Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/194/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpené JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom, Kukučínova č. 18, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej Obec Fijaš, IČO: 00 330 442, zastúpená JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Krivá č. 23, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

U r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra E KN č. XXX vo výmere XXX XXX m2

- lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie R..

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2 322,18 eura na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Paulíka, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 02.11.2009 domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele E KN č. XXX vo výmere XXX XXX m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie Fijaš.

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti - Správa katastra Svidník na LV č. 203 pre okres Svidník, obec a kat. úz. R., ako parcela E KN č. XXX lesné pozemky o výmere XXX XXX m2 . Z výpisu z lista vlastníctva vyplýva, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania, ktoré vydržanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou sp. zn. N 4/2005, Nz 1784/2005 zo dňa 17.1.2005. Predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 1 pre katastrálne územie R.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností boli L. Báno, Q. S. ml., N. I., rod. S. a X. S., ktorí predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe darovacej zmluvy v roku 1943, tak ako to vyplýva zo zápisu č. 20 pozemnoknižnej vložke č. 1 pre katastrálne územie R.. Žalobkyňa sa touto žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom poukázala na Vládne nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR v spojení s vládnym nariadením č. XX/XXXX Sb. n. SNR zo dňa 14. mája 1946, ktorým sa menilo nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. V zmysle uvedeného zákona, rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa ( ust. § 1 ods. 10 nariadenia ), pôdohospodársky majetok bolo možné prideliť osobám uvedeným v ust. § 6 citovaného zákona v zákonom určenej výmere, pričom o prídeloch pôdy v najvyššej výmere platili ust. zákona č. 81/1920 Sb.

n. o roľníckych nedieloch, súvislé lesné plochy vo výmere nad 100 ha, ako aj lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, alebo ktoré s týmito možno spojiť v súvislý celok, pridelia sa štátu ( ust. § 11 ods. 1 nariadenia ).

Pôvodní vlastníci nehnuteľnosti a to L. S., Q. S. ml., N. I., rod. S. a X. S. boli maďarskej národnosti, a preto im boli nehnuteľnosti, toho času zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X kat. úz. R., skonfiškované na základe uvedeného vládneho nariadenia, tak ako to vyplýva zo zápisu č. XX v pozemnoknižnej vložke č. 1 s tým, že dispozície s týmto majetkom boli vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V zmysle zákona č. 2/1958 Sb. n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov došlo podľa návrhu Krajskej správy lesov Prešov v Solivare a rozhodnutia ONV - pôdohospodárskeho odboru v Giraltovciach č. 3135/58 a čl. 14 smerníc Povereníkov poľnohospodárstva z 1.4.1958 k poznamenaniu, že obhospodarovanie parcely mpč. 361 sa odovzdáva Krajskej správe lesov Prešov v Solivare, ktorá bola predchodcom štátneho podniku. V zmysle ust. § 4 zákona č. 2/1958 Sb.n. SNR bol obhospodarovateľ oprávnený užívať nehnuteľnosť ako vlastník, nemohol ho však scudziť ani zaťažiť, pretože išlo o majetok štátu. Z vyššie uvedeného ako aj z PKV č. 1 je nepochybné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal Československý štát a to od 1.3.1945.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 203 pre kat. úz. Fijaš vyplýva, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti titulom vydržania, ktoré vydržanie bolo osvedčené notárskou zápisnicou sp. zn. N 4/2005, Nz 1784/2005 zo dňa 17.1.2005.

Podľa žalobkyne, žalovaná nesplnila zákonom stanovené podmienky na vydržanie nehnuteľností a to, spôsobilý predmet vydržania, pretože v tomto prípade; nemohlo ísť o spôsobilý predmet vydržania, pretože nehnuteľnosť bola od roku 1947 vo vlastníctve štátu, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol, ako konfiškát v zmysle cit. nariadenia, pokiaľ ide o oprávnenú držbu a dobromyseľnosť, tak žalovanej bola známa skutočnosť, že LESY SR, š. p. užívali predmetné nehnuteľnosti, ako to vyplýva aj listov zaslaných priamo starostom obce Fijaš z roku 2006. Okrem toho žalovaná je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky a majú za to, že má dostatočné právne vedomosti na to, že si pred tým, ako požiadala notársky úrad o osvedčenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti vyžiadala z príslušnej správy katastra doklady vzťahujúce sa k predmetnej nehnuteľnosti, teda aj PKV č. 1, z ktorej nepochybne vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti je štát. Žalobkyňa ďalej uviedla, že držba nemohla byť ani nepretržitá z toho dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť obhospodarovali počas celej doby LESY SR, š. p. o čom niet pochýb a čo jednoznačne preukazujú aj Lesné hospodárske plány. V zmysle ust. o notároch a notárskej činnosti sa k notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti prikladá aj vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, či organizácie spravujúcej nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva výhrady. Žalovaná nepožiadala LESY SR, š. p. so sídlom Banská Bystrica, ako správcu a užívateľa nehnuteľnosti o stanovisko, či nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej vydržaním.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že je aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby, pretože má v zmysle ust. naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to s ohľadom na potrebu zosúladiť stav faktický so stavom právnym.

Pokiaľ ide o zastupovanie Slovenskej republiky a to Lesmi Slovenskej republiky, š. p., žalobkyňa poukázala na ustanovenie a , - lesný zákon.

Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k parcele registra E KN č. XXX vo výmere XXX XXX m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie R..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, a to W. T., nar. XX.X.XXXX, B. I., nar. XX.XX.XXXX, W. M., nar. X.XX.XXXX, listinnými dôkazmi a to: LV č. XXX kat. úz. R., zápisnica č. X kat. úz. R., Lesné hospodárske plány, žiadosť o odovzdanie lesných pozemkov do užívania obce, predsúdna upomienka zo dňa 22.8.2007, výpis z obchodného registra LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.11.2009, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.12.2009, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2006, 2007, 2008, 2009 a výpočty dane z pozemkov, LV č. XX, kat. úz. R.,

identifikácia parciel zo dňa 20.10.2009, list MV SR zo dňa 8.6.2010, rozhodnutie konfiškačnej komisie v Giraltovciach zo dňa 28.8.1946, podanie žalobkyne zo dňa 18.10.2010, žiadosť zo dňa 13.8.2010, list MV SR - Štátny archív v Prešove, pobočka Svidník zo dňa 18.8.2010, list MV SR - Štátny archív v Prešove, pobočka Bardejov zo dňa 2.9.2010, prienik E - KN parcely č. XXX cez dielce T. L., prienik parcely E - KN č. XXX s parcelami C - KN, prienik E - KN parcely č. XXX cez dielce T. L., prienik parcely E - KN č. XXX s parcelami C - KN, zápisnica konfiškačnej komisie v Giraltovciach zo dňa 28.8.1946, vyjadrenie žalovanej zo dňa 7.12.2010, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 9.12.2010, vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.1.2011, pozemnoknižný návrh zo dňa 22.6.1959, podanie žalobkyne zo dňa 23.2.2011, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 11.4.2011, vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.4.2011, podanie žalobkyne zo dňa 27.5.2011, výkaz správou štátnych lesov Giraltovce spravovaných konfiškovaných majetkov, prevzatých do držby a úžitku čs. štátu č. j. 587/47 zo dňa 4.8.1947, zoznam lesných celkov konfiškátov prevzatých do držby a úžitku čs. štátu, podniku ŠL, z ktorých bola utvorená Správa štátnych lesov Giraltovce zo dňa 14.5.1947, notárska zápisnica N 4/2005, Nz 1784/2005 zo dňa 17.1.2005, notársky spis JUDr. Jana Červeňáka sp. zn. N 4/2005, Nz 1784/2005 a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Pš, vložka č. XXX/S súd zistil, že zakladateľom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, ktorého predmetom činnosti je, okrem iného, správa lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky je Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka parcely registra E KN č. XXX vo výmere XXX XXX m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie R., titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti N X/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 17.1.2005.

Z pozemnoknižnej zápisnice č. X kat. úz. R., zápis č. XX súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe darovacej zmluvy z 11.11.1943 L. S. v podiele X/XX, Q. Báno ml. v podiele X/XX, N. I., rod. S. v podiele X/XX a X. S. v podiele X/XX. Pod zápisom č. XX pozemnoknižnej zápisnice č. X bol poznamenaný zákaz rozdeliť, zaťažiť alebo odpredať podľa bodu A.. darovacej zmluvy zo dňa 11.11.1943. Zo zápisu č. XX v pozemnoknižnej zápisnici č. 1, súd zistil, že dňa 3.12.1947 podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 28.11.1947 bola poznačená konfiškácia na majetok patriaci L. S., Q. S. ml., N. I., rod.S. a X. S. pod B XX podľa nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/46 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom boli vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. Zo zápisu č. XX v pozemnoknižnej zápisnici č. 1, súd zistil, že dňa 15.1.1959 podľa návrhu Krajskej správy lesom Prešov v Solivare a rozhodnutia ONV - pôdohospodárskeho odboru v Giraltovciach č. XXXX/XX a čl. XX smerníc Pov. poľnohospodárstva z 1.4.1958 na parcelu mpč. XXX bolo poznamenané obhospodarovanie pre Krajskú správu Prešov v O. a zo zápisu č. XX je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX podľa prídelovej listiny odboru pôdohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Giraltovciach zo dňa 25.5.1959 boli odpísané parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X do novej vložky č. XX tej istej knihy, podľa č.d. XXX/XX, ktorým bol pozemnoknižný návrh podaný Krajskou správou lesov Prešov v Solivare zo dňa 22.6.1959 a povolený Ľudovým súdom v Giraltovciach .

Zo zápisnice zo dňa 28.8.1946 súd zistil, že v uvedený deň zasadala Konfiškačná komisia v sídle Okresného národného výboru v Giraltovciach, ustanovená na základe § 1 ods. 7, 8 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. I. nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktorej predmetom rokovania bolo urýchlené skonfiškovanie pôdohospodárskych majetkov Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa podľa vyššie citovaných nariadení v obvode Okresného národného výboru v Giraltovciach. Komisia bola v počte 14 osôb uznášaniaschopná a v jednotlivých prípadoch rozhodla v zmysle prílohy A, ktorá tvorila integrujúcu súčasť zápisnice. Z prílohy A tejto zápisnice súd zistil, že konfiškačná komisia rozhodla dňa 28.8.1946 o konfiškácii majetku L. S., Q. S. ml., N. I., rod. S. a X. Bána, ktorí boli maďarskej národnosti v katastrálnych územiach V., O., R., B. a A..

