Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-50-2022.pdf
PDF · 218.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/50/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: DERMAS GMB spol. s r. o., so sídlom SNP 49, 977 01 Brezno, IČO: 36 039 900, zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpenej: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r. o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o zaplatenie 60.412,97 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno (teraz Okresného súdu Banská Bystrica) č. k. 4C/148/2008-1547 zo dňa 18.01.2022, takto
rozhodol:
I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zrušuje a v uvedenom rozsahu konanie vo veci samej z a s t a v u j e . II. Zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008-1400 zo dňa 08. 10. 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/95/2021 -1451 zo dňa 22. 12. 2021. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutý rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.085,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 11.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 02.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.983,27 Eur od 22.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 7.966,54 Eur od 29.01.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.655,51 Eur od 28.02.2010 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,10 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.12.2007 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,79 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.01.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.991,64 Eur od 11.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.655,52 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,89 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.02.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,87 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.03.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,42 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.04.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 9,91 % ročne zo sumy 1. 327,76 Eur od 01.05.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,09 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,01 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.07.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.983,28 Eur od 14.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.966,56 Eur od 14.03.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 95,60 % (výrok III.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F., sa žalobou podanou dňa 09. 05. 2008 voči žalovanej domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 13.941,45 Eur (420 000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo žalovanej istiny od 07.05.2008 do zaplatenia; súčasne sa žalobca domáhal priznania náhrady trov konania. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn. 4C/148/2008. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu. Žalobca má so spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75, Heľpa („nájomca“) uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytového priestoru na priestory bitúnku Dolná Lehota, v zmysle ktorej je nájomca povinný platiť žalobcovi nájomné vo výške 60.000,- Sk mesačne. Žalobca vyfakturoval nájomcovi nájomné za mesiac apríl 2006 faktúrou č. 2006004, za mesiac máj 2006 faktúrou č. 2006005, za mesiac jún 2006 faktúrou č. 2006006, za mesiac júl 2006 faktúrou č. 2006007, za mesiac august 2006 faktúrou č. 2006008, za mesiac september faktúrou č. 2006009. Nájomca na výzvu na uhradenie dlžného nájomného žalobcovi oznámil, že nájomné riadne zaplatil, a to do rúk žalovanej. Žalobca zistil, že nájomné z predmetnej zmluvy o prenájme nebytového priestoru za mesiace 4 až 9/2006 prevzala osobne za žalobcu príjmovými dokladmi žalovaná a následne si prevzaté sumy nájomného sama sebe vyplatila príjmovými dokladmi ako úhradu záväzku žalobcu, ktorý žalobcovi vznikol voči nej na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. Predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou žalobca pristúpil k záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. vo výške 8.875.000,-Sk voči žalovanej uzatvorila žalovaná za žalobcu ako konateľka žalobcu, pričom podľa žalobcu je táto dohoda o pristúpení k záväzku neplatná, keďže neexistuje žiadna pohľadávka žalovanej voči spoločnosti MAGNUM s. r. o., teda neexistuje ani pohľadávka žalovanej voči žalobcovi na základe predmetnej dohody o pristúpení k záväzku, preto platby vykonané žalovanou v jej prospech ako konateľkou žalobcu boli vykonané bez právneho dôvodu. Žalobca zdôraznil, že vo svojom účtovníctve neeviduje voči žalovanej žiadny dlh a údajnú pohľadávku žalovanej vyplývajúcu z dohody o pristúpení k záväzku rozporuje v celom rozsahu. Žalovaná si teda podľa tvrdenia žalobcu vyplatila finančné prostriedky v žalovanej sume neoprávnene, prisvojila si ich bez platného právneho dôvodu, teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 13. 05. 2009 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby a uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 27. 882,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 07. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 13.941,45 Eur od 12. 05. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania, čo žalobca odôvodnil tým, že žalovaná prevzala od nájomcu nájomné za obdobie 2-12/2005 a 1-9/2006, ktoré následne neoprávnene sama sebe vyplatila , a to dňa 30. 06. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 06/2005), dňa 19. 07. 2005 sumu 120 000,- Sk (prijaté nájomné za mesiace 2,3/2005), dňa 29. 07. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 7/2005), dňa 30. 07. 2005 sumu 80.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiace 4,5/2005), dňa 31. 08. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 8/2005), dňa 30. 09. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 9/2005), dňa 31. 10. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 10/2005), dňa 30. 11. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 11/2005), dňa 20. 01. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 12/2005), dňa 31. 01. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 01/2006), dňa 28. 02. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za 02/2006), dňa 31. 03. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 3/2006), dňa 30. 04. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 4/2006), dňa 31. 05. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 5/2006), dňa 30. 06. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 06/2006), dňa 31. 07. 2005 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 07/2006), dňa 31. 08. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 08/2006), dňa 29. 09. 2006 sumu 40.000,- Sk (prijaté nájomné za mesiac 09/2006). Uznesením č. k. 4C/148/2008-110 zo dňa 30. 05. 2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 27. 882, 89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14, 5 % ročne zo sumy 13. 941, 45 Eur od 07. 05. 2008 do zaplatenia, zo sumy 13. 941, 45 Eur od 12. 05. 2009 do zaplatenia; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. 06. 2011. Ďalším podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. 09. 2012, označeným ako zmena žaloby, žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby časti petitu, ktorá sa týka úroku z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 27. 822,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14, 25 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 09. 05. 2008 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 14. 05. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. O predmetnom podaní žalobcu, ktoré okresný súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, a to konkrétne v časti príslušenstva, okresný súd rozhodol uznesením č. k. 4C/148/2008 - 767 zo dňa 11. 05. 2016 tak, že konanie v časti príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 07. 05. 2009 do 08. 05. 2008, úroku
z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 12. 05. 2009 do 14. 05. 2009, úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 13.941,45 Eur od 09. 05. 2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 13.941,45 Eur od 14. 05. 2009 do zaplatenia zastavil; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 06. 2016.
1.2 Žalobou podanou voči žalovanej dňa 31.10.2008 sa žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 3.983,27 Eur (predtým 120.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo žalovanej istiny od podania žaloby, teda od 31.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Predmetné súdne konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn. 5C/288/2008. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu. Žalobca má so spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75, Heľpa („nájomca“) uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytového priestoru na priestory bitúnku Dolná Lehota. Spoločník a konateľ spoločnosti BUČKO, s. r. o. je príbuzným žalovanej. V zmysle uvedenej zmluvy o prenájme nebytového priestoru je nájomca povinný platiť žalobcovi nájomné vo výške 60.000,- Sk mesačne. Žalobca vyfakturoval nájomcovi nájomné za mesiac október 2006 faktúrou č. 2006010, za mesiac november 2006 faktúrou č. 2006011 a za mesiac december 2006 faktúrou č. 2006012. Nájomca na výzvu žalobcu na uhradenie dlžného nájomného žalobcovi oznámil, že nájomné riadne zaplatil, a to priamo do rúk žalovanej. Žalobca zistil, že žalovaná dohodla s nájomcom v mene žalobcu zmenu výšky nájomného na 40.000,- Sk mesačne. Následne prevzala osobne od nájomcu príjmovými dokladmi za žalobcu nájomné za mesiace 10-12/2006 a prijaté sumy nájomného si potom sama sebe vyplatila príjmovými dokladmi ako údajnú úhradu záväzku žalobcu, ktorý vznikol žalobcovi voči nej na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. Predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou žalobca pristúpil k záväzku spoločnosti MAGNUM, s. r. o. voči žalovanej vo výške 8.875.000,- Sk, uzatvorila za žalobcu ako konateľka žalobcu žalovaná, pričom podľa žalobcu je táto dohoda o pristúpení k záväzku neplatná, keďže neexistuje žiadna pohľadávka žalovanej voči spoločnosti MAGNUM s. r. o., teda neexistuje ani záväzok žalobcu voči žalovanej. Uvedená dohoda o pristúpení k záväzku ako aj tvrdenie žalovanej o existencii tohto záväzku, ku ktorému mal žalobca pristúpiť na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 sú podľa žalobcu účelové a žalovanou fiktívne vytvorené, preto platby vykonané žalovanou ako konateľkou žalobcu v jej prospech boli podľa žalobcu vykonané bez platného právneho dôvodu. V uvedenej súvislosti žalobca v žalobe zdôraznil, že vo svojom účtovníctve neeviduje žiadny dlh voči žalovanej a že údajnú pohľadávku žalovanej z dohody o pristúpení k záväzku rozporuje v celom rozsahu. Žalovaná si podľa žalobcu vyplatila finančné prostriedky v žalovanej sume neoprávnene, prisvojila si ich bez platného právneho dôvodu, teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
1.3 Žalobou podanou voči žalovanej dňa 18.12.2008 sa žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 7.966,54 Eur (predtým 240.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo žalovanej istiny odo dňa podania žaloby, teda od 18.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn. 7Cb/93/2009. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu. Žalobca má so spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75, Heľpa („nájomca“) uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytového priestoru na priestory bitúnku Dolná Lehota, v zmysle ktorej je nájomca povinný platiť nájomné vo výške 60. 000,- Sk mesačne. Spoločník a konateľ spoločnosti BUČKO, s. r. o. je príbuzným žalovanej. Žalobca vyfakturoval nájomcovi nájomné za mesiac január 2007 faktúrou č. 2007001, za mesiac február 2007 faktúrou č. 2007002, za mesiac marec 2007 faktúrou č. 2007003, za mesiac apríl 2007 faktúrou č. 2007004, za mesiac máj 2007 faktúrou č. 2007005 a za mesiac jún 2007 faktúrou č. 2007006. Nájomca na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného žalobcovi oznámil, že nájomné riadne zaplatil, a to priamo do rúk žalovanej. Žalobca zistil, že žalovaná dohodla s nájomcom v mene žalobcu zmenu výšky nájomného na 40 000,- Sk mesačne. Následne žalovaná prevzala príjmovými dokladmi osobne za žalobcu od nájomcu nájomné za mesiace 1až 6/2007 a prijaté sumy nájomného si potom príjmovými dokladmi sama sebe vyplatila ako údajnú úhradu záväzku žalobcu, ktorý žalobcovi vznikol voči nej na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. Predmetné príjmové doklady žalovaná žalobcovi neodovzdala, aj keď má žalobca vedomosť o ich existencii, nakoľko ich žalovaná uložila do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Márie Ježkovej. Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou žalobca pristúpil k záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. voči žalovanej vo výške 8.875.000,- Sk, uzatvorila žalovaná za žalobcu ako konateľka žalobcu, pričom podľa žalobcu je táto dohoda o pristúpení k záväzku neplatná, keďže žiadna pohľadávka žalovanej voči spoločnosti MAGNUM s. r. o. neexistuje, teda neexistuje ani záväzok žalobcu voči žalovanej.
