Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-58-2010.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/58/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou, v právnej veci navrhovateľa S. S., J.. X.X.XXXX, G. I. H Č.. XXX, proti odporkyni Z. S., V.. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. Ko, Z. Č..X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. S., J.. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9 takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa S. S. a odporkyne Z. S., rodenej K., uzavreté dňa XX.X.XXXX na bývalom Obvodnom úrade Košice I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice I., vo zväzku XXX, V. XXXX, J. N. XXX, K. K. Č. XXX sa r o z v á d z a.
Maloletý syn Y. S., J.. X.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy matky, ktorá bude spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý do rúk matky platiť na výživu maloletého Y. sumou 130,- eur mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk otca s maloletým Y. sa upravuje bez obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Návrh odporkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.
Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal, aby súd rozviedol manželstvo s odporkyňou z dôvodu dlhotrvajúcich nezhôd v ich manželskom spolužití.
Odporkyňa s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerané jeho zárobkovým možnostiam a styk upraviť bez obmedzenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, výsluchom maloletého dieťaťa - syna účastníkov, ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.9.1998 na bývalom Obvodnom úrade Košice I. Obaja sú občanmi slovenskej národnosti . Navrhovateľ s národnosťou slovenskou a odporkyňa s národnosťou maďarskou. U navrhovateľa ide o manželstvo druhé, u odporkyni ide o manželstvo prvé. Účastníci konania mali posledné spoločné bydlisko v E.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to Y., J.. X.XX.XXXX.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po deväť ročnej predchádzajúcej predmanželskej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo od začiatku nebolo harmonické, pretože odporkyňa bola veľmi panovačná, pričom o tejto vlastnosti vedel ešte pred uzavretím manželstva, avšak myslel si , že po narodení dieťaťa dôjde k zmene u odporkyne. Po narodení dieťaťa sa odporkyňa na krátku dobu zmenila ale po presťahovaní sa do rodinného domu v E. sa situácia opakovala, pretože pokračovala vo svojej panovačnosti, odpudila od navrhovateľa jeho sestry, pretože si myslela, že sú hlučné a že dom patrí iba jej. Situácia v manželstve sa veľmi zhoršila pred 5 rokmi kedy odporkyňa začala navrhovateľa upodozrievať z nevery, pričom podľa jeho tvrdenia toto jej podozrenie nebolo dôvodné. Navrhovateľ sa snažil zarobiť viac peňazí, avšak odporkyňa mu vytýkala, že sa nestará. Situácia v manželstve sa zhoršovala, pričom odporkyňa privolala na navrhovateľa aj políciu s uvedením, že ich bije, týra a pod. Všetky trestné stíhania, ktoré podala odporkyňa na navrhovateľa boli zastavené, pretože sa nič nepreukázalo. Keďže situácia v manželstve bola neúnosná navrhovateľ v septembri 2010 vyhodil odporkyňu zo spoločnej domácnosti a od tej doby účastníci spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nestýkajú sa a ani jeden z nich sa nepokúšal o obnovu manželského spolužitia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že už odporkyňu nemá rád a že cíti k nej iba sklamanie. V októbri 2010 nadviazal známosť s inou ženou, avšak podľa jeho tvrdenia, táto známosť nie je dôvodom k rozvodu manželstva, pretože aj v prípade ak by nemal túto známosť s odporkyňou by ďalej nežil.
Odporkyňa potvrdila ako došlo k uzavretiu manželstva, avšak poopravila výpoveď navrhovateľa v tom smere , že do E. sa presťahovali až potom čo ona bývala najprv so synom skoro jeden rok sama. Ďalej potvrdila, že ich spolužitie nebolo dobré už pred uzavretím manželstva, to že ona sa už na matrike pýtala navrhovateľa, či je súci, zrelý a schopný ako hlava rodiny. Podľa nej je navrhovateľ nezrelý, nezodpovedný a egoistický človek. Veľa krát zbadala na správaní sa navrhovateľa ako by žiarlil na svojho syna a to z toho dôvodu, že sa nevenovala ona jemu ale svojmu synovi. Podľa nej správanie sa navrhovateľa bolo veľmi zvláštne, napr. také, že sa veľmi málo spolu smiali. Ďalej uviedla, že navrhovateľ stále kričal na syna , pričom matka aj sestra navrhovateľa upozornili, aby na neho toľko nekričal. Ďalej uviedla, že roky spolužitia s navrhovateľom boli trápenie a bolesť a ona sa to snažila stále napraviť nekonečným rozprávaním sa s navrhovateľom. Potvrdila, že oznámila navrhovateľa na polícii, pretože inú možnosť nemala, keďže ju škrtil na krku, tlačil ju k zemi a toto podľa nej bolo týranie. Boli to stále útoky, ktoré sa končili psychickým utrpením. Uviedla, že všetky jej trestné oznámenia sú zatiaľ pozastavené, nie sú ukončené, sú v štádiu šetrenia.
