne uviedol a dohodu takto podpísal, a teda žalobca mal za to, že je možné na obsah tejto dohody nahliadať ako na objektívny dôkaz obsahujúci opis rozhodných skutočností uvedených priamo žalovaným. Poukázal na to, že súd v odseku 31. rozsudku dohodu posúdil ako platne uzavretú a nemal za dôvodné tvrdenia žalovaného o jej neplatnosti z dôvodu manipulácií zamestnávateľa. Žalobca sa teda dožadoval, resp. mal za to, že mal súd túto dohodu aplikovať ako dôkaz s ohľadom na celý jej obsah, v prospech žalobcu. Súd to však nezohľadnil a spôsobil tak vadu konania. Žalobca označil za pochybenie súdu to, že súd na jej obsah vôbec neprihliadol, nevyvodil z nej žiadne skutkové zistenia na prospech žalobcu a tiež nesprávnosť videl v tom, keď právne následky dohody (uznania dlhu) súd celkom nelogicky posúdil podľa inej právnej normy na neprospech žalobcu. Ide o vady rozhodnutia také závažné, že rozhodnutie nemôže obstáť. Citujúc týkajúci sa uznania dlhu, žalobca namietal, že žalovaný v konaní nevyvrátil právnu domnienku, ktorá je založená uznaním dlhu a záväzkom na jeho náhradu, keďže samotné dokazovanie viedol v tej súvislosti, že predmetné zariadenia na zaznamenávanie množstva natankovaného paliva majú určité odchýlky, vykazujú isté nepresnosti a podobne. Žiadnym spôsobom ale nepreukázal, že sa skutok nestal, že škodu nespôsobil alebo v uvedenej výške, alebo že nedošlo k porušeniu noriem , a teda, že dlh, na ktorého náhradu sa zaviazal, neexistuje. Žalobca mal za to, že právne dôsledky uzatvorenej Dohody o uznaní záväzku z 19.12.2016 bolo nutné posudzovať v súlade s normami a judikatúrou vzťahujúcou sa k a vyhodnotiť obranu žalovaného za nedostatočnú z pohľadu toho, že sa mu nepodarilo vyvrátiť právnu domnienku, ktorú založil svojím vlastným právnym úkonom. Následne žalobca citujúc odseky 36. až 38. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd na základe hodnotenia dôkazov dospel k záveru o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik škody, poukázal na to, že bola predložená Dohoda o uznaní záväzku z 19.12.2016, ktorou preukazuje všetky predpoklady nároku na náhradu škody v súdenej veci. Preukazuje ňou jednak škodu a jej výšku, škodovú udalosť a zároveň príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Na tom základe dôvodil, že už nemal procesnú motiváciu produkovať ďalšie dôkazy ohľadne preukazovania svojho nároku na náhradu škody, keďže mal za to, že všetky predpoklady sú predložením dohody preukázané. V konaní produkoval dôkazy na podporu skutočností uvedených v predmetnej dohode, čo však mal už aj nad rámec potreby súdneho konania vzhľadom na to, že žalovaný relevantným spôsobom nevyvracal právnu domnienku, ktorej vznik založil podpisom predmetnej dohody. Záver súdu, že nepreukázal svoj nárok na náhradu škody označil žalobca/odvolateľ za nesprávne právne posúdenie veci trvajúc na tom, že Dohoda o uznaní dlhu preukazuje všetky hmotnoprávne predpoklady na náhradu škody a zároveň jej obsah žalobca podporil vykonaným dokazovaním nad rámec požiadaviek právnej normy. Žalobca namietal voči záveru/tvrdeniu súdu v odseku 36. odôvodnenia rozsudku, keď súd konštatoval, že nebolo preukázané, že došlo k nákupu pohonných hmôt žalovaným a svedkom F., pretože vo vyšetrovacom spise sú len tri pokladničné doklady, pričom na dvoch je poznámka o hotovostnej platbe, hoci mali nakupovať na OMV kartu. Mal tento záver súdu za rozporný so skutočnosťami, ktoré v prejednávanej veci vyvstali, a to z dôvodu, že žalovaný nerozporoval, že chodil tankovať pre zamestnávateľa pohonné hmoty a zároveň túto skutočnosť sám aj potvrdil, a teda žalobca mal záver súdu za nezrozumiteľný. Súčasne dôvodil, že pokladničnými blokmi sa požadovaná skutočnosť ani preukázať nedá, keďže žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokladničné bloky z tankovania podpisoval svedok F., s ktorým spoločne pre zamestnávateľa tankovali. Žalobca poukázal aj na to, že bol síce súdom vyzvaný, aby predložil originály pokladničných dokladov z tankovania týkajúcich sa predmetného konania, avšak až v závere konania, pričom uviedol, že predmetné pokladničné bloky odovzdal vyšetrovateľovi v trestnom konaní a vrátené mu neboli, a preto ich súdu predložiť nemohol, keďže s nimi fyzicky nedisponuje. Namietol, že súd výzvu urobil po skoncentrovaní konania na procesný návrh žalovaného, a teda v rozpore s ustanoveniami vyzval žalobcu na obstaranie dôkazu, ktorý oneskorene navrhol žalovaný, ktorým on - žalobca ani nedisponuje, a následne vyhodnotil neodovzdanie bločkov ako kľúčový dôkaz proti žalobcovi. Súd pritom nezohľadnil celý rad v konaní produkovaných iných, žalobcom riadne a včas predložených dokladov. Žalobca zdôraznil, že predmetné pokladničné bloky by nič nepreukazovali, keďže ich podpisoval svedok F. a nie svedok B. a tankovanie žalovaný nespochybnil. Poukázal aj na znalecký posudok vyhodnotený v trestnom konaní,

