Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/121/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu I. I. a.s. v likvidácii, W., Q., IČO : XX XXX XXX, zast. P.. F. P., advokátom, Advokátska kancelária W.-P. , s.r.o., Bratislava ,T. cesta XXX, IČO: XX XXX XXX , proti žalovanému Y. Vojtkovi, W., D. XX, o zaplatenie 570,77 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -40 z 23.9.2010 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada

n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 69,50 € ,do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzajúc z (jeho znenie citoval) vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania bola ústne uzavretá zmluva o obstaraní veci v súlade s a nasl. , predmetom ktorej malo byť obstaranie výuky- kurzu W. XXX pre žalovaného za účelom zvýšenia jeho vzdelania, že žalobca mal o predmete obstarania, jeho cene a dobe v súlade s vydať žalovanému písomné potvrdenie, čo však neurobil, že v súlade s bol žalovaný ako objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť až do obstarania veci s tým, že musí obstarávateľovi nahradiť účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi, pokiaľ jej obstarávateľ nemohol zabrániť, že v súlade s cit. zákonnými ust. žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy kedykoľvek do obstarania výuky, a keďže zmluva bola uzavretá ústne, aj odstúpenie od zmluvy mohol vykonať ústne, čo zrejme aj vykonal. Za tejto dôkaznej situácie mal za to, že tým, že sa žalovaný kurzu nezúčastnil a odstúpil od zmluvy pred účasťou na konzultácii určenej na 17.9.2008, žalobcovi nevznikli žiadne ďalšie náklady v súvislosti s poskytovaním výuky žalovaného v rámci kurzu W. XXX, že žalobca dokonca nepreukázal ani vznik nákladov vo výške doposiaľ zaplatenej sumy 17.791,- Sk. Dlh žalovaného v čase podpísania uznania dlhu neexistoval, pretože by bol vznikal postupne tak, ako by sa žalovaný zúčastňoval jednotlivých konzultácií, keď na tejto skutočnosti by nič nemenilo ani to, keby žalobca požadoval zaplatiť školné vopred, preto priznaním nároku žalobcu v prevyšujúcej časti v sume 17.195,- Sk, by mu priznal bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( ) a žalobu ako právne neodôvodnenú zamietol.

V tomto konaní bol úspešný žalovaný, a preto podľa priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor 2.094,- Sk, t.j.69, EUR po prepočte konverzným kurzom 1€ = 30,126,- Sk.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, považuje za nesprávne . Citujúc znenie , poukázal na skutočnosť, že ide o kogentné ustanovenie , že na to, aby uznanie dlhu malo účinky vyplývajúce zo zákona je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný svoj dlh voči nemu uznal, a to tým, že 14.4.2004 podpísal Zmluvu č. XX/XXXX/C o uznaní pohľadávky a jej úhrady v splátkach podľa v platnom znení (ďalej len „zmluva“), že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že by dlh voči nemu nebol vznikol, že jeho tvrdenia podporuje dokonca fakt, že žalovaný mu časť dlhu uhradil, a to splátkou, ktorá bola dohodnutá v zmluve, čím dlh uznal aj fakticky, že počas konania žalovaný nepodal námietku, ani protinávrh, čím opäť deklaroval existenciu dlhu voči nemu. Ďalej poukázal na to, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že žalovaný uznal svoj dlh voči nemu písomne, dobrovoľne, čo do výšky a dôvodu. Uviedol, že základným princípom občianskeho súdneho konania je rovnosť účastníkov, resp. tzv. „rovnosť zbraní“, že podstata rovnosti účastníkov spočíva v procesne rovnakom postavení, resp. v rovnakých podmienkach, že účastníci majú mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných oprávnení, že dbať o napĺňanie princípu rovnosti v civilnom procese musí súd, že medzi ďalší základný princíp sporového konania patril princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý spočíva v tom, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, že pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, že podstata princípu voľného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, že môže zvážiť, ktoré dôkazné prostriedky pripustí, prípadne zopakuje, či doplní, ktoré naopak nepripustí ako nepotrebné, nevhodné, že posledným princípom, na ktorý by v súvislosti s napadnutým rozhodnutím chcel poukázať, je princíp prejednací, ktorého podstata spočíva v tom, že sú to účastníci, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia na zdôvodnenie a dokázanie uplatneného nároku, teda či a do akej miery splnia svoje povinnosti tvrdenia a dôkazné povinnosti a unesú bremená tvrdenia a dôkazné bremena. V súvislosti s uvedenými zásadami a vyššie uvedenou konštatáciou, poukázal na porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, že si splnil dôkaznú povinnosť, jasne preukázal existenciu dlhu (zmluva, faktúra, že žalovanému nebolo odmietnuté navrhovanie dôkazov, že táto možnosť tu bola počas celého konania, teda „rovnosť zbraní“ bola zachovaná, že to isté sa však nedá tvrdiť o rovnosti účastníkov konania, že súd v konaní nemá prihliadať na „veľmi obmedzené“ dôkazné možnosti strán, pretože povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im je všeobecne uložená v , že povinnosť účastníkov tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládaným prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania, že súd nemal prihliadať na to, že žalovaný nemohol preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil, ale na to, že ich v konaní nepreukázal vôbec. Mal za to, že jeho tvrdenia potvrdzuje argumentácia súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, cit. : „v súlade s cit. zák.ust. žalovaný mohol odstúpiť kedykoľvek do obstarania výuky, a keďže zmluva bola uzavretá ústne, aj odstúpenie od zmluvy mohol vykonať ústne, čo zrejme aj vykonal. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože súd nepresvedčil o existencii vypovedania zmluvy, že skutočnosť preukázaná nebola, že podľa jeho tvrdení počas konania na súde k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nebolo ani preukázané, preto sa ním súd nemal zaoberať, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že si touto skutočnosťou nie je istý. Ďalej uviedol, že podľa je jedným z odvolacích dôvodov tá skutočnosť, že cit. „rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“ a mal za to, že sa pri rozhodovaní vo veci nemal zaoberať tým, či žalovaný na kurzy chodil, že predmetom veci bol záväzok žalovaného vyplývajúci z uznania jeho dlhu voči nemu, že uznaním dlhu vznikol nový záväzok, z ktorého je povinný plniť, že dôvody, pre ktoré žalovaný dlh uznal, nepovažuje za relevantné v predmetnom konaní, tak ako nemôžu byť predmetom konania okolnosti vzniku pôvodného záväzku, najmä pokiaľ ich existenciu nevie žalovaný vôbec preukázať, že odhliadnuc od tejto skutočnosti sám žalovaný tvrdil, že na kurzy prestal chodiť sám,

teda dobrovoľne,že jeho absencie neboli dôsledkom neposkytnutia kurzu žalobcom, že nevidí preto ani dôvod na údajné odstúpenie žalovaného od zmluvy ani na posudzovanie nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s dohodnutým kurzom, že žalovaný v konaní nepreukázal neexistenciu dlhu voči nemu, ani odstúpenie od zmluvy. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne právne ho posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalobca uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred ním, podľa , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa , t.j., že účastníkovi konania - žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nebol zistený, čo vyplýva z obsahu spisu, ako aj z celého postupu súdu v prejednávanej veci, pričom žalobca v odvolaní ani neuvádza ,akým jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred ním.

Inými vadami podľa , ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( prvá veta ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [ ]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.).

Žalobca v odvolaní neuviedol o aké vady v konaní ide, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. nevymedzil žiadnu z vád konania, ani žiadna skutočnosť neumožňuje záver, žeby konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súd vykonal všetky žalovanou navrhnuté dôkazy, tie boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybné zrejme z obsahu spisu, pričom žalobca ani v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z až , preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné uviesť, že žalovaný ako objednávateľ mohol až do obstarania veci obstarávateľom - žalobcom odstúpiť od zmluvy - zúčastniť sa kurzu W. XXX, a to aj v prípade, ak by obstarávateľ - žalobca neporušil akúkoľvek svoju zmluvnú povinnosť, pričom v prejednávanej veci žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že následne po uzavretí zmluvy o obstaraní veci uvedeného kurzu sa zmenili podmienky tak, že kurzy, ktoré mal obstarať žalobca sa mali uskutočniť iba v Košiciach a napriek tomu vzdelávacie aktivity konkrétne prvá rezidenčná škola, na ktorú dostal žalovaný pozvánku, sa mala

uskutočniť 17.9. - až 19.9.2004 v hotely Boboty - S. - Vrátna, čo žalovanému nevyhovovalo, pritom na zmenu podmienok zmluvy nepristúpil a následne od zmluvy odstúpil, čo v konaní nebolo sporné. K uznaniu pohľadávky malo dôjsť písomne 14.4.2004 , ešte predtým, ako žalobca jednostranne zmenil podmienky zmluvného vzťahu, t.j. konanie kurzu aj v inom meste ako v Košiciach. Na prvom sedení v Košiciach bolo žalovanému žalobcom oznámené, že kurz sa presúva do Banskej Bystrice a keďže žalovaný nemohol dochádzať na stretnutia do Banskej Bystrice, ktoré sa mali uskutočňovať raz alebo dvakrát za týždeň, od zmluvy odstúpil a uznanie záväzku zo 14.4.2004, čo do zostávajúcej časti nároku žalobcu, t.j. 10.317,- Sk a 6.878,- Sk, spolu 17.195,- Sk, t.j. 570,77 € istiny s prísl. nemohlo privodiť pre účastníkov konania žiadne právne záväzné následky . Zmluva č. XXX/XXXX/C zo 14.4.2004 o uznaní pohľadávky a jej úhrady v splátkach ,na ktorú odkazuje žalobca ( fotokópia na č.l. 7-8) nezodpovedá platnému právnemu úkonu, t.j. uznaniu pohľadávky podľa , pre jeho neurčitosť, čo do uznanej istiny - v žalovanom rozsahu a to 2. a 3. splátky, spolu 570,77€ (17.195,- Sk ) so zreteľom na tú skutočnosť, že predmetom kurzu organizovaného žalobcom - W malo byť viac vzdelávacích kurzov, konaných v rôznych časových obdobiach, ako aj poskytnutie materiálov , pričom nie je zrejmé, čo bolo predmetom uznanej pohľadávky, ktorých uskutočnených, resp. budúcich kurzov alebo poskytnutých materiálov sa uvedené splátky týkali a takéto uznanie dlhu má právne nedostatky pre jeho neurčitosť.

Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až potom, čo dlh vznikol. K uznaniu dlhu dochádza spravidla až v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma ( ), musí byť určitosť prejavu uznať dlh, čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný a nestačí, že dlžníkovi, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Z hľadiska určitosti je právny úkon uznanie dlhu čo do vymedzených splátok, a to 2. a 3. splátka spolu vo výške 17.195,- Sk, t.j. 570,77 € o takýto úkon neurčitý a táto neurčitosť viaže na seba právne následky podľa (právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). So zreteľom na neurčitosť a neplatnosť takéhoto právneho úkonu-uznania dlhu žalovaným, nedošlo v súdnom konaní k preneseniu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného ako dlžníka. Žalobca okrem uvedenej neplatnej zmluvy o uznaní pohľadávky a jej úhrady v splátkach a faktúry, nedisponoval žiadnymi inými relevantnými dôkazmi, preukazujúcimi prány dôvod a výšku svojho nároku.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.