Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-173-2010.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/173/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T., W. Č.. XXX/XX, proti žalovanej B. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - B., V. Č.. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd žalobu o vrátenie daru, nehnuteľností, bytu č. X na J.. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX v T., na ul. W. Č.. XX, nachádzajúceho sa na pozemku s parcelným číslom K.-E. XXXX/X v podiely 1/1, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiely 226/10000-in zapísaných na LV č. XXXX k.ú. T. pod A. XX, pozemku s parcelným číslom K. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a garáže so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele č. K.-E. XXXX/XX v podiely 1/1 vedených na LV č. XXXX k.ú. T., darovaných darujúcim - žalobcom obdarovanej - žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 15.11.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 12.12.2005 pod č. V 1749/05 z a m i e t a .
Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania v sume 323,- Eur na účet právneho zástupcu žalovanej vedený v A. A. B., pobočka D. A. N. B., č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal vrátenia daru - nehnuteľností darovaných žalovanej na základe darovacej zmluvy dňa 15.11.2005, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava zo dňa 12.12.2005 pod č. 1749/05 a náhrady trov konania od žalovanej.
Predmetom daru boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. T. - byt č. X na J.. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v T., na ul. W. Č.. XX v celosti, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v podiele 226/10000 a na LV č. XXXX k.ú. T. - pozemok s parcelným číslom XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a garáž nachádzajúca sa na tejto parcele so súpisným číslom XXX v celosti.
V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanej dúfajúc, že jeho dcéra sa bude o neho starať a bude mu oporou v jeho starobe a chorobe. Od uzavretia darovacej zmluvy, od roku 2005 ho však žalovaná navštívila iba raz, žiadnym spôsobom mu nepomáha, pričom posledné roky má žalobca veľké zdravotné problémy. Bol operovaný na srdce v Bratislave a dvakrát bol operovaný na chrbticu.
Ako ďalší dôvod vrátenia daru žalobca uviedol, že pri prevode nehnuteľností si nevyhradil ani právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností, nakoľko svojej dcére úplne dôveroval. Až následne si uvedomil, že môže prísť o strechu nad hlavou, nakoľko dcéra ako vlastníčka môže byt predať aj bez jeho súhlasu a vedomia. Tvrdil, že nemá konkrétne vedomosti o tom, že by žalovaná mala v úmysle predať byt, ktorý nadobudla na základe predmetnej darovacej zmluvy, avšak kedykoľvek to môže urobiť, pretože je vlastníčkou tohto bytu.
Dňa 19.11.2010 sa stretol so žalovanou v T. na notárskom úrade za tým účelom, aby mimosúdne vyriešili predmet sporu, teda aby žalovaná vrátila dar, čo však žalovaná odmietla.
Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe.
V ústnom vyjadrení uviedol, že žalovaná je jeho dcéra pochádzajúca z jeho druhého manželstva. Z prvého manželstva má ďalšiu dcéru Z. S.. Jeho dve dcéry sa nepoznajú, vôbec sa nestretli a neudržiavajú žiadne vzťahy z dôvodu, že žalovaná odmieta spoznať svoju sestru. Jeho manželstvo s matkou žalovanej trvalo iba štyri mesiace a v roku 1980 sa rozviedli. Žalovaná, ako maloletá dcéra rozvedených rodičov na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a žalobca - otec ju navštevoval v bydlisku rozvedenej manželky - matky, v K. a to tri až štyrikrát ročne. Postupom času žalobca začal mať zdravotné problémy a keď žalovaná mala 6 alebo 7 rokov, jej matka mu oznámila, že nemá cestovať on za dcérou do K., ale ony ho budú navštevovať. Takto celé dvojmesačné letné prázdniny, aj ostatné prázdniny a sviatky - Veľkú noc a Vianoce trávili u neho. Na Vianoce 1987 došlo medzi ním a bývalou manželkou k nezhodám, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu všetkých vzťahov. So svojou dcérou - žalovanou od Vianoc 1987 až do roku 2003 sa nestretával. V auguste 2003 sa mu žalovaná ozvala a uviedla, že ho príde navštíviť. Od tej doby ho sporadicky navštevovala a žalobca tvrdil, že vždy od neho žiadala finančnú podporu a sťažovala sa, že nemá žiaden majetok. V dôsledku týchto skutočností daroval žalovanej celkom 600.000,- Sk, auto a v roku 2005 sa rozhodol, že žalovanej daruje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy zo dňa 15.11.2005. Aj dcére Z. finančne vypomohol, daroval jej sumu 250.000,- Sk v čase, keď kupovala rodinný dom, pričom na kúpu tohto rodinného domu použila aj vlastné úspory.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Tvrdila, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby takejto žalobe bolo vyhovené.
Vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku z dôvodu, že pokiaľ žalobca už v rokoch 2005 až 2006 si uvedomil, že ho nenavštevuje, neprejavuje o neho dostatočný záujem, žalobu o vrátenie daru mal podať skôr.
Uviedla, že nemá vedomosť o tom, z akých dôvodov sa narušili vzťahy jej rodičov. Potvrdila, že od roku 1987 do roku 2003 neboli medzi žalobcom, jej otcom a ňou žiadne vzťahy, nekontaktovali sa ani telefonicky. V roku 2003 sa rozhodla vyhľadať svojho otca. Našla ho na adrese v T. a cez susedku mu nechala odkaz, že pokiaľ chce, aby jej zavolal. Následne sa jej ozval a od tej doby udržiavali sporadický kontakt. Mala v úmysle študovať na vysokej škole, preto počas rokov 2002 a 2003 pracovala, aby si zarobila na vysokoškolské štúdium. Na vysokej škole začala študovať v roku 2004 a jej štúdium trvalo 5 rokov, do roku 2009. Počas vysokoškolského štúdia, v letných mesiacoch a neskôr aj v zimných mesiacoch sa zdržiavala v zahraničí, v N.. Počas tohto obdobia sa snažila otcovi volať, ich rozhovory boli strohé, krátke, pretože sa dostatočne nepoznali. Potvrdila, že otec jej daroval čiastku 100.000,- Sk na vkladnej knižke vo M., P..B.., ďalej 20.000,- Sk na kúpu počítača a príležitostne počas jej návštev menšie finančné čiastky. Darované finančné čiastky však nepredstavovali sumu 600.000,-Sk. V roku 2005 jej otec zavolal a požiadal ju, aby pricestovala do T., pričom nepovedal, z akého dôvodu má pricestovať. Čakal ju na autobusovej stanici, išli na notársky úrad, kde bola spísaná darovacia zmluva, ktorú obidvaja podpísali. V roku 2010 na požiadanie otca sa znova spolu dostavila na Notársky úrad v T., k JUDr. Nagyovej, ktorá jej povedala, že otec žiada o vrátenie daru, s čím ona nesúhlasila. Nešlo o doplnenie darovacej zmluvy o právo doživotného bývania otca v byte, ale o vrátenie daru.
Počas svojich návštev u otca, sa ho pýtala, či potrebuje nejakú pomoc a vždy jej povedal, že pomoc nepotrebuje. Tvrdil, že má opatrovateľku, ktorá mu chodí upratovať a variť a spomínal aj to, že mu chodí pomáhať aj jeho druhá dcéra. Žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že by odmietla spoznať svoju sestru, naopak má o to záujem, ale zatiaľ sa nestretli.
Vo veci boli vypočuté svedkyne - V. K., V.. C. V., Z. S..
Svedkyňa V.T. K., susedka žalobcu uviedla, že so žalobcom sa niekoľko rokov poznajú, sú susedia a udržiavajú dobré susedské vzťahy. Na požiadanie žalobcu mu ochotne pomôže s nákupom alebo s upratovaním. Viackrát sa stalo, že žalobca ju pozval na kávu do svojho bytu, aj v tých prípadoch, keď bola prítomná žalovaná, ktorú jej žalobca predstavil ako svoju dcéru. Stalo sa tak štyri alebo päťkrát počas obdobia rokov 2003 až 2005. Uviedla, že žalobca koncom roka 2010 jej povedal, že daroval byt svojej dcére - žalovanej, pretože už nič nechce mať na svojom mene. Následne o niekoľko mesiacov neskôr jej povedal, že asi to neurobil dobre.
Svedkyňa V.. C. V. uviedla, že žalobca je jej strýko, s ktorým má dobré vzťahy a žalovaná je jej sesternica, s ktorou neudržiava žiadne vzťahy. Uviedla, že po skončení vysokej školy - štúdia medicíny dostala prácu v T.. Od roku 2002 do roku 2005 pracovala v T. a takto mala možnosť sa starať o svojho strýka. Od roku 2005 už nemá ambulanciu v T., ale pri K. a raz za dva týždne dochádza do T. za svojou ekonómkou a takto navštevuje aj svojho strýka. Pri týchto návštevách mu pomáha s nákupmi a upratovaním. Uviedla, že pred rokom jej strýko povedal, že byt daroval žalovanej. Urobil to z toho dôvodu, že žalovaná pri jednotlivých návštevách stále spomínala, že nemá peniaze a nemá žiaden majetok. Minulý rok jej strýko povedal aj to, že žiada o vrátenie tohto bytu, pretože žalovaná ho nenavštevuje, neudržiava s ním telefonický kontakt a uvedomil si, že sa môže stať bezdomovcom v prípade, keď žalovaná predá byt.
Svedkyňa Z. S.É. - dcéra žalobcu uviedla, že s otcom má dobré vzťahy. Žalovaná je jej sestra, ktorú nepozná a nikdy sa do dňa pojednávania, t.j. do 21. júna 2011, nestretli. O sestre má vedomosť od svojho otca a vie o nej toľko, že študovala v zahraničí a že nemá žiadnu rodinu. Svedkyňa uviedla, že žalobca nemá opatrovateľku. Keď potrebuje pomoc, vypomáha mu jeho susedka p. K. a čo sa týka zdravotnej starostlivosti, stará sa o neho sesternica V.. V.. Navštevuje svojho otca raz mesačne a okrem toho sú v telefonickom kontakte raz týždenne. Svedkyňa potvrdila, že týždeň pred pojednávaním ju otec navštívil v mieste jej bydliska a vtedy jej povedal, že byt, v ktorom býva, daroval žalovanej a zároveň jej povedal aj to, že o vrátení daru prebieha súdne konanie. Uviedol, že žalobu podal preto, lebo sa bojí, že stratí tento byt a nebude mať kde bývať. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej otec je sebestačný, vie sa obliecť, umyť sa, najesť sa. Všetky tieto úkony vie urobiť sám. Občas, keď má väčšie bolesti v drieku, potrebuje pomoc pri obliekaní. V týchto prípadoch mu pomáha V.. V.Á. a keď pri ňom nie je, musí si pomôcť sám. Počas svojich návštev u otca, poupratuje v byte, v ktorom býva otec, navarí mu, nakúpi. Menší nákup je schopný otec urobiť aj sám.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - darovacou zmluvou zo dňa 15.11.2005, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava pod č. V 1749/05, výpismi z LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. Rožňava, lekárskymi správami predloženými žalobcom o jeho zdravotnom stave .
V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli darovaciu zmluvu zo dňa 15.11.2005, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 12.12.2005 pod č. V 1749/05. Predmetom daru bol aj byt, v ktorom žalobca býva. Po uzavretí darovacej zmluvy, žalobca si uvedomil, že v darovacej zmluve nie je zakotvené jeho právo doživotného bývania v byte a takto jeho postavenie, ako užívateľa bytu, sa stalo neistým, nakoľko žalovaná ako vlastníčka predmetného bytu môže voľne disponovať s bytom a môže ho previesť na inú osobu. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov podania žaloby o vrátenie daru.
Ďalším dôvodom bolo tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná po uzavretí darovacej zmluvy, neprejavuje dostatočný záujem o neho, o jeho zdravotný stav a jeho potreby, napriek tomu, že vo veku 82 rokov s vážnymi zdravotnými ťažkosťami je odkázaný na pomoc a starostlivosť inej osoby.
Žalovaná v priebehu konania sa vyjadrila, že je ochotná uzavrieť so žalobcom ďalšiu zmluvu, predmetom ktorej bude ich dohoda o zriadení vecného bremena vo forme práva doživotného bývania žalobcu v predmetnom byte. Napriek tomu, žalobca naďalej trval na podanej žalobe.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom svedkýň, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Neuvedenie dojednania v darovacej zmluve o práve doživotného bývania žalobcu v byte nie je dôvodom na úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru. Právo doživotného bývania žalobcu v byte pri zhodnej vôli zmluvných strán je možné riešiť uzavretím zmluvy.
Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani ďalší žalobcom uvádzaný dôvod na vrátenie daru. Súd nezistil, že by žalovaná ako obdarovaná sa správala k žalobcovi alebo k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rodinné pomery a vzťahy existujúce medzi žalobcom a žalovanou, ako aj ostatnými príslušníkmi rodiny žalobcu, na ktoré vzťahy žalobca poukazoval - vzťahy žalovanej s jeho dcérou z prvého manželstva Z. S. a neterou žalobcu V.. C.N. V..
Účastníci konania zhodne potvrdili, že manželstvo žalobcu s matkou žalovanej bolo rozvedené v čase, keď žalovaná bola v útlom veku. Žalovaná sa vyjadrila, že nepozná dôvody, pre ktoré manželstvo jej rodičov bolo rozvedené. Do veku siedmych rokov žalovanej žalobca sa stretával so žalovanou, navštevoval ju v K. v bydlisku matky žalovanej alebo bývala manželka so žalovanou navštevovali žalobcu v jeho bydlisku. Zhodnými tvrdeniami bolo preukázané aj to, že od 7 rokov veku žalovanej, teda od Vianoc 1987 až do roku 2003 účastníci konania neudržiavali žiadne vzťahy. K narušeniu vzťahov, podľa vyjadreniu žalobcu, došlo kvôli nezhodám s bývalou manželkou - matkou žalovanej. Až na podnet žalovanej, v roku 2003 znova nadviazali kontakt. Žalovaná vyhľadala svojho otca a cez susedku nechala pre neho odkaz, že pokiaľ má o ňu záujem, aby sa jej telefonicky ozval. Od tej doby žalovaná sporadicky navštevovala svojho otca a udržiavala s ním telefonický kontakt. V období rokov 2004 až 2009 študovala na vysokej škole externou formou a počas letných a zimných mesiacov sa často zdržiavala v zahraničí. Počas tohto obdobia sa snažila kontaktovať svojho otca telefonicky a zaujímať sa o jeho zdravotný stav. Podľa vyjadrenia žalovanej, tieto rozhovory boli krátke a strohé, pretože sa dostatočne nepoznali.
