Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/230/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Univerzity Komenského v Bratislave, vo veci fakulty managementu, IČO: 00 397 865, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, zastúpeného JUDr. Petrom Škultétym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporkyni W. Š., bývajúcej v Bratislave, T. XX, zastúpenej O.. H. Š., ako splnomocneným zástupcom, bývajúcim v Bratislave, T. XXXX/XX, o zaplatenie 663,88 Eur s prísl., takto

rozhodol:

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 663,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 22.12.2008 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 1.5.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 137,32 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13. júla 2009 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 663,88 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom dlžného školného. Dôvodil, že odporkyňa ako študentka študijného programu manažment, v študijnom odbore 3.3.15 manažment, fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, prekročila v akademickom roku 2008/2009 štandardnú dĺžku štúdia, z dôvodu ktorého jej podľa § 113a zákona o vysokých školách vznikla povinnosť uhradiť školné, a to v dvoch splátkach. Odporkyňa na výzvu navrhovateľa, ktorou ju vyzval na úhradu danej sumy reagovala listom z 26.novembra 2008, v ktorom len uviedla, že v akademickom roku 2008/2009 nebola zapísaná na štúdium na žiadnej z fakúlt Univerzity Komenského, ani na žiadnej inej vysokej škole, pričom školné navrhovateľovi nezaplatila.

- 2 -

Odporkyňa v rámci prípravy pojednávania s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, keď mala za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny, pretože v období po 1. septembri 2007 nebola prijatá a ani sa nezapísala na ďalšie vysokoškolské štúdium. Potvrdila, že na fakultu manažmentu Univerzity Komenského, študijný odbor manažment bola prijatá v akademickom roku 2005/2006, pričom jednotlivé súčasti štátnej skúšky absolvovala dňa 6.6.2008. S poukazom na vnútorný predpis navrhovateľa č. 14/2008 mala právo vykonať obhajobu nevyhovujúcej bakalárskej práce v najbližšom opravnom termíne, ktorú uskutočnila napokon až dňa 25.9.2008, pretože navrhovateľ nezabezpečil prevádzku fakulty tak, aby mohla využiť skorší opravný termín určený na deň 25.8.2008. Za účelom uplatnenia svojho práva na obhajobu záverečnej práce nebola povinná zapísať sa do ďalšieho roka štúdia, keďže podľa štatútu fakulty manažmentu schváleného aj akademickým senátom Univerzity Komenského prestala mať práva a povinnosti študenta, okrem práva vykonať obhajobu bakalárskej práce.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 20. júna 2011, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania, a po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, s ústnymi prednesmi a písomnými vyjadreniami splnomocneného zástupcu odporkyne, ako aj s listinnými dôkazmi, a to výpismi výsledkov štúdia odporkyne v školskom roku 2005/2006, 2006/2007 a 2007/2008, zápisom o štátnej skúške z 6.6.2008 a z 25.9.2008, záväznou prihláškou na obhajobu záverečnej práce z 19.9.2008, vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave č. 1/2008, vnútorným predpisom fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave č. 3/2008 a č. 14/2008, štatútom fakulty manažmentu, s výzvou na uhradenie školného z 12.11.2008, listom odporkyne z 26.11.2008, rozhodnutím ministra školstva SR z 31.5.2004, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd nepovažoval za potrebné uskutočniť dôkaz výsluchom odporkyne, nakoľko skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný a v danom prípade išlo o právne posúdenie veci na podklade najmä predložených listinných dôkazov. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa začala študovať na fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, v študijnom odbore 3.3.15 manažment, v študijnom programe manažment, počnúc od akademického roka 2005/2006. Išlo pritom o bakalárske štúdium s dĺžkou trvania 3 roky, po ktorého ukončení bola odporkyňa oprávnená získať akademický titul bakalár. Štátnej skúšky sa zúčastnila dňa 6.6.2008, pričom jej súčasťami manažment, ekonómia a financie a právo vyhovela, avšak nevyhovela časti obhajoby bakalárskej práce. Opravný termín bakalárskych skúšok bol fakultou manažmentu stanovený na 27.augusta 2008, ďalší sa konal v septembri 2008. Keďže z hľadiska celkového výsledku štátnej skúšky odporkyňa v nej neprospela, opätovne sa prihlásila na obhajobu záverečnej práce dňa 19.9.2008, ktorú obhajobu úspešne absolvovala dňa 25.9.2008 s celkovým výsledkom štátnej skúšky "prospela".