Uvedená dohoda o pristúpení k záväzku ako aj tvrdenia žalovanej o existencii tohto záväzku, ku ktorému mal žalobca pristúpiť sú podľa žalobcu účelové a žalovanou fiktívne vytvorené, preto platby vykonané žalovanou ako konateľkou žalobcu v jej prospech boli vykonané bez platného právneho dôvodu. V uvedenej súvislosti žalobca v žalobe uviedol, že voči žalovanej vo svojom účtovníctve neeviduje žiadny dlh a že údajnú pohľadávku žalovanej vyplývajúcu z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 rozporuje v celom rozsahu. Žalovaná si podľa žalobcu vyplatila finančné prostriedky v žalovanej sume neoprávnene, prisvojila si ich bez platného právneho dôvodu, teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
1.4 Žalobou podanou voči žalovanej dňa 25.08.2009 sa žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 2.655,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny odo dňa podania žaloby, teda od 25.08.2009 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn. 2C/59/2010. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu. Žalobca má so spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75, Heľpa („nájomca“) uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytového priestoru na priestory bitúnku Dolná Lehota, v zmysle ktorej je nájomca povinný žalobcovi platiť nájomné vo výške 60. 000,- Sk mesačne. Spoločník a konateľ spoločnosti BUČKO, s. r. o. je príbuzným žalovanej. Žalobca vyfakturoval nájomcovi nájomné za mesiac august 2007 faktúrou č. 2007008 a za mesiac september 2007 faktúrou č. 2007009. Nájomca na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného žalobcovi oznámil, že nájomné riadne zaplatil, a to priamo do rúk žalovanej. Žalobca zistil, že žalovaná dohodla s nájomcom v mene žalobcu zmenu výšky nájomného na 40 000,- Sk mesačne. Následne osobne prevzala za žalobcu od nájomcu príjmovými dokladmi nájomné za mesiace 8-9/2007 a prijaté sumy nájomného potom príjmovými dokladmi vyplatila sama sebe ako údajnú úhradu záväzku žalobcu, ktorý vznikol žalobcovi voči nej na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. Predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou žalobca pristúpil k záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. voči žalovanej vo výške 8.875.000,- Sk, uzatvorila žalovaná za žalobcu ako konateľka žalobcu, pričom podľa žalobcu je táto dohoda o pristúpení k záväzku neplatná, keďže neexistuje žiadna pohľadávka žalovanej voči spoločnosti MAGNUM s. r. o., teda neexistuje voči žalovanej ani záväzok žalobcu na základe dohody o pristúpení k záväzku. Uvedená dohoda o pristúpení k záväzku ako aj tvrdenia žalovanej o existencii záväzku, ku ktorému mal žalobca pristúpiť na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 sú podľa žalobcu účelové a žalovanou fiktívne vytvorené, preto platby vykonané žalovanou ako konateľkou žalobcu v jej prospech boli vykonané bez platného právneho dôvodu. V uvedenej súvislosti žalobca v žalobe uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje voči žalovanej žiadny dlh a že údajnú pohľadávku žalovanej z dohody o pristúpení k záväzku rozporuje v celom rozsahu. Žalovaná si podľa žalobcu vyplatila finančné prostriedky v žalovanej sume neoprávnene, prisvojila si ich bez platného právneho dôvodu, teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.
1.5 Žalobou podanou voči žalovanej dňa 26.10.2011 sa žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5.915,62 Eur spolu s úrokom vo výške 9,73 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.11.2007 do zaplatenia, vo výške 10,10 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.12.2007 do zaplatenia, vo výške 10,79 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01.01.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.991,64 Eur od podania žaloby, teda od 26.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 3.923,98 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal priznania náhrady trov konania. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn. 7Cb/165/2011. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75/50, Heľpa, IČO: 36 050 741 ako nájomcom bola dňa 01. 11. 2001 uzatvorená zmluva o prenájme nebytového priestoru, na základe ktorej boli spoločnosti BUČKO, s. r. o. prenajaté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G. H., a to ako stavba – bitúnok s. č. 3091, postavená na C-KN parcele XXX/X a C-KN parcela č. XXX/ X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2; v čl. II predmetnej zmluvy o prenájme nebytového priestoru bolo medzi zmluvnými stranami dojednané nájomné vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) mesačne. Dňa 01. 01. 2004 bol medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou BUČKO, s. r. o. ako nájomcom uzatvorený Dodatok č. 2 ku zmluve o prenájme nebytového priestoru , na základe ktorého bolo nájomné za predmet nájmu upravené na sumu 1.991,64 Eur (60.000,- Sk) mesačne. Dňa 31. 03. 2005 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom, v zastúpení žalovanou ako konateľkou žalobcu a spoločnosťou BUČKO, s. r. o., ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme, na základe ktorej boli spoločnosti BUČKO, s. r. o. prenajaté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
G. H., a to stavba – bitúnok, s. č. 3091, postavená na C-KN parcele č. XXX/X a C-KN parcela č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2 a ďalej hnuteľné veci – vybavenie bitúnku, ktoré je bližšie špecifikované v preberacom protokole zo dňa 01. 11. 2002. V čl. XIV., bod 5. Zmluvy o nájme bolo dojednané, že táto zmluva o nájme zrušuje zmluvu o prenájme nebytového priestoru, uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 01. 01. 2001 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 a v celom jej rozsahu ju nahrádza tak, že nájomný pomer kontinuálne pokračuje bez prerušenia. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že z textu čl. XIV., bod 5 Zmluvy o nájme i z okolností prípadu je podľa žalobcu zrejmé, že úmyslom účastníkov zmluvy bolo zrušenie zmluvy o prenájme nebytového priestoru zo dňa 01. 11. 2001. Zmluvu o nájme zo dňa 31. 03. 2005 za prenajímateľa (žalobcu) podpísala žalovaná, ktorá k uzatvoreniu zmluvy o nájme pristúpila bez vedomia druhého spoločníka a konateľa žalobcu. „Žalobca sa o uzatvorení zmluvy o nájme a o zrušení pôvodnej zmluvy o prenájme nebytového priestoru dozvedel až následne, a to od nájomcu predmetných nehnuteľností a hnuteľných vecí, spoločnosti BUČKO, s. r. o. . V čl. VIII., bod 2 uvedenej zmluvy o nájme bolo medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou BUČKO, s. r. o. ako nájomcom dojednané mesačné nájomné za celý predmet nájmu 1.327,76 Eur (40.000,-Sk), ktoré bolo splatné k poslednému dňu mesiaca, za ktorý sa nájomné platí, a to na základe zmluvy o nájme a splátkového kalendára v hotovosti alebo na účet prenajímateľa uvedený v zmluve o nájme. „Žalovaná teda bez vedomia žalobcu, vystupujúc v postavení štatutárneho zástupcu žalobcu, dojednala so spoločnosťou BUČKO, s. r. o., nepomerne výhodnejšie podmienky nájmu pre nájomcu ako boli dojednané v pôvodnej zmluve o prenájme nebytového priestoru, pričom takto konala bez súhlasu a vedomia žalobcu“. Od uzatvorenia zmluvy o nájme, podpísanej žalovanou v postavení konateľa žalobcu, začal nájomca na základe splátkového kalendára plniť žalobcovi nájomné v zníženej výške 1.327,76 Eur mesačne namiesto pôvodne dojednanej výšky 1.991,64 Eur mesačne, čím spoločnosti žalobcu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku vo výške 663,88 Eur mesačne. V uvedenej súvislosti žalobca v žalobe pôvodne vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/165/2011 uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej ako konateľky žalobcu spočívajúceho v dojednaní nižšieho mesačného nájomného so spoločnosťou BUČKO, s. r. o. ako nájomcom v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého žalovaná zastupovala ako konateľka, vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku platením zníženého nájomného spoločnosťou BUČKO, s. r. o. v období mesiacov 10-12/2007, čo predstavuje škodu vo výške 1.991,64 Eur (663,88 Eur x 3 mesiace). Okrem toho žalobcovi nebolo uhradené zo strany spoločnosti BUČKO, s. r. o. nájomné dojednané v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 31. 03. 2005 za mesiace 10-12/2007, t. j. nájomné v celkovej výške 3.983,28 Eur (1.327,76 Eur x tri mesiace). Na základe výzvy adresovanej spoločnosti BUČKO, s. r. o. na zaplatenie dlžného nájomného bol žalobcovi zo strany spoločnosti BUČKO, s. r. o. doručený list, v ktorom spoločnosť BUČKO, s. r. o. žalobcovi oznámila, že nájomné za uvedené obdobie riadne uhradila, čo vie preukázať aj príjmovými pokladničnými dokladmi. Hoci spoločnosť BUČKO, s. r. o. nájomné za mesiace 10-12/2007 podľa dostupných informácií žalobcovi riadne zaplatila, toto nájomné nebolo vložené do pokladne žalobcu ani pripísané na jeho účet. Finančné prostriedky podľa vedomosti žalobcu prevzala od spoločnosti BUČKO, s. r. o. osobne žalovaná v postavení konateľky žalobcu a o tomto vydala spoločnosti BUČKO, s. r. o. potvrdenie na príjmových pokladničných dokladoch podpísaných jej osobou ako konateľkou žalobcu a následne tieto prostriedky sama sebe žalovaná ako fyzickej osobe vyplatila, odôvodňujúc toto konanie úhradou neexistujúceho záväzku žalobcu voči žalovanej. Záväzok žalobcu, ktorý si žalovaná z prostriedkov nájomného zaplateného spoločnosťou BUČKO, s. r. o. sama sebe ako fyzickej osobe vyplatila mal vzniknúť na základe dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej dňa 13. 01. 2005 medzi žalovanou na strane veriteľa, žalobcom a spoločnosťou PETROL, spol. s r. o. na strane pristupujúcich dlžníkov, pričom sa malo jednať o pristúpenie k záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. voči žalovanej vo výške 294.596,03 Eur (8.875.000,-Sk). Za oboch pristupujúcich dlžníkov uvedenú dohodu o pristúpení k záväzku podpísala žalovaná ako konateľka spoločností, ktoré boli pristupujúcimi dlžníkmi. Pristúpenie k záväzku sa udialo bez súhlasu a vedomia žalobcu a bez súhlasu pristupujúcich dlžníkov, a teda celú dohodu o pristúpení k záväzku uzatvorila žalovaná sama so sebou. Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 je absolútne neplatná z niekoľkých dôvodov, a to predovšetkým preto že tento právny úkon odporuje zákonu (§ 135a Obchodného zákonníka), ďalej preto, že takto uzatvorená dohoda o pristúpení k záväzku sa prieči dobrým mravom a tiež preto, že žalovaná nemohla zastupovať žalobcu pri uzatváraní tejto dohody, nakoľko jej záujmy ako fyzickej osoby vystupujúcej v danej dohode v postavení veriteľa boli v rozpore so záujmami žalobcu ako pristupujúceho dlžníka. Právny názor o absolútnej neplatnosti predmetnej dohody o pristúpení k záväzku ako prejudiciálnu otázku vyslovil Okresný súd Brezno v rozsudku sp. zn. 4C/99/2005 zo dňa 09. 11. 2010. V uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že voči žalovanej nemá žiadny nesplatený záväzok, na základe ktorého by bolo možné nájomné uhrádzané spoločnosťou BUČKO, s.
