Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/95/2010

Potvrdené rozhodnutím 4Co/320/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Minxovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobkyne G.. Q. F., bývajúcej v P., X. Č.. X, zast. U.. P. D., advokátkou v O., M.Í. Č.. X, proti žalovanému: L., J.. Ľ..Š. Č.. XX, P., zast. U.. P. Q., advokátom v P., X..I. Č.. XX, o zaplatenie 362,22 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.júna 2011 č.k. 11C/95/2010-74 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa."

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, JUDr. Marek Kotora ako sudca v právnej veci žalobkyne G. zast. JUDr. Mariana Lörincová, advokátka, Hutnícka 1, Košice proti žalovanému Gymnázium, ulica Ľ. Štúra 26, Michalovce, IČO: 171 51341, zast. JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Sama Chalupku 18, Michalovce, o zaplatenie 362,22 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 8.7.2010 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 362,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.1.2010 do zaplatenia, ako aj trovy tohto konania. Poukazovala na to, že so žalovaným dňa 1.9.2001 uzavrela pracovný pomer na funkciu učiteľa na skrátený pracovný úväzok. K 1.9.2007 jej žalovaný prestal prideľovať prácu a uhrádzať mzdu, pričom mzda za obdobie september 2007 a február 2009 jej bola zo strany žalovaného uhradená na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce, č. k. . Dobrovoľne žalovaný následne uhradil mzdu aj za obdobie do 30.10.2010. Zdôraznila, že jej pracovný pomer skočil ku dňu 31.12.2009 a to výpoveďou. Za obdobie dvoch mesiacov - november a december 2009 jej žalovaný mzdu neuhradil a v zmysle ust. § 29 ods. je jej priemerným platom funkčný plat. Jej platové výmery sa nachádzajú však u žalovaného, ktorý ich jej odmietol vydať, avšak na základe mzdového listu za jún 2007 bol jej funkčný plat 5.456,- Sk, t.j. 181,11 EUR, čo za dva mesiace predstavuje sumu 362,22 EUR.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil a žalobu považoval za vyložene a vysoko špekulatívnu, účelovú a neodôvodnenú. Poukazoval na to, že žalobkyňa vôbec v žalobe neuvádza dôležitú a pre posúdenie dôvodnosti žalobného nároku podstatnú informáciu a skutočnosť, že jej pracovný pomer bol ukončený uplynutím výpovednej lehoty ku ňu 31.10.2009 a to na základe platnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 23.6.2009, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 2.7.2009, t.j. trojmesačná výpovedná lehota jej začala plynúť 1.8.2009 a skončila 31.10.2009.

Pokiaľ si žalobkyňa nárokuje predmetnou žalobou mzdu za obdobie november a december 2009, kedy podľa jej názoru mala ešte plynúť výpovedná lehota vychádza tak zrejme zo skutočnosti, že jej bola doručená ďalšia výpoveď zo dňa 17.8.2009, tzv. „druhá výpoveď“, ktorá je však bezpredmetná, nakoľko už predtým došlo k platnému rozviazaniu pracovného pomeru prvou výpoveďou z 23.6.2009 s tým, že platnosť tejto výpovede nespochybnila na súde, ani jedna zo strán, t.j. ani žalobkyňa.

Skutočnosť, že žalobkyni bola zaslaná neskôr aj v poradí druhá výpoveď sa dá vysvetliť tým, že v poradí prvá a platná výpoveď bola daná žalovanou v zastúpení vtedajšieho riaditeľa školy G. a to v čase kedy prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp. zn. .

Od 1.7.2009 sa stala riaditeľkou školy P. s tým, že v spisovom materiáli žalobkyne sa až následne našla pôvodná výpoveď a nakoľko stále prebiehalo súdne konanie o náhradu mzdy a prebiehali aj rokovania vrátane žalobkyne celkovo s troma zamestnancami bola týmto zamestnancom ešte predtým než sa našla v spisovom materiáli pôvodná výpoveď daná z opatrnosti výpoveď už v zastúpení novej riaditeľky školy v domnení, že tým zamestnancom ešte nebola daná výpoveď.

Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že je platná prvá výpoveď, ktorá nebola napadnutá neplatnosťou v prekluzívnej dvojmesačnej lehote, nakoľko v zmysle ust. neplatnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle ust. výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z Výpovede z pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 23.6.2009 (čl. 21, 45 spisu) súd zistil, že zo strany Gymnázium Ľ. Štúra 26, 071 01 Michalovce podpísanou G., riaditeľ školy bolo žalobkyni oznámené, že na základe poverenia Košického samosprávneho kraja č. XXX/XXXX-RU XX/XXXXX na realizáciu zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu žiakov Združenej strednej priemyselnej školy Ľ. Štúra v Michalovciach bolo rozhodnuté o ukončení jej pracovného pomeru na Gymnáziu Ľ. Štúra Michalovce.

Vzhľadom na organizačnú zmenu prechádza jej pracovný pomer na Združenú strednú školu , Partizánska 1, Michalovce a pre Gymnázium Ľ. Štúra 26, Michalovce sa stáva nadbytočná, preto jej pracovný pomer končí výpoveďou ku dňu 1.7.2009 v súlade s ust. . Päťmesačné odstupné bude s ňou po ukončení pracovného pomeru vyporiadané v zmysle ust. a z kolektívnej zmluvy na rok 2007.

Výpoveď zo dňa 23.6.2009 bola žalobkyni doručená dňa 2.7.2009.

Z Výpovede z pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 17.8.2009 Gymnázium Ľ. Štúra (čl. 22 spisu) podpísaná P. riaditeľka školy jej bolo oznámené, že riaditeľstvo Gymnázia Ľ. Štúra rozhodlo o ukončení jej pracovného pomeru na Gymnáziu Ľ. Štúra, ktorý jej vznikol 1.9.1996 podľa ust. z dôvodu nadbytočnosti.

Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou bolo dňa 3.8.2009 prerokované príslušným odborovým orgánom v súlade s ust. a zároveň jej bolo oznámené, že zamestnávateľ nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by jej mohol podľa ponúknuť.

Jej pracovný pomer bude ukončený uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. 30.11.2009.

V zmysle článku 14 bod 1, písm. b/ prílohy IV. kolektívnej zmluvy jej bude vyplatené odstupné po skončení pracovného pomeru vo výške 5-tich funkčných platov.

Predmetnú výpoveď žalobkyňa prevzala asi dňa 4.9.2009 s určitosťou niekedy v mesiaci september 2009.

Listom zo dňa 8.7.2009 (čl.23 spisu) právna zástupkyňa žalobkyne oznámila Gymnáziu Ľ. Štúra 26, Michalovce (t.j. po doručení výpovede zo dňa 23.6.2009), že jej oznámenie o výpovediach z pracovného pomeru sa nedá považovať za výpoveď z pracovného pomeru, preto im doporučila dať riadnu výpoveď, alebo navrhnúť dohodu o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Ani dôvody výpovede, to znamená poverenie VÚC nie sú právne relevantné. Odstupné, ktoré chcete dať nie je v súlade s ust. a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa. Opätovne ich upozornila, že do riadneho skončenia pracovného pomeru majú povinnosť platiť náhradu mzdy.

Súčasne žalovanému oznámila, že pri výpovedi z pracovného pomeru je trojmesačná výpovedná lehota, to znamená v žiadnom prípade nemôže pracovný pomer skončiť 1.7.2009 iba dohodou a ide o zamestnancov P..

Z výzvy zo dňa 7.9.2009 (čl.24 spisu) adresovanej P.o strany riaditeľstva Gymnázia Ľ. Štúra 26, Michalovce bol tento vyzvaný, aby sa dňa 10.9.2009 dostavil do zamestnania o 7.30 hod., kde mu budú pridelené pracovné úlohy z dôvodov, že nakoľko jeho pracovný pomer sa končí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty a teda trvá do 30.11.2009 jeho prítomnosť na pracovisku v čase od 7.30 hod. je žiaduca. Jeho týždenný úväzok je 35,7 hod. týždenne bez prestávok v práci , čo je 7,14 hod. denne. Podpísaná je P.

Z výzvy zo dňa 7.9.2009 (čl.46 spisu) adresovanej G. zo strany riaditeľstva Gymnázia Ľ. Štúra 26, Michalovce bola táto vyzvaná, aby sa dňa 10.9.2009 dostavil do zamestnania o 7.30 hod., kde jej budú pridelené pracovné úlohy z dôvodov, že nakoľko jeho pracovný pomer sa končí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty a teda trvá do 30.11.2009 jeho prítomnosť na pracovisku v čase od 7.30 hod. je žiaduca. Jej týždenný úväzok je 10,2 hod. týždenne bez prestávok v práci , čo je 2,04 hod. denne. Podpísaná je P..