Splnomocnený zástupca odporkyne vo svojich ústnych prednesoch namietal danosť právneho základu nároku navrhovateľa. Podľa neho na vykonanie súčasti štátnej skúšky nebolo potrebné zapísať sa do ďalšej časti štúdia, od ktorého zápisu sa následne odvíjala povinnosť odporkyne platiť príslušné školné. Taká skutočnosť nevyplývala ani z vnútorných predpisov navrhovateľa. Zákon o vysokých školách rozdeľoval štúdium na určité časti, z ktorých jedna

- 3 - -80-

pripadala aj na získavanie vzdelania, t.j. získavanie kreditov, absolvovanie ktorej časti následne študenta oprávňovalo vykonať štátnu záverečnú skúšku. Každý študent sa mohol rozhodnúť, či sa štátnej skúšky zúčastní alebo nie, pričom termín skúšky určoval dekan fakulty. Pokiaľ podmienkou vykonania štátnej skúšky, resp. obhajoby bakalárskej práce mal byť zápis odporkyne do ďalšej časti štúdia, zástupca odporkyne nevidel potrebu pre podanie záväznej prihlášky na jej vykonanie. Prihlášku odporkyne na obhajobu bakalárskej práce z 19.9.2008 preto nepovažoval za relevantný dôkaz zakladajúci nárok navrhovateľa na priznanie žalovanej istiny, keďže podľa neho predmetná prihláška mala len evidenčný charakter. Pokiaľ išlo o komunikáciu odporkyne a navrhovateľa, tu zástupca odporkyne poznamenal, že nedisponuje dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie telefonických hovorov s vedúcim diplomovej (zrejme

mal na mysli bakalárskej - pozn. súdu) práce, ktorý nebol zamestnancom fakulty. V tomto smere však priznal, že odporkyňa mala v súvislosti s opravou bakalárskej práce kontaktovať študijné oddelenie fakulty v predstihu.

Z písomného podania s názvom "Argumenty odporkyne pre pojednávanie dňa 16.5.2011", na ktoré sa v priebehu súdneho pojednávania zástupca odporkyne odvolával súd zistil, že zástupca odporkyne namietal dôvodnosť nároku navrhovateľa z dôvodu absencie právneho titulu, ktorým by došlo k deklarovanému "ďalšiemu roku štúdia", resp. "štvrtému roku štúdia". Podľa neho povinnosť platiť školené vyplýva zo zákona o vysokých školách, pri naplnení podmienok uvedených v § 71 ods. 3 písm. b), § 92 ods. 4 a 6, s analogickým použitím § 113a ods. 10 tohto zákona. Keďže zákon o vysokých školách je právnym predpisom správneho práva, zmocňuje samosprávu vysokej školy uplatňovať právomoci týkajúce sa práv a povinností študentov, najmä internými predpismi. Ani podzákonné právne predpisy však nestanovili ako podmienku pre absolvovanie riadneho alebo opravného termínu súčasti štátnej skúšky povinnosť zápisu odporkyne do "ďalšieho roka štúdia", pokiaľ naplnila predpoklady stanovené študijným programom pre vykonanie štátnej skúšky počas štandardnej dĺžky štúdia. Úkon zápisu je viazaný len na konkrétne prípady stanovené zákonom a nemožno ho nahrádzať rozhodnutím samosprávneho orgánu verejnej vysokej školy alebo iným úkonom, napr. zmluvným vzťahom. Pokiaľ išlo o požadované úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatňoval podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , zástupca odporkyne namietal ich oprávnenosť, keďže predmetom konania je vymáhanie splnenia povinnosti stanovenej predpisom správneho práva a nejedná sa o záväzok podľa práva občianskeho.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústneho prednesu na pojednávaní súdu zotrval na dôvodnosti podanej žaloby, ktorú vyvodzoval od skutočnosti, že navrhovateľ poskytoval odporkyni v období vymedzenom akademickými rokmi 2005/2006 až 2008/2009 vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom študijnom programe s dĺžkou trvania tri roky. Súčasťou študijného programu a zároveň jednou z podmienok jeho úspešného absolvovania bolo vykonanie štátnej skúšky, do ktorej rámca patrila aj obhajoba záverečnej bakalárskej práce. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že štúdium v príslušnom študijnom programe sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa študijného poriadku dňom splnenia poslednej z jeho podmienok. Odporkyňa túto podmienku splnila dňa 25.9.2008, t.j. v akademickom roku 2008/2009 so začiatkom od 1. septembra 2008, keď vykonala štátnu skúšku, resp. obhajobu záverečnej práce. Tým jej vznikla v zmysle o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako "") povinnosť uhradiť

- 4 - -81-

navrhovateľovi školné v sume určenej vnútorným predpisom navrhovateľa č. 3/2008. Odporkyňa mala vedomosť o náhradných termínoch štátnych skúšok v dňoch 27.8.2008 a 25.9.2008, ako aj o tom, že je povinná bezodkladne kontaktovať vedúceho bakalárskej práce za účelom jej doplnenia, príp. prepracovania, ktorú povinnosť opomenula. Odporkyňa sa nielenže bezodkladne nehlásila u vedúceho bakalárskej práce, ale nekontaktovala ani študijné oddelenie a neprihlásila sa na augustový termín opravnej skúšky, keďže prihlášku na obhajobu bakalárskej práce podala až dňa 19.9.2008; samotnú bakalársku prácu odovzdala až dňa 23.9.2008. Právny zástupca navrhovateľa neuznal dôvodnosť tvrdení odporkyne o tom, že povinnosť uhradiť školné bola viazaná na zápis na ďalšie štúdium. V tomto smere opätovne uviedol, že podmienkou predpísanou na riadne ukončenie štúdia bolo absolvovanie štátnej skúšky, ktorú odporkyňa preukázateľne vykonala až dňa 25.9.2008, t.j. v štvrtom roku svojho štúdia. Odporkyňa teda bola študentkou fakulty manažmentu aj v akademickom roku 2008/2009, bez ohľadu na to, či sa zapísala alebo nezapísala na ďalšie štúdium. Keby tomu tak nebolo, mohlo by dôjsť k pochybnostiam ohľadne samotného vykonania štátnej skúšky v septembri 2008, ktorú mohol vykonať len študent.

Podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej len "") študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce,

stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len "jednotka študijného programu") a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).

Podľa veta prvá , súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.

Podľa , akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

Podľa , študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa a alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa .

Podľa , štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.

Podľa , doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú a) vysokoškolský diplom, b) vysvedčenie o štátnej skúške, c) dodatok k diplomu.

Podľa študent je ďalej povinný najmä uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie.

- 5 - -82-

Podľa , ustanovenia až 8 sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne.

Podľa , študent podľa odseku 9 je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa. Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne. Ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Doba štúdia v študijných programoch podľa sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch prvého stupňa. Doba štúdia v študijných programoch podľa presahujúca tri roky sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch druhého stupňa. Ak ide o študentov študijných programov podľa , v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj doba, počas ktorej boli zapísaní na štúdium študijných programov prvého stupňa a študijných programov druhého stupňa.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa bola študentkou trojročného bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore manažment,

študijný program manažment. Nebolo sporné, že súčasti štátnej záverečnej skúšky vykonala dňa 6.6.2008, pričom až v opravnom termíne dňa 25.9.2008 obhájila bakalársku prácu ako poslednú zložku štátnej skúšky. Sporným medzi účastníkmi konania ostalo, či odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi školné stanovené v akademickom roku 2008/2009 sumou 663,88 Eur. Navrhovateľ mal za to, že taká povinnosť odporkyni vznikla podľa , keďže odporkyňa prekročila štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia a štúdium fakticky ukončila až úspešným absolvovaním štátnej skúšky dňa 25.9.2008, t.j. v štvrtom roku svojho štúdia. Odporkyňa namietala, že vykonanie štátnej skúšky nie je podmienené zápisom do ďalšieho štúdia, od ktorého sa následne odvíja povinnosť platiť príslušné školné.

Súd sa s predmetnou argumentáciou odporkyne nestotožnil a považoval ju za nedôvodnú.

upravuje školné a poplatky spojené so školným v ustanoveniach a nasl., pričom určenie školného viaže na základ, ktorým je percentuálny podiel z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta z celkových bežných výdavkov poskytnutých verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu (ods. 1); tento základ sa vzťahuje na celý akademický rok (ods. 2). Pokiaľ ide o povinnosti študentov v súvislosti s úhradou školného, tie sú bližšie definované v ďalších odsekoch predmetného ustanovenia , ktoré sa však v rozsahu odsekov 3 až 8 na prejednávanú vec nevzťahujú. Počnúc od 1.9.2007 totiž vstúpilo do platnosti a účinnosti ustanovenie , ktoré deklaruje, že ustanovenia až 8 zákona sa nevzťahujú na tých študentov prijatých na

- 6 - -83-

štúdium a zapísaných pred 1. septembrom 2007, okrem tých študentov, ktorí síce boli prijatí na štúdium pred 1.9.2007, ale sa do neho nezapísali, a boli prijatí a zapísali sa aj na štúdium po 1.9.2007, čo však nie je prípad odporkyne. Odporkyňa totiž bola prijatá a zapísaná na štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, na fakultu manažmentu v akademickom roku 2005/2006, t.j. pred 1. septembrom 2007. Na odporkyňu sa však následne vzťahuje odsek 10 predmetného prechodného ustanovenia , ktoré ukladá práve tým študentom prijatým a zapísaným na štúdium pred 1.septembrom 2007 v prípade, že prekročili štandardnú dĺžku štúdia v príslušnom študijnom programe, povinnosť zaplatiť verejnej vysokej škole ročné školné. Zohľadňuje sa pritom doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium príslušného študijného programu.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa ako študentka trojročného bakalárskeho študijného programu, na ktorý nastúpila v akademickom roku 2005/2006, neukončila štúdium v akademickom roku zodpovedajúcemu štandardnej dĺžke jej štúdia (2007/2008), ale až v akademickom roku 2008/2009, ktorý započal 1. septembra 2008 ( ). Keďže štúdium vysokej školy sa riadne skončí až jeho úplným absolvovaním podľa príslušného študijného programu, t.j. splnením poslednej z podmienok jeho riadneho zavŕšenia ( ), ktorej odporkyňa preukázateľne vyhovela až dňa 25.9.2008, keď obhájila bakalársku prácu ako súčasť jej štúdia ( ), je zrejmé, že prekročila štandardnú dĺžku štúdia v študijnom programe manažment. S poukazom na jej potom vznikla povinnosť zaplatiť príslušné ročné školné. V tomto smere neobstojí argumentácia odporkyne o väzbe povinnosti uhradiť školné na zápis do ďalšieho štúdia, ku ktorému nedošlo, ani argumentácia v zmysle ktorej prestala mať práva a povinnosti študenta a mala len právo vykonať obhajobu záverečnej práce. () totiž jasne definuje ako jeden z prípadov, kedy študent prestáva byť študentom, deň skončenia štúdia podľa , ktorý v prípade odporkyne pripadol na 25.9.2008. Do toho času odporkyni prináležali všetky práva a povinnosti študenta, teda aj povinnosť uhradiť školné, keď jej taký záväzok vznikol zo zákona ( ); povinnosť jeho úhrady je totiž podmienená štúdiom odporkyne na vysokej škole, a nie zápisom na ďalšie štúdium, ako sa mylne domnieval zástupca odporkyne. Ako správne poznamenal právny zástupca navrhovateľa, pokiaľ by súd prijal záver, že odporkyňa nebola študentkou, vznikli by pochybnosti ohľadne samotného vykonania štátnej záverečnej skúšky, ktorú môže vykonať len študent.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že odporkyni vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi školné v dôsledku prekročenia štandardnej dĺžky jej štúdia. Výška školného bola pritom stanovená vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave, fakulty manažmentu č. 3/2008 pre akademický rok 2008/2009 čiastkou 20.000,-Sk (663,88 Eur) (č.l. 22). Zohľadniac túto okolnosť a považujúc návrh navrhovateľa za dôvodný, súd mu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 663,88 Eur.