Z výkazu správou štátnych lesov Giraltovce spravovaných konfiškovaných majetkov, prevzatých do držby a úžitku čs. štátu č. j. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX a zo zoznamu lesných celkov konfiškátov prevzatých do držby a úžitku čs. štátu, podniku ŠL, z ktorých bola utvorená Správa štátnych lesov Giraltovce zo dňa 14.5.1947 súd zistil, že Správa štátnych lesov Giraltovce prevzala a spravovala skonfiškované lesné majetky L. S. a spol. v katastri obce R..

Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jána Červeňáka so sídlom vo Svidníku pod sp. zn. N X/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 17.1.2005 súd zistil, že starosta obce Fijaš W. A., nar. XX.X.XXXX, na základe uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa X.XX.XXXX vyhlásil, že Obec R. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ( záp. č. X ) k. ú. R., okr. Svidník, parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere XXXXXX m2 , vedenej pod B X na L. S. v X/XX, pod B 2 na Q. S. v X/XX, pod B X na N. I., rod. S. v X/XX, pod B4 na X. S. v X/XX. Pokiaľ sa týka spoluvlastníkov S., k tejto nehnuteľnosti bol výlučný vlastník ich otec, ktorý sa volal H. S.. Tento býval v mestečku V., v takzvanom Q. S.. Z V. riadil hospodárstvo aj k nehnuteľnostiam, ktoré mal v obci R.. Právny predchodca formálnych spoluvlastníkov na pozemku nikdy sám nerobil, nakoľko na tomto pracovali občania obce R.. Za práce občanom obce R. mal im platiť mzdu, ktorú však nikdy im nepreplatil, hoci pracovali na jeho pozemku viac ako 5 rokov bez náhrady mzdy. Mimo toho, právny predchodca formálnych spoluvlastníkov H. S. dostal od obce Fijaš finančnú čiastku vo výške 18.000,- Kčs, na ktorú sa občania skladali. Keď sa občania obce R. dožadovali od H. S., aby im zaplatil mzdu a vrátil peniaze, ktoré použil na prevádzku, tento obávajúc sa o súdny spor, daroval uvedenú nehnuteľnosť ešte za svojho života 15.6.1942 v prospech obce R., ako náhradu za odpracované roky občanom obce a za požičanú čiastku 18.000,- Kčs. Tento dar však nebol písomne zachytený a preto využijúc tento nedostatok H. S. daroval druhýkrát uvedenú nehnuteľnosť svojim deťom v roku 1943. Keď sa občania a obec dozvedeli, že otec druhýkrát daroval nehnuteľnosť svojim deťom, dožadovali sa vlastníckeho práva voči formálnym spoluvlastníkom vedeným v LV č. XXX, k. ú. R.. Svoje právo obec chcela uplatniť aj súdnou cestou, kde chcela napadnúť nepravosť prevodu nehnuteľnosti na deti H. S., keď už ich otec XX.X.XXXX daroval túto nehnuteľnosť obci R., ako náhradu za mzdu občanov a za zapožičanú finančnú čiastku. S týmto darom občania súhlasili. Obecný úrad a občania sa rozhodli tak, že išli k formálnym spoluvlastníkom, voči ktorým sa dožadovali zrušenia tohto spoluvlastníctva zakladajúceho sa na dare od ich otca H. S.. Všetci spoluvlastníci uznali vlastnícke právo obce R. na základe daru ich otca H. S. zo dňa XX.X.XXXX, čo aj písomne potvrdili, avšak žiaľ táto listina sa po príchode fronty stratila. Na základe potvrdenia vlastníctva obce formálnymi spoluvlastníkmi, ktoré sa uskutočnilo tesne pred prechodom fronty 15.12.1943, bolo potvrdené vlastníctvo obce R. uznaním vlastníckeho práva formálnymi spoluvlastníkmi. Obec R. sa ujala vlastníctva a užívania uvedenej nehnuteľnosti na základe už uvedeného daru 15.6.1942 a aj toho času obec žije v dobrej viere ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa týka formálnych spoluvlastníkov, títo hneď po prechode fronty z V. odišli na neznáme miesto, nikdy nespochybňovali vlastníctvo obce R. a ani sa nedožadovali vlastníctva a užívania uvedenej nehnuteľnosti. Keďže obec sa stala vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti na základe daru od H. S. XX.X.XXXX a odvtedy užíva uvedenú nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastníčka, splnila podmienky vydržania podľa §, 116 a taktiež vlastnícke právo obce zakladá aj terajšie zákonné ustanovenie v spojení s Obč. zákonníka. V obidvoch ustanoveniach sa uvádza, že ten kto nehnuteľnosť užíva nikým nerušený v dobrej viere ako vlastník po dobu 10 rokov, nadobúda vlastnícke právo vydržaním. Lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k veci vydržiteľom sa nadobúda okamihom uplynutia vydržacej doby. Táto vydržacia doba uplynula obidvoma vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Keďže uvedenú nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX k. ú. R. obec užíva v dobrej viere ako vlastníčka od 15.6.1942, splnila podmienky vydržania a preto požiadala o vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Na dôkaz toho, že skutočne obec nadobudla vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na základe daru 15.6.1942, predložili čestné prehlásenie troch svedkov, obecné vyjadrenie a taktiež aj vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Regionálny odbor Svidník.