Listom zo dňa 18.5.2010 (čl.36 spisu) žalobkyňa vyzvala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaného, aby jej bola uhradená náhrada mzdy vzhľadom na jej skončenie pracovného pomeru dňom 31.12.2009. Náhrada mzdy za obdobie do 31.10.2009 bola uhradená avšak nebola uhradená za dva mesiace jej doposiaľ t.j. za obdobie od 1.11.2009 do 31.12.2009 v sume 362,22 EUR (181,11 x 2 ). Náhradu mzdy žiadala uhradiť do 15-tich dní s tým, že následne pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou.

Zároveň žalobkyňa v tomto liste uviedla, že o skutočnosti, že oznámenie o skončení pracovného pomeru z 23.6.2009 nebolo zo strany gymnázia považované za výpoveď z pracovného pomeru svedčí aj to, že im bola následne doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 17.8.2009.

Podaním zo dňa 23.2.2011 (čl.35 spisu) žalobkyňa uviedla, že žalovaný nesprávne riešil pracovno- právne vzťahy u troch zamestnancov. Od 1.9.2007 žalovaný žalobkyni a ďalším dvom zamestnancom prestal prideľovať prácu a ani relevantným spôsobom neukončil pracovný pomer. V rámci súdnych konaní, ktoré pokiaľ sa týka žalobkyne prebiehalo na súde pod č.k. a u ostatných zamestnancov pod č.k. a bol žalovaný viackrát upozorňovaný, že je potrebné ukončiť pracovný pomer. Právny zástupca žalovaného niekoľkokrát prisľúbil túto vec riešiť, niekoľkokrát boli všetci traja zamestnanci predvolaní, avšak nič sa nevyriešilo. O riešení pracovno-právneho vzťahu žiadala žalobkyňa napríklad aj listami zo dňa 10.1.2008, 28.3.2008 a 14.10.2008. Listami zo dňa 24.10.2008 a 3.4.2008 žalovaný odmietol túto vec riešiť.

V júli 2009 prevzala žalobkyňa oznámenie o výpovedi z pracovného pomeru. Dňa 8.7.2009 žalobkyňa oznámila žalovanému, že toto oznámenie sa nedá považovať za platnú výpoveď. Následným krokmi žalovaného mala za to, že žalovaný súhlasí s tým, že nejde o relevantnú výpoveď a oznámenie nepovažuje za výpoveď z pracovného pomeru.

Dňa 17.8.2009 žalovaný zaslal výpovede z pracovného pomeru a dňa 7.9.2009 (čl. 46 spisu) vyzval troch zamestnancov, aby sa dostavili do zamestnania, pretože im chce prideliť prácu a uviedol, že pracovný pomer končí 30.11.2009, to znamená nebol dôvod na popretie oznámenia na súde, pretože prekluzívna lehota ešte neuplynula.

Aj keď sa zamestnanci vrátane žalobkyne dostavili v určenom termíne na pracovisko žiadna práca im pridelená nebola.

V roku 2009 boli všetkým trom zamestnancom predložené dva návrhy na skončenie pracovného pomeru dohodou, ale pretože išlo o spätné ukončenie pracovného dôvodu títo s týmto nesúhlasili (čl. 43, 47 spisu). Napríklad dňa 2.6.2009 im žalovaný predložil k podpisu dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2007 (čl. 44, 47 spisu).

Žalobkyňa mala za to, že aj predloženie týchto dvoch návrhov - dohôd svedčí o tej skutočnosti, že žalovaný svoj list z júna 2009 nepovažoval za výpoveď, prípadne, že na základe listu 8.7.2009 súhlasil so zrušením výpovede.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola presunutá na iné pracovisko a následne až potom sa začali poukazovať na to, že žiadne listy o ukončení pracovného pomeru nedostali. Až po niekoľkých súdnych pojednávaniach, ktoré boli vedené v konaní 19C im bola daná výpoveď, túto však považujú za neplatnú, lebo nie je správne formulovaná. Jej právna zástupkyňa oznámila žalovanému, že nie je to platná výpoveď a preto je prekvapená, že zo strany žalovaného im nebola vyplatená za dva mesiace mzda, t.j. do skončenia pracovného pomeru do 31.12.2009.

Pokiaľ sa týka výpovede zo dňa 23.6.2009 žalobkyňa potvrdila, že túto prevzala dňa 2.7.2009.