ktorý obsahoval podľa žalobcu viac informácií o tankovaní, a ten súdom zohľadnený nebol. Uzavrel, že vyhodnotenie absencie bločkov len na jeho ťarchu je zjednodušením veci, najmä pokiaľ existuje celý rad dôkazov o tankovaní žalovaného, a to napríklad výpovede svedkov, či znalecký posudok a nemožno tým právam neudržať neúspech žalobcu v spore zamietnutím nároku. Svedeckými výpoveďami svedkov H. a C., tvrdil žalobca, že boli preukázané rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k preukazovanému nároku, svedkovia zhodne ako nadriadení zamestnanci žalovaného potvrdili, že zaznamenali pri strojoch, ktoré obsluhoval žalovaný zvýšené spotreby, ktoré nemali reálne opodstatnenie. Zároveň mal za to, že títo svedkovia vyvrátili tvrdenia žalovaného o vplyvoch na spotrebu stroja ako napr. používanie klimatizácie a podobne, ktoré majú len zanedbateľný vplyv na spotrebu stroja, potvrdil to aj znalec v znaleckom posudku. Žalobca namietal zistenia súdu ohľadne skutočností uvádzaných žalovaným, ktorými mal vyvrátiť tvrdenia svedkov H. a C. o tom, z čoho vychádzali pri porovnaní spotreby predmetného stroja. Ak žalovaný na pojednávaní 28.6.2022 predložil súdu na nahliadnutie tri návody o prevádzke strojov, všetky sa týkali strojov odlišných od stroja, ktorý žalovaný obsluhoval, a teda nemohol tým (že keď v predložených návodoch nie sú uvedené spotreby strojov, tak z toho dôvodu nemôžu byť uvedené spotreby stroja ani v návode týkajúcom sa konkrétneho stroja, ktorý obsluhoval žalovaný) vyvrátiť tvrdenia svedkov o tom, že pri porovnaní spotreby predmetného stroja vychádzali z návodu týkajúceho sa konkrétneho stroja, ktorý obsluhoval žalovaný. Žalobca namietal voči vyhodnoteniu svedeckých výpovedí súdom, keď súd na ne neprihliadol; argumentoval, že na obsah návodov na prevádzku strojov neexistuje žiadna forma a výrobca v návode uvádza to, čo uzná za vhodné, aj napriek tomu, že svedkovia uviedli, že vychádzali z návodu na obsluhu stroja, mohli vychádzať aj z iných dokumentov vzťahujúcich sa na stroj a označenie dokumentu nimi bolo len v čisto formálnej rovine. Podľa žalobcu, žalovaný neprekonal tvrdenia vo výpovediach svedkov, ktoré svedčili proti nemu, keďže ich výpovede chce poprieť dôkazmi, ktoré sa vôbec netýkali predmetného stroja. Žalobca v odvolaní uviedol, že predložil ním vyhotovené fotografie žalovaného ako tankuje do bandasiek, čo bolo výslovne zakázané a prostredníctvom ktorých odcudzoval načerpané pohonné hmoty. Súd dôkaz fotografiami nevykonal s tým odôvodnením, že žalovaný, ktorý je na nich zachytený, nedal súhlas na ich vyhotovenie, a teda boli získané v rozpore so zákonom bez akéhokoľvek oprávnenia. Žalobca mal nevykonanie dôkazu z uvádzaných dôvodov za nedostačujúco odôvodnené. Mal za to, že vo výnimočných prípadoch je odôvodnený, resp. ústavne ospravedlniteľný aj postup mimo rámca princípu legality majúci svoj základ v tzv. texte proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Dôvodiac dôvodovou správou k , tvrdil, že súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako silnejšie právo, než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Tvrdil, že je potrebné rozlišovať, či predmetom nezákonného dôkazu je zdokumentovanie protiprávneho konania alebo konania, ktoré nevykazuje prvky protiprávnosti. V prípade, že dochádza k zachyteniu protiprávneho konania na zvukový, prípadne zvukovo-obrazový záznam, tvrdil, že je potrebné aplikovať zásadu „z bezprávia nevzniká právo“, to znamená, že ak niekto koná protiprávne (spôsobuje škodu na majetku), nevzniká mu právo udeliť súhlas na vyhotovenie a použitie tohto záznamu na účely súdneho konania, čoho dôsledkom je skutočnosť, že dôkaz sa považuje za zákonný. V takom prípade je z povahy veci vylúčený test proporcionality, pretože právo protistrany, ktoré sa má vyvažovať neexistuje. Žalobca dôvodil, že s cieľom preukazovania protiprávnej činnosti by malo byť v záujme veci a dosiahnutia rozumnej spravodlivosti akceptovateľné a právom tolerované zdokumentovanie protiprávnej činnosti aj takým spôsobom, ktorý nemusí byť nevyhnutne súladný so zákonom, a to podľa podmienky, že nedochádza k závažnému zásahu do práv tretej osoby, resp. proti jej vôli. Dôvodil, že „nezákonný“ dôkaz slúži na zdokumentovanie nezákonného konania druhej strany porušujúcej práva alebo ohrozujúcej práva žalobcu, a teda mala by sa uplatniť teória eliminácie protiprávnosti (nezákonnosti) na strane žalobcu, podľa ktorej dôkaz (hoci i získaný nezákonným spôsobom) zachytávajúci nezákonné správanie sa nepovažuje na účely dokazovania za nezákonný dôkaz. Na strane žalovaného by sa mala zohľadniť zásada, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že žalovaný neponúkol súdu žiadne nové dôkazy alebo tvrdenia o nových skutočnostiach, ku ktorým by bolo potrebné, aby zaujal žalovaný stanovisko a vyjadril sa. Poukázal na niektoré nepresnosti v odvolaní žalobcu, napr. na str. 7 v bode b/ na poznámku o hotovostnej platbe s tým, že zamestnanci strojníci (vrátane žalovaného) nakupovali na čerpacej stanici OMV na kartu, hotovostnú platbu vykonali páni D. alebo C., čo však žalobca neuviedol a túto platbu pokladá žalovaný za spornú.