Žalovaná požiadala žalobkyňu o vydanie predmetnej nehnuteľnosti, naposledy výzvou zo dňa 22.8.2007.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2009 namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne ako právne nepodloženú, pretože sám žalobca uvádza, že vlastníkom sporných nehnuteľností by mala byť Slovenská republika, čím žalobca spochybňuje svoju aktívnu legitimáciu a navyše v ďalšom žalobca

uvádza, že v zmysle správu lesného majetku vykonáva síce žalobca, avšak len toho majetku, ktorý je vo vlastníctve štátu. Žalovaná uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nebola nikdy vlastníctvom štátu, o čom svedčí jednak výpis z M. č. 1, ako aj LV č. XXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX sú pod B/X L. S. v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku, pod B/X Q. S. ml. v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku, pod B/X N. I., rod. S. v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku, pod B/X X. S. v spoluvlastníckom podiele X/XX k celku. Toto podielové spoluvlastníctvo je potvrdené okrem zápisu c.d. 882/1943, ako titul nadobudnutia darovacou listinou aj rozhodnutím Okresného úradu Svidník, odboru PPaLh č. 98/02528-ZRPS. Výpis z citovaného listu zo dňa 01.12.2004, čiže pred vydaním osvedčenia o vydržaní jednoznačne dokazuje, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nikdy nebol Československý štát a teda následne nemohla byť vlastníkom ani Slovenská republika. O tom, že žalobca nemá pre daný súdny spor aktívnu legitimáciu svedčí aj skutočnosť, že podľa zákona č. 90/1947 Sb. zo dňa 08.05.1947 - o prevedení knihovaného poriadku strán konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok je stanovený postup pri zápise konfiškovaného majetku na bývalý Československý štát. Podľa ustanovenia por. č. 2 citovaného zákona sa tento vzťahuje aj na Vládne nariadenie SR č. 104/1945 Sb., v znení nariadení vlády SNR č. 64/1946 Sb. a teda v danom prípade postup konfiškovaného majetku mal byť zachovaný podľa vyššie citovaného zákona. V zmysle ustanovenia por. č. 2 citovaného zákona návrhom na prevádzanie knihovaného poriadku boli poverení Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy s tým, že podľa ustanovenia citovaného zákona v prípade, ak podľa konfiškácie prepadol knihovaný majetok ( čiže v danom prípade zapísaný v PKV č. 1 ) v prospech štátu, mal vyznačiť súd na návrh fondu v príslušnej vložke, podľa ktorého predpisu nastala konfiškácia a zároveň mali byť vydané príslušné doklady na konkrétny majetok, ktorý mal prejsť na konkrétny subjekt, ktorý ho dostal od Československého štátu do správy, alebo užívania. V ďalších ustanoveniach citovaného zákona je stanovený konkrétny postup na zápis konfiškovaného majetku do nových, prípadne pôvodných pozemkoknižných vložiek. Pre prípad konfiškácie majetku podľa vyššie citovaných vládnych nariadení v súlade s vyššie citovaným zákonom platilo, že každý konfiškovaný majetok, resp. jeho zápis zabezpečovalo Povereníctvo pôdohospodársva Bratislava, ktoré vytváralo v jednotlivých rajónoch Slovenska pracovné skupiny pre pozemkovú reformu a tieto zabezpečovali samotné prevody konfiškovaného majetku na československý štát v súlade s vtedy platnými predpismi. Popri pracovných komisiách boli stanovené Konfiškačné komisie v okresných mestách, ktoré vydávali konkrétne rozhodnutia v zmysle vládneho nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení č. I vládneho nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a tieto konkrétne v každom rozhodnutí uviedli o aký nehnuteľný konfiškovaný majetok sa jedná a od ktorých osôb bol tento majetok konfiškovaný. Po právoplatnosti rozhodnutia Konfiškačnej komisie žiadalo Povereníctvo pôdohospodárstva, v tom ktorom obvode príslušný okresný súd o povolenie zápisu na československý štát a až po súhlase súdu došlo k zmene vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na Československý štát v správe príslušnej inštitúcie. V prípade nehnuteľnosti zapísaných v PKV č. 1 v k. ú. R. nedošlo k vydaniu žiadneho konkrétneho rozhodnutia, čiže nebol v danom prípade zachovaný zákonom stanovený postup a z toho dôvodu, tak vo výpise z PKV č. 1, ako aj v LV č. XXX pred vydaním osvedčenia o vydržaní sú zapísaní pôvodní pozemkoknižní vlastníci. Zákonom stanovený postup pre zápis konfiškovaného majetku na Československý štát je vysvetlený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.05.1998, podľa ktorého je jednoznačné, akým spôsobom je riešená otázka vzťahu a platnosti všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný majetok s tým, že ani samotný konfiškačný dekrét túto závažnú otázku neriešil. Pre uvedené obdobie platili na zmenu vlastníckeho práva ustanovenia Všeobecného ešte z roku 1811, z ustanovení ktorého možno usudzovať, že konfiškačný dekrét v zmysle záverov tohto zákonníka založil právny dôvod ( titul ) nadobudnutia vlastníctva, avšak podľa ustanovenia tohto zákonníka je zrejmé, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniká len výmazom z verejných kníh, v tomto prípade z pozemkovej knihy a preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka. Z názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý možno aplikovať na predmet tohto súdneho sporu je jednoznačné, že ak nebol vykonaný v pozemkovej knihe výmaz vlastníckeho práva osôb uvedených v konfiškačnom rozhodnutí, Slovenská republika sa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvede-