Pracovala ako zamestnankyňa Gymnázia Ľ. Štúra na určitý úväzok a takisto mala aj úväzok na Strednej priemyselnej škole Michalovce. Išlo o dve školy, ktoré pôsobili v jednej budove. Úväzok na Strednej priemyselnej škole a na Gymnáziu Ľ. Štúra jej tvorilo 100% úväzku.

Na Gymnáziu Ľ. Štúra vyučovala anglický jazyk, na Strednej priemyselnej škole Michalovce spočiatku vyučovala aj odborné predmety a potom pre nedostatok angličtinárov začala vyučovať už len anglický jazyk.

Výpoveď zo dňa 23.6.2009 jej bola adresovaná ešte zo strany riaditeľa Luterána, avšak následne jej právna zástupkyňa adresovala list vedeniu žalovaného, že nesúhlasí s predmetnou výpoveďou a žiada o prideľovanie práce.

Následne jej bola doručená zo strany žalovaného nová výpoveď z pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 17.8. 2009 už podpísané Mgr. Annou Osifovou, riaditeľkou školy, ktorú prevzala asi dňa 4.9.2009, ale s určitosťou to bolo v septembri roku 2009.

Pokiaľ ide o jej funkčný plat aj v konaní sa vychádzalo z jej funkčného platu vo výške 5.456,- Sk (181,11 EUR) a preto si v tomto konaní uplatňuje obdobie dvoch mesiacov a to november a december 2009 do skončenia pracovného pomeru.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že 1.8.1986 uzatvorila pracovnú zmluvu ako učiteľka na Strednej priemyselnej škole v Michalovciach. V roku 1996 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok z ktorej vyplýva, že od 1.9.1996 vykonávala prácu pre dva subjekty a to pre Strednú priemyselná školu Michalovce a pre Gymnázium Ľ. Štúra Michalovce. Počet hodín sa menil každý rok k 1.9.. Nikdy nebola uzavretá dohoda o zmene dojednaných pracovných podmienok na jednotlivé hodiny na jednotlivých školách. Obidve školy boli v tom istom objekte a na obidvoch školách bol ten istý riaditeľ. Obidve školy mali právnu subjektivitu.

Rozhodnutím Košického samosprávneho kraja z 11.12.2006 a následne rozhodnutiami Ministerstva školstva došlo k racionalizácii škôl v rámci, ktorej bola Stredná priemyselná škola zrušená. Jej právnym nástupcom sa stala Stredná odborná škola technická, momentálne sa volá Stredná odborná škola Michalovce, to znamená, že pracovný pomer, ktorý mala uzatvorený s Gymnáziom Michalovce ostal naďalej neukončený.

Niektorí zamestnanci, alebo väčšina zamestnancov v tomto období pracovala pre obidve školy. Niektorí zamestnanci ostali pracovať na Gymnáziu, niektorí prešli na Strednú priemyselnú školu Michalovce a niektorí ostali pracovať pre obidva subjekty.

Riaditeľ gymnázia nebol ochotný s tromi zamestnancami, ktorí prešli na novo utvorenú školu ukončiť pracovný pomer, aj keď bola korešpondencia v tomto duchu zasielaná.

Až v júni 2009 zaslal oznámenie o výpovedi z pracovného pomeru na základe tohto oznámenia mu bolo zo strany žalobkyne oznámené, že nemožno to považovať za platnú výpoveď, čo brali za skutočnosť, že teda to vzal žalovaný do úvahy a že táto výpoveď je zrušená, pretože následnými krokmi mali za to, že s tým žalovaný súhlasí a nepovažuje tento list za výpoveď.

Dňa 17.8.2009 im zaslal výpovede z pracovného pomeru ďalšie a dňa 7.9.2009 vyzval všetkých troch zamestnancov, aby sa dostavili do práce za účelom prideľovania práce s tým, že pracovný pomer končí 30.11.2009.

Mala za to, že u nej sa nekončí pracovný pomer 30.11.2009, pretože výpoveď prevzala až v septembri 2009, t.j. výpoveď zo dňa 17.8.209, teda jej pracovný pomer končí ku dňu 31.12.2009.

Z výpovede žalobkyne ďalej vyplynulo, že pokiaľ ide o doručené výpovede žiadna z výpovedi o ktoré v konaní ide nebol z jej strany podaný návrh o určenie ich neplatnosti.

Následne bolo medzi stranami riešenie skončenia pracovného pomeru a obe zo strán prejavili záujem o ukončenie pracovného pomeru, avšak zo strany žalovanej toto riešenie nebolo adekvátne. Mala teda za to, že oznámenie o výpovedi sa nedá považovať za výpoveď pretože jej následne bola doručená ďalšia výpoveď a následne boli predvolaní k riaditeľke školy s tým, že im bude pridelená práca.

