Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/51/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXX/XX, zast.: Mgr. R. P., advokát so sídlom B., T. XXX, proti žalovanej: O. P., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., L. XXXX/X, t.č. bytom W. XX, K. XXXXX, Švajčiarsko, v konaní o zaplatenie 406,64 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 406,64 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy od 16.12.2009 do zaplatenia, a to všetko do 01.03.2012.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom zo dňa 10.02.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2011 žiadal, aby súd vydal platný rozkaz a v prípade podania odporu vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 406,64 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy od 16.12.2009 do zaplatenia a aby mu nahradila trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel dňa 01.12.2007 so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu č. 7 nachádzajúcom sa na 2. poschodí v obytnom dome č. XXXX, vchod č. 17 v J. W.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.12.2007 do 01.12.2009. Výška nájomného a služieb spojených s nájmom bola dohodnutá v čl. IV. nájomnej zmluvy celkovo na sumu 6.650,- Sk mesačne, splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca v prospech účtu prenajímateľa, pričom nájomné predstavovalo čiastku 2.500,- Sk a úhrada služieb spojených

2.

s nájmom čiastku 4.150,- Sk. Vyúčtovanie skutočných poplatkov bolo v tomto ustanovení dohodnuté vždy po období 1 roku na základe zúčtovania platieb od jednotlivých dodávateľov služieb. Vzniknutý rozdiel si zmluvné strany boli povinné uhradiť najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca od preukázania výšky rozdielu. Po spracovaní vyúčtovania za rok 2008 žalobca písomne oznámil žalovanej, že na základe vyúčtovania skutočných poplatkov jej vznikol nedoplatok vo výške 406,64 EUR a vyzval ju, aby túto čiastku uhradila do 15.12.2009. Žalovaná uvedené oznámenie obdržala, avšak nedoplatok vo výške 406,64 EUR do dňa podania žalobného návrhu neuhradila. Výška určeného rozdielu bola žalovanej opakovane písomne oznámená v priebehu mesiaca júl a november 2009, kedy jej boli doručené aj podklady k výpočtom. Bola aj právnym zástupcom žalobcu oznámením zo dňa

25.02.2010 písomne vyzvaná, aby splatné pohľadávky uhradila, avšak dol uhradený nebol. V súlade s , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. V súlade s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje poplatok z omeškania vo výške 0,5promile z dlžnej sumy od 16.12.2009 za každý deň omeškania.

Dňa 28.03.2011 bol v konaní pod č.k. -15 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala dňa 05.04.2011 odpor, v ktorom uviedla, že dňa 01.04.2011 jej bolo doručené rozhodnutie vo veci nedoplatku na nájomnom. Kontaktovala právneho zástupcu žalobcu, pričom vo svojom liste vyjadrila súhlas mimosúdne sa so žalobcom vyrovnať, ale žiadala skutočné vyúčtovanie nákladov. Žalobca ju viac nekontaktoval. So žalobcom uzatvorila zmluvu, kde boli zahrnuté 2.500,- Sk nájomné a 4.150,- Sk boli úhrady za elektriku, ústredné kúrenie (plyn), vodné, stočné a poistenie bytu, domácnosti. Poplatky ako zrážková voda, koncesionárske poplatky, dane z nehnuteľnosti a pevné platby, ktoré jej žalobca tiež vyúčtoval, neboli v zmluve zahrnuté. Nakoľko jej je známe, že k bytu patria aj tieto poplatky, automaticky a logicky predpokladala, že tieto si žalobca hradí z položky nájomné (2.500,- Sk). Rovnako sa ani o tento fakt nezaujímala, nakoľko nijakú zmluvu na tieto poplatky nepodpísala. Opätovne žiadala, by jej žalobca vyúčtoval skutočné náklady za to, čo bolo predmetom zmluvy. Tieto je ochotná zaplatiť, avšak po splátkach, pretože je nezamestnaná.