ného je podľa žalovanej jednoznačne preukázané, že žalobca v uvedenom súdnom spore nemá aktívnu legitimáciu, preto nezávisle na ďalších právnych nedostatkoch samotnej žaloby je nutné, aby súd žalobu zo dňa 26.10.2009 jednoznačne zamietol. Právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný, čiže obec Fijaš nemôže nadobudnúť právom vydržania nehnuteľnosti, ktoré patria štátu, keďže v zmysle

vyššie uvedeného vlastníkom spornej nehnuteľnosti nebol nikdy štát. Zároveň je nutné podotknúť, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby právom vydržania nadobudla tú ktorú nehnuteľnosť obec, resp. mesto ako samosprávna jednotka. Z uvedených dôvodov je žalovaný oprávnený pri splnení zákonných podmienok nadobudnúť titulom vydržania spornú nehnuteľnosť tak, ako ju nadobudol na základe vyššie citovanej notárskej zápisnice. Žalovaná ďalej poukázala na to, že nie je potrebné, aby obec R. preukazovala právny dôvod nadobudnutia, ale stačia k tomu len preukázané okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v čom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby. Podľa žalovanej právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu v žalobe, podľa ktorého tento odvodzuje svoj vlastnícky vzťah k spornej nehnuteľnosti aj skutočnosťou, že žalovaný ho vyzval k odovzdaniu tejto nehnuteľnosti, nakoľko žalobca spornú nehnuteľnosť užíva aj k dnešnému dňu. Snahou žalovaného bolo a je, aby mu žalobca odovzdal spornú nehnuteľnosť, ku ktorej ku dňu výzvy na jej odovzdanie preukázal vlastnícke právo a žalovaný predkladal výzvu aj z toho dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca nemal nikdy vo vlastníctve. V žiadnom prípade nemožno považovať žalobcom predložený doklad - lesohospodársky plán za doklad, z ktorého by bolo možno vyvodiť vlastnícke právo žalobcu. Čiže v tomto prípade žalobca nepredložil žiadny právny titul, ani inú dôležitú skutočnosť, ktorá by založila jeho aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby zo dňa 26.10.2009. K samotnej notárskej zápisnici sa žalovaný nevyjadruje, nakoľko táto je podaním žaloby zo strany žalobcu, ktorý nemá aktívnu legitimáciu naďalej platným dokladom o výlučnom vlastníctve žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX v k. ú. R.. Z uvedených dôvodov sa žalovaný nevyjadruje k spochybneniu tejto notárskej zápisnice v samotnej žalobe.

K vyjadreniu žalovanej podala vyjadrenie žalobkyňa zo dňa 16.12.2009, kde uviedla, že zo zápisu č. XX v pozemnoknižnej vložky č. X vyplýva, že po uzavretí darovacej zmluvy v roku 1943 došlo k vydaniu rozhodnutia o konfiškácii majetku a k podaniu návrhu na zápis konfiškácie do pozemnoknižnej vložky č. 1, a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. O tom, že vlastníkom predmetných nehnuteľnosti je štát svedčí taktiež zápis v pozemnoknižnej vložke č. XX, ktorý je datovaný 15.1.1959. K námietke žalovanej, že na zmenu vlastníckeho práva bolo v zmysle Všeobecného z roku 1811 potrebné, aby došlo k výmazu vlastníckeho práva z verejných kníh, žalobkyňa uviedla, že výmazom z verejných kníh sa v prípade pozemkových kníh rozumie nový zápis vlastníckeho práva a za tento nový zápis považuje zápis pod č. 23 a následne 24 zápisnice č. 1. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že do držby predmetnej nehnuteľnosti vstúpila žalovaná už na základe nepísanej darovacej zmluvy z roku 1942, k tomu žalobkyňa uviedla, že podľa platného z roku 1811 bolo možno nadobudnúť vlastnícke právo spravidla len vpisom do pozemkovej knihy a vydržaním mohol nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť ten, kto ju mal v pokojnej držbe 32 rokov. Žalobkyňa spochybnila vstup do držby predmetnej nehnuteľnosti žalovanou a uplynutie uvedenej vydržacej doby. Žalobkyňa ďalej poukázala na lesné hospodárske plány, z ktorých je zrejmé, že na týchto pozemkoch vykonávali hospodárenie LESY SR, š. p. a predtým Krajská správa lesov Prešov v Solivare. Preto žalovaná nemohla splniť jednu zo základných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to podmienku nepretržitej držby. Pokiaľ ide o zápis pôvodných vlastníkov na LV č. XXX rozhodnutím Okresného úradu Svidník OPPaLH č. 98/02528-ZRPS v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim ( tzv. ROEP ), stalo sa tak z dôvodu, že v rámci ROEP neboli dostatočne zistené údaje z katastrálne operátu, a to zo zápisu č. XX pozemnoknižnej vložky č. 1. Podľa žalobkyne notárska zápisnica nespĺňa všetky náležitosti, okrem iného aj preto, že neobsahuje vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady.