r. o. započítať s pohľadávkou žalovanej; nájomné uhrádzané spoločnosťou BUČKO, s. r. o. prináleží žalobcovi, preto keďže žalovaná nájomné po jeho prevzatí od spoločnosti BUČKO, s. r. o. neodovzdala do pokladne žalobcu, ani ho nepoukázala na účet žalobcu, či na adresu sídla žalobcu, získala na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého si žalobca uplatnil nárok okrem iných aj žalobou pôvodne vedenou na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/165/2011; zároveň si žalobca žalobou pôvodne vedenou na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/165/2011 uplatnil voči žalovanej aj nárok na úrok z požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 18. 07. 2019 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v žalobe sp. zn. 7Cb/165/2011 došlo ku chybe v písaní a následnom sčítaní požadovanej náhrady škody od žalovanej, nakoľko žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 3.983,28 Eur ako nevráteného nájomného za obdobie 10,11,12/2007 z titulu bezdôvodného obohatenia. Na strane päť žaloby je uvedené, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.923,98 Eur, teda nie v skutočnej výške 3.983,28 Eur. Prepisom tejto žaloby došlo ku chybe v uvedení správnej sumy, pričom rozdiel predstavuje sumu 59,30 Eur. Následne potom sčítaním ďalšieho nároku, ktorým je nárok na ušlý zisk vo výške 1.991,64 Eur došlo v petite žaloby k uvedeniu nesprávnej sumy, ktorá je v petite žaloby uvedená vo výške 5.915,62 Eur, pričom správne má byť táto suma 5.974,92 Eur. Rovnako došlo v petite žaloby ku chybe v písaní aj pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, a to pri druhom úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne pri sume 3.923,98 Eur, kde má byť správne uvedená suma 3.983,28 Eur. Na základe uvedeného právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.974,92 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok vo výške 9,73 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01. 11. 2007 do zaplatenia, vo výške 10,10 % ročne zo sumy 1.327, 76 Eur od 01. 12. 2007 do zaplatenia, vo výške 10, 79 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01. 01. 2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.991,64 Eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia, zo sumy 3.983,28 Eur od 12. 10. 2011 do zaplatenie a nahradiť mu trovy konania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 18. 07. 2019 okresný súd uvedenú zmenu žaloby pripustil.
1.6 Žalobou podanou na okresnom súde voči žalovanej dňa 06. 12. 2011 sa žalobca v zastúpení konateľkou spoločnosti žalobcu B. F. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 11 949,84 Eur spolu s úrokom vo výške 10,89 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01. 02. 2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,87 % ročne zo sumy 1.327, 76 Eur od 01. 03. 2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,42 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 01. 04. 2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 9,91 % ročne zo sumy 1.327, 76 Eur od 01. 05. 2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,09 % ročne zo sumy 1.327, 76 Eur od 01. 06. 2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 10,01 % ročne zo sumy 1.327, 76 Eur od 01. 07. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.983,28 Eur od podania žaloby, teda od 06. 12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.966, 56 Eur od 12. 10. 2011 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca domáhal priznania náhrady trov konania; žaloba bola na Okresnom súde Brezno pôvodne vedená pod sp. zn. 1C/10/2012. Žalobca odôvodnil predmetnú žalobu rovnakými skutkovými okolnosťami ako žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/165/2011, a to pokiaľ ide o zmluvu o prenájme nebytového priestoru zo dňa 01. 11. 2001, Dodatky č. 1. a 2. k predmetnej zmluve o prenájme nebytového priestoru, zmluvu o nájme zo dňa 31. 03. 2005 a dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. Zdôraznil, že od uzatvorenia zmluvy o nájme zo dňa 31. 03. 2005, podpísanej žalovanou v postavení konateľa žalobcu, začal nájomca na základe splátkového kalendára plniť žalobcovi nájomné v zníženej výške 1.327,76 Eur mesačne namiesto pôvodne dojednanej výšky 1.991,64 Eur mesačne, čím spoločnosti žalobcu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku vo výške 663,88 Eur mesačne. V nadväznosti na uvedené žalobca v žalobe vedenej pôvodne na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1C/10/2012 argumentoval tým, že žalovaná ako konateľka žalobcu nepostupovala v zmysle § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, sledovala predovšetkým svoj osobný záujem, ako i záujem svojho brata (konateľa a spoločníka nájomcu) ako tretej osoby, čím žalobcovi spôsobila škodu, za ktorú zodpovedá. Uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej ako konateľky žalobcu, spočívajúceho v dojednaní nižšieho mesačného nájomného so spoločnosťou BUČKO, s. r. o. (nájomcom) v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého žalovaná ako konateľka zastupovala, vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi platením zníženého nájomného spoločnosťou BUČKO, s. r. o. v období mesiacov 1 až 6/2008, čo predstavuje škodu vo výške 3.983,28 Eur (663,88 Eur x 6 mesiacov). Okrem toho nebolo žalobcovi zo strany nájomcu (spoločnosti BUČKO, s. r. o.) uhradené nájomné dojednané v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 31. 03. 2005, podpísanej žalovanou ako konateľkou žalobcu vo 1.327,76 Eur mesačne za mesiace 1až 6/2008 v celkovej výške
7.966,56 Eur (1.327,76 Eur x šesť mesiacov). Na základe výzvy adresovanej spoločnosti BUČKO, s. r. o. na zaplatenie dlžného nájomného bol žalobcovi zo strany spoločnosti BUČKO, s. r. o. doručený list, v ktorom spoločnosť BUČKO, s. r. o. žalobcovi oznamuje, že nájomné za uvedené obdobie riadne uhradila, čo vie preukázať aj príjmovými pokladničnými dokladmi. Hoci spoločnosť BUČKO, s. r. o. nájomné za mesiace 1 až 6/2008 podľa dostupných informácií žalobcu žalobcovi riadne zaplatila, toto nájomné nikdy nebolo vložené do pokladne žalobcu ani pripísané na jeho účet. Finančné prostriedky podľa vedomosti žalobcu prevzala od spoločnosti BUČKO, s. r. o. osobne žalovaná v postavení konateľky žalobcu a o tomto vydala spoločnosti BUČKO, s. r. o. potvrdenie na príjmových pokladničných dokladoch podpísaných jej osobou ako konateľkou žalobcu a následne tieto prostriedky sama sebe vyplatila ako fyzickej osobe, odôvodňujúc toto konanie úhradou neexistujúceho záväzku žalobcu voči žalovanej. „O tom podľa dostupných informácií žalobcu vypísala žalovaná za žalobcu výdavkové pokladničné doklady, podpísané jej osobou ako konateľkou žalobcu. Predmetné príjmové a výdavkové doklady sa v účtovnej evidencii žalobcu nenachádzajú, žalobca má však vedomosť, že tento úkon vykonala žalovaná vždy k poslednému dňu lehoty splatnosti nájomného za príslušný kalendárny mesiac, t. j. k 31. 01. 2008, 29. 02. 2008, 31. 03. 2008, 30. 04. 2008, 31. 05. 2008 a 30. 06. 2008“. Záväzok žalobcu, ktorý si žalovaná z prostriedkov nájomného zaplateného spoločnosťou BUČKO, s. r. o. sama sebe vyplatila ako fyzickej osobe mal vzniknúť žalovanej na základe dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej dňa 13. 01. 2005 medzi žalovanou na strane veriteľa a žalobcom a spoločnosťou PETROL, spol. s r. o. na strane pristupujúcich dlžníkov, pričom sa malo jednať o pristúpenie k pôvodnému záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. voči žalovanej vo výške 294.596,03 Eur (8.875.000,-Sk). Za oboch pristupujúcich dlžníkov uvedenú dohodu o pristúpení k záväzku podpísala žalovaná ako konateľka spoločností, ktoré boli pristupujúcimi dlžníkmi. Pristúpenie k záväzku sa udialo bez súhlasu a vedomia žalobcu a bez súhlasu pristupujúcich dlžníkov, a teda celú dohodu o pristúpení k záväzku uzatvorila žalovaná sama so sebou. Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 je absolútne neplatná z niekoľkých dôvodov, a to predovšetkým preto že tento právny úkon odporuje zákonu (§ 135a Obchodného zákonníka), ďalej preto, že takto uzatvorená dohoda o pristúpení k záväzku sa prieči dobrým mravom a tiež preto, že žalovaná nemohla zastupovať žalobcu pri uzatváraní tejto dohody, nakoľko jej záujmy ako fyzickej osoby vystupujúcej v danej dohode v postavení veriteľa boli v rozpore so záujmami žalobcu ako pristupujúceho dlžníka.