Rozsudok mal za právne i vecne správny, vykonané dokazovanie za postačujúce, zo zistených skutočností súd vyvodil správne skutkové závery. Za správne mal to, že súd v súlade s SR odmietol vykonať dôkaz fotografiami, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Postupoval v súlade s ochranou práv fyzickej osoby, najmä jej dôstojnosti a súkromia, ktoré prevažuje nad súkromným záujmom žalobcu, aj keď v odvolaní žalobca sa odvoláva a hovorí o jeho verejnom záujme. Dôkaz na ktorý sa odvoláva žalobca nebol pripustený ani v trestnom konaní pre jeho nezákonnosť. Žalovaný uviedol, že opis žalobca ako škoda vznikla zodpovedá popisu plnenia pracovných povinností, a preto žalovaný zastáva právny názor, že sa žalobca domáha náhrady škody podľa , podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v až . Aplikácia iného právneho predpisu na súdený prípad po vykonaní dokazovania by nepriniesla iné konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako je výrok napadnutého rozsudku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v odvolacej replike nemal za celkom zrejmú argumentáciu žalovaného, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalobca svoj záujem stotožňuje s verejným záujmom, poprel, že by také niečo v odvolaní uviedol. Žalobca zotrval na svojom názore, že ako poškodený nepotrebuje získať od škodcu súhlas na to, aby ho mohol pri protiprávnom konaní zaznamenať, ako to od neho - žalobcu žiadal súd prvej inštancie. Uviedol, že ani mu nie je známe nepripustenie tohto dôkazu v trestnom konaní, ako to uviedol žalovaný, pričom toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobca mal za to, že obvinenie voči žalovanému bolo vznesené aj na základe tohto dôkazu. Pokiaľ sa žalovaný vyjadril, že podľa jeho názoru sa žalobca domáha náhrady škody podľa , žalobca zotrval na tom, že konanie žalovaného je v rozpore s plnením pracovných úloh a predstavuje exces z plnenia pracovných úloh a z toho dôvodu preto nie je možné jeho konanie posudzovať, resp. mať za konanie v súlade s plnením pracovných úloh, na ktoré je možné použiť ustanovenie . V ďalšom žalobca opakoval, resp. uvádzal skutočnosti, ktoré už uviedol v samotnom odvolaní.

6. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní dané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas žalobcom ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( – ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil ( ).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. decembra 2023 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 202, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 4.12.2023.

9. Žalobca v odvolaní dôvodil odvolacími dôvodmi, v zmysle ktorých mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vec nesprávne právne posúdil ( ).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu/ odvolateľa vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

11. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle (súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje

dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

12. V súdenej veci išlo o nevykonanie dôkazu súdom prvej inštancie – žalobcom vyhotovených „fotografií žalovaného ako tankuje (palivo) do bandasiek, čo bolo výslovne zakázané, a prostredníctvom ktorých odcudzoval načerpané pohonné hmoty“, pre jeho neprípustnosť/nezákonnosť. Súd odôvodnil, že žalovaný, ktorý je na fotografiách zachytený, na vyhotovenie fotografií nedal súhlas, boli teda získané v rozpore so zákonom bez akéhokoľvek oprávnenia (odsek 23. odôvodnenia). Podľa tvrdení žalobcu malo byť týmto dôkazom preukázané nezákonné konanie žalovaného.

13. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

14. Z citovaného znenia nesporne vyplýva, že dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov; ide o princíp legality. Dôkaz nemôže byť informácia získaná v rozpore s právnymi prepismi, teda nezákonne. V zásade platí, že nezákonne získaný dôkaz je neprípustný, avšak ak nastane situácia, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadnuť aj na takýto dôkaz. V takom prípade musí posúdiť, ktoré ústavné právo je pri vzájomnej kolízii silnejšie a preváži, musí zistiť, či bol zásah do súkromia osoby legitímny a nevyhnutný, teda, či strana nemala k dispozícii iný dôkaz. Pri vzatí do úvahy fotografií žalovaného získaných bez jeho privolenia, muselo by byť právo žalovaného na ochranu jeho obrazovej snímky proporčne slabšie oproti ústavnému právu žalobcu, ktorého porušenie sa má týmto spôsobom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú diskrimináciu).

