Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-13-2022.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/ A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zast. AK Balara, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: LUCITEX, s.r.o., Jána Kollára 23, Malacky, IČO: 35 789 492, zast. A. B. C., D., E. X, C., F.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.654,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2022 domáhal žalobou, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.654,51 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že žalobca na základe poistnej zmluvy uzavretej s poistníkom: B. G., H. XXXX, I. E. A. prijal do havarijného poistenia vozidlo J. G. G. s EČV: E. XXX K. so začiatkom poistenia oso dňa 01.06.2020. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú pričom poistenie ešte trvá. Dňa 05.08.2020 nastala na ul. K. v meste I. poistná udalosť, pri ktorej spadli na zaparkovaný predmet poistenia konáre suchého stromu stojaceho na pozemku žalovaného, čím došlo k poškodeniu predmetu poistenia. Vlastníčka predmetu poistenia p. L. G., E. si ako poškodená uplatnila náhradu škody na svojom majetku u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 9.309,02 Eur a následne dňa 18.09.2020 poukázané na bankový účet určený poškodenou. Strom, tak ako uviedol sám žalovaný, bol dva až tri týždne pred vznikom poistnej udalosti zasiahnutý bleskom, v dôsledku čoho, došlo k zlomeniu a pádu na plot ohraničujúci areál žalovaného. Z dôvodu hrozby bezprostredného ohrozenia zdravia, života človeka, alebo jeho majetku bolo zo strany žalovaného ako vlastníka pozemku, na ktorom sa strom nachádzal potrebné zabezpečiť jeho výrub, odstránenie resp. zabezpečiť okolie, ktoré bolo prístupné aj iným osobám, označením upozorňujúcim na možné nebezpečenstvo, čo však žalovaný neurobil. Tým, že žalovaný neodstránil strom, umožnil svojou nečinnosťou, aby p. M. A., H. XXXX, E., ktorý sa na pozemku žalovaného zdržiaval s jeho súhlasom, začal píliť konáre stromu (podľa vyjadrenie žalovaného bez vedomia žalovaného). Pán A. sa v areáli žalovaného zdržiaval nielenže so súhlasom žalovaného, ale podľa vyjadrenia samotného žalovaného, žalovaný si prostredníctvom neho zabezpečil stráženie areálu, keďže v danom areáli nevyvíjal žalovaný činnosť už dva roky. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, t.j. k porušeniu prevenčnej povinnosti. Podľa obsahu správy OO PZ Stupava miesto, kde poistná udalosť nastala, bolo v inkriminovanom čase voľne prístupné aj pre verejnosť a vodič predmetu poistenie nebol zo strany polície sankcionovaný pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Žalovaný ako vlastník pozemku, na
ktorom strom stál, porušil prevenčnú povinnosť, pretože ak by si žalovaný počínal tak, ako mu ustanovuje zákon, a strom by odstránil včas, tak by škoda na predmete poistenia nevznikla. Na základe toho si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody. Žalobca si uplatňuje iba časť nároku na náhradu škody, a to vo výške 4.654,51 Eur spolu s úrokom z omeškania.
2. Dňa 23.09.2022 sa k veci vyjadril žalovaným ktorý uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalovaného a popiera právny základ a výšku uplatneného nároku. Žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Stav veci je žalovanému známy z predchádzajúcej komunikácie so žalobcom. Žalovaný na túto komunikáciu odkázal, nakoľko je obsahom spisu. Zmätočnou je aj výška uplatneného nároku žalobcu, ktorý v rozpore s výzvou zo dňa 30.10.2020 požaduje, aby mu súd priznal titulom jeho regresného nároku už len sumu 4.654, 51 Eur (teda presnú polovicu) bez ďalšieho odôvodnenia – nie je zrejmé či nenárokovaná časť náhrady plnenia uplatňuje voči priamemu škodcovi M. A., ktorý pílil konár stromu, resp. či je táto časť kompenzovaná uplatnením nároku voči vlastnému poistenému s poukazom na § 441 Občianskeho zákonníka, resp. či sa v tomto nároku jedná o skutočnú škodu podľa § 442 Občianskeho zákonníka. Keď je v danej veci zistený konkrétny škodca a tým jeho zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka daná, je jednoznačne vylúčená zodpovednosť žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.11.2023, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje právo na náhradu škody, ktoré na neho prešlo v zmysle § 813 OZ, v rozsahu poistného plnenia. Poškodený zaparkoval vozidlo riadne a rozporujú tvrdenie žalovaného, že by poškodený zaparkoval