Vo svojom vyjadrení k odporu právny zástupca žalobcu uviedol, že aj keď žalovaná opakovane vyjadrila snahu o mimosúdne vyrovnanie, do dňa podania vyjadrenia k odporu nedošlo ani k úhrade tej časti dlhu, ktorá nie je podľa nej sporná. Žalovaná nepopiera skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo dňa 01.12.2007 k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol nájom 2-izbového bytu č. 7 na 2. poschodí bytového domu XXXX, vchod č. 17. Výška nájomného bola dohodnutá v čl. IV. zmluvy, a to pevnou sumou nájomného vo výške 2.500,- Sk, ako aj zálohovou sumou za služby spojené s nájmom bytu vo výške 4.150,- EUR, pričom vyúčtovanie skutočných poplatkov za služby spojené s nájmom bytu a dodávku vody a energií medzi nájomcom a prenajímateľom bolo prebehnúť na základe zúčtovania platieb dodávateľov a aktuálnych cien služieb a energií. Čiastka dohodnutá na úhradu služieb spojených s nájmom je len zálohovou platbou, ktorej konečná výška sa určí aj po vyúčtovaní od jednotlivých dodávateľov služieb. Načo by sa inak vykonávalo vyúčtovanie, keby išlo o fixnú sumu, ako to tvrdí žalovaná. Žalobca ako prenajímateľ vyúčtoval a následne aj

3.

uplatnil na príslušnom súde len dohodnuté náklady spojené s nájmom bytu v zmysle zmluvy a svoje vyúčtovanie považuje za správne. Z tých dôvodov v plnom rozsahu trvajú na podanom návrhu a dôvody žalovanej považujú za účelové, v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci.

Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila s tým, že jej momentálna finančná situácia jej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, nakoľko momentálne žije oficiálne vo Švajčiarsku, kde je aj t.č. evidovaná ako nezamestnaná. Zmluva medzi ňou a žalobcom bola uzavretá 01.12.2007. Táto však bola bez jej prítomnosti, len po telefonickom dohovore, ukončená. S týmto ukončením súhlasila, nakoľko jej bývalý manžel mal záujem prebrať tento podnájom, ale to v takom stave, ako k danému momentu bol a to bez ďalších nárokov. Neskôr od žalobcu dostala vyúčtovanie služieb vo výške 406,64 EUR. Nakoľko nechcela nikomu spôsobovať škodu, na vyúčtovanie pristúpila, ale určite nie týmto spôsobom. Žiadala žalobcu o nové vyúčtovanie, ale nijaké nedostala, a preto neuhradila ani tú čiastku, ktorá je podľa nej nesporná. Považovala to ako neakceptovanie zo strany žalobcu a čakala na jeho ďalšie vyjadrenie. Dúfa, že prenajímateľ prenajíma byt v stave komplet k užívaniu a nevyžaduje od nájomcu také poplatky, ako napr. poplatky do fondu bývania alebo poplatky zahrňujúce opravy a renovácie objektu, kde sa byt nachádza alebo poistenie. Dúfa, že vlastniť povinnosť znamená mať k tejto nehnuteľnosti aj povinnosti a nielen na nej zarábať na úkor nájomcov. Z toho dôvodu predpokladala, že z čiastky 2.500,- Sk nájomného si žalobca tieto poplatky uhrádza a zostatok je jeho príjem z prenájmu. Neuzatvorila zmluvu na kompletnú

starostlivosť a prefinancovanie všetkých nákladov spojených s touto nehnuteľnosťou. Čiastku 4.150,- Sk považuje za mesačné zálohové platenie za spotrebovanie energie ako kúrenie, vodu a elektrinu a tak bola aj ich nájomná zmluva uzatvorená. Žalobca počas jej prenájmu robil výmenu okien, nakoľko pôvodné okná boli v dezolátnom stave. Toto žiadala zohľadniť aj vo vyúčtovaní, nakoľko aj napriek plnému kúreniu bol byt v tom čase veľmi chladný, čo malo byť riešené minimálne zľavou na nájomnom a odstránením závady. Závada bola neskôr odstránená, ale zľavu na nájomnom nemala, čo oprávnene očakávala pri vyúčtovaní. Stále trvá na novom vyúčtovaní a rovnako aj na tom, že je ochotná nedoplatok následne vyrovnať, nakoľko podľa všetkého došlo k miernemu vyššiemu spotrebovaniu energií, ako bolo skutočne zálohovo zaplatené. Nakoľko je t.č. nezamestnaná a jej finančná situácia je momentálne veľmi zlá, žiadala o splátkový kalendár na túto čiastku.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že aj po oboznámení sa s posledným vyjadrením žalovanej zotrvávajú na návrhu, ktorý bol podaný písomne a ktorý je správny či už v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, tak aj v zmysle čl. IV. nájomnej zmluvy.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že si myslí, že so žalovanou bola uzavretá riadna nájomná zmluva. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, tak žalovanej zaslali k dispozícii všetky podklady, na základe ktorých bola žalovaná suma vypočítaná. U nej je zrejme problém, že došlo k nárastu cien energií, navyše ten jej nájom sa prekrýval s nájmom jej bývalého manžela. Napriek tomu, že sa snažili s ňou jednať a dohodnúť, bolo to bez úspechu, až stratil trpezlivosť a podal žalobu na súd. Pokiaľ ide o okná, tak tieto vymieňali práve pre zvýšenie komfortu nájomcu. Vymieňali sa v lete, čiže nejaké zvýšené náklady na kúrenie nemohli vzniknúť. Naopak pokiaľ okná už boli od augusta, resp. od septembra od začiatku vykurovacej sezóny, tak náklady na vykurovanie museli byť skôr nižšie. Nejakú zľavu na

4.

nájomnom žalovaná nikdy nežiadala. Pokiaľ ide o vyjadrenie sa k splátka, nevedel sa vyjadriť k ich výške, akceptoval by, pokiaľ by suma bola zaplatená najviac do jedného roka.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:

V podstate niet medzi účastníkmi sporu o tom, že žalobca so žalovanou uzavreli nájomnú zmluvu dňa 01.12.2007, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu č. 7 nachádzajúcom sa na 2. poschodí obytného domu č. XXXX, vchod 17 v J. W. na L. ulici. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.12.2007 do 01.12.2009. V čl. IV. sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 2.500,- Sk, ako aj úhradu za služby spojené s nájmom, kde táto úhrada podľa zmluvy pozostáva zo sumy 4.150,- Sk mesačne a táto zahŕňa mesačne úhrady za elektrinu, ústredné kúrenie (plyn), vodné, stočné a poistenie bytu, domácnosti. Zároveň v zmluve je dohodnuté, že vyúčtovanie skutočných poplatkov za služby a dodávku vody a energií medzi nájomcom a prenajímateľom prebehne bezhotovostne vždy po období jedného roku na základe zúčtovaní platieb dodávateľov a aktuálnych cien a služieb a energií, ako aj pri skončení platnosti tejto zmluvy. Vzniknuté rozdiely po zúčtovaní sú zmluvné strany povinné uhradiť najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca odo dňa doloženia výšky rozdielu prenajímateľom. Zároveň účastníci zmluvy si v časti „Ostatné ustanovenia“ v bode 4 dohodli, že prenajímateľ je povinný platiť bežné platby za odber elektrickej energie, plynu, za vodné, stočné a ostatné poplatky spojené s prevádzkovaním bytu v rozsahu a lehotách určených dodávateľmi uvedených médií. Prípadné preplatky za odber elektrickej energie, vodného, stočného budú nájomcovi vrátené bezodkladne.

Zároveň v konaní bolo zistené, že C. U. X. J. J. W. vyúčtovalo navrhovateľovi za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 náklady spojené s užívaním bytu tak, že vznikol nedoplatok vo výške 412,- EUR (12.411,91 Sk), kde nedoplatok vznikol predovšetkým na ústrednom kúrení (3.336,07 Sk), teplo na teplú vodu (5.522,51 Sk), teplá voda (1.233,75 Sk), studená voda (2.038,78 Sk), elektrika v spoločných

častiach (14,79 Sk), elektrika vo výmenníkovej stanici (66,22 Sk), elektrika na výťah (285,98 Sk), zrážková voda (31,60 Sk) a iné.

V konaní zároveň obaja účastníci potvrdili skutočnosť, že v uvedenom období boli v byte vymieňané staré okná za nové plastové, zároveň ani jeden z účastníkov nepredložil súdu dôkaz o tom, že by odporkyňa upozornila prenajímateľa na niektoré závady a resp. na aké.

V zmysle , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

V zmysle , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V zmysle , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

5.

V zmysle veta prvá , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

V zmysle veta prvá , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

V zmysle , ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do 6 mesiacov od odstránenia závad.

V zmysle , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

V zmysle , ak nájomca neplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd potom mal za to, že návrh je oprávnený čo do dôvodu i výšky. Je zrejmé, že v danom prípade predmetom žaloby nie je nájomné, ale nedoplatok za plnenia poskytované s užívaním bytu. Tieto boli navrhovateľovi ako prenajímateľovi vyúčtované správcom bytu, resp. bytového domu a tento ich musel zaplatiť. Je treba vzhľadom na argumentáciu odporkyne poukázať na to, že zákon a v zásade aj zmluva, ktorú uzavreli, rozlišuje nájomné a práve úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, čo sú zvyčajne predovšetkým úhrady za dodávku tepla, či iných energií, resp. rôzne úhrady spojené s prevádzkovaním spoločne využívaných priestorov či zariadení (napr. výťah). Zahŕňa to podľa názoru súdu jednoznačne aj náhradu za zrážkovú vodu, ktorá je účtovaná vždy spolu s vodným a stočným a toto je povinná v rámci úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu zaplatiť odporkyňa. V zásade je ale nutné skonštatovať, že podstatné nedoplatky vznikli za dodávky tepla, resp. teplej a studenej vody, ostatné nedoplatky sú v podstate marginálne a len minimálne zvyšujú celkovú žalovanú sumu. (Napr. práve zrážková voda predstavuje len sumu 31,60 Sk). Zároveň taktiež je nutné konštatovať tú skutočnosť, že odporkyňa

nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by navrhovateľa vyzývala na odstránenie nejakých závad brániacich riadnemu užívaniu bytu a pokiaľ tak neurobila, je nutné konštatovať, že toto právo zaniká v prekluzívnej lehote 6 mesiacov tak, ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Ani z tohto pohľadu potom súd nevidel dôvod a ani nemal podklady na to, aby mohol vôbec rozmýšľať o znížení žalovanej sumy, keď navyše aj tak súd dáva do pozornosti opätovne, že žalovaný nie je nájom, ale nedoplatok za plnenia poskytované s užívaním bytu. Tieto musel navrhovateľ namiesto odporkyne riadne zaplatiť, boli mu vyúčtované správcom a v zásade nie je dôvod pochybovať o správnosti vyúčtovania správcu, resp. žiaden z účastníkov neposkytol súdu žiadne dôkazy, ktoré by

6.

preukazovali chybné vyúčtovanie C. U. X. J.. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd odporkyňu zaviazal k úhrade žalovanej sumy. Pokiaľ ide o čas, do ktorého môže zaplatiť žalovanú sumu, súd v zmysle povolil jej zaplatiť túto do 01.03.2012, kedy táto sama si môže zvoliť, či do tohto času bude platiť dlžnú sumu v splátkach alebo ju zaplatí jednorázovo podľa svojich sociálnych a finančných pomerov. Zároveň vzhľadom na omeškanie odporkyne, súd ju zaviazal zaplatiť aj príslušný poplatok z omeškania.

V zmysle súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).