Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/182/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: U. M., O.. XX.X.XXXX, bytom v M., V. č. XX, proti žalovanej: U.. L. M., O.. XX.X.XXXX, bytom v M., I. č. X, zastúpená L.. Z. F., advokátkou so sídlom v M., P. č. X, v konaní o zaplatenie 563,87 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 31.8.2010 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 563,87 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná je bývalou manželkou jej syna a počas ich manželstva a aj pred jeho uzatvorením svojmu synovi darovala po častiach finančný obnos celkovo vo výške 995,82 eura na to, aby splatil členský podiel a mohol si odkúpiť 3-izbový družstevný byt na I. ulici v M. do svojho vlastníctva. Peniaze dala synovi a pod jeho menom bola následne poukázaná platba na účet vtedajšieho stavebného bytového družstva. Po rozvode manželstva jej syna so žalovanou pripadol predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná sa dňa 14.4.2008 písomne zaviazala, že žalobkyni postupne v mesačných splátkach po 165,97 eura (t.j. 5.000,-Sk) od mesiaca apríl 2008 splatí celkovú sumu 995,82 eura (t.j. 30.000,- Sk), ktorú žalobkyňa darovala svojmu synovi na splatenie bytu, keďže byt po rozvode pripadol žalovanej pričom žalobkyňa sa finančne pričinila o to, aby mohol jej syn vyplatiť členský podiel aj ostatné úhrady. Žalovaná jej dňa 9.10.2008 zaplatila 4.000,- Sk, dňa 29.11.2008 sumu 4.000,- Sk, dňa 30.12.2008 sumu 2.000,- Sk, dňa 11.9.2009 sumu 1.506,30 Sk a dňa 23.12.2009 sumu 1.506,30 Sk, čím doteraz splatila celkom sumu vo výške 431,93 eura (t.j. 13.012,60 Sk) a dĺži jej sumu 563,87 eura (t.j. 16.987,40 Sk). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalovaná do podania žaloby nesplnila celý svoj záväzok a nezaplatila zostávajúcu dlžnú sumu navrhla, aby súd na základe predložených listinných dôkazov vydal platobný rozkaz.

Okresný súd platobným rozkazom č. k. -17 zo dňa 9.9.2010 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 563,87 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.8.2010 do zaplatenia. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 15.10.2010 odpor, v ktorom uviedla, že je pravdou, že žalobkyni podpísala pod jej nátlakom čestné prehlásenie o zaplatení finančných prostriedkov v sume 30.000,- Sk dňa 14.4.2008. Žalobkyňa však nepopiera a sama to v návrhu uviedla, že išlo o finančné prostriedky, ktoré darovala svojmu synovi, nie jej. Byt na I. ulici nie je v jej vlastníctve a už previedla aj členské práva k tomuto bytu na spoločnú dcéru bývalých manželov, teda vnučku žalobkyne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala finančné problémy, dobrovoľne jej chcela prispievať na domácnosť. V skutočnosti však nemala vedomosť, z akého dôvodu žiadala žalobkyňa finančné prostriedky od nej,