Maloletý syn účastníkov Y. S. vo svojej výpovedi uviedol, že o rozvode svojich rodičov sa dozvedel od matky. Podľa neho bude lepšie ak sa rodičia rozvedú, pretože pokiaľ si on pamätá sa stále iba hádali. V prípade rozvodu manželstva jeho rodičov žiadal, aby bol zverený do výchovy svojej matky, keďže má k nej lepší vzťah ako k otcovi. Súhlasil s tým, že s otcom sa bude stretávať a to tak, že keď mu otec zavolá on sa s ním dohodne na stretnutí. Ďalej uviedol, že ešte v čase keď spolu bývali tak otec na neho kričal a všetko mu zakazoval, pričom podľa neho to bolo bezdôvodné.
Navrhovateľ je v súčasnej dobe zamestnaný vo firme O. N.. N. r.Q.. I. Ko ako skladník s priemerným čistým mesačným zárobkom 500,89 eur .
Odporkyňa pracuje v W. J. X.. K. I. Ko , K. Y.. N. X, I. Ko ako sanitárka s priemerným čistým mesačným zárobkom 393,34 eur. Navrhovateľ jej prispieva na výživu maloletého syna sumou 150 eur.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu zo svojich základných spoločenských funkcií, pričom ide o vážne narušene a rozvrátené manželstvo, ktoré nemôže ani do budúcna plniť svoj účel, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 2,3,4,5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na tú skutočnosť, že matka sa o dieťa riadne stará a má vytvorené podmienky na zabezpečenie jeho starostlivosti na čas po rozvode , zveril maloletého syna do osobnej starostlivosti matky s poukazom na schopnosti , možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, súd zaviazal prispievať na výživu maloletého syna mesačne vo výške 130,- eur a to v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd je toho názoru, že súčasný príjem otca 500,89 eur mesačne ako aj príjem, ktorý získava prácami príležitostného a neoficiálneho charakteru pri montáži strešných okien mu umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške 130,- eur mesačne a to aj s poukazom na to, že inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Y. nemá. Súd prihliadol pri určení výživného aj na zdravotný stav maloletého Y. /celiakia/ s čím súvisí nákladný režim stravovania. Súd ďalej pri určení výživného zohľadnil aj príjmy rodičov, pričom u matky došlo k zvýšeniu mesačného príjmu na sumu 393,34 eur oproti príjmu, z ktorého súd vychádzal v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa sp. zn. 2P 138/09, kde jej priemerná čistá mzda za obdobie január až august 2009, činila 311,88 eur mesačne. U otca bolo vo vyššie uvedenom konaní zistené, že priemerná mesačná mzda za obdobie január až august 2009 je 502,71 eur mesačne a v konaní o rozvod manželstva činí jeho priemerná čistá mzda za obdobie január 2010 až marec 2011 500,89 eur.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine sa tieto zákonné ustanovenia použijú primerane aj pri úprave rodičovských práv a povinností ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú.
Styk rodiča s dieťaťom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti umožňuje tomuto rodičovi, aby sa aspoň prostredníctvom styku s ním podieľal v obmedzenej miere na jeho výchove. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť súdu starostlivo posúdiť časové vymedzenie a miesto styku. Rozhodujúce sú okolnosti na strane maloletého dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, denný režim dieťaťa so zreteľom na školské povinnosti ako aj okolnosti na strane rodičov , ich vzájomný vzťah, časové možnosti, rodinné pomery a vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove.
Súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým neobmedzene. Vychádzal tak predovšetkým z vyjadrenia maloletého syna ako aj vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka , ktorý uviedol, že je v záujme aby sa otec stretával so svojim maloletým synom.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 OSP a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol , pretože odporkyňa neuviedla v čom vidí prekážku v pokračovaní konania o rozvod manželstva, keďže sama potvrdila, že v ich manželstve je rozvrat.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.