Bolo to teda v čase, keď ešte prekluzívna lehota na popretie výpovedí neuplynula, to znamená mali jednoznačne za to, že výpoveď z pracovného pomeru, resp. pracovný pomer končí 31.12.2009 s čím žalobkyňa súhlasila.

Dňa 7.9.2009 sa j dostavila k žalovanej s tým, že chceli spolu s ďalšími zamestnancami, aby im bola prideľovaná práca, pričom zo strany vtedajšej riaditeľky pani E. im bola podpísaná dovolenka.

Žalobkyňa mala za to, že zo strany riaditeľky došlo k odvolaniu výpovede danú zo strany riaditeľa D., keďže im bola následne doručená ďalšia výpoveď podpísaná terajšou riaditeľkou pani P..

Pri riešení pracovno-právnych nárokov žalobkyne voči žalovanej sa nikdy neriešila priamo výpoveď zo strany pána G. Riešilo sa samotné skončenie pracovného pomeru.

Žalobkyňa uviedla, že jej bola daná aj Dohoda o skončení pracovného pomeru (čl.43 spisu) s tým, že mal byť pracovný pomer ukončený k 31.8.2009, toto však z jej strany nebolo akceptované.

Takisto jej bola predložená aj Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 1.6.2009 (čl.44 spisu), kedy mal byť s ním na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného skončený pracovný pomer ku dňu 31.8.2007 (čl.47 spisu).

Z výsluchu svedka P. súd zistil, že aj tento bol v sporom konaní so žalovaným. Rovnako mu bola doručená výpoveď žalovaného zo dňa 23.6.2009, ako aj zo dňa 17.8.2009. Dňa 7.9.2009 sa rovnako dostavil spolu so žalobkyňou na pracovisko žalovaného avšak tam nič nebolo poriešené. Bolo mu rovnako ponúkané ukončenie pracovného pomeru so spätnými dátumami, čo však on neakceptoval.

Z výsluchu P.j riaditeľky žalovaného súdu zistil, že táto nastúpila do funkcie dňa 1.7.2009 a z materiálov sa dozvedela, že títo kolegovia medzi nimi aj žalobkyňa sú v súdnom konaní.Pozbierala jednotlivé materiály v ktorých sa však žiadna výpoveď daná im jej predchodcom nenachádzala. Vychádzala z rozsudku, ktorý bol obdržaný, pokiaľ sa týka žalobkyne č.k. -59 a v tomto rozsudku sa uvádza, že žalovaný bez rozviazania pracovného pomeru a bez akejkoľvek dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok jej prestal dňom 1.9.2007 prideľovať prácu a platiť mzdu.

Preto vychádzala z toho, že žiadna výpoveď nebola žalobkyni daná a keďže bolo potrebné ukončiť tento pracovný pomer a všetci traja kolegovia boli v súdnom konaní rozhodla a dala im výpoveď. Neskoršie boli nájdené v spisoch, pokiaľ sa dávali veci do kopy aj výpoveď adresovaná žalobkyni zo dňa 23.6.2009.

Ona osobne vychádzala zo súdneho spisu, kde bolo uvedené, že im žiadna výpoveď nebola daná, čiže z tohto dôvodu im dala výpoveď listom zo dňa 17.8.2009.

Takisto obdržala aj list zo dňa 8.7.2009 v ktorom žalobkyňa uviedla, že oznámenie o výpovedi z pracovného pomeru sa nedá považovať za výpoveď z pracovného pomeru a že im bolo doporučené dať riadnu výpoveď.

Žalovaná mala za to, že výpoveď danú organizáciou podpísanú pánom G.o dňa 23.6.2009 považuje za platnú. Z jej obsahu vyplýva komu je adresovaná ako aj skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu a paragrafové znenie v zmysle .

Pokiaľ žalobkyňa namieta výpovednú lehotu v tomto liste uvedenú majú za to, že plynutie lehoty vyplýva zo a nemusí byť formulované vo výpovedi a niet dôvodu na to, aby táto výpoveď, ktorú oni považujú za platnú bola nejakým relevantným spôsobom spochybnená.

Vo veci žalovanej bol doručený rozsudok z 22.6.2009 a v tomto čase nebol pracovný pomer ukončený až následne predchádzajúci zástupca žalovaného pán Luterán ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou zo dňa 23.6.2009, ktorú považujú za platnú.