15. Podľa , súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

16. Článok 16 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom iba celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca legality vyplývať z tzv. testu proporcionality kolidujúcich ústavných práv. Test proporcionality zahŕňa posúdenie vhodnosti (či je navrhovaný dôkaz spôsobilý/vhodný na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania), potrebnosti (či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom) a primeranosti zásahu do práv protistrany (ide o posúdenie primeranosti zásahu do práv dotknutého subjektu – protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu, v rámci tohto kroku sa posudzuje i/ závažnosť a intenzita zásahu a zároveň ii/ či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným spôsobom dosiahnuť – súd skúma, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného bremena, a teda aj úspechu v spore vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu).

17. Z podaného odvolania je zrejmé, že argumentom odvolateľa pri uplatnenom odvolacom dôvode podľa je námietka nevykonania nezákonného dôkazu, ktorým v danom prípade boli žalobcom bez privolenia žalovaného, v rozpore s Obč. zákonníka vyhotovené fotografie žalovaného. Súd dôkaz vyhodnotil ako nezákonný a ako taký ho nevykonal. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu dospel k záveru, že nevykonaním tohto konkrétneho nezákonného dôkazu nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle , nakoľko ide o nezákonne získaný dôkaz; dôkaz ani nie je vhodný, resp. spôsobilý na preukázanie nezákonnej činnosti/konania žalovaného, túto činnosť žalovaného mohol žalobca preukázať aj iným a zákonným spôsobom a napokon podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani záujem na unesení dôkazného bremena žalobcu, a teda aj úspech v spore vyšší ako záujem na ochrane práva žalovaného, porušeného získaním nezákonného dôkazu.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

20. V danej veci sa žalobca/odvolateľ nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu ohľadne (ne)preukázania naplnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, nemal preukázané, že došlo k nákupu pohonných hmôt žalovaným (spolu s F.), pretože mu neboli predložené pokladničné doklady o nákupe, resp. k dispozícii mal len tri pokladničné doklady, aj na nich je poznámka o hotovostnej platbe, pričom žalovaný podľa tvrdení žalobcu mal nakupovať pohonné hmoty prostredníctvom karty OMV, súd nemal preukázaný vznik škody a jej konkrétnu výšku a ani príčinnú súvislosť. Odvolací súd zastáva názor, že tieto závery súdu prvej inštancie korešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodiť iný záver než ten, k akému dospel súd prvej inštancie, nie je možné

21. Žalobca/odvolateľ v odvolaní namietal, že súd vôbec nevzal do úvahy, že žalobcom predložená a žalovaným podpísaná Dohoda o uznaní záväzku z 19.12.2016 obsahuje doslovný popis protiprávneho konania žalovaného, ktoré zakladá jeho zodpovednosť za vznik škody, mal za to, že ide o objektívny dôkaz obsahujúci popis rozhodných skutočností, opísaných priamo žalovaným, že preukazuje všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, namietal, že súd na obsah dohody vôbec neprihliadol a z dôkazu vôbec nevyvodil z neho vyplývajúce rozhodné skutočnosti. Namietal aj voči vyhodnoteniu dokazovania vykonaného výsluchom svedkov H. a C., z ktorých výpovedí mal mať súd preukázané, že zaznamenali pri stroji, ktorý obsluhoval žalovaný, zvýšené spotreby stroja, ktoré nemali reálne opodstatnenie a tiež týmito výsluchmi mal mať súd vyvrátené žalovaným tvrdené skutočnosti o rôznych vplyvoch (klimatizácia a pod.) na spotrebu stroja. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne Dohodu o uznaní záväzku na náhradu škody a následky z nej plynúce posudzoval podľa , avšak vzhľadom na posudzovanie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi podľa mal za potrebné, aby i predmetná „Dohoda ...“ bola posúdená podľa , a to podľa ako právny úkon uznania dlhu. Stav, kedy samotný nárok na náhradu škody posudzoval súd podľa ustanovení a Dohodu o uznaní záväzku na náhradu škody posudzoval výlučne podľa , označil za zmätočný a rozporný.

