Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/55/2010

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom L., Š. XXX/XX a 2/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. XXX/XX, pre vymoženie 4 088,39 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27.1.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinným v 1. a v 2. rade pre vymoženie sumy 4 088,39 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok JUDr. Gustáva Reta, rozhodcu so sídlom v Bratislave, Tomášikova 30 zo dňa 27.12.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2007 a vykonateľnosť dňa 14.5.2007.

Súd uznesením zo dňa 17.1.2011, č.k. -21 rozhodol tak, že exekúciu v časti o vymoženie sumy prevyšujúcej 2 396,50 €, v časti o vymoženie úroku prevyšujúceho 6% ročne: zo sumy 2 628,96 € od 25.11.2006 do 28.1.2007, zo sumy 2 595,77 € od 29.1.2007 do 16.5.2007, zo sumy 2 529,38 € od 17.5.2007 do 25.6.2007, zo sumy 2 512,78 € od 26.6.2007 do 5.12.2007, zo sumy 2 499,50 € od 6.12.2007 do 17.1.2008, zo sumy 2 482,90 € od 18.1.2008 do 17.2.2008, zo sumy 2 466,30 € od 18.2.2008 do 14.4.2008, zo sumy 2 449,70 € od 15.4.2008 do 2.6.2008, zo sumy 2 433,10 € od 3.6.2008 do 14.7.2008, zo sumy 2 416,50 € od 15.7.2008 do 10.5.2009, zo sumy 2 396,50 € od 11.5.2009 do zaplatenia a v časti o vymoženie zmenkovej odmeny prevyšujúcej 8,43 € zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2011.

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

Z predloženej Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 43889-13388 vyplýva, že oprávnený a povinní uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingovej pôžičky v sume 103 170,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania, z ktorých vyplýva (článok 16), že účastníci si dojednali

rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej spory medzi nimi budú riešené v rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov určených v doložke. V bode 16.3. je dojednaná rozväzovacia podmienka rozhodcovskej doložky, podľa ktorej doložka platí len v prípade, že spory zo zmluvy nebudú riešené v súdnom konaní.

Podľa (ďalej len "OSP") ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa , o rozhodcovskom konaní (ďalej len "") tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

Podľa zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd má povinnosť aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda v prípade, v ktorom je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má právo a povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať aj obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.

Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy(rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú

povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).

Citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku transponovaná o spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania a ustanoveniami a nasl. .

Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , , r), , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2004. Zmluva má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských úveroch. Ide zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu, pretože má znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. . Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, musí byť exekučný súd obzvlášť obozretný a musí venovať pozornosť zvýšenej miere ochrany spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý sa premietol aj do Charty základných práv a slobôd). Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu.

Osobitnou povinnosťou, ktorú exekučnému súdu ukladá zákon o rozhodcovskom konaní, je prieskumná povinnosť upravená v § 45 citovaného zákona. Exekučný súd má povinnosť skúmať, či ide o vec, ktorá je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. V štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd exekúciu nezastaví, ale rovnaké účinky dosiahne tým, že nevydá pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie (jeho žiadosť zamietne). Predložený exekučný titul - rozhodnutie arbitrážneho orgánu súd skúma tak, ako keby nebolo právoplatné (na exekučný súd sa nevzťahujú účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku). Nie je ním viazaný tak, ako je to v prípade rozsudku vydaného súdom ( ).

V posudzovanej exekučnej veci súd opätovne skúmal exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom. Aby mohol posúdiť, či predložený exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie objektívne možné, právom dovolené alebo v súlade s dobrými mravmi, oboznámil sa so spotrebiteľskou zmluvou, na podklade ktorej bol vydaný. Posúdil charakter rozhodcovskej doložky aj charakter priznaného plnenia, berúc pritom do úvahy aj najnovšiu judikatúru nadriadených súdov v spotrebiteľských veciach. Po ich preskúmaní súd prehodnotil svoj skorší právny záver, že exekúciu je potrebné zastaviť len sčasti a dospel k právnemu záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.

Účastníci si na rozhodovanie svojich sporov zo spotrebiteľskej zmluvy dojednali rozhodcovskú doložku. Doložka má adhéznu povahu a je súčasťou všeobecných podmienok zmluvy. Dlžník nemal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, mohol ju len prijať alebo odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Súd rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú (a neplatnú - ) podmienku v zmluve. Návrh na začatie rozhodcovského konania podáva v zásade bezvýnimočne veriteľ. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej zmluve určil arbitrážny orgán, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Tento má sídlo v mieste sídla veriteľa (Bratislava). Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ znemožní dlžníkovi brániť sa proti jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska (, ). Rozhodovanie sporu medzi účastníkmi rozhodcovským orgánom vybratým výlučne veriteľom v obchodných podmienkach, podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech dlžníka - povinného. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania

proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. V sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov je to práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne a obmedzené, pretože trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Je treba brať na zreteľ ustanovenie , ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Zmluvná podmienka v štandardnej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s Exekučného poriadku s poukazom , Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.