Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-163-2007.pdf
PDF · 122.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/163/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa Cyrila Páriša, nar. 05. 07. 1953, bytom Sklabiná 103, živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom Cyril Páriš - LUPEX, IČO: 33258571, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie vo Zvolene, Nám. SNP 70/36, proti odporcovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, so sídlom Veľký Krtíš, Madácha č. 2, IČO: 2021774821, o zaplatenie sumy 11.825,93 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.825,93 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.825,93 Eur od 04. 06. 2009 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práva.
Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 343.037,- Sk (11.386,74 Eur) spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 343.037,- Sk od 01. 04. 2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu všetky trovy konania, tak ako budú špecifikované a vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca odporcu - Národný úrad práce, Okresný úrad práce vo Veľkom Krtíši mu priznal postavenie chránenej dielne/chráneného pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré bolo zriadené na základe žiadosti zo dňa 15. 10. 1996 pre šestnásť osôb, z toho šestnásť osôb so ZPS s účinnosťou od 24. 10. 1996. Za rok 2003 mu odporca na základe jeho žiadosti z 31. 03. 2004 poskytol nenávratný finančný príspevok vo výške 251.611,- Sk (8.351,95 Eur) na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa zákona č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, o čom vydal oznámenie z 26. 05. 2004. Ďalej uviedol, že žiadosťou zo dňa 30. 03. 2005 ako zamestnávateľa požiadal odporcu v zmysle § 110 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za rok 2004. Pre rok 2004 určil interný predpis Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu
56.390,- Sk (1.871,80 Eur) ako maximálne možnú výšku príspevku za prevádzkové náklady na jedného zamestnanca chránenej dielne, čo na jeden mesiac znamenalo sumu 4.699,- Sk (155.097,- Eur). Prevádzkové náklady na jedného zamestnanca za rok 2004 dosahovali najmenej uvedenú sumu, preto si vyčíslil a uplatnil označenú čiastku (4.699,- Sk - 155.097,- Eur), ktorú u každého zamestnanca vynásobil počtom ním odpracovaných mesiacov v roku 2004. Uplatnená výška príspevku na občanov
- zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v chránenej dielni za rok 2004 bola ustálená sumou 343.037,- Sk (11.386,74 Eur). Zdôraznil tú skutočnosť, že doposiaľ ním riadne uplatnený príspevok mu odporcom nebol poskytnutý, pričom sa mu dostalo niekoľko protichodných zdôvodnení a odporca sa snažil poskytnutiu príspevku vyhnúť rôznymi špekulatívnymi a zavádzajúcimi krokmi vrátane podania návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia vlastného predchádzajúceho rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne/pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Tento návrh Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 08. 06. 2007 spisová značka 3C/144/2006 zamietol. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na ustanovenia § 107 ods. 1, 2, 3, 110 zákona č. 387/1996 Z. z., ako aj ustanovenie § 60 ods. 1, § 69 ods. 2, písm. s/, § 70 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podaním doručeným súdu zo dňa 05. 03. 2008 sa navrhovateľ domáhal zmeny návrhu a žiadal súd, aby pripustil zmenu návrhu na znenie, že odporca je mu povinný zaplatiť sumu 356.268,- Sk (11.825,93 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 356.268,- Sk (11.825,93 Eur) od 01. 04. 2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu všetky trovy konania, tak ako budú špecifikované a vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti. Uznesením zo dňa 07. 03. 2008 číslo konania 2C/163/2007-51 súd pripustil zmenu návrhu v takom znení, ako to navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že on mal priznaný štatút chránenej dielne, pretože v prípade, že by tento nemal, príspevok na zriadenie chránenej dielne by mu poskytnutý nebol. Pokiaľ si vybavoval štatút chránenej dielne, jednotlivé skutočnosti konzultoval s pracovníčkou odporcu pani V.. Priznal tú skutočnosť, že v čase, keď požiadal o tento štatút, nemal rozhodnutie z hygieny, pretože nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej sa takéto rozhodnutie vybavovalo s tým, že mu bolo povedané, že toto rozhodnutie môže dodatočne predložiť. Ďalej uviedol, že menil miesto, kde vykonával predmetnú činnosť, nepotreboval nový štatút, ale bolo postačujúce, aby sa urobil hygienický prieskum nového pracoviska. Zdôraznil tú skutočnosť, že keď mu odporca preplácal prevádzkové náklady za rok 2003, už vtedy mu bolo známe, že si presťahoval prevádzku. V prípade, že by bol vtedy upozornený na to, že potrebuje nový štatút, bol by si ho vybavil. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady za rok 2004, odporca mal k dispozícii také isté podklady, ako keď mu vyplácal prevádzkové náklady za rok 2003. Pokiaľ súdu predložil výpočet žalovanej sumy, tento vypracovala jeho manželka, ktorá je znalá predmetnej problematiky ako bývalá pracovníčka odporcu. K tejto sume dospela na základe podkladov, ktoré jej boli dané zo strany odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že on žiada návrhu navrhovateľa vyhovieť, a to v zmysle pripustenej zmeny s tým, že sa domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.825,90 Eur spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01. 04. 2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Poukázal na tú skutočnosť, že súd vo veci vydal medzitýmny rozsudok s tým, že bol potvrdený právny základ nároku. Rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom a bolo preskúmavané aj v dovolacom konaní. V ďalšom konaní sa súd zaoberal len výškou žalovanej sumy. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v priebehu celého konania aktívny, vyvíjal iniciatívy k tomu, aby sa ustálila výška žalovanej sumy, zatiaľ čo odporca bol pasívny. Ďalej uviedol, že výška žalovanej sumy bola ustálená znaleckým posudkom s tým, že v rámci hospodárnosti konania nemenili návrh, pretože oproti im výpočtom a znaleckému posudku je rozdiel len v nepatrnej výške. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že bola sporná kumulácia v zmysle § 60 a 61 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poverený pracovník odporcu na pojednávaní uviedol, že nárok požadovaný navrhovateľom nie je v súlade so zákonom číslo 387/1996 Z. z. a zákonom č. 5/2004 Z. z. Predmetné náklady na prevádzku chránenej dielne môže úrad preplatiť, len keď je priznaný štatút chránenej dielne. Poukázal na priebeh konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3C/144/2006. Ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že sú žalované náklady za rok 2004, pričom v skutočnosti prevádzka navrhovateľa bola premiestnená na iné miesto, než je uvedené v štatúte, pričom mal byť vydaný iný štatút na iné miesto prevádzky. Okrem toho tento štatút bol odňatý v roku 2005. Ďalej uviedol, že priznanie
prevádzkových nákladov je viazané výlučne na priznaný štatút chráneného pracoviska a nie na dohodu o poskytnutí finančného príspevku na zriadenie chráneného pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ďalej v podaní znaleckého posudku poverený pracovník odporcu uviedol, že on nenamieta sumu, ktorá bola vyčíslená znalkyňou, ale zotrváva na tom, že neuznáva právny nárok navrhovateľa na zaplatenie predmetnej sumy, a to z dôvodov, ktoré označil v priebehu konania aj napriek tomu, že bol vo veci vydaný medzitýmny rozsudok. Žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s tým, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením sa odporcu, výsluchom svedkov L.. O. N., O.F. A., N.. W. V., znalkyne L.. I. Z., oboznámením sa s postavením chránenej dielne/pracoviska pre občanov so ZPS - priznaním zo dňa 31. 10. 1997, žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za január 2004 zo dňa 30. 03. 2005, žiadosťou o vyplatenie prevádzkových nákladov na chránenú dielňu zo dňa 28. 09. 2005, výzvou adresovanou odporcovi zo dňa 27. 10. 2005, poskytnutím prevádzkových nákladov za rok 2004 zo dňa 20. 03. 2006, oznámením ÚPSVaR, Oddelenia metodiky a projektového riadenia Veľký Krtíš zo dňa 16. 02. 2006, poskytnutím prevádzkových nákladov za rok 2004 - odpoveďou zo dňa 21. 04. 2006, stanoviskom k poskytnutiu príspevku zo dňa 12. 09. 2002, oznámením o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zo dňa 26. 05. 2004, ročným výkazom o hospodárení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za rok 2004, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 14. 01. 2008, podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05. 02. 2008, žiadosťou k poskytnutiu nenávratného finančného príspevku, oznámením zo dňa 09. 08. 2007, odňatím postavenia chránenej dielne zo dňa 14. 09. 2005, Štatútom chránenej dielne pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou navrhovateľa, rozhodnutím Okresného úradu - štátneho okresného hygienika zo dňa 06. 11. 2002 č. 2002/00563-002, oznámením odporcu zo dňa 13. 02. 2008, podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 04. 03. 2008, uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 07. 03. 2008 č. k. 2C/163/2007-51, protokolom o výsledku kontroly zo dňa 16. 02. 1998, záznamom o kontrole zo dňa 11. 04. 2003, zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 15. 05. 2008, podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 06. 06. 2008, odpoveďou na žiadosť zo dňa 11. 06. 