keď ich darovala svojmu synovi. Uviedla, že jej bývalý manžel -syn žalobkyne pracuje v súčasnosti v zahraničí a môže prispievať svojej matke na domácnosť, preto nevidí dôvod, aby jej vracala dar, ktorý jej nebol darovaný. To, že poslala žalobkyni na účet sumu 431,93 eura bola jej dobrá vôľa. Od 11.3.2010 má vážne zdravotné problémy, bola dlhodobo práceneschopná a preto nemôže už žalobkyni pomôcť, nakoľko aj ona má finančné problémy.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu dňa 28.10.2010 uviedla, že všetky uvedené tvrdenia žalovanej považuje na nedôvodné a účelové. V žiadnom prípade nie je pravdou, že by žalovanú niekedy pod nátlakom donútila podpísať čestné prehlásenie, čo je vzhľadom k jej veku a už dlhodobo veľmi zlému zdravotnému stavu ťažko predstaviteľné. Okrem iných ťažkostí je navyše takmer bez zraku. Rovnako za účelové považuje aj tvrdenia žalovanej, že z jej strany išlo o dar peňazí synovi. Peniaze, ktoré im v minulosti poskytla, boli viazané na uhradenie členského podielu za byt. Nakoľko po rozvode pripadol byt žalovanej, ona sama uznala, že by sa ponechaním si bytu, na ktorého splatenie sa pričinila žalobkyňa bezdôvodne obohatila a preto súhlasila, že jej vráti to, čo do bytu investovala. Čestné prehlásenie o tom, že jej zaplatí 30.000,- Sk podpísala žalovaná slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku. Tvrdenie žalovanej, že medzičasom predmetný byt previedla na svoju dcéru, vnučku žalobkyne a preto neuhradí zvyšnú časť svojho záväzku je nedôvodné. Rovnako aj ďalšie vyjadrenie žalovanej o tom, že sumu (časť záväzku), ktorú poukázala žalobkyni na účet bola iba jej dobrá vôľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, oboznámením sa s obsahom spisu Obvodného súdu Košice II sp. zn. , spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. , obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Z listiny označenej ako Čestné prehlásenie (čl. 2) zo dňa 14.4.2008 vyplynulo, že žalovaná čestne prehlásila, že z titulu prispievania finančných prostriedkov na družstevný byt na I. ulici v M., dobrovoľne poskytne zo svojho bankového účtu pani U. M. - žalobkyni sumu 30.000,- Sk v mesačných splátkach po 5.000,- Sk na účet vkladnej knižky žalobkyne od mesiaca apríl 2008.

Z výpisu vkladnej knižky predloženého žalobkyňou vyplynulo, že dňa 9.10.2008 jej žalovaná na vkladnú knižku poukázala 4.000,- Sk, dňa 29.11.2008 sumu 4.000,- Sk, dňa 30.12.2008 sumu 2.000,- Sk, dňa 11.9.2009 sumu 50,- eur a dňa 23.12.2009 sumu 50,- eur. Celkovo tak žalovaná poukázala na účet vkladnej knižky žalobkyne sumu 431,93 eura.

Z fotokópií podacích lístkov predložených žalobkyňou (čl. 6) vyplynulo, že v období od novembra 1982 do júla 1984 darovala žalobkyňa svojmu synovi k 20-tym narodeninám celkovo sumu 24.233,- Sk, ktoré peniaze syn žalobkyne poukazoval na účet Stavebného bytového družstva O. mesto M. a to dňa 15.11.1982 sumu 200,- Sk, 9.1.1983 sumu 3.000,- Sk, 25.5.1983 sumu 19.230,- Sk, 23.5.1984 sumu 1.493,- Sk a 25.7.1984 sumu 300,- Sk.

Z obsahu Obvodného súdu Košice II sp. zn. vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -47 zo dňa 10.12.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -66 zo dňa 21.1.1998, právoplatným dňa 13.2.1998 zrušil súd právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania (navrhovateľky U.. L. M. R. D. U. M.) nachádzajúceho sa v M. na ulici I. č. X, č. bytu XX na X. poschodí a určil, že byt bude naďalej ako nájomca a člen družstva užívať navrhovateľka (v tomto konaní žalovaná). Odporcovi uložil povinnosť vypratať byt do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. v konaní o zaplatenie 21.771,50 Sk s prísl. súd zistil, že súd rozsudkom č. k. -92 zo dňa 11.4.2005 právoplatným dňa 2.7.2005, uložil žalovanému (U. M.) zaplatiť žalobkyni (U.. L. M.) sumu 21.771,50 Sk so 17,6 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.7.2001 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní súd zistil, že žalovaný