na mieste, ktoré by bolo riadne označené ako súkromný pozemok a takisto nesúhlasia s tým, že by poškodený pri parkovaní prekonal nejaký obrubník a odkazujú na Odpoveď z polície z 20.11.2020. Poškodený konal v súlade s § 6 ods. 1 zák. o pozemných komunikáciách, ktorý stanovuje, že každý môže pozemné komunikácie užívať obvyklým spôsobom na účely na ktoré sú určené. Neprichádza do úvahy ani spolu zavinenie poškodeného podľa § 441 OZ. Jednoznačne mal žalovaný zabezpečiť výrub stromu, ktorý bol poškodený pri búrke. Žalovaný to nespravil. Poukázal na § 127 OZ ako povinnosť vlastníka veci v spojení s § 415 a 420 OZ. Žalovaný zodpovedá za porušenie prevenčnej povinnosti. Žalovaný umožnil tretej osobe sa na predmetnom pozemku zdržiavať a žalobca nesúhlasí s tým, že medzi žalovaným a touto treťou osobou nebol daný žiadny vzťah. Existuje tu minimálne právny vzťah spočívajúci v práve užívať pozemok. Tretia osoba sa na pozemku žalovaného nenachádzala neoprávnene. Ak by aj bolo konštatované zavinenie tejto tretej osoby, spolu zodpovedajú so žalovaným a majú sa medzi sebou vyporiadať podľa miery svojho zavinenia. V konaní nie je sporné, že žalovaný strom poškodený búrkou neodstránil. Porušil tak prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ. Žalobca žiadal teda žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvajú na nedôvodnosti nároku žalobcu. Aj žalobca porušil prevenčnú povinnosť keď zaparkoval vozidlo na mieste, kde stál evidentne poškodený suchý strom. Právny zástupca žalobcu uviedol, že keď parkuje, nie je povinný skúmať okolie, to vlastník pozemku mal upozorniť aspoň tabuľou, prosím neparkovať, čo neurobil.
5. Právom záverečnej reči žalobca cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že výlučná zodpovednosť tretej osoby by bola daná vtedy, ak by táto osoba vnikla na pozemok žalovaného neoprávnene a pílila tam zdravý strom, a to aj vtedy, ak by žalovaný preukázal, že urobil všetky opatrenia, aby zabránil vniknutiu tejto osoby na svoj pozemok. Tretia osoba sa však nachádzala na pozemku žalovaného so súhlasom žalovaného a v toho dôsledku pílila poškodený strom. Ak aj žalovaný je názoru, že tretia osoba zavinila škodu, má sa žalovaný od tretej osoby domáhať svojho postihu. Žalobca nepozná totožnosť tretej osoby a bolo by teda nespravodlivé požadovať od žalobcu aby si nárok od nej uplatnil, keď žalovaný s touto treťou osobou vo vzťahu bol a túto osobu pozná. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, ak by žalovaný splnil svoju povinnosť a strom odstránil, nemohlo by dôjsť ani k škodovej udalosti a teda k píleniu stromu v dôsledku ktorého škoda vznikla.
6. Právna zástupkyňa žalovaného právo záverečnej reči nevyužila.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Návrh poistnej zmluvy, Záznam o zistených informáciách z miesta udalosti, Fotografie, Zápis o poškodení vozidla, Fa. č. XXXXXXXX, Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti, Výzva na náhradu vyplateného poisteného plnenia, Stanovisko
k výzve na náhradu vyplateného poistného plnenia, Vyjadrenie k stanovisku, Stanovisko zo dňa 26.01.2021, Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií, keď zistil tento skutkový a právny stav:
8. Z návrhu poistnej zmluvy súd zistil, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu s poistníkom B. G., predmetom ktorej bolo havarijné poistenie vozidla J. G., rok výroby 2017. Začiatok poistenia bol 01.06.2020.
9. Zo záznamu OO PZ Stupava zo dňa 19.08.2020 súd zistil, že dňa 19.08.2020 malo dôjsť k poškodeniu vozidla počas pílenia stromu, ktorý mal na vozidlo spadnúť. Hliadka zistil, že oznamovateľ zaparkoval vozidlo na ulici K. N. I., nakoľko si išiel kúpiť vrták. Keď prišiel k vozidlu tak zistil, že na vozidle je spadnutý strom. Hliadka kontaktovala muža čo pílil strom, ktorý uviedol, že pred nedávnom udrel do stromu blesk a po tomto ostala časť spadnutá na pozemku a plote. Ako rezal uvedenú časť stromu tak z plotu časť stromu spadla na vozidlo.
10. Zo zápisu o poškodení vozidla súd zistil, čo bolo na predmetnom vozidle poškodené.
11. Z faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že cena opravy bola 9.459,02 Eur s DPH.
12. Z krycieho listu zo dňa 17.09.2020 súd zistil, že žalobca ukončil šetrenie a zaslal rekapituláciu výpočtu poistného plnenia: 9.309,02 Eur (150 Eur odpočítal ako spoluúčasť).
13. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 18.09.2020 bola platba 9.309,02 Eur realizovaná.