Pokiaľ sa týka jednaní, ktoré boli s jednotlivými zamestnancami prebiehali z toho dôvodu, aby bolo nejakým spôsobom ukončený pracovný pomer v domnení, že tento ešte trvá, nakoľko stále sa navyšovala suma, ktorú bolo potrebné vyplatiť z dôvodu neukončeného pracovného pomeru. Preto boli rôzne úvahy pri jednaniach aj so zamestnancami a tieto úvahy boli aj o možnosti ukončiť pracovný pomer dohodou, resp. iným spôsobom.

Výpoveď, ktorá im bola daná novou zástupkyňou žalovanej organizácie táto mu bola daná s vedomím, že žiadna výpoveď nebola daná a že pracovný pomer nebol ukončený.

Žalovaná žiadnym zo spôsobom písomne ani nedala súhlas k odvolaniu svojej výpovede zo dňa 23.6.2009.

Z rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. zo dňa 22.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že v právnej veci žalobkyne G. proti žalovanému Gymnázium so sídlom Michalovce, ul. Ľ. Štúra 26, IČO: 17 15 13 41 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 3.078,87 EUR so 4% ročným úrokom z omeškania od 1.2.2009 do zaplatenia. Návrh v časti priznania uplatneného úroku z omeškania, ktorý presahuje 4% bol zamietnutý.

V podanom návrhu žalobkyňa poukazovala na to, že so žalovaným 1.9.2009 uzavrela pracovný pomer na funkciu učiteľky na skrátený pracovný čas. Keď žalovanej prestal dňom 1.9.2007 prideľovať prácu žiadala ho prideľovanie práce. Posledná priznaná mzda gymnáziu jej bola priznaná v sume 181,11 EUR mesačne a za mesiace september 2007 až január 2009 za 19 mesiacov jej žalovaný mzdu neuhradil. Tým, že jej žalovaný prestal prideľovať prácu vznikla jej prekážka v práci v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. a/.

V predmetnom rozsudku je uvedené, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovný pomer a to najneskôr k 1.9.1996, kedy došlo k podpisu Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok. V čase podpisu dohody žalovaný existoval ako samostatný právny subjekt a teda aj ako samostatný zamestnávateľ aj keď nebolo preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela pracovnú zmluvu písomne vzhľadom na ust. nezakladalo jej neplatnosť.

Súd zdôvodnil, že preto že žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer neskončil a práce jej neprideľoval z jeho strany ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa a

neprideľovanie práce tvrdila žalobkyňa žalovaný jej tvrdenie nepoprel, pričom nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k skončeniu pracovného pomeru, nebola jej zo strany žalovaného daná výpoveď ani potom ako dohodu odmietla podpísať. Preto súd uznal, že k platnému skončeniu pracovného pomeru nedošlo.

V zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 4.8.1986 (čl. 37 pripojeného spisu ) súd zistil, že medzi Strednou priemyselnou školou strojníckou v Michalovciach a G. táto bola prijatá do pracovného pomeru na funkčné miesto učiteľky odborných predmetov v prípade potreby aj všeobecno-vzdelávacích predmetov s tým, že pracovný pomer jej vzniká dňom 1.8.1986.

Z Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 1.9.1996 (čl.38 pripojeného spisu) súd zistil, že medzi riaditeľom SPŠ a Gymnázia Ľ. Štúra č. 26, Michalovce bolo dohodnuté s G. zamestnanou na Strednej priemyselnej škole v Michalovciach, ul. Ľ. Štúra č. 26 v Michalovciach na zmene dojednaných pracovných podmienok s účinnosťou od 1.9.1996 s tým, že táto bude od uvedeného dňa vykonávať funkciu komplexná výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov strednej školy Gymnázia a SPŠ Michalovce, ul. Ľ. Štúra čl. 26, Michalovce. Dňom 31.8.1996 jej bude zastavené vyplácanie všetkých doterajších pracovných príjmov na Strednej priemyselnej škole Michalovce. Pracovnú náplň jej určí riaditeľstvo SPŠ a Gymnázia na ul. Ľ. Štúra č. 26, Michalovce.

Z oznámenia Gymnázia Ľ. Štúra 26, Michalovce zo dňa 3.4.2008 (čl.40 pripojeného spisu) vyplýva, že dňom 1.9.2007 došlo k racionalizácii siete škôl v Michalovciach na základe rozhodnutia zriaďovateľa

- Košického samosprávneho kraja Košice. K tomuto dňu došlo k vyradeniu SPŠ, ul. Ľ. Štúra 26, Michalovce zo siete stredných škôl v Slovenskej republike.