výlučne sám užíval byt, za výlučnú nájomkyňu ktorého bola určená U.. L. M. a to v období od jesene 1993 do marca 2001, pričom po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -47 užíval byt bez právneho titulu a neuhrádzal žiadne platby spojené s užívaním predmetného bytu v prospech prenajímateľa SBD II Košice, ktoré platby následne uhradila výlučne žalobkyňa v celkovej sume 21.771,50 Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -152 v konaní o uloženie povinnosti strpieť právo bývať (na návrh navrhovateľa U. M. proti odporkyniam U.. L. M. R. U. M.) súd návrh zamietol a odporkyniam náhradu trov konania nepriznal. V tomto konaní sa navrhovateľ - U. M. domáhal uloženia povinnosti pôvodne len odporkyni v 1. rade U.. L. M., umožniť mu užívať jednu izbu nachádzajúcu sa v byte č. XX na I. ulici č. 8 v M. ako aj chodbu, kuchyňu, balkón, WC a kúpeľňu. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že dňom 7.3.2007 sa nájomkyňou predmetného bytu stala U. M., dcéra účastníkov konania (ako odporkyňa v 2. rade). Súd zároveň zdôraznil, že v tomto konaní sa práva navrhovateľ domáha po tom, ako sa sám z predmetného bytu dobrovoľne vysťahoval. Zároveň poukázal na to, že v priebehu konania došlo k zmene nájomcu predmetného bytu. Nájomníčkou sa stala dcéra účastníkov konania, ktorej žiadnym spôsobom nebola súdnym rozhodnutím a nevyplýva jej to ani zo žiadneho zákonného ustanovenia, uložená povinnosť trpieť bývať v byte, ktorého nájomníčkou je ona, nejakú ďalšiu osobu.

Z nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu uzavretej medzi prenajímateľom Stavebné bytové družstvo II Košice a nájomcom U. M., I. č. X, M., zo dňa 1.3.2007 vyplynulo, že uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na základe zmluvy o prevode členských a nájomných práv z U.. L. M.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 1.3.2007.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sumu 30.000,- Sk dala svojmu synovi, keď bol ešte slobodný k jeho 20.-tym narodeninám, teda pred uzavretím manželstva so žalovanou, na kúpu bytu do osobného vlastníctva. Jej syn uzavrel manželstvo so žalovanou v auguste 1980 a v tom roku sa im narodila aj dcéra. Žalovaná sa k nemu prisťahovala už aj s dcérou. Uviedla, že nevie na čom sa žalovaná s jej synom dohodli a žiadala pre svojho syna 2-izbový byt a aby sa bývalí manželia rozdelili. Uviedla, že omylom žaluje vyššiu sumu, nakoľko žalovaná jej zaplatila viac ako ona žiada. V tomto konaní teda žiada poplatky uhradené družstvu vo výške 22.230,- Sk a zapísanú žiadosť v sume 3.200,- Sk, teda celkovo 25.430,- Sk. Mala za to, že žalovaná je povinná vrátiť jej tie peniaze, nakoľko ona nemá nikoho kto by jej pomohol, i napriek tomu, že má tri deti, avšak prvý syn je invalidný, druhý syn - bývalý manžel odporkyne je tiež vážne chorý, v súčasnosti pracuje v Anglicku a dcéra je trošku psychicky narušená, nakoľko sa jej rozpadlo manželstvo a spolu so svojou prácou nezvláda túto situáciu. Žalovaná sa jej sama ponúkla, že jej pomôže a pomohla by jej aj táto suma, pričom žalovaná dobrovoľne podpísala čestné prehlásenie, ktoré jej dala podpísať z dôvodu, že po roku žalovaná jej prestala platiť. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, aby predmetný byt bol rozdelený medzi žalovanú a jej syna a uviedla, že uvedené peniaze dala žalovanej.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so synom žalobkyne uzavreli manželstvo v roku 1980, rok po jeho uzavretí bývali u jej rodičov, potom dostali už ako manželia predmetný byt. Dcéra mala asi 1 rok, keď sa do tohto bytu nasťahovali. Ako členovia družstva boli zapísaní obaja manželia, byt je však dodnes družstevný. Po právoplatnosti rozsudku o zrušení spoločného nájmu bytu zabezpečila bývalému manželovi rôzne byty cez realitné kancelárie, bývalý manžel však nemal záujem to riešiť. Bytové družstvo bolo dokonca ochotné vymeniť predmetný byt za dva byty. Od rozhodnutia o zrušení spoločného nájmu bytu približne až do roku 2001 býval v predmetnom byte bývalý manžel, za byt neplatil, ona s deťmi bývala v podnájme. Uviedla, že 10 rokov od rozvodu manželstva sa s bývalým manželom nevedeli na predmetnom byte dohodnúť a až v rámci vyporiadania BSM sa dohodli, že byt prepíšu na dcéru. Členské práva sú teda prevedené na ich 22-ročnú dcéru. Uviedla, že jej bývalý manžel si nárok na tento dar nerobil, nežiadal 30.000,- Sk, ktoré peniaze boli použité na vyplatenie členského podielu. Potom, ako sa s bývalým manželom dohodli o prevode členských práv na ich dcéru, žalobkyňa za ňou chodila s tým, že nemá peniaze, že potrebuje peniaze na byt, na okná, na svoju truhlu, jej syn bol v tom čase nezamestnaný a začala hovoriť o tom, že synovi dala peniaze na predmetný byt. Jej manželstvo so synom žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 27.1.1995, pričom od rozvodu ich manželstva žalobkyňa za ňou nebola ani nežiadala tieto peniaze vrátiť. K vyporiadaniu BSM došlo