2008, vyčíslením sumy na prevádzkové náklady za rok 2004 zo dňa 16. 06. 2008, vyčíslením sumy na prevádzkové náklady za rok 2004 odporcom zo dňa 14. 07. 2008, oznámením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07. 08. 2008, vyčíslením sumy na prevádzkové náklady za rok 2004 odporcom zo dňa 15. 09. 2008 a k tomu pripojenými listinnými dokladmi na č. l. 125 - 133 spisu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2008, mesačným výkazom poistného za mesiac január 2004 na č. l. 138 - 140 spisu, mesačným výkazom platiteľa poistného na č. l. 141, mesačným výkazom zamestnávateľa o výške poistného opravného na č. l. 142 spisu, mesačným výkazom zamestnávateľa o výške poistného za mesiac január 2004 na č. l. 143 spisu a k nemu pripojenými listinnými dokladmi na č. l. 144 - 146 spisu, mesačným výkazom poistného za obdobie februára 2004 do decembra 2004 na č. l. 147
- 204 spisu, príjmovými pokladničnými dokladmi na č. l. 204 - 207 spisu, faktúrou č. 240003, 240060, 240122, 240174, 240221, 240316, 240330, 240366, 240413, 240454, 240501, 240562, pokladničnými dokladmi na č. l. 220 - 223 spisu, fotokópiami podacích ústrižkov podacích poukážok na č. l. 224 - 225 spisu, faktúrou - daňovým dokladom na č. l. 226 - 248 spisu, podaním odporcu zo dňa 04. 11. 2008, stanoviskom zo dňa 06. 03. 2006, dožiadaním zo dňa 01. 04. 2005, rozhodnutím Okresného úradu - štátneho okresného hygienika zo dňa 25. 08. 2003 č. 2003/00165, medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24. 02. 2009 č. k. 2C/163/2007-268, odvolaním proti medzitýmnemu rozsudku zo dňa 05. 03. 2009, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.03. 2009, pripojenými listinnými dokladmi na č. l. 284 - 287 spisu, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 04. 2009 sp. zn. 12Co/96/09, podaním odporcu zo dňa 19.06. 2009, oznámením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 29. 06. 2009, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 02. 07. 2009, podaním Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 07. 2009, pracovnou zmluvou povereného zástupcu odporcu JUDr. Michalicu, diplomom o ukončení štúdia, uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 29. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo 278/2009, oznámením o poskytnutí nenávratného finančného príspevku navrhovateľa datovaného 26. 05. 2004, podnetom na mimoriadne dovolanie zo dňa 22. 12. 2009, podaním Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zo dňa 26. 01. 2010, zoznamom zamestnancov navrhovateľa predloženého svedkyňou A. na č. l. 361 - 362 spisu, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 03. 2010 č. k. 2C/163/2007-364, odvolaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24. 03. 2010, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 17Co/83/2010-376, znaleckým posudkom
znalkyne L.. I. Z. číslo 7/2010, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22. 09. 2010 č. k. 2C/163/2007-471, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07. 10. 2010, vyjadrením znalkyne k pripomienkam právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2010 a k tomu pripojenými listinnými dokladmi na č. l. 485 - 522 spisu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05. 11. 2010, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25. 01. 2011 č. k. 2C/163/2007-550, podaním odporcu zo dňa 22. 01. 2011, vyjadrením a dôkazným návrhom právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 04. 02. 2011, doplnením č. 1 znaleckého posudku 7/2010, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 11. 04. 2011, ako aj pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6C/30/2005 a 3C/144/2006.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľovi bolo priznané postavenie chránenej dielne/pracoviska pre občanov so ZPS dňa 31. 10. 1997, a to na základe jeho žiadosti zo dňa 15. 10. 1996 pre šestnásť osôb, z toho šestnásť občanov so ZPS s účinnosťou od 24. 10. 1996. Navrhovateľ dňa 30. 03. 2005 odporcovi doručil žiadosť datovanú 30. 03. 2005, ktorou požiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska za január 2004 podľa § 110 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR. Podaním datovaným dňa 28. 09. 2005 navrhovateľ požiadal o vyplatenie prevádzkových nákladov na chránenú dielnu. Podaním zo dňa 27. 10. 2005 vyzval odporcu k vyplateniu prevádzkových nákladov na chránenú dielňu, taktiež ďalšiu žiadosť podal odporcovi dňa 21. 03. 2006. Zo strany odporcu mu bolo doručené oznámenie datované 16. 02. 2006, v ktorom mu odporca oznámil, že prevádzkové náklady za rok 2004 mu neboli priznané a v roku 2005 uhradené z dôvodu, že je s ním vedené súdne pojednávanie ohľadom vrátenia poskytnutého finančného príspevku. Podaním zo dňa 21. 04. 2006 odporca navrhovateľovi oznámil, že trvá na nepriznaní prevádzkových nákladov za rok 2004 z dôvodu, že nie sú prevádzkou LUPEX splnené požadované podmienky. Navrhovateľom bolo súdu predložené oznámenie datované zo dňa 26. 05. 2004 (č. l. 17 spisu), z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bolo oznámené, že mu bude vyplatený príspevok 377.182,- Sk na základe jeho žiadosti zo dňa 31. 03. 2004, a to v termíne do 15. 06. 2004. Odporca súdu predložil podanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru kontroly Bratislava, zo dňa 15. 10. 2007 adresované právnemu zástupcovi navrhovateľa (č. l. 24 spisu), v ktorom bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámené, že odporca pri vybavovaní žiadosti na poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Madácha 2, Veľký Krtíš zo dňa 14. 09. 2005 č. j. A/2005/026942 súd zistil, že odporca odňal navrhovateľovi postavenie chránenej dielne s účinnosťou od 24. 10. 1996. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 3C/144/2006 medzi účastníkmi viedlo konanie o neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa odporca domáhal, aby súd vyslovil, že právny úkon vykonaný Národným úradom, Okresným úradom práce vo Veľkom Krtíši dňa 31. 10. 1997 podpísaný riaditeľkou NÚP - OÚP Ing. Máriou Bednárovou, priznanie postavenia chránenej dielne/chráneného pracoviska u zamestnávateľa Páriš Cyril, Sklabiná, nie je platný odo dňa jeho vykonania. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 08. 06. 2007 číslo konania 3C/144/2006-99 predmetný návrh zamietol s tým, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá definícii právneho úkonu podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, nejedná sa o právny úkon a tak nie je možné ani o prípadnej platnosti, či neplatnosti právneho úkonu uvažovať, resp. sa domáhať jeho určenia súdom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26. 07. 2007. Medzi účastníkmi sa na tunajšom súde viedlo pod sp. zn. 6C/30/2005 aj konanie, v ktorom sa odporca domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 2.560.000,- Sk, a to v zmysle dohody č. 3/96-CHP zo dňa 24. 10. 1996 a následne uzavretej dohody o uznaní dlhu a dohody o novom záväzku. Súd predmetný návrh zamietol s tým, že ustálil, že obidve dohody sú neplatné a že došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že odporca v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/163/2007 spochybňoval nárok požadovaný navrhovateľom, súd dňa 24. 02. 2009 pod číslom konania 2C/163/2007-268 vydal medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004, je daný. Proti medzitýmnemu rozsudku podal odporca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 30. 04. 2009 sp. zn . 12Co/96/09 medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Vydaný medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 03. 06. 2009. Odporca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie. Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením zo dňa 29. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo 278/2009 dovolanie odporcu odmietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 12. 2009. Právny zástupca odporcu navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie s tým, že podľa jeho názoru, je výška nároku sporná. Uznesením zo dňa 17. 03. 2010 číslo konania 2C/163/2007-364 súd
ustanovil do konania znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo L.. I. Z., ktorej uložil, aby vyčíslila výšku nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorý by prináležal navrhovateľovi za rok 2004. Znalkyňa znalecký posudok č. 7/2010 doručila tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2010, pričom zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že výška nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorý by prináležal navrhovateľovi za rok 2004, predstavuje sumu 217.551,- Sk (7.221,37 Eur). Znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní dňa 18. 01. 2011 kde uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom znaleckom posudku. Právny zástupca navrhovateľa zdôraznil tú skutočnosť, že u navrhovateľa nedošlo ku kumulácii v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., nakoľko jemu bol vyplácaný príspevok, pričom vo vzťahu k navrhovateľovi by malo ísť len o príspevok podľa § 60 a nemožno tam hovoriť o žiadnej kumulácii, a teda tu neplatia žiadne obmedzenia. Na základe výzvy súdu znalkyňa dňa 21. 03. 2011 vypracovala doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, v ktorom vyčíslila výšku nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov navrhovateľa za obdobie roku 2004 bez použitia ustanovenia § 61 zákona č. 5/2004 Z. z. (bez kumulácie). Znalkyňa v doplnení uviedla, že výška nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov navrhovateľa za obdobie roka 2004 bez použitia ustanovenia § 61 zákona č. 5/2004 Z. z. (bez kumulácie) je 356.287,- Sk (11.826,43 Eur).
V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia L.. O. N., O. A. a N.. W. V..
Svedkyňa Ing. Mária Bednárová, bývalá pracovníčka právneho predchodcu odporcu pri svojom výsluchu uviedla, že ona vykonávala funkciu riaditeľky Okresného úradu práce vo Veľkom Krtíši od 15. 08. 1995 do 12. 09. 1999. Potvrdila tú skutočnosť, že pre priznanie chránenej dielne museli byť splnené určité podmienky a muselo byť doložené rozhodnutie z hygieny. Pokiaľ žiadateľ obdržal dotáciu, musel predložiť štatút, pričom tieto záležitosti mala na starosti v tom čase pani V.. Ona prekontrolovala, či sú tam pripojené všetky potrebné listinné doklady a následne to podpísala. Ďalej uviedla, že v okrese Veľký Krtíš okrem iných mali zriadenú dielňu aj A.. Boli tam vykonávané časté kontroly, pričom nejaké závažnejšie nedostatky zistené neboli. Pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, pamätala si, že uňho boli problémy s obsadzovaním pracovných miest, že sa tam presúvali nejaké termíny, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevedela.
Svedkyňa O. A., O.I. D. pri svojom výsluchu uviedla, že potom, ako navrhovateľ podpísal dohodu s právnym predchodcom odporcu, bolo mu povedané, že treba vypracovať štatút chránenej dielne. Ona vybavovala všetky potrebné náležitosti, pretože bola znalá tejto problematiky. Potvrdila, že ona na oddelení aktívnej politiky trhu práce predložila rozhodnutie z hygieny, ktorú skutočnosť si však nedala potvrdiť na protipodpis. Podľa jej názoru by L.. N. nebola podpísala priznanie postavenia chránenej dielne v prípade, že by tam boli chýbali nejaké doklady. V roku 2005 požiadali o prevádzkové náklady za rok 2004, pričom im bolo oznámené, že potravinárska výroba nemá nárok na preplácanie výrobných nákladov. Ona si túto skutočnosť overila na ústredí a zistila, že na takéto náklady má navrhovateľ nárok. Pokiaľ vyčísľovala žalovanú sumu, potvrdila, že táto nemusela byť vyčíslená presne, pretože vychádzala len z usmernenia, ktoré sa nachádzalo na internetovej stránke. Pri doplňujúcom výsluchu na pojednávaní dňa 09. 03. 2010 svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o rok 2004 za mesiac január, na jedného občana prináležala suma 3.333,- Sk (110,63 Eur). Potom došlo k zmene zákona, takže od februára do decembra 2004 prináležala na jedného občana za celé toto obdobie suma 56.390,- Sk (1.871,80 Eur).
Svedkyňa Bc. Darina Antolíková, pracovníčka odporcu pri svojom výsluchu uviedla, že ona pracuje na oddelení príspevku aktívnej politiky trhu práce a má na starosti žiadosti, pokiaľ ide o dohody o poskytnutí príspevkov v zmysle príslušných právnych predpisov. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady za rok 2004, tieto museli byť podané do 31. 03. 2005. Potvrdila, že v takejto lehote si navrhovateľ žiadosť podal, avšak nebola kompletná, chýbal tam štatút chránenej dielne. Uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ sa obrátil aj na ústredie, pričom ústredie ich vyzvalo na spoluprácu. Nevedela uviesť, prečo bol navrhovateľovi priznaný štatút, keďže predmetné rozhodnutie z hygieny chýbalo. Ďalej uviedla, že
spis týkajúci sa navrhovateľa, bol postúpený na právne oddelenie v roku 1998, nakoľko v tomto období bolo odstúpené od dohody.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2, 3 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (platnom do 31. 01. 2004), právnickej osobe alebo fyzickej osobe môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, poskytuje aj príspevok na úhradu jej prevádzkových nákladov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí príslušného kalendárneho roka, za ktorý žiada príspevok na úhradu prevádzkových nákladov. Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj v prípade, ak nebol poskytnutý príspevok na ich zriadenie. Na príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže okresný úrad práce poskytovať aj preddavok. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa určí podľa počtu pracovných miest až do výšky 100 % predpokladaných nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, najviac však v sume a) 250.000,- Sk na jedno pracovné miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, b) 200.000,- Sk na jedno pracovné miesto pre občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Podľa § 110 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje právnickým- osobám alebo fyzickým osobám príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska až do výšky 40.000,- Sk ročne na jedného občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo na jedného občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1, 2, 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (ďalej len „príspevok“), poskytuje úrad zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je a) v bratislavskom kraji najviac 55 % zo 16-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, b) v ostatných krajoch najviac 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Výška príspevku podľa ods. 2 je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom zamestnávateľ zriaďuje chránenú dielňu, alebo chránené pracovisko a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa.
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2, 3 zákona č. 5/2004 Z. z. (v znení platnom do 31. 12. 2005), príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. 03. po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Prevádzkové náklady podľa ods. 1 sú náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním činností a administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Náklady na dopravu zamestnancov podľa ods. 1 sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko vo výške najviac 7-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ku koncu kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/. Na príspevok môže úrad poskytovať
preddavok vo výške najviac 50 % zo sumy podľa ods. 4 na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/.
Podľa ustanovenia § 61 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platnom do 30. 04. 2008), kumulácia príspevkov podľa § 49, 50, 51, 54, 56, 57, 59 a 60 počas obdobia ich poskytovania alebo počas trvania záväzku na zachovanie vytvoreného pracovného mieste nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za to isté obdobie na jedno pracovné miesto. Kumulácia poskytnutých príspevkov podľa § 56, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas troch rokov a kumulácia poskytnutých príspevkov podľa § 57, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas dvoch rokov nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za tie isté obdobia. Ak sa poskytnutím niektorého z príspevkov uvedených v ods. 1 a 2 prekročí kumulácia poskytnutých príspevkov, príspevok sa kráti o prekročenú sumu alebo sa príspevok neposkytne.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004, je daný, nakoľko v tomto smere súd dňa 24. 02. 2009 pod číslom konania 2C/163/2007-268 vydal medzitýmny rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03. 06. 2009. Sporná bola už len výška príspevku. Pokiaľ znalkyňa podala znalecký posudok č. 7/2010 dňa 20. 09. 2010, uviedla v ňom, že vychádzala z ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Znalkyňa na pojednávaní dňa 18. 01. 2011 pri svojom výsluchu potvrdila, že navrhovateľovi bol poskytnutý len príspevok v zmysle § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. Na základe tejto skutočnosti súd uložil znalkyni, aby vypracovala doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, ktoré súdu doručila dňa 21. 03. 2011, kde vyčíslila výšku predmetného príspevku bez použitia ustanovenia § 61 zákona č. 5/2004 Z. z. Tento výpočet súd považoval za správny, nakoľko aj podľa názoru súdu v prípade navrhovateľa toto zákonné ustanovenie nebolo možné aplikovať, pretože nedošlo k žiadnej kumulácii príspevkov. Bolo preukázané, že navrhovateľovi bol poskytnutý príspevok len podľa ustanovenia § 60 citovaného zákona. Z výkladu ustanovenia § 61 zákona č. 5/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že by muselo ísť o kumuláciu viacerých príspevkov, ktorá podmienka však u navrhovateľa splnená nebola. Preto potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Súd navrhovateľovi priznal 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 11.825,93 Eur od 04. 06. 2009 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd až medzitýmnym rozsudkom určil, že nárok navrhovateľa na zaplatenie predmetného príspevku je daný, začiatok omeškania určil od 04. 06. 2009, t. j. dňom nasledujúcom po dni, kedy medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť (03. 06. 2009). Okrem toho súd poukazuje na to, že v zákone nie je stanovená lehota dokedy sa má príspevok zaplatiť, pričom bola sporná aj jeho výška, ktorá bola ustálená až znaleckým posudkom. Preto potom súd vo zvyšku návrh zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu potom súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p. priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práva. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
O náhrade trov konania štátu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, odporca bol v konaní neúspešný, avšak tento je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).