22. Odvolací súd na základe oboznámenia sa s označenou listinou, Dohodou o uznaní záväzku z 19.12.2016 nesúhlasí, resp. nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že táto „Dohoda...“ preukazuje, resp. z nej vyplýva splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. V prvom rade, z dôvodu ozrejmenia, o ktoré zákonné predpoklady ide, odvolací súd má za potrebné na tomto mieste uviesť, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý nárok uplatnený žalobcom posudzoval nie ako nárok pracovnoprávny, vyplývajúci v právneho vzťahu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, ale súd vyhodnotil, že v prípade konania, ktorým žalobca tvrdil, že mu mal žalovaný spôsobiť škodu (prisvojením si nafty) nejde o konanie zamestnanca/žalovaného v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ale „začatie tankovania PHM za účelom a s úmyslom ich prisvojenia“ vyhodnotil ako exces, vybočenie z plnenia pracovných úloh do tej miery, že toto konanie už nemal za možné subsumovať pod ustanovenia ( ), a preto keďže nešlo o konanie v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, posudzoval žalobný nárok žalobcu ako nárok občianskoprávny podľa a nasl. . Odvolací súd je presvedčený, že k žalobcom tvrdenému porušeniu povinností žalovaného došlo pri plnení pracovných úloh žalovaného, resp. v priamej súvislosti s ním, pri tankovaní pohonných hmôt na príkaz a s vedomím zamestnávateľa. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je preto relevantné ust. . Žalobca bol preto povinný preukázať protiprávne konanie žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie.

23. Predmetná Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody z 19.12.2016, majúca charakter listinného dôkazu, vyššie uvedené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi ani sama o sebe a najmä nie vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi nepreukazuje tak, ako sa domnieval žalobca v konaní a aj v odvolaní. Uznanie záväzku zamestnanca na náhradu škody v zmysle totiž nie je samostatným zaväzujúcim dôvodom ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že predmetná dohoda nemá charakter uznania dlhu podľa . Predmetná Dohoda o uznaní záväzku na náhradu škody uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom na strane jednej a žalovaným ako zamestnancom na strane druhej je určitá a zrozumiteľná a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, čo ňou chceli jej účastníci prejaviť. Dovolávanie sa žalobcom posúdenia jej obsahu ako uznania dlhu podľa Občiasnkeho zákonníka je neopodstatnené a účelové. Dohoda žiadnu právnu domnienku existencie dlhu žalovaného v čase jej podpísania nezaložila, a teda odvolacie námietky žalobcu na tomto založené sú bez akéhokoľvek opodstatnenia.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe návrhov sporových strán v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd má za to, že sa súd prvej inštancie správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi (s výnimkou nesprávneho právneho posúdenia otázky, že k protiprávnemu konaniu žalovaného malo dochádzať pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s ním) a na základe zistených skutkových okolností správne vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal konkrétne protiprávne konania žalovaného pri tankovaní pohonných hmôt (kedy a v akom rozsahu), ktorým na základe skutkových tvrdení žalobcu, svojvoľným prisvojením si časti zakúpených pohonných hmôt, mal spôsobiť žalobcovi škodu, nepreukázal vznik a výšku škody ani príčinnú súvislosť medzi nimi. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil súd správny právny záver, keď v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v časti jeho výrokov I. a II. ako vecne správny podľa , potvrdil.

26. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, t.j. vrátane výroku III., ktorým súd zamietol jeho návrhy na prerušenie konania. Žalobca odvolanie proti tomuto výroku osobitne neodôvodnil. Odvolací súd preto podľa odvolanie proti výroku III. rozsudku, ktorým súd zamietol návrhy žalobcu na prerušenie konania, odmietol, keďže nemalo náležitosti podľa .

27. Podľa v spojení s rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania, a to podľa priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, ktorý v odvolaní úspech nemal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).