Zároveň k tomu došlo aj k personálnemu riešeniu zamestnancov, ktorí mali pracovno-právny vzťah s dotknutými školami a to SPŠ a Gymnáziom na ul. Ľ. Štúra 26, Michalovce. Obidve školy majú spoločného zriaďovateľa a podľa jeho rozhodnutia pri rozdeľovaní zamestnancov prechádzajú pracovno- právne vzťahy na dve samostatné právne subjekty a to Združenú strednú školu, Partizánska 1, Michalovce a Gymnáziom, ul. Ľ. Štúra 26, Michalovce.

Všetci dotknutí pedagogickí zamestnanci mimo G. podpísali dohody o riešení a prechode pracovných vzťahov len na jednu z dotknutých škôl.

Podľa názoru zriaďovateľa týchto škôl došlo naplnením plných úväzkov pedagogických zamestnancov na jednej z dotknutých škôl k plynulému prechodu pracovno-právnych vzťahov.

Z oznámenia Gymnázia Ľ. Štúra 26, Michalovce zo dňa 25.3.2009 (čl.35-36 pripojeného spisu) súd zistil, že žalobkyňa G. sa stala zamestnancom Strednej priemyselnej školy, ul. kpt. Nálepku č.16, Michalovce dňom 4.8.1986. Škola zmenila k 1.9.1988 sídlo a presťahovala sa na ulicu Ľ. Štúra č. 26, Michalovce. K 1.8.1994 vzniklo pri SPŠ aj Gymnázium. Obidve školy mali spoločné riaditeľstvo a pedagogických zamestnancov. Pedagogickí zamestnanci dohodami o zmene dojednaných pracovných podmienok sa stali pedagogickými zamestnancami aj na gymnáziu. Pracovné príjmy vo funkcii stredoškolskej učiteľky boli žalobkyni stanovené osobitným platobným výmerom podľa určených hodín na obidvoch školách. Pedagogickí zamestnanci mali preto úväzky premenlivé v každom školskom roku.

Na základe rozhodnutia zriaďovateľa - Košického samosprávneho kraja došlo dňom 1.9.2007 k racionalizácii siete škôl v Michalovciach. K tomuto dňu došlo k vyradeniu SPŠ ul. Ľ. Štúra 26, Michalovce zo siete stredných škôl v SR. V súvislosti s tým, muselo dôjsť aj k personálnemu riešeniu zamestnancov, ktorí mali pracovno-právny vzťah s dotknutými školami, SPŠ a Gymnáziom na ul. Ľ. Štúra 26, Michalovce.

Obidve školy mali spoločného zriaďovateľa a podľa jeho rozhodnutia pri rozdeľovaní zamestnancov prechádzali pracovno-právne vzťahy na dva samostatné právne subjekty a to Združenú strednú školu, ul. Partizánska 1, Michalovce a Gymnázium Ľ. Štúra 26, Michalovce. Pri riešení zamestnancov na tieto dva subjekty sa prihliadalo na potrebu pedagogických zamestnancov podľa vzniknutých úväzkov vzhľadom na počet tried, zameranie a počet predchádzajúcich žiakov SPŠ pre školský rok 2007/2008.

Zamestnancom, ktorí mali predtým pracovný úväzok na SPŠ a Gymnáziu bola predložená Dohoda, aby ukončili pracovný pomer na jednej z týchto škôl a aby ich pracovno-právne nároky prešli len na jednu zo škôl.

Zamestnanci mimo G. podpísali Dohodu o prechode pracovno-právnych vzťahov na novovzniknutú Združenú strednú školu.

Dohodou SPŠ a Gymnázium Ľ. Štúra č.26, Michalovce a Združenou strednou školou, Partizánska 1, Michalovce takto prešli pracovno-právne vzťahy 19 pedagogických zamestnancov vrátane G. od 1.9.2007 na novovzniknutú Združenú strednú školu.

Všetkým dotknutým pedagogickým zamestnancom boli ku dňu 30.7.2007 určené funkčné platy pri 100% úväzku len na Strednej priemyselnej škole - SPŠ. Tento funkčný plat poberala G. na SPŠ do 31.8.2007 a od 1.9.2007 na Združenej strednej škole, Partizánska 1, Michalovce, kde prešli jej všetky pracovno- právne vzťahy.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Podľa , výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa vykonávala funkciu učiteľky na skrátený pracovný úväzok na Gymnáziu Ľ. Štúra. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola daná zo strany žalovaného výpoveď listom zo dňa 23.6.2009 (čl.21 spisu), ktorú žalovaná prevzala dňa 2.7.2009. Výpovedná lehota v zmysle ust. 62 uplynula dňa 31.10.2009.