14. Výzvou zo dňa 30.09.2020 vyzval žalobca žalovaného na náhradu poistného plnenia.
15. Zo Stanoviska žalovaného zo dňa 14.10.2020 súd zistil, že žalovaný tvrdil, že vyšetrenie poistnej udalosti je nedostatočné, vedúce k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný o poistnej udalosti nemal žiadnu vedomosť, až do doručenia výzvy žalobcu. Nebol nikým kontaktovaný a táto mu nebola ani oznámená, a to ani príslušníkmi polície, ktorí predmetnú udalosť vyšetrovali. B. M. A. na žiadosť jeho zaťa pána I. B. konateľ žalovaného I. B. poskytol bezplatné núdzové bývanie v areáli spoločnosti, ktorý prišiel o zamestnanie do doby, kedy sa mu podarí zabezpečiť nové. Spoločnosť žalovaného v predmetných priestoroch po dobu viac ako dva roky nevyvíjala žiadnu aktivitu, areál je opustený a takto chcel zabezpečiť jeho stráženie. Medzi konateľom žalovaného a pánom M. A. nie je a ani nebol žiadny vzťah (pracovnoprávny, nájomný,...). Predmetný strom bol v dobrej kondícii a bolo o neho postarané. Niekedy 2-3 týždne pred dátumom škodovej udalosti silný vietor alebo blesk spôsobil jeho zlomenie a pád, čo je vis major. Pán A. zrejme v snahe zabezpečiť si palivové drevo na zimu zrejme pílil uvedený strom, o čom konateľ žalovaného nevedel a nedal i na neho ani pokyn, teda tento konal podľa svojho vlastného uváženia. K samotnému parkovaniu poškodeného vozidla žalovaný uviedol, že parkovalo na mieste, kde nemalo čo robiť, nakoľko aj podľa fotodokumentácie je zrejmé, že parkuje motorové vozidlo na súkromnom pozemku žalovaného a tento je ohradený obrubníkom s viditeľným označením „súkromná pozemkov – zákaz státia“.
16. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 20.11.2020 súd zistil, že OO PZ Stupava uviedlo, že v uvedenom čase nezaregistrovali, že y sa vodič dopustil nejakého dopravného priestupku ohľadom zaparkovania uvedeného vozidla a tým pádom vôbec riešený či napomenutý. Hliadku ani nikto neupozornil, že by na uvedenom mieste bolo parkovanie zakázané.
17. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
21. V danej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému regresné právo na náhradu škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. Dňa 05.08.2020 nastala na ulici Dielenská v Malackách poistná udalosť, pri ktorej padli na zaparkované motorové vozidlo poistené u žalobcu konáre suchého stromu stojaceho na pozemku žalovaného. Na motorovom vozidle vznikla škoda, ktorú žalobca poškodenému titulom havarijného poistenia dňa 18.09.2020 vo výške 9.309,02 Eur vyplatil. Tieto skutočnosti neboli ani medzi stranami sporné. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu prípadné právo na náhradu škody, ktoré by mal poškodený voči škodcovi. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu, a to jednak z hľadiska určenia právneho dôvodu, a jednak stanovenia momentu prechodu práva na náhradu škody. Je dôležité uvedomiť si, že poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie, nevzniká takpovediac nové originárne právo na náhradu škody, ale prechádza na ňu právo poškodeného, teda si ho môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Žalobca si teda touto žalobou uplatnil nárok vo výške 4.654,51 Eur voči žalovanému tvrdiac, že žalovaný ako vlastník pozemku, na ktorom stál strom zasiahnutý bleskom nedodržal prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, poškodený strom neodstránil včas, čím vznikla poškodenému škoda na motorovom vozidle. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že strom pílila tretia osoba – M. A., ktorý sa na pozemku žalovaného síce nachádzal s jeho povolením, avšak medzi ním a žalovaným nebol žiadny pracovnoprávny vzťah alebo iný vzťah. B. A. pílil strom bez vedomia žalovaného.
22. Z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil priebeh skutkového deja nasledovne: na pozemku žalovaného sa nachádzal suchý strom, ktorý bol poškodený 2-3 týždne pred udalosťou bleskom. B. A. bez vedomia žalovaného strom pílil a v tom dôsledku časť stromu spadla na motorové vozidlo poškodeného. B. A. sa nachádzal na pozemku žalovaného s jeho súhlasom, keď mu žalovaný umožnil bezplatne užívať jeho pozemok, keďže išlo o nevyužívaný areál. Medzi žalovaný, a p. A. nebol pracovnoprávny vzťah.