dohodou s bývalým manželom a keďže jej bývalý manžel dlhoval veľa peňazí na výživnom a mal dlh aj na nájomnom, odpustila bývalému manželovi dlžné výživné približne vo výške 100.000,- až 150.000,- Sk, zároveň stiahla trestné oznámenie na bývalého manžela, ktoré podala z dôvodu neplatenia výživného, uhradila dlh na nájomnom už v exekučnom konaní, trovy exekúcie zaplatil jej bývalý manžel a dohodli sa na prevode členských práv k bytu na ich dcéru. Podmienkou dohody s jej bývalým manželom ohľadne prepísania bytu na mladšiu dcéru bolo, že aj staršia dcéra bude mať byt, preto žalovaná zobrala hypotekárny úver vo výške 1.600.000,- Sk (53.110 eur) na kúpu bytu pre staršiu dcéru, ktorý spláca v sume 400,- eur mesačne. Keďže mladšia dcéra, na ktorú bol prepísaný predmetný byt študuje, žalovaná uhrádza aj nájomné za tento byt vo výške 150,- eur. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyni už zaplatila okolo 15.000,- Sk, mala však vážny úraz chrbtice, bola práceneschopná, preto už ďalej jej nemohla platiť. To, že žalobkyni platila nebrala ako svoju povinnosť, ale ako finančnú pomoc. Poukázala na to, že čestné prehlásenie podpísala z dôvodu, že žalobkyňu ľutovala a keď táto bola v nemocnici navštevovala ju len ona, nakoľko jej deti sa o ňu nestarajú. Následne chodila žalobkyňa sa žalovanou, telefonovala jej, že nemá peniaze, žalovaná však nie je ochotná túto sumu žalobkyni uhradiť, nakoľko spláca úver, vypláca mzdu zamestnancom v ambulancii, stará sa o dve deti a od úrazu to už nezvláda a sama si potrebuje požičať peniaze.

Podľa ust. (ďalej len „"), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. , , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná dňa 14.4.2008 podpísala Čestné prehlásenie, že z titulu prispievania finančných prostriedkov na družstevný byt na I. ulici v M. dobrovoľne poskytne zo svojho bankového účtu žalobkyni sumu 30.000,- Sk v mesačných splátkach po 5.000,- Sk na účet vkladnej knižky žalobkyne. Žalovaná žalobkyni zaplatila dňa 9.1.2008 sumu 4.000,- Sk, dňa 29.11.2008 sumu 4.000,- Sk, dňa 30.12.2008 sumu 2.000,- Sk, dňa 11.9.2009 sumu 1.506,30 Sk a dňa 23.12.2009 sumu 1.506,30 Sk, spolu teda 13.012,60 Sk; t. j. 431,93 eur.

Žalobkyňa vo svojom návrhu i vo výpovedi pred súdom tvrdila, že predmetnú sumu si uplatňuje z dôvodu, že pred uzavretím manželstva žalovanej s jej synom, darovala synovi po častiach celkovo sumu 995,82 eur (t. j. 30.000,- Sk). Neskôr vo svojej výpovedi uviedla, že sa jedná o sumu 25.430,- Sk (poplatky uhradené družstvu vo výške 22.230,- Sk a zapísaná žiadosť v sume 3.200,- Sk), ktorú dala žalovanej, preto je žalovaná povinná jej ju vrátiť, nakoľko nemá nikoho, kto by jej pomohol.