Navrhovateľ požadoval od odporkyne popri žalovanej istine aj úrok z omeškania.

- 7 - -84-

Podľa veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z,. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného od 1.9.2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporkyňa sa s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi dostala do omeškania, preto súd v súlade s v spojení s nariadenia vlády č. priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy. V tejto súvislosti súd neuznal argumentáciu zástupcu odporkyne, ktorý považoval nárok na úrok z omeškania za nedôvodný, nakoľko povinnosť odporkyne plniť bola odvodená od predpisu správneho práva (viď č.l.73). Pre priznanie úroku z omeškania je totiž relevantné, že odporkyňa si nesplnila svoj existujúci primárny záväzok voči navrhovateľovi, a to i napriek jeho výzve na plnenie. V dôsledku porušenia základnej povinnosti odporkyne vznikol medzi ňou a navrhovateľom vzťah "nový", zodpovedajúci vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, so sankciou pre odporkyňu v podobe povinnosti uhradiť navrhovateľovi úroky z omeškania.

Navrhovateľ vyvodzoval nárok na úroky z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 331,94 Eur odo dňa 21.12.2008 a vo výške 9,25% ročne zo sumy 331,94 Eur odo dňa 1.5.2009 z výzvy z 12.11.2008 adresovanej odporkyni. Z nej vyplýva, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o úhradu dlžnej sumy istiny v dvoch rovnakých splátkach, pričom prvá splátka (vo výške 331,94 Eur) mala byť uhradená do 30 dní od doručenia výzvy a druhá (vo výške 331,94 Eur) najneskôr do 30.4.2009. Odporkyňa v reakcii na predmetnú výzvu navrhovateľa (č.l.27) potvrdila doručenie výzvy dňa 21.11.2008, od ktorého dátumu jej potom začala plynúť 30 dňová lehota na zaplatenie prvej splátky v sume 331,94 Eur. Keďže koniec tejto lehoty pripadol na 21.12.2008, odporkyňa sa počnúc nasledujúcim dňom, t.j. od 22.12.2008 mohla dostať do omeškania s jej úhradou. Pokiaľ ide o druhú splátku dlžnej istiny vo výške 331,94 Eur, posledný deň, kedy mohlo dôjsť k jej zaplateniu zo strany odporkyne, pripadol na 30.4.2009, preto od nasledujúceho dňa, t.j. 1.5.2009 sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou tejto splátky.

So zreteľom na tieto skutočnosti, súd priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 331,94 Eur odo dňa 22.12.2008 do zaplatenia (výška diskontnej sadzby NBS bola k uvedenému dňu 3,25 %), a vo výške 9,25% ročne zo sumy 331,94 Eur odo dňa 1.5.2009 do zaplatenia (výška diskontnej sadzby NBS bola k uvedenú dňu 1,25% + 8%) Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

- 8 - -85-

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a priznal ich náhradu navrhovateľovi v celkovej výške 137, Eur (neúspech navrhovateľa v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej istiny). Náhrada trov konania spočívala pritom v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume 39,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 97,82 Eur, ktoré pozostávajú z :

1. 2 úkonov právnej služby ? 41,50 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z, ďalej len "vyhláška") a účasť na pojednávaní súdu dňa 20.6.2011 (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhlášky), čo predstavuje spolu 83 Eur,

2. 2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ? 7,41 Eur, t.j. spolu 14,82 Eur.

Na objasnenie súd uvádza, že pri stanovení základu tarifnej odmeny pre úkony uskutočnené právnym zástupcom navrhovateľa bral zreteľ na to, že hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje á 41,50 Eur. Následne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu na sumu vo výške 147,02 Eur. Súd z tohto vyčíslenia nepriznal požadovanú náhradu za stratu času dňa 20.6.2011, nakoľko tá podľa § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi za stratu času pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta. Keďže sídlom právneho zástupcu navrhovateľa je Bratislava, v zmysle § 17 ods. 1 mu nepatrí náhrada za stratu času. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ani zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nepreukázal spolu so zaslaným vyčíslením trov právneho zastúpenia skutočnosť, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

- 9 - -86-

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 20. júna 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.