1.7 Uznesením č. k. 4C/148/2008-148 zo dňa 10.10.2012 Okresný súd Brezno spojil vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 4C/148/2008 na spoločné konanie s vecami vedenými pod sp. zn. 5C/288/2008, sp. zn. 7Cb/93/2009, sp. zn. 2C/59/2010, sp. zn. 7Cb/165/2011 a sp. zn. 1C/10/2012 s tým, že predmetné veci budú ďalej na okresnom súde vedené, prejednávané a rozhodnuté pod sp. zn. 4C/148/2008; uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2012.
1.8 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v písomných vyjadreniach k podaným žalobám žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že podané žaloby sú nedôvodné a žiadala ich v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť MAGNUM s. r. o. a žalobca nemajú voči nej žiadne záväzky označila za nezodpovedajúce skutočnosti, čo odôvodnila tým, že spoločnosť MAGNUM s. r. o. a aj žalobca majú voči nej viaceré záväzky, a to nielen záväzky vyplývajúce z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005. „Tieto záväzky spoločnosť MAGNUM s. r. o. a aj žalobca čo do dôvodu a výšky písomne uznali a sú evidované v účtovných závierkach spoločnosti MAGNUM s. r. o. a žalobcu“. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná označila nasledovné dôkazy: výsluch strán sporu, zápisnicu o úschove N 25/2007, Ú 1/2007 napísanú dňa 15. 02. 2007 notárkou JUDr. Máriou Ježkovou, oznámenie o vydaní listín z notárskej úschovy N 25/2007, Ú 1/2007 zo dňa 04. 03. 2008, účtovné závierky spoločnosti MAGNUM s. r. o. a žalobcu za roky 1998 až 2005, ktoré žalovaná žiadala vyžiadať od Daňového úradu Brezno, pretože boli pripojené k daňovým priznaniam k dani z príjmov právnických osôb.
1.9 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci nariadil viacero pojednávaní, na ktorých sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne žalobcu a s prednesom právneho zástupcu žalovanej a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Konštatoval, že právny zástupca žalovanej na pojednávaniach zotrval na vznesenej námietke premlčania v kontexte občianskoprávnej úpravy, nakoľko mal za to, že v zmysle § 261 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka „prípadný nárok žalobcu na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy alebo
z neexistujúcej zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou nie je obchodnoprávnym nárokom“. Namietal, že „v určitých prípadoch“ žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že žalovaná prevzala za žalobcu ako jeho konateľka od spoločnosti BUČKO, s. r. o. sumy nájomného a že si ich následne sama sebe vyplatila. V uvedenej súvislosti právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná od spoločnosti BUČKO, s. r. o. titulom nájomného prevzala dňa 25. 04. 2005 sumu 60.000,- Sk, dňa 30. 06. 2005 sumu 40.000,- Sk, Sk dňa 19. 07. 2005 sumu 120.000,- Sk, dňa 29. 07. 2005 sumu 40 000,- Sk a dňa 30. 07. 2005 sumu 80.000,- Sk; „v ostatných prípadoch tvrdených žalobcom, žalovaná od spoločnosti BUČKO, s. r. o., žiadnu sumu neprevzala a ani si túto neponechala, a to ani ako plnenie za účelom vrátenia pôžičiek poskytnutých žalovanou spoločnosti žalobcu, resp. spoločnosti MAGNUM s. r. o.“. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody právny zástupca žalovanej uviedol, že je nedôvodný argumentujúc tým, že žalobca nepreukázal zákonom stanovené podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. V uvedenej súvislosti právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu o nájme (z 31. 03. 2005) v čase keď v spoločných firmách rodiny I. J. K. dochádzalo zo strany Šajgalovcov k prevodom majetku na tretie osoby, najmä na spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA spol. s r. o. zo spoločnosti ŠAJGALOIL a. s., ale aj zo spoločnosti MAGNUM s. r. o., kde rovnako ako v spoločnosti žalobcu B. F. a B. K., dnes Sihelská, teda žalovaná, boli rovnocennými spoločníčkami v podiele 50 % na 50 % a kde rovnako ako v spoločnosti žalobcu boli B. F. a B. K., dnes Sihelská ako konateľky spoločnosti oprávnené konať v mene spoločnosti samostatne. „Za daných okolností vznikla v rokoch 2004 až 2005 medzi rodinami Kubašiakovcov a Šajgalovcov konfliktná situácia, v rámci ktorej L. I. st. odkázal spoločnosti BUČKO, s. r. o. , že žiadne faktúry za nájomné jej vystavovať nebude a že má uhrádzať nájomné v sídle spoločnosti žalobcu“, preto podľa právneho zástupcu žalovanej pristúpila žalovaná dňa 31. 03. 2005 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ku ktorej bol pripojený splátkový kalendár, a teda faktúry nebolo potrebné vystavovať, zároveň však došlo k zníženiu nájomného, pretože bolo potrebné vykonávať udržiavacie práce a rekonštrukciu predmetu nájmu, čo však podľa právneho zástupcu žalovanej nemožno považovať za protiprávne konanie, ktorým by mohla byť žalobcovi spôsobená škoda. V uvedenej súvislosti poukázal právny zástupca žalovanej na zmluvu o prenájme nebytového priestoru, ktorú uzavrela za žalobcu dňa 01. 11. 2001 B. F., kde bolo dojednané nájomné v sume 100.000,- Sk mesačne, ako aj na Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, podpísaný za žalobcu dňa 01. 04. 2002 B. F., ktorým bolo dojednané znížené nájomné na sumu 50.000,- Sk mesačne a na Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, podpísaný za žalobcu dňa 01. 01. 2004 B. F., ktorým bolo dojednané nájomné v sume 60.000,- Sk mesačne a uviedol, že tak ako bola B. F. oprávnená uzatvárať za žalobcu Dodatky č. 1 a 2 ku zmluve o prenájme nebytového priestoru zo dňa 01. 11. 2001, tak bola aj žalovaná ako konateľka žalobcu oprávnená uzatvoriť dňa 31. 03. 2005 novú nájomnú zmluvu s dojednaným nájomným vo výške 40.000,- Sk „za okolností vzťahov medzi rodinou I. a K. v spoločných obchodných spoločnostiach, potom ako došlo zo strany rodiny Šajgalovcov, vrátane B. F. k úkonom smerujúcim k prevodom a k zaťažovaniu majetku spoločných spoločností “ .
1.10 Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaniach konaných na súde prvej inštancie trval na tom, že medzi žalobcom a žalovanou existovali právne vzťahy, z ktorých žalovanej vyplývali voči žalobcovi nároky, ktoré si žalovaná ponechaním platieb nájomného od spoločnosti BUČKO, s. r. o. uspokojila, nakoľko mala a aj má voči žalobcovi pohľadávku z titulu pôžičky, ktorú žalobcovi poskytla v roku 2000 vo výške 900.000,- Sk v súvislosti s kúpou bitúnka v katastrálnom území G. H. za kúpnu cenu 1.780.900,- Sk, ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, o čom právny zástupca žalovanej predložil okresnému súdu výňatok z účtovníctva žalobcu, „kde je uvádzaný stav účtov k 31. 12. 2000 vo výške 1.800.000,- Sk ako dotácia každého zo spoločníkov po 900.000,- Sk“; zároveň právny zástupca žalovanej v uvedenej súvislosti poukázal na Znalecký posudok č. 1/2009, vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Daumom v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/102/2005, z ktorého vyplýva, že spoločníci spoločnosti žalobcu, a to B. F. a žalovaná vložili do spoločnosti žalobcu každá sumu 900.000,- Sk v súvislosti s kúpou majetku v k. ú. G. H., ktorý majetok bol následne predmetom nájmu spoločnosťou BUČKO, s. r. o.. B. F. si podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovanej vybrala z bankového účtu žalobcu peňažné prostriedky v celkovej výške 1.250.000, - Sk, a to dňa 25. 09. 2001 sumu 200.000,- Sk, dňa 26. 11. 2001 sumu 200.000,- Sk, dňa 02. 05. 2002 sumu 360.000,- Sk, dňa 12. 08. 2002 sumu 190.000,- Sk, dňa 06. 12. 2002 sumu 200.000,- Sk a dňa 20. 01. 2005 sumu 100.000,- Sk, o čom právny zástupca žalovanej predložil súdu ako dôkaz výpisy z účtu žalobcu a uviedol, že „nárok B. F. na vrátenie vkladu, resp. pôžičky bol uspokojený v celom rozsahu, avšak nárok žalovanej na vrátenie vkladu v podobe pôžičky nebol do roku 2005 uspokojený v žiadnom rozsahu, a teda na konci roku 2005 bola jeho hodnota 800.000,- Sk, tak ako konštatuje v znaleckom posudku znalec Ing. Pavel Daum“. V záverečnej reči na pojednávaní konanom na okresnom súde
dňa 18. 01. 2022 právny zástupca žalovanej zotrval na tom, že žaloba (žaloby spojené na spoločné konanie) je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním už na prvom pojednávaní navrhnuté dôkazy, ktoré je podľa jeho názoru potrebné vykonať za účelom posúdenia námietok a procesnej obrany žalovanej.
1.11 Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach konaných na okresnom súde trvala na žalobách spojených uznesením č. k. 4C/148/2008-148 zo dňa 10. 10. 2012 na spoločné konanie, vedené na Okresnom súde Brezno ďalej pod sp. zn. 4C/148/2008. Uviedla, že právny názor žalovanej o aplikácii Občianskeho zákonníka na posúdenie plynutia premlčacej doby je nesprávny. Námietku premlčania, vznesenú žalovanou, označila právna zástupkyňa žalobcu za nedôvodnú, čo odôvodnila tým, že vzťah konateľa spoločnosti a spoločnosti je absolútnym obchodom, ktorý podlieha právnej úprave Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. a/), rovnako ako je absolútnym obchodom aj vzťah spoločníka obchodnej spoločnosti a obchodnej spoločnosti pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti. Zdôraznila, že predmetom žaloby je (okrem iného) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorá ako konateľka spoločnosti žalobcu prevzala od nájomcu (spoločnosti BUČKO, s. r. o.) plnenie pre spoločnosť žalobcu a toto plnenie si započítala na svoju údajnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku. V uvedenej súvislosti právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že právnu úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia obdobnú ust. § 107 Občianskeho zákonníka Obchodný zákonník nemá. V otázke aplikácie ust. § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na obchodné záväzkové vzťahy je judikatúra slovenských súdov jednotná a ustálila, že na plynutie premlčacích lehôt je potrebné pri obchodnoprávnych vzťahoch aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý pre dĺžku premlčacej doby v § 397 stanovuje dobu štyri roky. Rovnako aj v prípade náhrady škody, ktorú žalovaná ako konateľka žalobcu žalobcovi spôsobila podpísaním nevýhodnej zmluvy o nájme s firmou svojho brata, je podľa žalobcu potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 398) s dĺžkou premlčacej doby štyri roky. K tvrdeniam žalovanej, že k zmene nájomnej zmluvy muselo dôjsť v dôsledku nátlaku L. I. st. na pána M. (spoločníka a konateľa spoločnosti BUČKO, s. r. o.), právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tieto skutočnosti žalovanú žiadnym spôsobom nevyviňujú z nezákonného konania ohľadom podpísania nevýhodnej nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že príjmové a výdavkové pokladničné doklady fingovala, a teda že žalované peňažné prostriedky (v takom rozsahu ako sú žalované) nezískala, právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že tvrdenie žalovanej o tom, že nie všetky prevzaté sumy nájomného si sama sebe vyplatila, nie je ničím podložené. Namietala tiež, že by zo strany žalovanej bola vznesená námietka započítania (kompenzačná námietka) vo vzťahu k žalovanej sume, čo jednak nevyplýva zo zápisnice z pojednávania, konaného na okresnom súde dňa 18. 07. 2019 a ani v priebehu konania si žalovaná takúto námietku (kompenzačnú námietku) neuplatnila; „podmienky započítania žalovanou tvrdeného nároku s uplatneným nárokom žalobcu neboli splnené ani z hmotnoprávneho hľadiska“. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že žalobcovi poskytla pôžičky v šiestich sumách, a to 1.000,- Eur dňa 07. 07. 2009, 365,- Eur dňa 15. 07. 2009, 595,- Eur dňa 19. 06. 2009, 449,19 Eur dňa 05. 06. 2009, 1. 190,- Sk dňa 04. 03. 2008 a 6.375,- Sk dňa 07. 01. 2008, právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 18. 01. 2022 uviedla, že zo žalovanou predložených dokladov nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovanou boli uzatvorené nejaké zmluvy o pôžičke, a to či už v ústnej alebo v písomnej forme. V záverečnej reči na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 01. 2022 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobe a na jej dôvodoch. Spochybnila zmenené skutkové tvrdenia žalovanej strany, že žalovaná peňažné prostriedky zodpovedajúce nájomnému od spoločnosti BUČKO, s. r. o. neprevzala a že príjmové a výdavkové pokladničné doklady, preukazujúce prevzatie peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich nájomnému žalovanou od spoločnosti BUČKO, s. r. o. a ich vyplatenie samej sebe žalovanou sú len fingované príjmové a výdavkové pokladničné doklady.
1.12 V odsekoch 45. až 48. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný na základe zápisníc o úschove č. N 12/2006, Ú 1/2006 zo dňa 31. 01. 2006, č. N 25/2007, Ú 1/2007 zo dňa 15. 02. 2007, č. N 46/2009, Ú 4/2009 zo dňa 30. 03. 2009 a zápisnice o vydaní listín z notárskej úschovy č. N 39/2008, Ú 5/2008 zo dňa 30. 03. 2009, napísaných notárkou JUDr. Máriou Ježkovou, so sídlom Notárskeho úradu v Brezne konštatoval aké listiny vložila žalovaná do notárskej úschovy a ktoré jej boli dňa 30. 03. 2009 notárkou JUDr. Máriou Ježkovou ako zložiteľovi vrátené (originály dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005, zmluvy o nájme zo dňa 31. 03. 2005, splátkového kalendára k predmetnej zmluve o nájme, originály rovnopisov a kópie príjmových a výdavkových pokladničných dokladov; v odsekoch 49. až 52. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol prevzatie akých súm, kedy a za aké obdobie nájomného vzťahu žalovanou ako
konateľkou spoločnosti žalobcu, uhradených žalobcovi spoločnosťou BUČKO, s. r. o. titulom nájomného vyplýva z výdavkových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou BUČKO, s. r. o. podpísaných žalobcom ako príjemcom, konajúcim prostredníctvom žalovanej (v tom čase ako B. K.).
1.13 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 261 ods. 6 písm. a), § 135a ods. 1,2 a 3, § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379 prvá veta, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 398, § 340 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2008, § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15. 01. 2009 do 31. 01. 2013, ust. § 489, § 451 ods. 1,2, § 456, § 458 ods. 1, 2, § 22 ods. 2, § 3 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2 § 580, § 563, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že žalobami, vedenými na Okresnom súde Brezno pôvodne pod sp. zn. 4C/148/2008, sp. zn. 5C/288/2008, sp. zn. 7Cb/93/2009, sp. zn. 2C/59/2010, sp. zn. 7Cb/165/2011 a sp. zn. 1C/10/2012, ktoré boli uznesením sp. zn. 4C/148/2008-148 zo dňa 10. 10. 2012 spojené na spoločné konanie, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 54.438,05 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 5.974,92 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom (v zastúpení B. F. ako konateľkou žalobcu) a spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75/50, Heľpa, IČO: 36 050 741 ako nájomcom bola dňa 01. 11. 2001 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01. 04. 2002 a č. 2 zo dňa 01. 01. 2004. Nájomné bolo pôvodne stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 100.000,- Sk mesačne. Dodatkom č. 1 zo dňa 01. 04. 2002 (uzatvoreným za žalobcu B. F. ako konateľkou žalobcu) došlo k zmene výšky nájomného na sumu 50.000,- Sk mesačne a Dodatkom č. 2 zo dňa 01. 01. 2004 (uzatvoreným za žalobcu B. F. ako konateľkou žalobcu) došlo k zmene výšky nájomného na sumu 60.000,- Sk mesačne. Dňa 31. 03. 2005 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom (v zastúpení žalovanou ako konateľkou žalobcu) a spoločnosťou BUČKO, s. r. o., so sídlom Hlavná 75/50, Heľpa, IČO: 36 050 741 ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme, na základe ktorej boli spoločnosti BUČKO, s. r. o. prenajaté tie isté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01. 11. 2001 za účelom prevádzkovania bitúnku na dobu neurčitú. Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 40.000,- Sk mesačne. Táto zmluva zároveň v celom rozsahu zrušila zmluvu o nájme nebytového priestoru uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 01. 11. 2001 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 a „nahradila ju tak, že nájomný vzťah pokračoval kontinuálne bez prerušenia“. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd ďalej za preukázané, že spoločnosťou BUČKO, s. r. o. zaplatené nájomné za mesiace február 2005 až december 2005, január 2006 až december 2006, január 2007 až jún 2007, august 2007 až december 2007, ako aj za mesiace január 2008 až jún 2008 prevzala v hotovosti od spoločnosti BUČKO, s. r. o. osobne žalovaná v postavení konateľky žalobcu (o čom vydala spoločnosti BUČKO, s. r. o. potvrdenia na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch podpísaných jej osobou ako konateľkou žalobcu) a následne tieto finančné prostriedky žalovaná sama sebe vyplatila ako úhradu záväzku žalobcu, ktorý žalobcovi vznikol voči nej na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005, uzavretej medzi žalovanou (v tom čase B. K.) ako veriteľom a spoločnosťami: 1/ DERMAS GMB, spol. s r. o. (žalobcom) a 2/ PETROL, spol. s r. o. (zastúpenými taktiež žalovanou - konateľkou uvedených spoločností) ako pristupujúcimi dlžníkmi k záväzku obchodnej spoločnosti MAGNUM s. r. o., so sídlom SNP 49, Brezno, IČO: 36 022 357 vo výške 8.875.000,- Sk voči veriteľovi (žalovanej), vzniknutého na základe zmlúv o pôžičkách (čl. I. bod 2. predmetnej dohody o pristúpení k záväzku). V čl. II Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005, pristupujúci dlžníci vyhlásili, že na základe dohody o pristúpení k záväzku spoločnosti MAGNUM s. r. o. voči veriteľovi (žalovanej), sa stávajú dlžníkmi veriteľa popri pôvodnom dlžníkovi a že sú spolu s pôvodným dlžníkom voči veriteľovi (žalovanej) zaviazaní spoločne a nerozdielne. Predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005, podpísanú za veriteľa B. K. (teraz B. C. - žalovanou) a za pristupujúcich dlžníkov: spoločnosti DERMAS GMB, spol. s r. o., so sídlom SNP 49, 977 01 Brezno, IČO: 36 039 900 (žalobca) a PETROL, spol. s r. o., so sídlom SNP 49, 977 01 Brezno, IČO: 36 025 402 taktiež B. K. (ako jednou z konateľov týchto spoločností), okresný súd posúdil v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon, čo odôvodnil tým, že predmetná dohoda o pristúpení k záväzku odporuje nielen ustanoveniam Obchodného a Občianskeho zákonníka, ale prieči sa tiež dobrým mravom, keďže predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 uzatvorila ako veriteľ B. K. (teraz B. C.), ktorá zároveň ako konateľka pristupujúcich dlžníkov konala pri
uzatváraní predmetnej dohody o pristúpení k záväzku v mene pristupujúcich dlžníkov, čo bolo v rozpore so záujmami zastúpených, a preto v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka B. K. nemohla pri uzatvorení dohody o pristúpení k záväzku zastupovať spoločnosť žalobcu (a ďalšieho pristupujúceho dlžníka), pokiaľ sama bola veriteľom. Vzhľadom k tomu, že predmetnú dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005 okresný súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, dospel k záveru (ustálil), že žalobca nemá z titulu dohody o pristúpení k záväzku voči žalovanej žiadny nesplatený záväzok, na základe ktorého by bolo možné nájomné uhrádzané žalobcovi spoločnosťou BUČKO, s. r. o. započítavať s pohľadávkou žalovanej voči žalobcovi.
1.14 Pokiaľ právny zástupca žalovanej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaná si prostredníctvom nájomného prijatého od spoločnosti BUČKO, s. r. o. uspokojovala svoje nároky, ktoré jej voči žalobcovi vznikli aj titulom zmluvy o pôžičke, resp. vkladu žalovanej ako spoločníka do spoločnosti žalobcu v roku 2000 v súvislosti s kúpou bitúnka a tiež titulom zmlúv o pôžičkách poskytnutých žalovanou žalobcovi za účelom úhrady daní a nákladov na údržbu nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že a) zo žalovanou predložených dôkazov nevyplýva, že by medzi ňou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom boli uzatvorené nejaké zmluvy o pôžičke, a to či už v ústnej alebo v písomnej forme a b) že z vykonaného dokazovania ani z vyjadrení právneho zástupcu žalovanej nevyplýva, že by zo strany žalovanej vo vzťahu k žalovanej sume bola „vznesená nejaká námietka na započítanie, ktorú by mal súd dôvod procesne posudzovať ako kompenzačnú námietku; rovnako ani z hmotnoprávneho hľadiska nebola splnená podmienka započítania žalovanou tvrdeného nároku voči žalobcovi“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „žalovaná počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepreukázala vznik nejakej ústnej zmluvy (zmlúv) o pôžičke, netvrdila kedy mala byť ústna zmluva o pôžičke uzavretá, aký je obsah tejto ústnej zmluvy o pôžičke, aká suma mala byť žalobcovi požičaná a kedy mala byť táto suma zo strany žalobcu vrátená tak, aby boli splnené podmienky pre určenie, že zmluva o pôžičke je platná“.
1.15 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že niektoré platby nájomného prevzaté žalovanou od nájomcu si žalovaná následne sama sebe vyplatila ako úhradu záväzku žalobcu vyplývajúceho z dohody o pristúpení k záväzku, o čom za žalobcu vyhotovila výdavkové pokladničné doklady podpísané jej osobou ako konateľkou žalobcu a príjmové pokladničné doklady za seba podpísané jej osobou. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ aj nebolo pri všetkých prevzatých platbách nájomného príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi preukázané, že všetky tieto peňažné prostriedky žalovaná sama sebe vyplatila ako úhradu záväzku žalobcu, vyplývajúceho z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005, tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky tieto peňažné prostriedky žalovaná od spoločnosti BUČKO, s. r. o. ako nájomcu prevzala a po ich prevzatí ich neodovzdala do pokladne žalobcu, ani ich nepoukázala na adresu sídla žalobcu, alebo na jeho bankový účet. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval na poslednom pojednávaní právnym zástupcom žalovanej zmenené skutkové tvrdenie o neprevzatí časti príjmovými pokladničnými dokladmi deklarovaných platieb nájomného od spoločnosti BUČKO, s. r. o. žalovanou (v rámci ktorého zmeneného skutkového tvrdenia právny zástupca žalovanej tvrdil, že príjmové a výdavkové pokladničné doklady, podpísané žalovanou sú fingované) za účelové, pričom zdôraznil, že v prípade, že by žalovaná takýmto spôsobom konala a prevzatie finančných prostriedkov od spoločnosti BUČKO, s. r. o. by len fingovala, porušila by tým povinnosť konateľky žalobcu konať v záujme žalobcu.
1.16 Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom občianskoprávnym. Mal za to, vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko vzťah konateľa spoločnosti a spoločnosti je tzv. absolútnym obchodom, ktorý podlieha právnej úprave Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. a/); rovnako je potrebné za obchodnoprávny vzťah podľa okresného súdu považovať vzťah spoločníka spoločnosti a spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Konštatoval, že predmetom sporu je (okrem iného) nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej, keď ako konateľka spoločnosti žalobcu prevzala od spoločnosti BUČKO, s. r. o. (nájomcu) nájomné za mesiace február 2005 až december 2005, január 2006 až december 2006, január 2007 až jún 2007, august 2007 až december 2007 a január 2008 až jún 2008
ako plnenie pre spoločnosť žalobcu a toto si ponechala z dôvodu tvrdeného záväzku žalobcu, ktorý mu voči nej mal vzniknúť na základe dohody o pristúpení k záväzku. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že keďže vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny, je na posúdenie vznesenej námietky premlčania potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Z uvedeného potom okresný súd vyvodil, že pokiaľ je premlčacia doba v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka štvorročná, pričom začína plynúť odo dňa keď došlo k plneniu (v danom prípade k prijatiu jednotlivých súm nájomného žalovanou ako konateľkou žalobcu od nájomcu), potom je námietka premlčania vznesená dôvodne len vo vzťahu k platbe nájomného za mesiac október 2007 vo výške 1.327,76 Eur, vykonanej dňa 15. 10. 2007, čo vyplýva zo zápisnice o úschove č. N 39/2008, od kedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15. 10. 2011. Keďže žaloba, ktorou bol zo strany žalobcu uplatnený nárok na zaplatenie uvedenej sumy 1.327,76 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, bola žalobcom na Okresnom súde Brezno podaná dňa 26. 10. 2011, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, okresný súd v tejto časti žalobu zamietol; vo vzťahu k zvyšnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd nepovažoval námietku premlčania za vznesenú dôvodne konštatujúc, že zvyšný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobcom uplatnený včas – v štvorročnej premlčacej dobe.
1.17 Na základe uvedeného okresný súd v odseku 61. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 54.483,05 Eur, tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žaloba dôvodná v časti o zaplatenie sumy 53.110,29 Eur, nakoľko žalovaná ako konateľka spoločnosti preberala od spoločnosti BUČKO, s. r. o. peňažné prostriedky, ktoré spoločnosť BUČKO, s. r. o. ako nájomca platila žalobcovi a tieto si ponechávala bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, preto okresný súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 53. 110,29 Eur, ktoré žalovaná získala plnením bez právneho dôvodu, vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd žalobu, tak ako je vyššie uvedené, z dôvodu čiastočného premlčania zamietol.
1.18 Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 5.974,92 Eur, „ktorá škoda v podobe ušlého zisku mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovanej ako konateľky žalobcu spočívajúcom v tom, že žalovaná ako konateľka žalobcu uzavrela za žalobcu so spoločnosťou BUČKO, s. r. o. ako nájomcom dňa 31. 03. 2005 novú zmluvu o nájme, na základe ktorej znížila dohodnuté nájomné zo sumy 60.000,- Sk na sumu 40.000,- Sk mesačne v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého ako konateľka zastupovala,“ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy 5.974,92 Eur je nárokom na náhradu škody, v prvom rade skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťah obchodnoprávny, a to aj pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, keďže sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú žalovanou žalobcovi ako konateľkou spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka, ktoré konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným ukladá povinnosť pri výkone funkcie konateľa prihliadať na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek tomu, že medzi žalobcom a spoločnosťou BUČKO, s. r. o. existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o prenájme nebytového priestoru zo dňa 01.11. 2001 v znení jej Dodatkov č. 1 a 2 , žalovaná ako konateľka žalobcu uzavrela dňa 31. 03. 2005 za žalobcu so spoločnosťou BUČKO, s. r. o. ako nájomcom novú zmluvu o nájme, ktorá v celom rozsahu nahradila predchádzajúcu zmluvu o prenájme nebytového priestoru a na základe ktorej znížila pôvodne (Dodatkom č. 2 ku zmluve o prenájme nebytového priestoru) dohodnuté nájomné zo sumy 60.000,- Sk mesačne na sumu 40.000,- Sk mesačne, pričom nebolo sporné, že v tom čase bol konateľom a spoločníkom spoločnosti BUČKO, s. r. o. brat žalovanej. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ obrana žalovanej spočívala v poukazovaní na okolnosti rokov 2004-2006 a na obchodné spory medzi rodinami Kubašiakovcov a Šajgalovcov, tak tieto skutočnosti neopodstatňujú postup žalovanej spočívajúci v dojednaní nepomerne výhodnejších podmienok pre nájomcu, ako boli dojednané v pôvodnej zmluve o prenájme nebytového priestoru. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že žalovaná porušila svoju povinnosť konateľky spoločnosti konať s odbornou starostlivosťou a súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme žalobcu, nakoľko bez relevantného dôvodu ako konateľka žalobcu uzavrela dňa 31. 03. 2005 za žalobcu so spoločnosťou BUČKO, s. r. o. novú zmluvu o nájme, na základe ktorej znížila pôvodne dohodnuté nájomné zo sumy 60.000,- Sk mesačne na sumu 40.000,-Sk mesačne, čím žalobcovi spôsobila škodu vo forme ušlého zisku vo výške 20.000,- Sk mesačne (663,88 Eur) mesačne,
pričom je podľa okresného súdu možné konštatovať, že novou nájomnou zmluvou boli uprednostnené osobné záujmy žalovanej, resp. záujmy jej brata ako tretej osoby pred záujmami spoločnosti žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 5. 974,92 Eur (ktorá suma predstavuje ušlý zisk žalobcu za obdobie od októbra 2007 do júna 2008 (9 x 663,88 Eur) je uplatnený dôvodne, preto žalobe v tejto časti vyhovel konštatujúc, že pokiaľ žalovaná namietala, že ak aj bola v roku 2005 medzi žalobcom a spoločnosťou BUČKO, s. r. o. uzatvorená nájomná zmluva, tak túto nájomnú zmluvu je potrebné v kontexte rozhodovacej praxe okresného súdu považovať za neplatnú (pričom poukázala na vec vedenú na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C/177/2008), túto námietku žalovanej nemožno považovať za dôvodnú, rovnako ako nemožno považovať za dôvodnú argumentáciu žalovanej, v rámci ktorej žalovaná namietala, že uplatňovanie nároku žalobcu voči nej je potrebné v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za rozporné s dobrými mravmi, čo okresný súd odôvodnil tým, že negatívne vzťahy medzi rodinami oboch konateliek žalobcu, neodôvodňujú konanie žalovanej, ktorá ako konateľka žalobcu preberala od nájomcu - spoločnosti BUČKO, s. r. o. peňažné prostriedky a tieto si bez relevantného dôvodu ponechávala a ktorá ako konateľka žalobcu podpísala za žalobcu nevýhodnú nájomnú zmluvu.
1.19 Okrem priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a priznaného nároku na náhradu škody okresný súd žalobcovi v zmysle ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal aj nárok na zaplatenie úroku vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku špecifikovanom rozsahu, vo vzťahu ku ktorému okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nárok žalobcu na úrok z dlžnej istiny, uplatňovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenie za mesiace október 2007 až jún 2008, ktorý nárok na úrok odôvodnil žalobca poukazom na ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa znenia ktorého s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto bezdôvodné obohatenie získal nekonal dobromyseľne) je dôvodný, nakoľko so zreteľom na okolnosti konania žalovanej je možné konštatovať, že žalovaná nekonala dobromyseľne, pričom „úžitkom peňazí je úrok“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výšku požadovaného úroku (uplatneného v zmysle ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka) žalobca preukázal „predložením dokladov z bankového sektora o priemerných úrokových sadzbách, ktoré sa v tom čase od dlžníkov požadovali“, pričom na posúdenie výšky úroku okresný súd za použitia analógie aplikoval ust. § 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona; ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného okresný súd žalobcovi z istiny prisúdenej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k prevzatému nájomnému za mesiace november 2007 až jún 2008 (s výnimkou mesiaca október 2007, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac október 2007 považoval za premlčaný) priznal žalobcovi aj úrok z dlžnej istiny uplatňovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v uplatnenom rozsahu a výške. Okrem toho okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., špecifikovaný vo výroku rozsudku, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej (pokiaľ ide o žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4C/148/2008, sp. zn. 2C/59/2010, sp. zn. 1C/10/2012), odo dňa nasledujúceho po nahliadnutí žalovanej do spisu a vyhotovení si fotokópií žalôb s prílohami (pokiaľ ide o žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/288/2008 a sp. zn. 7Cb/93/2009), odo dňa nasledujúceho po doručení písomnej výzvy žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 21. 09. 2011 (pokiaľ ide o žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Cb/165/2011); vo zvyšnej časti okresný súd nárok žalobcu na úrok z omeškania, pokiaľ ide o obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania a výšku zamietol konštatujúc, že uplatnenie nároku na úrok z omeškania od podania žaloby nemá oporu v zákone.
1.20 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovanou navrhované dôkazy výsluchom žalovanej ako konateľky žalobcu a výsluchom druhej konateľky žalobcu B. F., výsluchom svedkov B. I. a E. M., pripojením a oboznámením sa so spismi Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C/102/2005, sp. zn. 4C/99/2005, sp. zn. 4C/11/2006 a sp. zn. 2Er/876/2010, ohliadkou predmetu nájmu nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Vykonanie dokazovania výsluchom žalovanej okresný súd nepovažoval za účelné („aj keď pôvodne stranám sporu oznámil, že tento dôkaz bude vykonaný“), čo okresný súd odôvodnil tým, že v spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré žalovaná
svojou výpoveďou nemôže vyvrátiť (spochybniť), resp. nemôže im pridať inú dôkaznú hodnotu ako majú. Vo vzťahu k nevykonaniu ostatných navrhovaných dôkazov okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že tieto dôkazy nevykonal, pretože nesúviseli s predmetom sporu a s prejednávanou vecou. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,60 %.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/20078-1547 zo dňa 18. 01. 2022 podáva odvolanie, a to v rozsahu výroku I. a s ním súvisiaceho výroku III. o trovách konania z nasledovných odvolacích dôvodov: a) súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), c) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok Okresného súdu Brezno v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
2.1 Žalovaná v odvolaní uviedla, že trvá na svojej procesnej obrane, ktorá je v podobe námietok proti žalobe a návrhoch na vykonanie dokazovania zosumarizovaná na stranách 8 až 16 zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 07. 2019, doplnených o listinné dôkazy predložené súdu prvej inštancie v prílohe písomného podania žalovanej zo dňa 29. 07. 2020 a o listinné dôkazy predložené súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 30. 07. 2020; doplnených tiež o argumentáciu právneho zástupcu žalovanej, uvedenú na stranách 4 až 8 zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 01. 2022, zhrnutú v záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej obsiahnutej na stranách 13 až 18 zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 01. 2022. V nadväznosti na uvedené žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní uviedla, že predovšetkým namieta nevykonanie dokazovania výsluchom žalovanej k predmetu sporu, resp. k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam a námietkam žalovanej strany, ktoré súd prvej inštancie nesprávne a nezákonne vyhodnotil bez výsluchu žalovanej, ktorý bolo podľa žalovanej nevyhnutné vykonať pre posúdenie tvrdení žalovanej o tom, že prevažnú časť žalovanej sumy od spoločnosti BUČKO, s. r. o. vôbec neprevzala, a teda si ju ani neponechala a tiež pre posúdenie dôvodov, prečo „vlastne existujú listiny o tom, že tieto peňažné prostriedky od spoločnosti BUČKO, s. r. o. prevzala“. Rovnako bolo dokazovanie výsluchom žalovanej podľa odvolacej argumentácie žalovanej nevyhnutné vykonať aj k predpokladom vzniku škody na strane žalobcu v súvislosti s voči nej uplatňovanej náhrady škody, vo vzťahu k námietke započítania žalovanej sumy s jej nárokom na vrátenie pôžičiek, ktoré poskytla žalobcovi za účelom úhrady daní a nákladov na údržbu predmetu nájmu (nehnuteľnosti v Dolnej Lehote) a tiež vo vzťahu k námietke, že žalobcom voči nej uplatňovaný nárok je vzhľadom na okolnosti v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že „súd prvej inštancie nemôže tvrdiť, že neuveril tvrdeniam žalovanej, keď ju nevypočul“. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa nevykonania žalovanou navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie, žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že namieta tiež nevykonanie dokazovania výsluchom B. F. (druhej konateľky žalobcu), výsluchom B. I. a listinnými dôkazmi, predloženými žalovanou v konaní, a to bez dostatočného a preskúmateľného odôvodnenia nevykonania týchto dôkazov, uvedeného v odseku 68. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že posúdenie námietok žalovanej a ňou predkladaných listinných dôkazov len tým, že nesúvisia s predmetom sporu, bez ich vyhodnotenia v odôvodnení rozsudku, je zo strany súdu prvej inštancie nesprávne a nezákonné; zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom svoje rozhodnutie prečo ich nevykonal riadne a preskúmateľne neodôvodnil, a to s poukazom na hospodárnosť konania, ktorú uprednostnil pred právom na zákonný a spravodlivý proces. Následne súd prvej inštancie v dôsledku vykonania len niektorých navrhovaných dôkazov, primárne navrhnutých žalobcom, dospel podľa žalovanej k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaná prevzala od spoločnosti BUČKO, s. r. o. žalovanú sumu v celom rozsahu, že si ju bezdôvodne ponechala a že sú splnené predpoklady jej zodpovednosti jednak za bezdôvodné obohatenie a jednak za škodu. V uvedenej súvislosti je podľa žalovanej potrebné poukázať na to, že na prvom pojednávaní konanom
na súde prvej inštancie dňa 18. 07. 2019 súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, ale urobil tak až na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 30. 07. 2020, pričom na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 07. 2019 „pomáhal žalobcovi s opravou jeho žaloby, čo vyústilo do pripustenia zmeny žaloby na predmetnom pojednávaní“. Uvedeným postupom súd prvej inštancie porušil zásadu „rovnosti zbraní“ a zaťažil konanie tzv. inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.2 Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, žalovaná v odvolaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä v otázke započítania protinárokov žalovanej voči žalobcovi v kontexte ustanovení § 358 a § 388 Obchodného zákonníka, ktorú obranu žalovanej súd prvej inštancie nevyhodnotil a tiež v otázke priznania úrokov z omeškania z priznaného nároku na náhradu škody, z istiny ktorej úroky z omeškania nie je možné priznať. Súd prvej inštancie tiež podľa žalovanej nesprávne vyhodnotil predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, najmä protiprávnosť konania žalovanej vo vzťahu k záujmom žalobcu, ktoré v odôvodnení rozsudku nešpecifikoval a nedostatočne a nepreskúmateľne odôvodnil výšku priznaných úrokov z omeškania. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou, keď za nepremlčanú nepovažoval platbu sumy 60. 000,- Sk zo dňa 25. 04. 2005, vyplývajúcu z pokladničného dokladu, nachádzajúceho sa na č. l. 9 spisu.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okrem iných skutočností uviedol, že predmetom sporu je pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu nároku na náhradu škody, ušlého zisku a bezdôvodného obohatenia. Nárok pôvodne uplatnený šiestimi samostatnými žalobami, bol po spojení uznesením č. k. 4C/148/2008-148 zo dňa 10. 10. 2012 do jedného konania, posudzovaný v konaní sp. zn. 4C/148/2008. Po spojení veci sa uskutočnili tri pojednávania, a to dňa 18. 07. 2019, dňa 30. 07. 2020 a dňa 18. 01. 2022. „Na pojednávaní konanom dňa 18. 07. 2019 žalovaná po ,prvý krát prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla právne relevantnú argumentáciu k podaným žalobám a priamo na ňom predložila dôkazy , keď jej dovtedajšie vyjadrenia k žalovaným nárokom obsahovali len strohé, nie veľmi konkrétne, zamietavé stanovisko k podaným žalobám. Na ďalšom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 30. 