Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-174-2006.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/174/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky I.. Y. G., bytom G. č. XX, I. nad H., zastúpená JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom AK, Rázusova č. XX, Košice proti odporcovi Základná škola a gimnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Magyar Tannyelvu Alapiskola és gimnázium, Moldava nad Bodvou, ČSA 15, 045 01, zastúpený JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou AK, Hlavná 8, Moldava nad Bodvou v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy
rozhodol:
Súd návrh o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.6.2006 a o náhradu mzdy z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy.
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke, oznámená listom zo dňa 22.6.2006 a doručená jej dňa 23.6.2006 je neplatná a zároveň žiadala zaviazať odporcu na náhradu mzdy vo výške 580,09 eur (17.476,- Sk) mesačne od 14.7.2006 až do pridelenia práce.
Svoj návrh odôvodnil tým, že:
- listom zo dňa 22.6.2006 bol v zastúpení riaditeľky školy s ňou - navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce a to z dôvodov:
1/ že dňa 7.6.2006 bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tak, že dňa 6.6.2006 na pracovisku vulgárnymi výrazmi napádala a osočovala svojho kolegu V.. U. I..
Zároveň bola upozornená, že ak takéto konanie sa bude opakovať, pristúpi k prísnejším opatreniam, až k ukončeniu pracovného pomeru.
Navrhovateľka mala zato, že ona žiaden konflikt s V.. U. I. nemala a ani nebol dôvod na popísanú reakciu, pretože bola to práve uvedená kolegyňa I.. W. F., s ktorou mal V.. U. I. konflikt na pracovnej porade. Preto mala zato, že sa nedopustila porušenia pracovnej disciplíny.
2/že dňa 15.6.2006 po prešetrení písomnej sťažnosti, bolo zistené, že táto je opodstatnená a že zo strany navrhovateľky došlo k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny a to tým, že dňa 23.5.2006 mala vyzývať študentov gymnázia, aby sa nezúčastnili záverečného slávnostného vyhodnotenia maturitných skúšok, ktoré zvolala predsedníčka maturitnej komisie. D. situáciu musela zachraňovať triedna učiteľka maturantov, na ktorej výzvu sa napokon zúčastnilo 70 % maturantov. Zároveň sama navrhovateľka sa odmietla zúčastniť na záverečnom vyhodnotení s vyhlásením, že s takouto maturitnou komisiou, ktorá nechala prepadnúť dvoch maturantov si nesadne k jednému stolu.
I keď je pravdou, že sa navrhovateľka nezúčastnila neoficiálnej časti, avšak účasť na takomto pohostení je dobrovoľná a teda nie je dôvod zo strany odporcu, jej postup hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
3/ že dňa 15.6. 2006 po prešetrení ďalšej písomnej sťažnosti zistila zástupkyňa za odporkyňa, že dňa 19.5.2006 nenastúpila do zamestnania, v dôsledku čoho neodučila prvú a druhú vyučovaciu hodinu v ten deň a nemiestnymi sms - správami obťažovala zástupkyňu školy, útočila v nich na jej a takisto aj na osobu riaditeľky školy.
Navrhovateľka mala zato, že neúčasť na tomto procese u zamestnávateľa mala ospravedlnený a tento deň čerpala dovolenku. Má zato, že nie je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Zástupkyňa za navrhovateľa vo svojom písomnom podaní uviedla, že skutočnosti, ktoré uvádzala navrhovateľka v návrhu a ktorými napáda neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa nezakladajú na pravde. Je pravdou skutočnosť, že došlo medzi ňou a Ing. U. I. ku konfliktu s jej kolegyňou I.. W. F., kedy sa vzájomne podporovali pri incidente dňa 5.6.2006 a dňa 6.6.2006 Taktiež je pravdou, že po prešetrení sťažnosti dňa 15.6.2006 škola zistila, že sťažnosť je opodstatnená a navrhovateľka podporovala svoju kolegyňu. Obe poškodili dobré meno školy. V treťom bode návrhu, zástupca za odporcu uviedol, že dňa 19.5.2006 bez ospravedlnenia nenastúpila do zamestnania v dôsledku čoho neodučila prvú a druhú vyučovaciu hodinu. Po telefonickom rozhovore s Mgr. Z. G. jej povedala, že sa práve zobudila, avšak na štvrtú hodinu už nastúpi do zamestnania. Nie je pravdou, že v zamestnaní dňa 19.5.2006 mala dovolenku, nakoľko dovolenku nečerpala. V mesiaci máj 2006 dovolenku nečerpala, čo je zrejmé aj z opisu mzdového listu, preto majú zato, že je potrebné návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že skutočnosť, ktorá jej bola daná na okamžité skončenie pracovného pomeru a je uvedená pod bodom č. 1 jej návrhu, nezakladá sa na pravde, nakoľko nikdy svojho kolegu U. I. nijakým spôsobom neosočovala. Majú medzi sebou dobré vzťahy.
Čo sa týka dôvodu bodu 2 uviedla, že je pravdou, že v poslednom školskom roku 2005-2006 bola často chorá, mala vymeškaných v školskom roku 2005-2006 - 8 týždňov, neospravedlnené absencie nemala. V čase, keď nemohla prísť do práce, telefonovala, že ide k lekárovi, i keď je pravdou, že toto ospravedlnenie priniesla až na druhý deň. U. uviedla, že je pravdou, že neprišla na prvú a druhú vyučovaciu hodinu dňa 19.5.2006, nakoľko zaspala, pretože predtým oslavovala narodeniny.
Čo sa týkalo ďalšieho dôvodu, že mala poburovať študentov, aby sa nezúčastnili sedenia, to vôbec nie je pravda, pretože bola práve naopak ona tou iniciátorkou, ktorí išla ešte za ich triednou profesorkou R. Q., ktorú upozornila, že študenti odchádzajú a že je potrebné ich nejakým spôsobom zastaviť, aby neodišli.
Zástupkyňa za odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 2002 začala zastupovať pôvodného riaditeľa, ktorého zastupovala až do vyhlásenia nového konkurzu na riaditeľa školy. Už v tom období mala vedomosť z rozprávania, že aj bývalý riaditeľ mal s navrhovateľkou problémy. V školskom roku 2005-2006 navrhovateľka viackrát porušila pracovnú disciplínu, ráno meškala, do práce prišla neskôr.
G. sa to pomerne často. Odporkyňa samotná vedela, že navrhovateľka má nejaké zdravotné problémy, tak jej to tolerovala s tým, že ju však stále upozornila, že musí prísť načas, pretože sa jedná o porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, ak chcela čerpať dovolenku, bolo potrebné dovolenku najprv podpísať, musí byť schválená a následne sa môže čerpať dovolenka. Dňa 6.2.2006 mala neospravedlnenú absenciu.
Svedok V.. U. I. uviedol, že s navrhovateľkou sa pozná od roku 2003. Ich pracovné vzťahy boli štandartné. Bolo isté obdobie, keď dochádzalo k určitým nezhodám a to v roku 2006, keď mal svedok spor s kolegyňou I.. W. F..
Svedkyňa I. Z. G.o svojej výpovedi uviedla, že v roku 2006 podala sťažnosť riaditeľke na správanie sa navrhovateľky. Od kolegyne sa dozvedela, že neodučila prvú a druhú vyučovaciu hodinu. Následne nato jej hneď zatelefonovala, pričom jej povedala navrhovateľka, že sa práve zobudila. Mali aj nejaké sťažnosti od rodičov na neodborný prístup na vyučovaní navrhovateľky.
Svedok V.. C. G. vo svojej výpovedi uviedol, že je zástupcom združenia školy a o navrhovateľke vie, nakoľko mala vymeškané hodiny, o ktorých na združeniach hovorili a preto aj doporučili vedeniu školy o okamžité skončenie pracovného pomeru kvôli absenciám. Mal vedomosť o tom, že jedným z dôvodom bolo to, že zaspala. Neodučila vyučovacie hodiny.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v čase maturitných skúšok v školskom roku 2005- 2006 bola poverená so zabezpečením maturitných skúšok N. H.. Predsedníčkou komisie bola I. R., ktorá na deň 23.5.2006 zvolala slávnostné záverečné ukončenie maturitnej skúšky. V tento deň mala navrhovateľka vyzývať študentov, aby sa nedostavili do učebne pred nastúpených učiteľov.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky, ona sama osobne bola za triednou učiteľkou R. Q. a upozornila ju nato, že študenti odchádzajú a že je treba niečo robiť, aby sa títo naspäť vrátili. Je pravdou, že navrhovateľka spolu so svojou kolegyňou W. F. odmietli sa dostaviť so slovami, že si nesadnú k takému stolu k maturitnej komisii, ktorá dala prepadnúť dvom žiakom.
Odporca mal zato, že navrhovateľka takýmto spôsobom poškodila dobré meno ich školy. Skutočnosť týkajúca sa nezhôd, resp. poburovania žiakov - študentov, aby sa nedostavili pred maturitnú komisiu sa v konaní nepreukázala.
Oboznámením sa výpovede svedkov v spise 11C/193/2006 ( študentov školy) bolo zistené, že nikto ich nijakým spôsobom nenútil, aby odchádzali zo školy. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Svedkyňa V. Y. tvrdila, že nikto im nebránil, aby sa zúčastnili záverečného slávnostného ukončenia maturitných skúšok ( U. Y., J. U.).
Dňa 5.6.2006 sa na škole konala pracovná porada. Po ukončení tejto porady došlo k výmene názorov medzi svedkom V.. U. I. a kolegyňou navrhovateľky I.. W. F. Tieto skutočnosti potvrdil jednak svedok a aj samotná navrhovateľka. Došlo k slovnej výmene názorov, v ktorom prítomná navrhovateľka dosť rázne útočila na osobu svedka U. I.. Zastávala sa svojej kolegyne.
Dňa 7.6.2006 bola navrhovateľka písomne upozornená na porušenie takejto pracovnej disciplíny, ktorá sa týkala toho konfliktu s tým, že jej bolo dané upozornenie, že ak sa takéto správanie bude opakovať, bude s ňou skončený pracovný pomer.
Odporca ako jeden z ďalších dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, uviedol aj tento konflikt, ktorý sa mal stať medzi navrhovateľkou a Ing. U. I. U. konflikt však v konečnom dôsledku bol riešený písomným upozornením na nemiestne správanie zo strany riaditeľky školy.
Dňa 14.6.2006 zasadala pedagogická rada školy, ktorej sa mala zúčastniť aj navrhovateľka a na tejto mali byť vyhodnotené maturitné skúšky všetkých maturitných predmetov.
Dňa 15.6.2006 obdržala riaditeľka školy ďalšiu sťažnosť na osobu navrhovateľky od I.. Z. G. - zástupkyne školy, ktorej sa sťažovala, že dňa 19.5.2006, navrhovateľka bez ospravedlnenia nenastúpila do zamestnania, v dôsledku čoho neodučila prvú a druhú vyučovaciu hodinu, pričom keď ju zástupkyňa telefonicky kontaktovala, tak odpoveď bola taká, že sa len vtedy zobudila a že príde na štvrtú vyučovaciu hodinu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná výpoveďou svedkyne I.. Z. G. a taktiež aj potvrdením tejto skutočnosti navrhovateľkou, ktorá na svoju obranu uviedla, že zaspala, nakoľko deň predtým oslavovala narodeniny, avšak uviedla, že na tretiu, resp. na štvrtú vyučovaciu hodinu príde a nastúpi do zamestnania.
Oboznámením sa z fotokópie - z knihy o zastupovaní, ktorú predložil zástupca za odporcu, do ktorej sa uvádza a píše čas neprítomnosti vyučujúceho s jeho menom, s menom chýbajúceho vyučujúceho, jeho dôvodu neprítomnosti v zamestnaní, atď. nie je vypísané žiadne zastupovanie a ani chýbanie navrhovateľky, čo sa však odrazilo v tom, že bolo potrebné okamžite zabezpečiť zastupovanie na hodine.
Z opisu mzdového listu je zrejmé, že v ten deň nečerpala dovolenku a práve naopak v mesiaci máj 2006 neodpracovala 4 hodiny, ktoré má vykázané ako neospravedlnenú účasť v zamestnaní.
Súd sa zároveň oboznámil aj s upozornením zo strany riaditeľky školy, ktoré bolo adresované navrhovateľke dňa 7.2.2006, kedy bola opätovne upozorňovaná na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mala dopustiť tým, že dňa 6.2.2006 nenahlásila zamestnávateľovi dôvod neprítomnosti a pritom už bola oboznámená o tom, že v priebehu rokov 2005-2006 vymeškala 17 pracovných hodín.
Súd sa zároveň oboznámil aj so zápisnicou zo zasadnutia školskej rady pri ZŠ a Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským zo dňa 16.6.2006, ktorej predsedom tejto školskej rady bol svedok Ing. C. G., pričom v tejto zápisnici je zároveň uvedené, že školská rada bola oboznámená s pracovnými problémami navrhovateľky a I.. W. F., pričom obe boli za porušenie pracovnej disciplíny už upozornené a školská rada doporučila za viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny riaditeľke návrh na ukončenie pracovného pomeru s menovanými učiteľkami.
Oboznámením sa knihy dochádzok, teda príchodov a odchodov súd zistil, že za obdobie od 20.9.2005 do 7.11.2006 v skutočnosti navrhovateľka nebola dochvíľna a príchody do práce boli v čase od 7.40 hod. do 7.50 hod. Teda je pravdou, že v prípade ak mala vykonávať dozor nad študentmi, tak bolo potrebné, aby tento dozor vykonávala riadne tak, aby nedošlo k úrazom a aby bol zabezpečený plynulý chod školy.
O skutočnostiach, že navrhovateľka neodučila niekoľkokrát svoje vyučovacie hodiny mal vedomosť aj svedok V.. U. I. a taktiež aj svedkyňa I.. Z. G., ktorá aj potvrdila jej neskoré príchody do práce.
Vzhľadom na skutočnosť, že zástupkyňa za odporcu takéto správanie navrhovateľky nemohla ďalej tolerovať, bola zvolaná zamestnanecká rada školy, ktorú oboznámila so svojím rozhodnutím, že mieni okamžite ukončiť pracovný pomer a to z vyššie uvedených dôvodov.
Školská rada taktiež dospela k záveru a odporučila riaditeľke školy, aby bol s ňou ukončený pracovný pomer. K tomuto záveru dospela nadpolovičná väčšina, čo potvrdil aj svedok V.. C. G., ktorý bol predsedom školskej rady. Odporca tak v zastúpení riaditeľkou školy, listom zo dňa 22.6.2006 okamžite skončil pracovný pomer a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Teda jedným z dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom je porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca ( § 47 ods. 1 písm.b/, § 81 a § 82 zákonníka práce). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí obsahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pre rozhodovanie postihu za porušenie pracovnej disciplíny.
Súd dospel teda k záveru, že dôvod - incident s kolegom V.. U. I., ktorým mala porušiť navrhovateľka bod 5 a bod 9 etického kódexu rady školy, nie je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru a teda nejde o porušenie pracovnej disciplíny, navrhovateľka v podstate medzi kolegami prejavila svoj názor, i keď nie práve najvhodnejším spôsobom.
Taktiež druhý dôvod, ktorý je uvedený - že navrhovateľka počas záverečného vyhodnocovania mala poburovať študentov počas maturitných skúšok v škole, nie je závažným porušením pracovnej disciplíny.
Súd má zato, že v danom prípade išlo len o prejavenie názoru na neúspechy študentov počas maturít a týmto svojím správaním, hoci nie hodným konania učiteľky, školy, nie je porušením pracovnej disciplíny.
Na okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať teda intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností, intenzitu, závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, ako aj jeho doterajší postoj. Súd vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny v prvom prípade, kedy mala osočovať kolegu Ing. U. I., ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko do priameho kontaktu sa so svedkom nedostala a vlastne len zastávala názor druhej kolegyne, ktorá sa s ním do rozporu dostala. V druhom prípade, týkajúce sa maturitných skúšok má zato, že k takému konaniu zo strany navrhovateľky v žiadnom prípade nedošlo. Súd však vzhliadol porušenie pracovnej disciplíny za závažné a to v čase, kedy nenastúpila vôbec do zamestnania, neodučila vyučovacie hodiny, pritom si bola vedomá tejto skutočnosti, že nebude možné kvalifikované zastúpenie jej neprítomnosti na týchto hodinách, túto svoju neúčasť na vyučovaní neospravedlnila a nastúpila až na tretiu, resp. na štvrtú vyučovaciu hodinu.
Súd zároveň v priebehu konania zistil, že k podobným konania zo strany navrhovateľky dochádzalo viackrát ( oneskorené príchody do práce, v čase, keď vykonávala dozor na pracovisku, neodučenie učiva).
Po zvážení všetkých skutočností, súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľky teda v prvých dvoch prípadoch nepredstavuje porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a v treťom prípade sa jedná o porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a preto má zato, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa 22.6.2006, ktoré jej bolo doručené dňa 23.6.2006 je opodstatnené a preto návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p., a rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko má zato, že v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že síce navrhovateľka bola v konaní neúspešná, ale jej neúspech bol založený na posúdení troch dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď len v jednom z troch dôvodov bola závažným spôsobom porušená pracovná disciplína, v ďalších dvoch nie, preto súd účastníkom, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.