Žalovaná popierala, že by odmietla spoznať a stretnúť sa so svojou sestrou Z. S. ako aj s ďalšími príbuznými. Výsluchom svedkýň Z. S. a V.. C. V. bolo preukázané, že od žalobcu majú vedomosť o tom, že žalobca má aj ďalšiu dcéru - žalovanú, avšak ani jedna z nich neiniciovala stretnutie a zoznámenie sa so žalovanou a toto stretnutie nesprostredkoval ani sám žalobca, okrem jedného prípadu, keď obidve dcéry a neter mu mali pomôcť s upratovaním v byte.
Je nesporné, že žalobca vo veku 82 rokov s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, po niekoľkých operáciách chrbtice a operácie srdca, potrebuje podporu a pomoc, ktorú predovšetkým mu majú poskytnúť jeho deti. Na to však, aby aj žalovaná sa mohla podieľať na starostlivosti o otca je potrebná vzájomná komunikácia medzi príbuznými a je potrebné, aby sa navzájom spoznali a udržiavali príbuzenské vzťahy. So svedeckej výpovede svedkyne Z. S. - dcéry žalobcu pochádzajúce z jeho prvého manželstva vyplýva, že navštevuje svojho otca raz mesačne, inak v prípade potreby. Pri týchto návštevách upratuje v jeho byt, nakúpi pre žalobcu, navarí mu. Z výpovede svedkyne V.. C. V. - netere žalobcu vyplýva, že táto svedkyňa každé dva týždne navštevuje svojho strýka. Vzhľadom na to, že je lekárka, poskytuje mu aj zdravotnú starostlivosť a v prípade potreby mu pomôže aj v domácnosti. Pokiaľ príbuzní nie sú prítomní u žalobcu, s bežnými domácimi prácami mu pomáha susedka - svedkyňa K.. Svedkyňa Z. S. potvrdila vo svojej výpovedi, že jej otec, napriek svojmu veku a zdravotným ťažkostiam, je schopný sám sa obliecť, umyť, jednoduché jedlá aj navariť a urobiť malý nákup. Vzhľadom na strohú komunikáciu medzi účastníkmi konania, v dôsledku toho, že 16 rokov neudržiavali žiadne vzťahy, ako aj na to, že zo strany žalobcu ako aj zo strany ostatných príbuzných, žalovaná nebola požiadaná, aby vykonávala osobnú starostlivosť o žalobcu, súd dospel k záveru, že iba sporadické návštevy žalovanej u žalobcu a to, že telefonicky sa zaujíma o zdravotný stav svojho otca a jeho potreby, nie je možné hodnotiť ako správanie sa žalovanej voči žalobcovi alebo príslušníkom jeho rodiny hrubo porušujúce dobré mravy.
Právo darcu na vrátenie daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). V danom prípade žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že už v rokoch 2005 a 2006 si uvedomil, že žalovaná o neho neprejavuje dostatočný záujem. Žalobu o vrátenie daru podal na súde dňa 6.12.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd považoval za dôvodnú.
Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. V danom prípade v konaní bola úspešná žalovaná, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania , medzi ktoré patria aj trovy právneho zastúpenia advokátom.
Trovy právneho zastúpenia žalovanej pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovanej za tri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.12.2010 po 55,49 Eur, vyjadrenie k žalobe zo dňa 4.1.2011 po 57,- Eur a účasť na pojednávania na Okresnom súde Rožňava dňa 21.6.2011 v čase od 9.00 hod do 13.15 hod. v sume 114,- Eur. Celkom 226,49 Eur.
Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, k trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada režijného paušálu a to za prvý úkon vykonaný v roku 2010 po 7,21 Eur a za ďalšie dva úkony vykonané v roku 2011 po 7,41 Eur. Celkom 22,03 Eur.
K trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za stratu času - čas strávený cestovaním právneho zástupcu do miesta pojednávania a späť, v danom prípade z Košíc do Rožňavy a späť dňa 21.6.2011 podľa § 17 citovanej vyhlášky. Náhrada straty času patrí v danom prípade za 6 polhodín po 12,35 Eur za každý aj začatú polhodinu.
Celkové trovy právneho zastúpenia činia 323,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.