07. 2020 („3 x odročené pojednávanie z dôvodu pracovnej neschopnosti žalovanej“) právny zástupca žalovanej opätovne len na pojednávaní predkladal ďalšie dôkazy, pričom súd upozornil oboch právnych zástupcov, že bude prihliadať len na dôkazy, ktoré mu budú predložené do ďalšieho pojednávania. Od pojednávania konaného dňa 30. 07. 2020 do pojednávania konaného dňa 18. 01. 2022 bolo súdom prvej inštancie vytýčených celkom deväť pojednávaní, z ktorých osem sa neuskutočnilo prevažne z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovanej a žalovanej. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že „nie je mysliteľné, aby bolo konanie neustále odročované z dôvodov na strane žalovanej a jej právneho zástupcu“. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 195 CSP, na základe ktorého je výsluch strany sporu možný len na návrh a len za podmienky, že sa tento vykonáva na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Žalovaná navrhla svoj výsluch, s ktorým súd prvotne vyslovil súhlas, na preukázanie skutočnosti, že sumy žalované ako bezdôvodné obohatenie od spoločnosti svojho brata BUČKO, s. r. o. so sídlom v Heľpe neprevzala. Skutočnosť prevzatia žalovaných súm pritom vyplývala zo žalobcom predložených listinných dôkazov – príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sama žalovaná uložila do notárskych úschov ako účtovné doklady spoločnosti žalobcu. Keďže súd prvej inštancie považoval predložené listinné doklady za vierohodné, preukazujúce prevzatie tam uvedených súm, pričom sa jednalo o doklady, ktoré vyhotovila sama žalovaná, nepovažoval jej výpoveď v tomto smere za potrebnú, a preto jej výsluch nevykonal. Na výsluch žalovanej nebola splnená ani procesná podmienka, keďže prevzatie súm bolo možné preukázať listinnými dokladmi. Výsluch žalovanej by žiadne nové skutočnosti nepriniesol ani ohľadom ďalších skutočností (poskytnutie pôžičky žalovanou žalobcovi, pristúpenie žalobcu k záväzku na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13. 01. 2005), keďže poskytnutie pôžičiek a ich započítanie nebolo preukázané žiadnymi dokladmi a ostalo len v rovine tvrdenia.
3.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa vo veci predbežného právneho posúdenia vyjadril na v poradí druhom pojednávaní, konanom na súde prvej inštancie dňa 30. 07. 2020 z toho dôvodu, že žalovaná na predchádzajúcom pojednávaní, konanom na súde prvej inštancie dňa 18. 07. 2019 predniesla svoju procesnú obranu a predložila súdu dôkazy na podporu svojej procesnej obrany
a svojich tvrdení a keďže tak urobila priamo na pojednávaní, ani súd ani žalobca sa k nim vzhľadom na ich rozsiahlosť nemohol na pojednávaní konanom dňa 18. 07. 2019 vyjadriť.
3.2 Vo vzťahu k v odvolaní namietanému posúdeniu premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa platby vo výške 60.000,- Sk zo dňa 25. 04. 2005 (príjmový pokladničný doklad založený na č. l. 9 spisu), žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 60.000,- Sk zodpovedajúceho platbe nájomného, ktorú žalovaná potom čo ju prijala od nájomcu sama sebe vyplatila dňa 25. 04. 2005 neuplatnil, preto uvedený dôvod odvolania je irelevantný. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovanej žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 13. 06. 2024 o 10.00 hod.. V deň konania verejného vyhlásenia rozsudku bolo odvolaciemu súdu pred určeným časom verejného vyhlásenia rozsudku doručené podanie žalovanej zo dňa 13. 06. 2024, kde žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že „sumu vymáhanú v tomto súdnom konaní vo výške istiny 59.085,21 Eur uvedenej vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008-1547 zo dňa 18. 01. 2022 zaplatila žalobcovi na bankový účet žalobcu IBAN:C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 12. 06. 2024 v celej výške 59. 085, 21 Eur v zmysle priloženého dokladu číslo 120698320053 o vklade v hotovosti vystaveného spoločnosťou VÚB, a. s. dňa 12. 06.2024 a že príslušenstvo pohľadávky vymáhanej v tomto súdnom konaní ako úroky z omeškania uvedené vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008- 1547 zo dňa 18. 01. 2022 zaplatila žalobcovi na bankový účet žalobcu IBAN:C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 12. 06. 2024 v celej výške 108.384, 03 Eur (vypočítanej do dňa 12. 06. 2024 ako dňa zaplatenia) v zmysle priloženého dokladu číslo XXXXXXXXXXXX o vklade v hotovosti vystaveného spoločnosťou VÚB, a. s. dňa 12. 06. 2024, t. j. celá suma vymáhaná v tomto súdnom konaní uvedená vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008 -1547 zo dňa 18. 01. 2022 vrátane celého jej príslušenstva uvedeného vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008 - 1547 zo dňa 18. 01. 2022 boli žalobcovi zaplatené dňa 12. 06. 2024, a teda pohľadávka vymáhaná v tomto súdnom konaní zanikla v celom rozsahu, predmet tohto súdneho konania odpadol a nie je možné žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008- 1547 zo dňa 18. 01. 2022 vyhovieť a tento rozsudok potvrdiť“. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008- 1547 zo dňa 18. 01. 2022 v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol. Súčasne navrhla, aby odvolací súd v súlade s ust. § 335 ods. 2 CSP svojim rozhodnutím zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008 - 1400 zo dňa 08. 10. 2021, t. j. po začatí konania, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/95/2021 -1451 zo dňa 22. 12. 2021.
5. Po neverejnej porade senátu, vec prejednávajúci senát odvolacieho súdu z procesných dôvodov (z dôvodu ďalšieho procesného postupu) rozhodol o zrušení termínu verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13. 06. 2024 o 10.00 hod. a výzvou zo dňa 14. 06. 2024 vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniu žalovanej zo dňa 13. 06. 3024. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému podaniu žalovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná uhradila sumu priznanú neprávoplatným rozhodnutím prvoinštančného súdu (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu) berie žalobu v celom rozsahu napadnutom odvolaním späť a žiada odvolací súd, aby v zmysle ust. § 370 CSP, po vyslovení súhlasu žalovanej, rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby. Ďalej uviedla, že v zostávajúcom rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá, odvolacie konanie neprebieha a tento výrok (výrok II.) je právoplatný. V nadväznosti na uvedené žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k podaniu žalovanej zo dňa 13. 06. 2024 uviedol, že z dôvodu, že žalovaná procesne zavinila, že žalobca musel žalobu v rozsahu výroku I. rozsudku okresného súdu zobrať späť, žiada odvolací súd, aby podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
6. Výzvou zo dňa 15. 07. 2024 vyzval odvolací súd žalovanú, aby sa v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP vyjadrila či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaná, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane žiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (prvej žiadosti žalovanej o predĺženie lehoty na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, doručenej odvolaciemu súdu elektronicky dňa 06. 08. 2024 odvolací súd vyhovel; druhú žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, doručenú odvolaciemu súdu elektronicky dňa 20. 08. 2024 odvolací súd už považoval za neopodstatnenú, vzhľadom k tomu, že od 31. 07. 2024, kedy bola výzva na vyjadrenie k späťvzatiu
žaloby právnemu zástupcovi žalovanej doručená do 26. 08. 2024, kedy odvolací súd právnemu zástupcovi žalovanej oznámil, že jeho ďalšej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby nevyhovuje uplynula doba 26 dní, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby sa žalovaná vyjadrila či súhlasí so späťvzatím žaloby, najmä keď dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že žalovaná žalobcovi dňa 12. 06. 2024 žalovanú sumu s príslušenstvom, priznanú žalobcovi neprávoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie uhradila) sa výslovne, že súhlasí so späťvzatím žaloby nevyjadrila, avšak vo svojich žiadostiach o predĺženie lehoty prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že „v prípade zastavenia konania žiada zrušiť nielen rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008- 1547 zo dňa 18. 01. 2022 v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku I. a III.), ale v súlade s ustanovením § 335 ods. 2 CSP žiada zrušiť aj zabezpečovacie opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008-1400 zo dňa 08. 10. 2021, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/95/2021 -1451 zo dňa 22. 12. 2021“, čo možno považovať za nepriamo vyjadrený súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, pretože prirodzeným dôsledkom pripustenia späťvzatia žaloby je zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a zastavenie konania.
7. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 8. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 9. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (t. j. v lehote podľa ust. § 370 ods. 1 CSP) a žalovaná nevyjadrila so späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 2, veta druhá CSP späťvzatie žaloby v rozsahu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku III. (o trovách prvoinštančného konania) zrušil a konanie v uvedenom rozsahu vo veci samej zastavil. Zároveň odvolací súd v zmysle ust. § 335 ods. 2 CSP zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 4C/148/2008-1400 zo dňa 08. 10. 2021, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/95/2021 -1451 zo dňa 22. 12. 2021. 10. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, pretože žalovaná úhradou žalovanej sumy po začatí konania procesne zavinila zastavenie konania. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.