23. Zákon v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnému prostrediu (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Porušenie povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka teda zakladá zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
24. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je okrem protiprávneho konania a vzniku škody aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním škodcu. Len vtedy je daná príčinná súvislosť, ak možno bez pochyby konštatovať priamosť pôsobenia príčiny na následok – príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Príčina musí byť priama, nestačí sprostredkovaná (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/292/2006). Na posúdenie tejto otázky je potrebné preskúmať všetky okolnosti udalosti a skúmať ich zároveň izolovane. Spravidla sa na vzniku škody podieľa viacero príčin. Pre tieto prípady súdna prax stanovila, že prícˇinnú súvislostˇ ako vztˇah prícˇiny a následku je potrebné v prípade pôsobenia viacerých prícˇin (a z nich vyplývajúcich následkov) chápatˇ ako retˇazenie prícˇin a následkov nielen v postupnosti vecnej, ale i postupnosti cˇasovej (Najvyšší súd CˇR, sp. zn. 32 Cdo 192/2007) a ďalej ak viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody.
25. V danej veci je zrejmé, že na pozemku žalovaného stál strom, ktorý bol poškodený bleskom. Žalovaný ako vlastník pozemku má povinnosť udržiavať svoj pozemok v stave, aby nespôsoboval škodu na majetku alebo zdraví iných. V zmysle prevenčnej povinnosti teda bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť poškodený strom tak, aby nespôsobil škodu. Nie je dôvodný argument žalovaného, že keďže sa v areály nevykonáva činnosť, nemal o stave stromu po zásahu bleskom vedomosť. Vlastníctvo zaväzuje a nie je možné sa povinností vlastníka zbaviť takýmto spôsobom. Čo však v danej veci, ale bolo podľa súdu rozhodujúce, je určenie rozhodujúcej príčiny vzniku škody na majetku poškodeného. Súd dospel k záveru, že nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného ako
tvrdeného škodcu a poškodením vozidla poškodeného. Ako bolo vyššie uvedené, vtedy je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, keď je daná priamosť pôsobenia príčiny na následok, príčina bezprostredne predchádzala následku. Medzi príčinu a následok nevstúpila žiadna iná skutočnosť, resp. ak aj vstúpila nejaká skutočnosť, tak išlo o takú, ktorá primárnu príčinu len doplnila a už samotná primárna príčina škodu ako takú skutočne spôsobila. Medzi stranami bolo nesporné, že k spadnutiu stromu došlo po tom, ako p. A. začal strom píliť. Súd teda dospel k záveru, že priamou príčinou vzniku škody bolo konanie p. A., ktorý strom, nachádzajúci sa na pozemku žalovaného pílil. Žalovaný uviedol, že p. A. pílil strom zrejme z dôvodu, aby si urobil zásoby dreva na kúrenie na zimu. Túto skutočnosť žalobca nijak nepoprel. B. A. teda pílil strom bez pokynu a bez vedomia žalovaného. B. A. pritom nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, čo by zakladalo zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú konaním jeho zamestnanca. Táto osoba sa nachádzala na pozemku žalovaného s jeho súhlasom, čo naznačuje určitý užívací (nájomný) vzťah, avšak ani ten by sám o sebe nezakladal zodpovednosť žalovaného ako prípadného prenajímateľa za škodu spôsobenú jeho nájomníkom. Ak by nájomca svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu, zodpovedným by bol on sám. Žalobca v konaní nepreukázal, že príčinou vzniku škody nebolo pílenie stromu p. A., ale skutočnosť, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť a strom poškodený bleskom neodstránil skôr. Žalovaný uviedol, že p. A. pílil strom z dôvodu, že si chcel spraviť zásobu dreva na kúrenie na zimu. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že príčinou padnutia konárov na vozidlo bola práve skutočnosť, že strom bol poškodený bleskom. Inak povedané, žalobca súdu nepreukázal, že bez ohľadu na konanie p. A. – pílenie stromu, by škoda nastala aj tak, a teda že neodstránenie suchého stromu žalovaným bezprostredne vyvolalo škodu na vozidle poškodeného. V konaní boli súdu síce predložené fotografie, avšak z ich obsahu nie je zrejmé, či príčinou pádu konárov je ich poškodenie bleskom alebo práve ich pílenie p. A.. Takisto nebolo ani preukázané, že by p. A. pílil strom z dôvodu toho, že by ho odstraňoval z dôvodu jeho poškodenia na prípadný pokyn žalovaného. Dokazovanie v tomto smere žalobca nenavrhol. Žalobcu súdu nepreukázal, že keby p. A. strom nepílil, že by bola škody na vozidle poškodeného nastala aj tak. Žaloba žalobcu teda nie je dôvodná, nakoľko nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na majetku poškodeného.
26. Vzhľadom na vyššie konštatované nenaplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného súd nehodnotil argumentáciu žalovaného, že poškodený zaparkoval vozidlo na mieste, kde bol súkromný pozemok, kde parkovať nemal a že sám poškodený porušil prevenčnú povinnosť keď vozidlo zaparkoval pod suchý strom.
27. Na základe uvedeného teda súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd teda priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).