Zo strany žalovaného Gymnázia Ľ. Štúra zaslaná bola žalobkyni doručená aj výpoveď zo dňa 17.8.2009 (čl.22 spisu) podpísaná novou riaditeľkou vo funkcii od 1.7.2009 P., ktorá jej bola doručená asi dňa 4.9.2009, ale s určitosťou podľa tvrdení žalobkyne niekedy v mesiaci september 2009.

V zmysle ust. neplatnosť skončenia pracovného pomeru v danom prípade výpoveďou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý dôvodom neplatnosti je postihnutý. Ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej vychádza . Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má prekluzívny charakter. Jej uplynutím nemožno neplatnosť skončenia pracovného pomeru napadnúť na súde. Táto lehota má hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že v posledný deň lehoty musí byť návrh doručený na súd.

Výpoveď zo dňa 23.6.2009 bola žalobkyni doručená dňa 2.7.2009. Výpovedná lehota v zmysle ust. 62 uplynula dňa 31.10.2009 (3-mesačná výpovedná lehota). Žalobkyňa v zmysle ust. 77 túto výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 23.6.2009 nenapadla jej neplatnosť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť t.j. do 31.12.2009 na súde. Teda do 31.12.2009 sa žalobkyňa mohla obrátiť na súd s návrhom o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danú jej žalovaným listom zo dňa 23.6.2009. Keďže sa tak nestalo treba jej skončenie pracovného pomeru výpoveďou urobené listom žalovaného zo dňa 23.6.2009 považovať za platné, keďže nebol preukázaný opak, t.j. nebolo preukázané, že predmetná výpoveď je neplatná.

Skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi, či už boli urobené súčasne alebo postupne, a ani iné právne predpisy nezakazujú. Tieto jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a tiež z každého z nich nastávajú samostatné právne účinky. Nie je preto dôvod odvodzovať, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného urobené listom zo dňa 23.6.2009 je neplatné vzhľadom na jeho ďalšiu výpoveď z pracovného pomeru danú žalobkyni listom zo dňa 17.8.2009. Ak sa pracovný pomer skončil na základe skoršieho právneho úkonu, má to za následok iba to, že neskôr podaná, inak platná výpoveď sa neuplatní ako právny dôvod zániku toho istého pracovného pomeru.

V konaní nebolo preukázané, žeby v zmysle ust. výpoveď zo dňa 23.6.2009 (čl. 21 spisu) doručená žalobkyni dňa 2.7.2009 bola zo strany žalovaného odvolaná. Keďže predmetná výpoveď bola doručená druhému účastníkovi, t.j. žalobkyni dňa 2.7.2009 bolo možné jej odvolanie urobiť iba s písomným súhlasom žalobkyne, čo takisto nebolo v konaní preukázané. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný výpoveď zo dňa 23.6.2009 neodvolal, pričom ani žalobkyňa na takéto odvolanie neudelila písomný súhlas ako to vyžaduje citované právne ustanovenie.

Počínanie žalovaného smerujúce k vyriešeniu otázky skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného po doručení prvej výpovede zo dňa 23.6.2009 nemožno považovať za právne úkony, ktoré by napĺňali dikciu ustanovenia .

Odvolanie výpovede zo dňa 23.6.2009 zo strany žalovaného a písomný súhlas žalobkyne s jej odvolaním nebol v konaní preukázaný. Keďže táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná súd má za to, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený dňa 31.10.2009 v zmysle výpovede zo dňa 23.6.2009, doručenej žalobkyni dňa 2.7.2009, kde výpovedná lehota v zmysle uplynula dňa 31.10.2009 a žalobkyňa sa v príslušnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote ( ) neobrátila na súd o určení neplatnosti výpovede zo dňa 23.6.2009.

Keďže pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol ukončený dňom 31.10.2009 súd návrh pokiaľ sa týka priznania mzdy za mesiac november a december 2009 zamietol, keďže v tomto žalovanom období už žalobkyňa nebola zamestnancom žalovaného a nevznikol jej ani nárok na náhradu mzdy.

O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím v zmysle až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.