Z výsluchu starostu obce Fijaš W. A., súd zistil, že tento sa od svojho starého otca a iných občanov obce dozvedel, že títo pracovali na predmetnej nehnuteľnosti pre pôvodného vlastníka S.. Mali tam pracovať asi 5 rokov a nedostali vyplatené za svoju prácu, taktiež počul o tom, že občania sa skladali pre týchto pôvodných vlastníkov S. v sume 18.000,- Kčs na chod hospodárenia. Pokiaľ vie, tak uvedenú parcelu každý nazýva, že je to obecné a nevie o tom, aby Lesy vykonávali nejakú činnosť, že by tam ťažili drevo. Ďalej uviedol, že Lesy prevzali hospodárenie vtedy, keď prevzali aj súkromné lesy.

Z výsluchu svedka W. T., nar. XX.X.XXXX, súd zistil, že pokiaľ si on pamätá, tak na predmetnej parcele, ktorú volali O. - O. nikdy nehospodárili S., ale vždy tam pásli dobytok. Ďalej uviedol, na otázku samosudcu, kto hospodáril v lese v období 30 - 40 rokov, že S. to riadil z Giraltoviec a občania pracovali

preňho, robili prerezávky, ťažili drevo s ručnými pílami pre dvoch a on to drevo aj predával. Peniaze zrejme nemal, neplatil im, niekedy im dal fúru dreva. Ďalej svedok uviedol, že S. mal troch hájnikov, jedného z R. - M. R. a ten im prezradil , že les stojí na S.. Ľudia mali následne ísť za S., mali mu dať sumu 18.000,- Kčs a následne im mal podpísať darovaciu zmluvu na pasienky a les O.. Neskôr im predmetnú nehnuteľnosť darovali ďalšou zmluvou deti S.. Na zmluve malo byť napísané, že to darujú obci R.. Počas vojny sa listiny stratili. Odkedy došlo k poštátneniu všetkých lesov aj súkromných, v lese už nehospodárili.

Z výsluchu svedka B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. 1, súd zistil, že od svojich 8 až 10 rokov si pamätá, že predmetnú nehnuteľnosť užívala obec, on tam pásol kravy a jeho otec bol hájnikom. Podľa jeho názoru rodina S. mala majetok inde. Na otázku samosudcu svedok uviedol, že výsadbu stromov v lese robili LESY, potom čo zobrali aj súkromné lesy a im zakázali vstup aj do obecnej parcely. Skutočnosti, ktoré uviedol v čestnom prehlásení zo dňa 13.12.2004 sa dozvedel od svojho otca, ktorému pomáhal strážiť les, predovšetkým v období Vianoc. Podľa svedka, S. z Giraltoviec nemal deti a deti mal iný S. z I.. Súčasne svedok od svojho otca vie, že obyvatelia obce chodili pracovať pre S. do jeho lesa, ktorý mal na druhej strane obce. Tento im nezaplatil, a preto im mal darovať časť lesa, medzi ich súkromnými lesmi a pasienkami. Aj po vojne užívala O. obec až pokiaľ nezobrali Štátne lesy do užívania súkromné pozemky a aj túto Stráň.

Z výsluchu svedka W. M., nar. X.XX.XXXX, bytom R. č. 7, súd zistil, že jeho otec bol počas vojny starostom obce a pokiaľ sa pamätá, po tom lese sa hnali kravy, bola to ešte mladina, smreky aj miešané stromy. Asi v roku 1957 zobral les štát a už sa tam nechodilo pásť kravy. Skutočnosti, ktoré uviedol v čestnom prehlásení z 13.12.2004 sa dozvedel od svojho otca a ostatných ľudí v obci. Od starších občanov a od svojho otca vedel o tom, že obyvatelia obce pracovali pre rodinu S.. Za svojho života neprišiel do kontaktu s S..

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 9.12.2010 poukázala na rozpory vo výpovediach svedkov. U svedka W. T., ktorý vzhľadom na jeho vek mohol, ako jediný zo svedkov bezprostredne vnímať udalosti v rokoch 1942 až 1945, žalobkyňa poukázala na jeho výpoveď, že 30-tych až 40-tych rokoch obyvatelia obce R. vedeli, že drevo ( a teda aj pozemky ) patrí H. S. a nie im, pretože uviedol, že „ S. to riadil z V. ... a on to drevo predával“. Zároveň z výpovede svedka na pojednávaní vyplývajú rozpory medzi tým, čo uviedol vo svojom čestnom prehlásení z 13.12.2004 a tým, čo uviedol na pojednávaní. V čestnom prehlásení z 13.12.2004 uviedol, že H. S. „obávajúc sa o súdny spor daroval nehnuteľnosť ešte za svojho života 15.6.1942 v prospech Obce Fijaš ako náhradu za odpracované roky občanov obce a za požičanú čiastku 18.000,- Kčs. Tento dar však nebol písomne zachytený...“. Na pojednávaní však svedok už uviedol, že S. „podpísal písomne darovaciu zmluvu“ a „všetci občania, aj on podpísal zmluvu prvá aj druhú zmluvu“.

Účastníci konania zotrvali na svojich právnych stanoviskách

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.

Podľa za právnickú osobu koná štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

Podľa , o správe majetku štátu, na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa a nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými

orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa o lesoch správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.

Podľa o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka 69) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

Podľa ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa o notároch a notárskej činnosti ( účinného k 17.1.2005 ) osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v spojení s nariadením č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( ďalej len konfiškačné nariadenie ), s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenka, ktorý je vo vlastníctve osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Podľa § 1 ods. 7 konfiškačného nariadenia o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti ( ods. 5 ) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky ( ods. 6 ), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia.