V danom prípade mal súd za to, že nárok žalobkyne je nedôvodný a to z viacerých dôvodov. Suma, ktorú si žalobkyňa uplatnila u žalovanej, bola podľa tvrdení žalobkyne poskytnutá jej synovi pred uzavretím manželstva so žalovanou na zaplatenie členského podielu za družstevný byt. Manželstvo syna žalobkyne a žalovanej bolo uzavreté dňa 31.7.1982. Syn žalobkyne (podľa podacích lístkov predložených žalobkyňou) Stavebnému bytovému družstvu postupne od 15.11.1982 do 25.7.1984 uhradil celkovo sumu 24.223,- Sk. Za trvania manželstva syna žalobkyne a žalovanej im vznikol spoločný nájom k družstevnému bytu a dňom 17.7.1984 im bol SBD II Košice odovzdaný družstevný byt na ul. I. č. 8 v M.. Po rozvode manželstva syna žalobkyne a žalovanej (dňa 8.3.1995), žalovaná podala dňa 6.6.1995 na Obvodný súd Košice II návrh na zrušenie spoločného nájmu k družstevnému bytu a rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -47 zo dňa 10.12.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -66 zo dňa 21.1.1998, súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania (žalovanej a jej bývalého manžela) a ako ďalšieho nájomcu a člena družstva určil žalovanú s tým, že jej bývalý manžel bol povinný sa z bytu vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. K vyporiadniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi bývalými manželmi došlo dohodou, v zmysle ktorej previedla žalovaná členské práva k bytu na I. ul. č. 8 v M. na ich spoločnú dcéru U., ktorá sa dňom 7.3.2007 stala aj nájomkyňou predmetného bytu.

Z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že žalovaná už nie je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu (a nebola ňou už ani dňa 14.4.2008). Ak bol zo strany žalobkyne poskytnutý dar pre jej syna za účelom vyplatenia členského podielu za družstevný byt, bývalí manželia sa v rámci dohody o vyporiadaní BSM rozhodli previesť členské práva na ich dcéru a tak naložiť s darom žalobkyne. Žalovanej teda nebol so strany žalobkyne poskytnutý žiaden finančný dar a podľa názoru súdu sa žalovaná jednostranným vyhlásením (v podobe čestného prehlásenia) zaviazala plniť niečo, čo fakticky neexistovalo, z ktorého vyhlásenia jej však vzhľadom na vyššie uvedené nevzniká žiadna povinnosť.

Žalobkyňa, ak sa aj domnievala, že je tu povinnosť tento finančný dar jej vrátiť (či už zo strany žalovanej alebo jej bývalého manžela) mala preukázať dôvody, pre ktoré táto povinnosť vznikla. Skutočnosť, že je poberateľkou starobného dôchodku v sume 332,90 eur mesačne, má zdravotné ťažkosti a nemá jej kto finančne pomôcť, nezakladá ešte povinnosť žalovanej, uhradiť jej žalovanú sumu, či inak jej finančne prispievať na živobytie.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by na strane žalovanej bola povinnosť zaplatiť jej žalovanú sumu, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanou nebol žiaden záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého by táto povinnosť vznikla.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne prednesený v tomto konaní, keď trvala na tom, aby predmetný byt bol rozdelený medzi žalovanú a jej syna, nakoľko ona sa finančne pričinila o to, aby syn mohol vyplatiť členský podiel a ostatné úhrady, poukazuje súd za rozhodnutie Okresného súdu Košice II, č. k. zo dňa 4.10.2007, právoplatným dňa 23.11.2007, ktorým bol zamietnutý návrh bývalého manžela žalovanej o uloženie povinnosti strpieť právo bývať v predmetnom byte, z ktorého vyplynulo, že žalovaná, ako bývalá výlučná členka družstva a nájomníčka bytu na základe dohody s bývalým manželom, previedla členské práva k bytu na dcéru U. a tiež, že bývalý manžel žalovanej sa sám z predmetného bytu dobrovoľne vysťahoval, preto už nie je možné vyporiadať predmetný byt, resp. členské práva k nemu medzi žalovanou a jej bývalým manželom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa tohto práva vyslovene po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdal.