Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5C/52/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: G. F., narodená XX.X.XXXX, bytom v Bratislave, N. XX, zastúpená na základe plnej moci advokátkou JUDr. Danou Podhradskou, Bratislava, Estónska 16, proti odporcovi: C. F., narodený XX.X.XXXX, bytom v H., N. XX, zastúpený na základe plnej moci AK Neuschlová, s. r. o., Bratislava, Laurinská 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o vzájomnom návrhu odporcu na vydanie hnuteľných vecí, takto

rozhodol:

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje :

1/ manželské postele (svetlý drevený rám a 2 pružinové matrace)

všetko v hodnote ..................................................................... 398,33 eur

2/ komody 3 kusy z bledého dreva, jedna s kolieskami, spolu

v hodnote................................................................................. 497,91 eur

3/ vstavaná skriňa v tvare „L“ zo svetlého dreva so 4 posuvnými

dvierkami, spolu v hodnote ................................................... 1.327,76 eur

4/ zostatok na účte č. 0173418835/0900 v Slovenskej sporiteľni,

a.s. na meno navrhovateľky ................................................... 5.170,37 eur

----------

Spolu : 7.394,37 eur

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje:

1/ play station portable v hodnote ......................................... 398,33 eur

2/ hry na play station dva kusy, spolu .................................. 132,78 eur

3/ prenosné DVD .................................................................. 564,30 eur

4/ mobilný telefón NOKIA ..................................................... 365,13 eur

5/ navigačný systém ............................................................. 331,94 eur

6/ notebook ............................................................................ 331,94 eur

7/ poťahy do auta čiernej farby, spolu ................................... 99,58 eur

----------

Spolu : 2.224,00 eur

III. Do spoločného majetku patrí suma 6.670 eur, ktorá bola vynaložená na odporcov ostatný majetok.

IV. Na vyrovnanie podielov je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke 749,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Konanie o vyporiadanie jednej komody a mobilného telefónu, ako aj o vzájomnom návrhu odporcu na vydanie hnuteľných vecí, súd zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 554,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, súdu doručeným dňa 2.4.2008, sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), keďže po rozvode manželstva sa s odporcom na majetkovom vyrovnaní nedohodli. Do vyporiadania zahrnula len sumu 25.170,19 eur (758.277,20 Sk), ktorú počas manželstva na základe leasingovej zmluvy zaplatili leasingovému prenajímateľovi a žiadala, aby jej odporca polovicu tejto sumy 12.585,09 eur (379.138 Sk) na vyrovnanie podielov uhradil. Návrh odôvodnila tým, že počas manželstva odporca uzavrel zmluvu o finančnom leasingu motorového vozidla, akontáciu a leasingové splátky platil zo spoločných prostriedkov, pričom na úhradu prispela sumou 150.000 Sk aj jej matka. Uviedla, že vozidlo síce odporca používal na výkon svojej podnikateľskej činnosti

- taxislužby, ale až do marca 2006 slúžilo aj pre spoločné potreby rodiny, po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti auto užíval odporca, resp. príslušníci jeho rodiny, ktorým ho požičiaval, takže nešlo o vec, ktorá by slúžila len výkonu odporcovho povolania. Právo kúpy odporcovi vzniklo až po rozvode manželstva.

Odporca uviedol, že počas manželstva nadobudli s navrhovateľkou zo spoločných prostriedkov zariadenie spálne za 110.000 Sk, a to 4 komody, manželské postele a vstavané skrine, ktoré užíva navrhovateľka a do jej výlučného vlastníctva zariadenie navrhol prikázať. Do vyporiadania žiadal zahrnúť aj zostatok na bežnom účte navrhovateľky ku dňu rozvodu, ktorý ako spoločné úspory tiež patrí do BSM.

Za neoprávnenú považoval požiadavku navrhovateľky, aby jej vyplatil polovicu sumy uhradenej leasingovému prenajímateľovi, nakoľko predmet leasingu slúžil na jeho podnikateľskú činnosť, preto ku hodnote majetkového práva spojeného s leasingom je možné prihliadať len v rámci zisťovania hodnoty jeho podniku a do BSM je povinný nahradiť len takú čiastku, ktorá sa rovná kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, aj to až po zohľadnení sumy, ktorú na financovanie predmetu leasingu zo svojich výlučných úspor použil. Leasingovú zmluvu uzatváral ako podnikateľ, akontáciu zaplatil z úspor, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva a od 3.9.2004 až do rozvodu manželstva zaplatil 42 leasingových splátok tiež zo svojho účtu. Matka navrhovateľky podľa neho na leasing ničím neprispela, odkúpila síce od svojho zamestnávateľa staré auto, ktoré bolo po oprave ďalej odpredané za 150.000 Sk, ale kúpnu cenu a náklady na opravu hradil on zo svojich úspor, takže výťažok z predaja bol jeho príjmom. S poukazom na to, že navrhovateľka počas manželstva previedla na svoj účet z jeho termínovaného účtu sumu 200.000 Sk, považoval vzájomné nároky za vyrovnané, čím navrhovateľke nevzniklo právo na akúkoľvek finančnú kompenzáciu. Nakoniec vzájomným návrhom žiadal od navrhovateľky, aby mu vydala elektroniku (CD prehrávač ARI, kazetový prehrávač SONY, zosilovač SONY, video JVC, kameru Canon a playstation SONY), ktorú nadobudol ešte pred uzavretím manželstva a ktorú navrhovateľka užíva bez jeho súhlasu.

Navrhovateľka doplňujúcim podaním do vyporiadania zahrnula aj majetok, ktorý si pri odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2006 vzal odporca, a to play station portable, dve hry k nemu, prenosný DVD, dva mobilné telefóny, navigačný systém, notebook a poťahy na auto. Pripustila, že zo spoločného termínovaného účtu, na ktorom mali s odporcom ku dňu 7.3.2006 nasporených cca 430.000 Sk, vybrala 200.000 Sk, ale zvyšok úspor ostal odporcovi. Peniaze použila najmä na živobytie a pre potreby dieťaťa, v tom čase bola na materskej dovolenke, nemala žiaden príjem, odporca jej dával 1.000 Sk mesačne, pričom len mesačné výdavky na dieťa (potraviny, oblečenie, lieky) boli okolo 15.000 až 16.000 Sk. Vzhľadom na to nemôže zostatok na jej účte ku dňu rozvodu patriť do BSM, peniaze, ktoré na účte mala, jej darovala matka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise, vykonal dokazovanie znaleckým posudkom o hodnote odporcovho obchodného podniku a znalca aj vypočul, ako svedkyňu vypočul matku navrhovateľky Z. Š. a oboznámil sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. a . Keďže sa účastníci na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM dohodli, od znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty tohto majetku súd upustil. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.

Z pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že manželstvo účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX po vyše 7 ročnej známosti. Od uzavretia manželstva až do marca 2006 bývali v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky v jej byte, ona platila náklady na bývanie, ostatné náklady spoločnej domácnosti hradili spoločne. Druhé tehotenstvo navrhovateľky, z ktorého sa dňa 17.10.2005 narodil syn Y. Z., bolo rizikové (prvé sa skončilo samovoľným potratom). Až do rozvodu manželstva bola navrhovateľka na materskej dovolenke. V marci 2006 odporca spoločnú domácnosť opustil. Manželstvo bolo rozvedené na návrh odporcu rozsudkom z 28.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.2.2008. Maloletý syn účastníkov bol zverený do výchovy navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 5.000 Sk. O rozvrat manželstva sa podľa odôvodnenia rozsudku pričinil odporca porušením manželskej vernosti a stále pretrvávajúcim mimomanželským vzťahom.

Účastníci sa zhodli v tom, že počas manželstva zo spoločných prostriedkov nadobudli hnuteľné veci, uvedené pod bodom I. (ods. 1 až 3) a pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Spornou ostala jednak otázka, či má odporca povinnosť vyplatiť navrhovateľke polovicu súm uhradených počas manželstva leasingovému prenajímateľovi, resp. polovicu hodnoty jeho podniku, a to vzhľadom na tvrdenie odporcu, že na obstaranie predmetu leasingu použil len finančné prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, a ďalej otázka, či zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 5.170,37 eur ku dňu rozvodu manželstva, vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. na meno navrhovateľky, patrí z titulu spoločných úspor do BSM, alebo ide o prostriedky patriace výlučne len navrhovateľke, vzhľadom na jej tvrdenie, že jej ich darovala matka.

Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v , v zmysle ktorého sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým k potrebám maloletých detí a k tomu, ako sa každý z manželov staral o rodinu a k tomu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia je treba prihliadať k starostlivosti o maloleté deti a k starostlivosti o spoločnú domácnosť.

Výnosy z podnikania odporcu, rovnako ako mzda navrhovateľky, resp. sociálne dávky, ktoré jej boli počas manželstva vyplatené, sa stali príjmom patriacim do BSM. Ak teda odporca výnosy získané počas manželstva vložil späť do podnikania, t. j. použil prostriedky BSM na svoj oddelený majetok,

navrhovateľka má v zmysle druhej vety právo žiadať, aby odporca do BSM nahradil to, čo bolo na jeho podnikanie zo spoločného majetku vynaložené. S podnikaním však nie sú spojené len výnosy, ale aj výdavky a záväzky, ktoré nie je možné od podnikania oddeľovať, lebo boli vynaložené na získanie výnosov, z ktorých mali prospech obaja účastníci.

Podľa rozhodovacej praxe súdov je v zmysle druhej vety povinný podnikajúci manžel nahradiť do BSM čiastku, ktorá sa rovná kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania ku dňu zániku BSM, čo je spravidla cena jeho podniku, pokiaľ však podnik nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela. Rovnaké závery sa vzťahujú aj na vyporiadanie leasingových splátok zaplatených na vec slúžiacu na podnikanie jedného z manželov, ktorú nadobudol do vlastníctva až po zániku manželstva.

Účelom finančného leasingu z pohľadu leasingového nájomcu je získať vec do svojho vlastníctva. Leasingové splátky preto nie sú obyčajným nájomným, ich prostredníctvom sa v skutočnosti uhrádzajú náklady spojené s obstaraním predmetu leasingu. Zaplatením leasingových splátok vznikne príjemcovi leasingu právo odkúpiť predmet leasingu za cenu, ktorá nie je štandardnou kúpnou cenou. Pokiaľ sa leasingový nájomca pred rozvodom manželstva nestal vlastníkom predmetu leasingu, berie sa pri posudzovaní nárokov podľa druhej vety do úvahy hodnota majetkového práva voči leasingovej spoločnosti na odkúpenie predmetu leasingu, ktorú je potrebné zahrnúť do aktív jeho podnikania. Hodnota tohto práva ale nie je totožná s výškou zaplatených leasingových splátok, keďže predmet leasingu sa v priebehu jeho užívania opotrebováva a prospech z jeho užívania (a tým aj opotrebenia) už bol vo forme výnosov z podnikania príjmom do spoločného majetku manželov. Práva a povinnosti spojené s predmetom leasingu podnikajúceho manžela patria k jeho podniku, preto aj ku hodnote majetkového práva spojeného s leasingom je možné prihliadnuť len v rámci zisťovania ceny podniku.

Preukázané bolo, že odporca už v čase uzavretia manželstva podnikal ako živnostník v oblasti taxislužby. Na výkon podnikateľskej činnosti používal od augusta 2004 osobné motorové vozidlo Octavia Ambiente 1,9 l TDI, ktorého leasingovým nájomcom sa stal na základe zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla zo dňa 3.8.2004, uzavretej s prenajímateľom Volkswagen Finančné služby s.r.o.. Podľa zmluvy sa odporca zaviazal prenajímateľovi vopred zaplatiť 264.737,90 Sk ako 40 percentný podiel obstarávacej ceny vozidla (ďalej len akontácia), spracovateľský poplatok 7.875,90 Sk a dohodnutú kúpnu cenu 100 Sk, a následne 47 mesiacov platiť leasingové splátky po 11.294,50 Sk, z ktorej sumy 9.416,50 Sk bola splátka istiny a 1.878 Sk pripadlo na havarijné poistenie. Právo na odkúpenie vozidla malo vzniknúť po zaplatení všetkých splátok dňa 3.8.2008.

Odporca počas manželstva uhradil prenajímateľovi prvú zvýšenú splátku s poplatkami (celkovo 272.713,80 Sk) a 42 splátok po 11.294,50 Sk.

Navrhovateľka spochybnila, že by vozidlo, ktorého bol odporca leasingovým nájomcom, slúžilo výlučne len na jeho podnikateľskú činnosť, keďže bolo používané aj pre potreby rodiny a iné súkromné účely. Leasingovú zmluvu však odporca uzavrel ako podnikateľ, ako podnikateľ bol označený aj v osvedčení o evidencii vozidla, podnikateľskú činnosť ako taxikár vykonával len týmto vozidlom, podľa svojej povahy teda vozidlo slúžilo výkonu povolania odporcu a ani príležitostné využitie vozidla pre potreby rodiny jeho účelové určenie nezmenilo.

Keďže predmet leasingu slúžil na podnikanie odporcu, patria práva a povinnosti s ním spojené k jeho podniku a ku hodnote majetkového práva spojeného s leasingom je možné prihliadnuť len v rámci zisťovania ceny podniku.

Navrhovateľka preto nemá právo požadovať od odporcu polovicu sumy, ktorá bola počas manželstva na základe leasingovej zmluvy zaplatená leasingovému prenajímateľovi, ale odporca je povinný nahradiť do BSM čiastku, ktorá sa rovná kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania ku dňu zániku BSM.

Na určenie všeobecnej hodnoty podniku C. F., V.: XX XXX XXX ku dňu 26.2.2008 nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Podľa záverov znaleckého posudku bola všeobecná hodnota podniku ku dňu rozvodu manželstva 200.854,10 Sk, čo je, po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celých desať eur nahor, 6.670 eur.

Jediným aktívom podniku bola hodnota majetkového práva spojeného s leasingom vozidla. Odporca uviedol, že tento typ vozidla mienil získať už skôr, šetril naň peniaze a objednal si ho ešte pred uzavretím manželstva, zhodou okolností bolo dodané až po svadbe, ale prvú zvýšenú splátku uhradil zo svojich výlučných úspor a aj bežné mesačné splátky platil z účtu, na ktorom mal úspory uložené.

Preto sa domnieval, že na jeho podnikanie nebolo zo spoločného majetku nič vynaložené a tým ani nemá povinnosť do BSM niečo nahradiť.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca vstupoval do manželstva s úsporami. O ich výške a účele, na ktorý úspory použil, odporca v jednotlivých konaniach, ktoré sa na tunajšom súde v minulosti viedli, ako aj počas tohto súdneho konania, uvádzal rôzne údaje. Výšku úspor odhadoval na 300.000 až 400.000 Sk, ale preukázať sa mu podarilo len sumu 215.865,63 Sk, ktorá bola ako zostatok ku dňu 16.4.2004 uložená na jeho účte č. XXXXXXXX/XXXX vo Všeobecnej úverovej banke.

Navrhovateľka tvrdila, že sa na tvorbe týchto úspor podieľala aj ona tým, že od začiatku podnikania jej odporca denne odovzdával celú tržbu, ona viedla zápisy o príjmoch a výdavkoch, zabezpečovala úhradu všetkých odvodov a pravidelných poplatkov, zadeľovala peniaze na podnikanie, na živobytie, na vreckové a na úspory a o výdavkoch rozhodovali s odporcom spoločne. Úspory však napriek tomu nie je možné považovať za spoločné, ak ich jediným zdrojom boli výnosy z podnikateľskej činnosti odporcu. Navrhovateľka netvrdila a ani ničím nepreukázala, že by sa na tvorbe úspor podieľala aj finančnými vkladmi z vlastných zdrojov, spoločnými sa úspory nestali ani tým, že boli uložené na účte, ku ktorému mala navrhovateľka dispozičné oprávnenie a ktorý bol od 23.12.2003 vedený na meno oboch účastníkov.

O tom, na aký účel boli úspory použité, sa odporca vyjadroval v priebehu súdnych konaní rôzne. V konaní vedenom pod sp. zn. tvrdil, že počas manželstva dával navrhovateľke peniaze zo svojich životných úspor, ktoré mal pred svadbou, resp. že jeho životné úspory boli počas manželstva uložené na termínovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, v rozvodovom konaní zas uviedol, že navrhovateľka pre svoje nadštandardné potreby spotrebovala všetky jeho úspory. Aj počas tohto konania striedavo tvrdil, že úspory 300.000 Sk použil na zaplatenie akontácie a na úhradu leasingových splátok, resp. že sumu 250.000 Sk z týchto svojich úspor vložil ako vklad pri založení termínovaného účtu. Až po upozornení na rozpory zotrval na tom, že z úspor financoval leasing auta.

Podľa výpisov z účtu č. XXXXXXXX/XXXX, ktoré sú založené v pripojenom spise , boli peniaze na účet vkladané aj po uzavretí manželstva, dňa 3.6.2004 bola vložená suma 150.850 Sk, dňa 16.6.2004 suma 8.500 Sk a dňa 20.7.2004 suma 170.180 Sk, celkovo 329.530 Sk. Preto ku dňu 4.8.2004, kedy bola z účtu vybratá čiastka 300.000 Sk, o ktorej odporca tvrdil, že ju použil na zaplatenie zálohy na leasing, už účastníci mali aj spoločné úspory, z ktorých bolo možné akontáciu uhradiť.

Od 4.8.2004 do 6.9.2004, od ktorého dňa sa z účtu č. XXXXXXXX/XXXX začali platiť leasingové splátky, účastníci na účet vložili spolu ďalších 98.410 Sk a vklady poukazovali aj v nasledujúcich troch mesiacoch. Dňa 5.1.2005 bola z účtu vybraná suma 250.000 Sk, ktorú použili ako otvárací vklad na termínovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Ku dňu rozvodu manželstva bol na účte č. XXXXXXXX/XXXX už len debetný zostatok 133,19 eur ( 4.012,35 Sk).

Za svoje výlučné vlastníctvo označil odporca aj sumu 150.000 Sk, vloženú dňa 3.6.2004 na účet č. XXXXXXXX/XXXX, údajne po predaji ojazdeného auta, ktoré matka navrhovateľky kúpila od svojho zamestnávateľa a ktoré po oprave za túto sumu predala. Uviedol, že kúpu a opravy financoval zo svojich peňazí, dňa 5.4.2004 alebo v niektorý iný deň tesne pred svadbou vybral zo svojho účtu č. XXXXXXXX/ XXXX sumu 120.000 Sk, z ktorej 90.000 Sk bola kúpna cena a cca 25.000 Sk použil na opravy auta.

Podľa kúpnych zmlúv, ktoré súdu predložila navrhovateľka, kúpila jej matka od svojho zamestnávateľa auto 23.2.2004 za kúpnu cenu 90.000 Sk, ktorú vložila na účet zamestnávateľa a auto predala 19.7.2004 za 150.000 Sk.

Odporcom uvádzané dátumy výberov z účtu a vkladov na účet, o ktorých tvrdil, že súvisia s kúpou a predajom tohto vozidla, nekorešpondujú s výpisom z účtu č. XXXXXXXX/XXXX, ani s kúpnymi zmluvami. Podľa pohybov na účte bola tesne pred svadbou vybraná dňa 2.4.2004 len suma 100.000 Sk, výber

vo výške 120.000 Sk sa zrealizoval až 4.5.2004, t.j. po uzavretí manželstva, a o tomto výbere odporca uviedol, že peniaze vybral na doplatenie svadby. Matka navrhovateľky auto kúpila už 23.2.2004 a ďalej ho predala 19.7.2004. Suma 150.850 Sk, ktorá bola na účet vložená dňa 3.6.2004, preto nemohla byť výťažkom z predaja. Deň po predaji síce bolo na účet vložených 170.180 Sk, táto suma však nezodpovedá výške predajnej ceny, ani tvrdeniu odporcu.

Vlastníčkou predaného vozidla bola matka navrhovateľky, preto len jej patrila suma 150.000 Sk, získaná jeho predajom. Bolo vecou odporcu, aby preukázal, že kúpu a opravu auta financoval on a že sa s matkou navrhovateľky dohodol na vrátení vloženej investície tým, že si ponechá celý výnos z predaja.

Matka navrhovateľky ako svedkyňa potvrdila, že po svadbe dala auto k dispozícii odporcovi, ktorý ho vylepšil a peniaze získané jeho predajom vložil na spoločný účet účastníkov. Poprela však, že by kúpu auta financoval odporca, keďže kúpnu cenu zaplatila zamestnávateľovi 5.4.2004 vkladom na účet buď z hotovosti, ktorú mala doma, resp. ju vybrala z niektorého zo svojich účtov. Na financovia kúpy odporcom nebola odkázaná, lebo z účtu, ktorý vo Všeobecnej úverovej banke založila jej staršia dcéra, žijúca vo Veľkej Británii, rok predtým vybrala v hotovosti cca 1.500.000 Sk, časť peňazí použila na rekonštrukciu bytu a zvyšok si ponechala doma.

Z pohybov na devízovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorého majiteľkou je sestra navrhovateľky W. D., súd zistil, že v období od 9.1.2003 do 26.2.2003 došlo k výberom v celkovej výške 1.044.437 Sk, pred týmto obdobím a po ňom sa uskutočňovali výbery v nižších sumách.

K vlastníctvu výťažku z predaja auta je treba uviesť, že aj v prípade, ak by odporca kúpu a opravy auta financoval, nestal by sa bez ďalšieho vlastníkom tohto výťažku, keďže svoje úspory by týmto spôsobom vložil do majetku patriaceho matke navrhovateľky, od ktorej by mohol požadovať len vrátenie vloženej investície 115.000 Sk. Z výpovedí účastníkov ani svedkyne, ani z iných vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by matka navrhovateľky prenechala sumu získanú predajom auta odporcovi ako kompenzáciu za ním vložené investície.

Výpoveďou svedkyne nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľky, že jej matka na akontáciu prispela sumou 150.000 Sk, svedkyňa účel, na ktorý účastníkom výťažok z predaja auta ponechala, neuviedla.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že sa odporcovi nepodarilo preukázať, že akontáciu a leasingové splátky uhradil zo svojich úspor.

Ku dňu uzavretia manželstva mal odporca na účte sumu, ktorá nepostačovala ani na úhradu celej akontácie. Peniaze (a tým aj vklady na účtoch) nie sú vecami určenými individuálne, a keďže v období od svadby do uzavretia leasingovej zmluvy bolo už zo spoločných prostriedkov účastníkov na účet vložených spolu 329.530 Sk, ktorá suma na úhradu akontácie postačovala, nie je možné jednoznačne tvrdiť, že práve tie peniaze, ktoré odporca nasporil pred svadbou, boli použité na úhradu akontácie. Nakoniec súd prihliadol aj na rozpory vo výpovediach odporcu o účele, na ktorý svoje úspory použil (financoval z nich potreby domácnosti a dotoval nadštandardné nároky navrhovateľky, resp. ich už po zložení akontácie dňa 5.1.2005 použil ako otvárací vklad na termínovaný účet), čím je hodnovernosť jeho tvrdenia spochybnená.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd za preukázané, že na podnikanie odporcu boli vynaložené prostriedky patriace do BSM a odporca je preto povinný nahradiť do BSM čiastku 6.670 eur, ktorá sa rovná kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania a určená bola znaleckým posudkom ako všeobecná hodnota podniku.

Keďže odporca preukázateľne do manželstva vstupoval s úsporami 215.865,63 Sk, mal by aj on v zmysle druhej vety právo požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Sporné ale ostalo, na aký účel odporca tieto úspory použil a či boli skutočne vynaložené na spoločný majetok, keďže ako jednu z verzií o použití úspor odporca uviedol, že ich spotrebovala navrhovateľka na svoje nadštandardné potreby. Nie je možné opomenúť ani tvrdenie odporcu, že zostatok 230.000 Sk na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom boli uložené prostriedky patriace do BSM, použil na splatenie svojich dlhov, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva, takže suma, ktorú zo spoločných prostriedkov použil na uspokojenie svojich výlučných záväzkov, presahuje výšku úspor, s ktorými do manželstva vstupoval.

Dodatočne na pojednávaní 7.3.2011 odporca uviedol, že časť dlhov, ktoré zo spoločných prostriedkov uhradil, vznikla aj počas manželstva a súdu predložil kópiu zmluvy o pôžičke 23.000 Sk, ktorú mu 4.9.2006 poskytol D. I. a ktorú mal veriteľovi vrátiť do 30.9.2007. Toto dodatočné tvrdenie súd hodnotil ako nehodnoverné. Odporca síce v súvislosti s posudzovaním jeho možností a schopností platiť výživné v iných konaniach poukazoval na to, že je nútený požičiavať si peniaze, ale v rozvodovom konaní na pojednávaní dňa 18.9.2007 výslovne uviedol, že mal dlžoby ešte spred manželstva a na ich splatenie použil 230.000 Sk, ktoré mu ostali na vkladovom účte. Skutočnosť, že peniaze na tento účel použil, odporca potvrdil v priebehu tohto konania aj na pojednávaní 24.1.2011, prečo stanovisko po necelých dvoch mesiacoch zmenil, hodnoverným spôsobom nezdôvodnil. Jediná pôžička, ktorej poskytnutie počas manželstva preukázal, sa stala splatnou až po tom, čo podľa výpovede odporcu z 18.9.2007 už boli peniaze zo spoločného účtu na splatenie jeho dlhov spred manželstva spotrebované. Vzhľadom na to je pochybná aj ďalšia dodatočná argumentácia, že z 230.000 Sk odporca splatil pôžičku 23.000 Sk a priebežne uhrádzal náklady na svoje životné potreby.

Účastníci sa ďalej nezhodli na tom, či zostatok na účte navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. ku dňu rozvodu manželstva vo výške 5.170,37 eur, patrí do BSM.

Z výpisu z tohto účtu, ktorý je založený v pripojenom spise sp. zn. , súd zistil, že ku 7.3.2006 mala na ňom navrhovateľka 2.738,83 Sk, v nasledujúci deň 8.3.2006 bola na účet pripísaná suma 200.000 Sk, prevedená z termínovaného vkladu účastníkov (č. XXXXXXXXXX/XXXX), v období od 8.3.2006 do 31.5.2006 sú evidované príjmy spolu vo výške 36.420,90 Sk a bežné výbery spolu 35.996,20 Sk. Dňa 2.4.2006 navrhovateľka previedla na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorého vlastníčkou je jej matka, 3 x po 30.000 Sk, takže ku 31.5.2006 ostalo na účte 113.163,83 Sk.

Navrhovateľka súdu predložila prehľad obratov na svojom účte nad sumu 10.000 Sk, z ktorého je zrejmé, že aj dňa 25.7.2006 previedla na ten istý účet matky 3 x 30.000 Sk a dňa 1.2.2008 na vkladnú knižku (č. XXXXXXXXX/XXXX), ktorej je spolumajiteľkou so svojou matkou, ďalších 20.000 Sk. Vkladná knižka bola založená 24.5.2007.

Z prehľadu obratov súd ďalej zistil, že dňa 25.2.2008 bola z druhého účtu navrhovateľkinej matky č. XXXXXXXXX/XXXX prevedená na účet navrhovateľky suma 130.000 Sk, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že išlo o dar. Krátko po právoplatnosti rozsudku o rozvode potom navrhovateľka dvomi platbami z 25.3.2008 a 19.5.2008 tú istú sumu 130.000 Sk previedla na spoločnú vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/ XXXX.

Matka navrhovateľky pri výsluchu ako svedkyňa prevody peňazí medzi jej účtom a účtom navrhovateľky vysvetlila tak, že 180.000 Sk, ktoré jej poslala dcéra, boli peniaze na dovolenku, lebo ona nechcela vybrať peniaze z vkladných knižiek, na ktorých mala termínované vklady. Súčasne však tvrdila, že s dcérou a vnukom boli po odchode odporcu z domácnosti na šiestich dovolenkách, ktoré hradila ona zo svojich peňazí a zaplatila za ne spolu 300.000 Sk. Prevod 130.000 Sk na účet navrhovateľky z 25.2.2008 podľa svedkyne súvisel s tým, že sa dcéra chystala na štúdium a tieto peniaze mala ona z dedičstva. Sama však potvrdila, že si navrhovateľka prihlášku na vysokú školu podala až začiatkom roku 2010 a študovať začala v septembri 2010.

Navrhovateľka k prevodom peňazí uviedla, že jej matka pravidelne posielala peniaze na účet, lebo to bol medzi nimi zaužívaný zvyk. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila detaily obratov na účte matky č. XXXXXXXXX/XXXX z roku 2009 a na preukázanie, že jej matka mala dostatočný príjem, z ktorého jej mohla peniaze darovať, predložila výpis z tohto účtu za obdobie od 1.3.2006 do 31.3.2008. Z výpisu z účtu svedkyne je však zrejmé, že do 31.3.2008 tento postup ešte medzi nimi zaužívaný nebol, keďže svedkyňa z tohto svojho účtu navrhovateľke previedla peniaze len jediný krát, a to sumu 130.000 Sk dňa 25.2.2008. Bežne zaužívaným sa tento postup pravdepodobne stal až v roku 2009.

Navrhovateľka ďalej tvrdila, že 200.000 Sk, ktoré previedla na svoj účet zo spoločného termínovaného vkladu účastníkov, spotrebovala na živobytie ešte počas manželstva. Aj jej matka ako svedkyňa uviedla, že navrhovateľka peniaze použila na liečenie syna a jeho potreby, resp. na dopravu k lekárovi a pred nástupom do práce na kúpu svojho oblečenia (do práce však nastúpila až po rozvode). Jediným dôkazom o tom, ako navrhovateľka s touto sumou naložila, je prehľad pohybov na jej účte, ktorý toto tvrdenie nepreukazuje. V skutočnosti navrhovateľka 180.000 Sk previedla na účet matky a 20.000 Sk na spoločnú vkladnú knižku. Účel, pre ktorý k prevodu došlo, nijak neobjasnila. Z výpovede svedkyne

vyplynulo, že 180.000 Sk bolo určených na spoločnú dovolenku, ale ani dôkaz o zaplatení dovolenky v roku 2006 nebol súdu predložený, jediný dôkaz, ktorý navrhovateľka predložila, sa týkal úhrady 57.520 Sk za dovolenku v júni 2008 z účtu navrhovateľky.

Aj keď súd nemal dôvod pochybovať o tom, že potreby navrhovateľky a syna účastníkov hradila prevažne matka navrhovateľky, ani o tom, že jej príjmy na úhradu nákladov postačovali, nie je možné považovať prevod 200.000 Sk na účet matky za spotrebovanie peňazí na živobytie, najmä ak peniaze namiesto toho, aby ich navrhovateľka použila na svoje bežné potreby a potreby dieťaťa, krátko po ich získaní previedla na účet matky.

Z pripojeného spisu sp. zn. je zrejmé, že odporca v marci 2006 na potreby syna prispel celkovo sumou 15.000 Sk a v apríli 2006 celkovo sumou 11.200 Sk. Svedkyňa tvrdila, že od odchodu odporcu z domácnosti (v marci 2006) dávala navrhovateľke mesačne 15.000 Sk a z čestného prehlásenia navrhovateľkinej sestry W. D. vyplýva, že od marca 2006 do februára 2008 formou pôžičky finančne prispievala navrhovateľke sumou 5.000 Sk mesačne. Ak by súd vychádzal len z týchto dôkazov, nebola navrhovateľka nútená spoločné úspory spotrebovať, keďže na živobytie mala od matky a sestry, okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, od marca 2006 do februára 2008 celkovo 20.000 Sk mesačne, resp. spolu s príspevkom od odporcu v marci 2006 celkovo 35.000 Sk a v apríli 2006 celkovo 31.200 Sk. Tento príjem navrhovateľke dokonca aj umožňoval rekonštruovať zariadenie detskej izby, za ktorú, podľa jej tvrdenia v poručenskom konaní, zaplatila 24.185 Sk.

K životným nákladom, ktoré podľa navrhovateľky boli len pre dieťa samotné vyššie než 16.000 Sk, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -217 z 31.10.2006, ktorým bol zmenený rozsudok a ktorým bolo výživné pre dieťa určené sumou 4.000 Sk mesačne od 17.3.2006, s tým, že zročné výživné od 17.3.2006 do 31.10.2006 odporcovi nevzniklo. Odvolací súd hodnotil navrhovateľkou vyčíslené výdavky na dieťa v niektorých položkách za nedôvodné, upozornil na možnosť preplatenia špeciálnej stravy, ktorú si podľa navrhovateľky vyžadoval zdravotný stav syna, zdravotnou poisťovňou, ako aj na výdavky na ovocné nápoje a vlhčené obrúsky, ktoré nie sú vhodné pre dieťa s atopickým exémom. Odvolací súd tiež konštatoval, že vzhľadom na doposiaľ zaplatené výživné odporcom mu od 17.3.2003 do 31.10.2006 zročné výživné nevzniklo.

Navrhovateľka ani v poručenskom a ani v rozvodovom konaní nikdy netvrdila, že synove a svoje potreby hradí z úspor, ktoré na svoj účet previedla, resp. že na tento účel úspory spotrebovala, vždy uvádzala, že ju aj syna živí matka, lebo ona nemá z čoho, resp. že sa musí zadlžovať.

V rozvodovom konaní na pojednávaní dňa 18.9.2007 odporca tvrdil, že synovi platí výživné 4.000 Sk, navrhovateľka jeho tvrdenie nerozporovala.

Svedkyňa považovala za normálne, že navrhovateľka na jej účet previedla 180.000 Sk, lebo spolu gazdovali a dcéru živila. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že navrhovateľka nikdy predtým matke peniaze na účet neprevádzala, nešlo preto o obvyklý spôsob spoločného „gazdovania“, navyše 2.4.2006, kedy bola prevedená prvá časť tejto sumy, ešte odporca na potreby navrhovateľky a syna riadne prispieval a svedkyňa nebola nútená dcéru a vnuka živiť. Účelom prevodu preto nemohla byť kompenzácia vzniknutých nákladov na živobytie a takýto účel prevodu ani navrhovateľka neuviedla. Navyše navrhovateľka na pojednávaní 7.3.2011 tvrdila, že s matkou nerozlišovali, z ktorého účtu sa čo hradí, lebo všetky peniaze považovali za spoločné, spoločne hospodárili, a keďže jej mama bola viac- menej imobilná, ona za obe všetko vybavovala, zariaďovala a platila. Aj z tohto dôvodu nebolo potrebné, aby navrhovateľka matke 2.4.2006 a 25.7.2006 previedla na účet spolu 180.000 Sk, ani aby matka navrhovateľke prevodom na účet 25.2.2008 darovala 130.000 Sk.

Darovanie sumy 130.000 Sk svedkyňa zdôvodnila tým, že sa navrhovateľka rozhodla ísť študovať na školu, za ktorú treba platiť. V skutočnosti sa však navrhovateľka na štúdium prihlásila až vo februári 2010. Tento časový nesúlad navrhovateľka vysvetlila tým, že jej mama vždy posielala peniaze na účet, aj počas manželstva a materskej dovolenky a na štúdium jej peniaze posielala, lebo asi chcela, aby mala nejakú istotu. Z obratov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, o ktorom

navrhovateľka tvrdila, že bol jej jediným účtom (a z ktorého výpis za obdobie od 1.1.2004 do 7.6.2006 sa nachádzajú v pripojenom poručenskom spise), je však zrejmé, že vklady na účet poukazoval v tomto období, až na jeden prípad emisného vkladu 21.050 Sk, výlučne len zamestnávateľ navrhovateľky. Ani

z prehľadu obratov na účte nad sumu 10.000 Sk za obdobie od 2.1.2004 do 12.12.2008 nevyplýva, že by matka navrhovateľke na účet počas manželstva posielala peniaze, až na prevod 130.000 Sk dňa 25.2.2008.

Po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov dospel súd k záveru, že k spotrebovaniu spoločných úspor účastníkov, ktoré navrhovateľka 8.3.2006 previedla na svoj účet, ku dňu rozvodu nedošlo, spotrebované neboli ani tým, že navrhovateľka celú sumu previedla na účet matky, resp. na ich spoločnú vkladnú knižku. Prevod súd považoval len za špekulatívny, zrejme motivovaný prebiehajúcimi súdnymi konaniami, v ktorých sa riešila otázka výživného na dieťa a na manželku. Vkladom sumy 130.000 Sk na účet dňa 25.2.2008 nedošlo k darovaniu ale len k navráteniu časti týchto úspor na účet navrhovateľky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že rozvodový rozsudok bol navrhovateľke prostredníctvom právnej zástupkyne doručený 7.2.2008, takže nie je vylúčené, že k navráteniu peňazí na účet 25.2.2008 došlo v domnení, že je manželstvo už právoplatne rozvedené.

Súd preto zostatok na účte navrhovateľky ako spoločné úspory manželov zahrnul do vyporiadania BSM.

V konaní nebolo preukázané, že by účastníci ku dňu rozvodu manželstva mali v BSM iný majetok.

Na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí uvedených pod bodom I. (ods. 1 až 3) a pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj na spôsobe ich vyporiadania sa účastníci dohodli, súd preto v tejto časti majetok vyporiadal podľa ich dohody.

Zostatok na účte navrhovateľky ku dňu rozvodu manželstva súd prikázal do jej výlučného vlastníctva. Súčasne súd určil, že do spoločného majetku patrí aj suma 6.670 eur, ktorá bola vynaložená na odporcov ostatný majetok.

Celková hodnota hnuteľných veci a úspor patriacich do BSM je 9.618,37 eur a keďže odporca je v zmysle druhej vety povinný vrátiť do BSM sumu 6.670 eur, je hodnota aktív spolu 16.288,37 eur. Podiely oboch účastníkov na spoločnom majetku sú rovnaké, takže každému z nich mali pripadnúť aktíva v hodne 8.144,18 eur. Navrhovateľka nadobudla aktíva vo výške 7.394,37 eur a odporca vo výške 8.894 eur, preto súd uložil odporcovi povinnosť, aby navrhovateľke na vyrovnanie podielov vyplatil sumu 749,81 eur.

Na vyporiadaní ostatných hnuteľných vecí (jednej komody a jedného mobilného telefónu) účastníci netrvali a súd v tejto časti konanie podľa zastavil.

Odporca vzal vzájomný návrh späť po tom, čo mu navrhovateľka v dňoch 15.1.2011 a 24.1.2011 elektroniku (okrem zničenej play station) vydala. Súd preto aj konanie o vzájomnom návrhu podľa zastavil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a keďže súdnemu sporu sa dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo vinou oboch strán, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z toho dôvodu súd na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle a položky č. 6 písm. a) a b) sadzobníka, v znení účinnom v čase začatia konania, zaviazal len odporcu. Súdny poplatok za návrh je 66 eur a za vyporiadanie BSM je 488,50 eur, spolu 554,50 eur. Za vyporiadanie BSM bol poplatok určený podielom 3 % z ceny všetkých aktív v BSM, spolu vo výške 16.288,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa .