Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoCsp-8-2023.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, 5, IČO: 31 575 951, proti žalovanému U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, o zaplatenie 4 239,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Csp/95/2022 - 140, zo dňa 12. decembra 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 954,02 eur s, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 954,02 eur od 25.1.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,54 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, ods.2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), § 517 ods. 1 a ods. 2, § 559 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.01.2019 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 96 mesačných splátkach po 83,66 eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 8.9 %, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 11,01 %, pričom veriteľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN bola vo výške 11,31 %. V zmluve však absentuje termín konečnej splatnosti úveru, a taktiež aj doba trvania zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru posudzoval schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver, pričom za týmto účelom bral do úvahy údaje zo spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácii. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, listom zo dňa 22.11.2021 žalobca žalovaného upozornil na omeškanie s úhradou splátok vo výške 99,02 eur. Následne dňa 21.04.2022 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru vo výške 4 432,21 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný po zosplatnení dlžnej sumy nevykonal žiadnu úhradu. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 5700 eur, pričom žalovaný mu v priebehu platnosti zmluvného vzťahu uhradil na istine sumu 1460,98 eur, ako
aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 285 eur, teda spolu 1745,98 eur. Po preskúmaní zmluvy zistil, že v nej absentuje obligatórna náležitosť ohľadom uvedenia doby trvania zmluvy, na základe čoho dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len ostávajúcu časť istiny vo výške 3 954, 02 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal s nezaplatením dlžnej sumy do omeškania voči žalobcovi, priznal súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 3 954,02 eur odo dňa splatnosti dlžnej sumy. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspech žalobcu predstavuje 93,27 % a úspech žalovaného 6,73 %, %, preto vzhľadom na pomer úspechu v konaní priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 86,54 %. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku II. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len CSP“). K záveru o absencii doby trvania zmluvy uviedol, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ako povinnú náležitosť dobu trvania zmluvy, avšak nemusí obsahovať ako podstatnú náležitosť údaj o konečnej splatnosti. Ďalej namietal, že z uvedeného zákonného znenia nevyplýva požiadavka, že doba trvania zmluvy musí byť definovaná konkrétnym spôsobom. V tejto súvislosti uviedol, že dobu trvania zmluvy je možné jednoznačne vyvodiť z bodu 1.2 Zmluvy, kde sú uvedené základné podmienky zmluvy, ktorých obsahom je uvedenie termínu splatnosti 1. Anuitnej splátky, údaj o počte splátok, a taktiež údaj o periodicite splátok. Zároveň poukázal na zmluvné dojednanie ohľadom „Ďalších spôsobov zániku zmluvy“, z ktorého taktiež možno vyvodiť záver o dobe trvania zmluvy. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to v tom dôsledku, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie skutočnosti, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, a teda daný úver je v tomto kontexte potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Namietal, že konajúci súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, preto odôvodnenie rozsudku považoval za nedostatočné a nepreskúmateľné. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov, pričom mal za to, že podané odvolanie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil, tak že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy a zároveň na náhradu trov konania a aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie znemožňujúceho strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, nesprávnych skutkových zistení a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie zmysle § 365 ods. 1 písm. b) f) a h). Žalovaný vyslovil nesúhlas so záverom o absencii zákonom požadovaných náležitostí. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou vyslovenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
13. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalobcu v odvolaní týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvoinštančného rozsudku z dôvodu nedostatočného odôvodnenia je v plnom rozsahu opodstatnená. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia len formálne citoval náležitosti, ktorých absencia v uzatvorenej zmluve mala spôsobiť jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, avšak bez bližšieho odôvodnenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie len formálne citoval ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorom sa súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v dôsledku absencie náležitosti ohľadne doby trvania zmluvy, pričom toto náležite neodôvodnil v súlade s požiadavkami zakotvenými v § 220 ods. 2 CSP, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou
14. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky. 15. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. Cdo 7/2010). V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky keď súd prvej inštancie rozhodol o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku absencie náležitosti ohľadne doby trvania zmluvy v predmetnej zmluve. 16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy. 17. Vo vzťahu k absencii uvedenia doby trvania zmluvy odvolací súd dáva do pozornosti, že samotné ust. § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom období vyžaduje, aby v každej spotrebiteľskej zmluve bola uvedená doba jej trvania. Vzhľadom na kogentnosť predmetného ustanovenia je potrebné uviesť, že tieto údaje musia byť uvedené v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere bez výnimky. 18. Údaj o dobe trvania zmluvy je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z toho hľadiska, že mu umožňuje s istotou a bez ťažkostí poznať celkovú dobu trvania zmluvy, teda či zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Údaj o dobe trvania zmluvy je tak potrebné uviesť v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Uvedený údaj by tak mal byť uvedený na listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje, nakoľko zmyslom uvedeného ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ, ktorý podpisuje spotrebiteľskú zmluvu bol už pri jej podpise oboznámený a informovaný okrem iného o tom, ako dlho si bude povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z danej spotrebiteľskej zmluvy. 19. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., za obligatórnu náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať, je aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou absencie uvedenia údaju o dobe trvania zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere a následnom posúdení správnosti záveru odvolacieho súdu, že spotrebiteľský úver v prípade posudzovanom Najvyšším súdom SR bolo potrebné považovať pre absenciu uvedenia doby trvania zmluvy za bezúročný a bezpoplatkov, pričom dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ( v znení v dobe uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie § 9 ods. 2písm. d)) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že „eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení v dobe uzavretia zmluvy (30. január 2016) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t.j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 Smernice (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Cdo/69/2020, zo dňa 30.11.2021). Odvolací súd preto vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru v dôsledku neuvedenia náležitosti doby trvania zmluvy poukázal na vyššie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 69/2020, zo dňa 30.11.2021 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod číslom judikátu R 16/2022, v ktorom uviedol, že spotrebiteľ má možnosť zistiť dobu trvania zmluvy z ostatných náležitostí v zmluve obsiahnutých, akými sú splatnosť 1. splátky, termín konečnej splatnosti a počtu splátok. V tejto súvislosti odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie vec v danom prípade nesprávne právne posúdil, keď v dôsledku absencie doby trvania zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom nevzal do úvahy ostatné náležitosti uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a teda posúdil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkov. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-679/18, v ktorom Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Súd neposúdil, či
pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom
- opätovne posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami z hľadiska existencie obligatórnych náležitosti požadovaných Zákonom o spotrebiteľských úveroch a zaoberať sa posúdením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súvislosti so zohľadnením rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Taktiež úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť povinnosť žalobcu ako veriteľa, či s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druha veta ZoSÚ - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).