Podľa § 1 ods. 8 konfiškačného nariadenia, stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru ( správnej komisie ), po jednom zástupcovi Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Sväzu slovenských partizánov, Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných vojakov a okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda svoláva Komisiu podľa potreby. Komisia je usnášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor povereníkov.

Podľa § 1 ods. 10 konfiškačného nariadenia, rozhodnutím Komisie ( ods. 7 ) alebo Sboru povereníkov ( ods. 8 posledná veta ) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 2 konfiškačného nariadenia, pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v § 1 ods. 1, ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj hnuteľné príslušenstvo ( vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné papiere ), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú príslušenstvom vlastníctva konfiškovaného majetku alebo jeho časti.

Podľa § 1 ods. 1 č. 2 zákona č. 90/1947 Sb. o prevedení knihovného poriadku strán konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok, tento zákon sa vzťahuje na prevedenie knihovného poriadku strán majetku konfiškovaného podľa nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 23.8.1945, č. 104 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, v znení nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 14.5.1946, č. 64 Sb. n. SNR.

Podľa § 3 ods.1 č. 2 zákona č. 90/1947 Sb. navrhovať prevedenie knihovného poriadku prísluší u pôdohospodárskeho majetku konfiškovaného podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR, povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb., ak prepadlo konfiškácii podľa ustanovení uvedených v § 1 ods. 1 a 2 celé knihovné teleso ( všetky knihovné telesa zapísané v tej istej vložke ) alebo spoluvlastnícky podiel na knihovnom telese ( § 32 ), vyznačí súd na návrh fondu v príslušnej vložke, podľa ktorého predpisu ( § 1 ods. 1 ) nastala konfiškácia. Navrhovateľ ani iný účastníci sa o tom neupovedomujú.

Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní zastúpená Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, ako správcom lesného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, mala naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie môže byť pokladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Dôkazné bremeno v tomto konaní niesla žalobkyňa, aby preukázala právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorým bola konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v spojení s nariadením č. 64/1946 Sb. n. SNR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona k účinnosti vyššie uvedeného konfiškačného nariadenia, teda k 1.3.1945 na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie dňa 28.8.1946. Podľa názoru súdu z uvedeného konfiškačného nariadenia nevyplývala pre konfiškačnú komisiu kompetencia špecifikovať rozsah majetku, ktorý podliehal konfiškácii, pretože tento vyplýval priamo zo zákona slovami uvedenými v § 1 konfiškačného nariadenia „ pôdohospodársky majetok na území Slovenska“, pričom definícia pôdohospodárskeho majetku je uvedená v § 2 konfiškačného nariadenia a výnimky z konfiškácie boli v nariadení výslovne upravené / napr. § 1 ods.4, § 3/ . Úlohou konfiškačnej komisie bolo predovšetkým špecifikovať osoby uvedené v § 1 konfiškačného nariadenia, v danom prípade osoby maďarskej národnosti a rozhodnúť o konfiškácii, pričom majetok sa považoval za konfiškovaný dňom nadobudnutia účinnosti konfiškačného nariadenia. Zápisnica z rozhodnutia konfiškačnej komisie zo dňa 28.8.1946 spĺňala zákonné požiadavky konfiškačného nariadenia, ktoré je potrebné vykladať ako aj právne úkony s ním súvisiace v dobových / povojnových/ súvislostiach. Podľa zákona č. 90/1947 Sb. bola v pozemnoknižnej zápisnici č.1, kat. úz R. pod č. XX poznačená, na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, konfiškácia na majetok patriaci L. S., Q. S. ml., N. I., rod.S. a X. Bánovi pod B XX, a tento zápis bol vykonaný následne po vzniku vlastníckeho práva Čsl. štátu konfiškáciou a mal len evidenčný charakter. Zápisy v pozemnoknižnej zápisnici č. 1, kat. úz. R. pod č. XX a č. XX nespochybňujú vlastnícke právo žalobkyne, naopak, znamenajú realizáciu dispozičných oprávnení štátu ako vlastníka nehnuteľnosti.

Pre obranu žalovanej považoval súd za právne významné preukázať, že ku dňu účinnosti konfiškačného nariadenia predmetná parcela nebola vo vlastníctve L. S., Q. S. ml., N. I., rod.S. a X. Bána, prípadne neboli naplnené ďalšie zákonné predpoklady uvedené predovšetkým v § 1 konfiškačného nariadenia. V tomto smere žalovaná dôkazné bremeno, ktoré na ňu prešlo neuniesla. Žalovaná v konaní nepreukázala, aby pred účinnosťou konfiškačného nariadenia dňa 1.3.1945 zákonným spôsobom nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka parcely registra E KN č. XXX vo výmere XXX XXX m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie R., titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti N X/XXXX, Nz XXXX/ XXXX zo dňa 17.1.2005. Predmetná parcela bola v pozemnoknižnej zápisnici č. 1 zapísaná až do vykonania zjednodušeného registra pôvodného stavu / ZRPS/, kedy bola odpísaná na LV č. XXX a tu sa súd stotožňuje s názorom žalobkyne, že pri odpísaní parcely v rámci ZRPS z pozemnoknižnej vložky č. 1, kat. úz. R. neboli dostatočne zistené údaje z katastrálneho operátu, predovšetkým zo zápisu č. XX , preto boli na LV č. XXX ako vlastníci nesprávne zapísaní pôvodní vlastníci a toto LV bolo použité aj pre účely osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti. V osvedčení vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti N X/XXXX zo dňa 17.1.2005 je uvedené, že H. S. mal darovať predmetnú nehnuteľnosť dňa 15.6.1942 v prospech obce R., ako náhradu za odpracované roky občanov obce a za požičanú čiastku 18.000,- Kčs. Tento dar nebol písomne zachytený, a preto H. S. mal darovať druhýkrát uvedenú nehnuteľnosť svojim deťom v roku 1943. Následne, keď sa občania obce dozvedeli, že H. S. druhýkrát daroval nehnuteľnosť svojim deťom dožadovali sa vlastníckeho práva voči formálnym spoluvlastníkom, ktorí mali uznať vlastnícke právo obce R. na základe daru ich otca H. S. zo dňa XX.X.XXXX, čo mali

aj písomne potvrdiť, avšak listiny sa stratili. Od uvedeného dátumu 15.6.1942 sa mala obec R. ujať vlastníctva a užívania uvedenej nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti potvrdili v čestných prehláseniach aj svedkovia B. I., W. T., W. M.. Vo svojej svedeckej výpovedi dňa 7.10.2010 svedok W. T., nar. 11.2.1918, v rozpore s obsahom čestného vyhlásenia zo dňa 13.12.2004, uviedol, že bola podpísaná darovacia zmluva s S. a neskôr písomná zmluva s deťmi S.. Podľa svedka všetci občania a aj on podpisoval prvú a aj druhú zmluvu.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaná súčasne splnila všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to dobromyseľný vstup do držby predmetnej nehnuteľnosti a nepretržitosť oprávnenej držby po dobu 32 rokov podľa obyčajového práva platného na území O. do 31.12.1950, a to napriek verejne prístupným zápisom č. 20, 21 a 23 v pozemnoknižnej zápisnici č. 1 kat. úz. Fijaš a v čase do nadobudnutia účinnosti konfiškačného nariadenia dňa 1.3.1945.

Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti neobsahuje deň, ktorým žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo a nebolo k nemu predložené vyjadrenie podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady.

Skutočnosť, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala minimálne od roku 1947 až doposiaľ, bola žalobkyňou preukázaná listinnými dôkazmi a túto skutočnosť žalovaná v konaní ani nespochybňovala.

Priznané trovy konania žalobkyni vo výške 2 322,18 eura pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. vyjadrenie zo dňa 16.12.2009, 4. účasť na pojednávaní dňa 13.5.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 7.10.2010, 6. vyjadrenie zo dňa 9.12.2010, 7.účasť na pojednávaní dňa 24.2.2011, 8. vyjadrenie zo dňa 11.4.2011, 9. účasť na pojednávaní dňa 23.6.2011, teda 3 x 53,49 eura + 20% DPH, 3 x 55,49 eura + 19% DPH, 3 x 57,00 eur + 20% DPH, 3 x rež. paušál po 6,95 eura + 20% DPH, 3 x rež. paušál po 7,21 eura + 20% DPH, 3 x rež. paušál po 7,41 eura + 20% DPH, ďalej cestovné výdavky za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 13.5.2010 cesta Banská Bystrica - Svidník a späť celkom 542 km, a to 1,075 eura/liter nafty, spotreba podľa vozidla na 100 km 5,8 l nafty, teda 0,058 litra/1km x 542 km x 1,075 eura sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 33,80 eura, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 542 km sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 99,19 eura, teda spolu 132,99 eura k tomu 20% DPH, teda 26,60 v zmysle citovanej vyhlášky spolu 159,, za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 7.10.2010 cesta Banská Bystrica - Svidník a späť celkom 542 km, a to X,XXX eura/liter nafty, spotreba podľa vozidla na 100 km 8,1 l nafty, teda 0,081 litra/1km x 542 km x 1,115 eura sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 48,95 eura, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 542 km sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 99,19 eura, teda spolu 148,14 eura k tomu 20% DPH, teda 29,63 eura zmysle citovanej vyhlášky spolu 177, eura, za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 24.2.2011 cesta Banská Bystrica - Svidník a späť celkom 542 km, a to 1,275 eura/liter nafty, spotreba podľa vozidla na 100 km 8,1 l nafty, teda 0,081 litra/1km x 542 km x 1,275 eura sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 55,98 eura, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 542 km sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 99,19 eura, teda spolu 155,17 eura k tomu 20% DPH, teda 31,03 eura zmysle citovanej vyhlášky spolu 186, eura, za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 23.6.2011 cesta Banská Bystrica - Svidník a späť celkom 542 km, a to 1,34 eura/liter nafty, spotreba podľa vozidla na 100 km 8,1 l nafty, teda 0,081 litra 1/km x 542 km x 1,34 eura sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 58,83 eura k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eura x 542 km sa rovná po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 99,19 eura, teda spolu 158,02 eura k tomu 20% DPH, teda 31,60 eura zmysle citovanej vyhlášky spolu 189,, ďalej náhrada za stratu času za 32 polhodín v roku 2010 po 12, eura = 384, eura, za 32 polhodín v roku 2011 po 12,35 eura = 395,20 eura + 20% DPH, spolu náhrada za stratu času činí 935,81

eura. Celková náhrada trov právneho zastupovania činí sumu 2 322,18 eura, podľa ,, , , , , , , vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola-

teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .

Vo Svidníku dňa 23. júna 2011