Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-298-2010.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/298/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. Q. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX,XXX XX S., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. Sv. Martina 3A, Holíč, proti odporcovi: Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., zast.: JUDr. Václav Sosna, advokát, Nám. Slobody 2, Skalica o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu na ulici K. XXXX/XX v S., postavenom na parcelách č. XXX/XX, XXX/ XX a XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. územie a obec S. a za ďalšieho nájomcu určuje navrhovateľku, ktorá bude byt užívať ako členka družstva.
Odporca je p o v i n n ý z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu, určenia seba za ďalšiu nájomníčku, povinnosť odporcovi byt vypratať do 15 dní po právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že byt č. XX, nachádzajúci sa na ul. K. XXXX/XX v S. nadobudli za trvania manželstva. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C 127/2009 dňa 2.9.2010 a maloletý syn Q. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, odporca bol zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 110 € mesačne. Predmetný byt užívajú naďalej spoločne. Odporca svojou prítomnosťou v byte vytvára napätú atmosféru a tým aj zbytočné konflikty, čo negatívne vplýva na maloletého syna Q.. S odporcom sa pokúsila dohodnúť o ďalšom nájme, avšak bezvýsledne.
Odporca s návrhom nesúhlasil v časti určenia ďalšieho nájomcu predmetného bytu, keď žiadal, aby za ďalšieho nájomcu bol určený on s tým, že navrhovateľka môže zostať v byte bývať dokiaľ si nezabezpečí vlastné bývanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Q. M., rozsudkom OS Skalica sp. zn. 5C 127/2009-92 zo dňa 2.9.2010, nájomnou zmluvou, správou OSBD Senica, písomným vyjadrením odporcu, výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. K., správou starostu Obce K., písomným vyjadrením navrhovateľky a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 6.4.1991. Účastníkom počas manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu č. XX v dome s.č. XXXX na ul. B. v S. na základe Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 23.6.1994. Z nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu zo dňa 8.9.1995 mal súd preukázané, že účastníkom bol dňom 8.9.1995 odovzdaný do užívania predmetný družstevný byt.
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5C 127/2009-92 zo dňa 2.9.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2010. Na čas po rozvode manželstva bol maloletý Q., nar. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporca bol zaviazaný výživným na maloletého.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný byt im bol daný do užívania v septembri 1995. Odporcovi darovala jeho matka rodinný dom v K., ktorý si chceli zrekonštruovať a za tým účelom si zabezpečili úvery. Nakoľko sa situácia v ich manželstve skomplikovala tým, že odporca navrhovateľku fyzicky napadol vzťahy medzi nimi ochladli a skončili rozvodom ich manželstva. Navrhovateľka nemá inú možnosť bývania a preto chce zostať v predmetnom byte bývať aj spolu so synom. Ich syn je už plnoletý, je študentom 3. ročníka SSŠ v Skalici, v byte má svoju detskú izbu, má tam vytvorené vhodné podmienky pre štúdium. V byte bývajú naďalej s odporcom, avšak spolu nekomunikujú. Náklady súvisiace s bývaním v byte hradia s odporcom na polovicu. Navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby mala povinnosť zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu, nakoľko odporca je vlastníkom rodinného domu v K., tento dom si mohol zrekonštruovať a tak prispôsobiť na bývanie.
Odporca uviedol, že nemá inú možnosť bývania. Rodinný dom, ktorý získal darom od svojej matky v roku 2003 nie je v súčasnosti prispôsobený na bývanie. V roku 2005 začali s jeho rekonštrukciou, avšak v dome nie je vybudovaná kanalizačná prípojka, plyn, v dome nie je voda ani elektrika. Odporca má vybavené stavebné povolenie, ukončenie jeho rekonštrukcie predpokladá do konca tohto roka. Odporca prejavil záujme zostať bývať v predmetnom byte, pričom súhlasil s tým, aby v tomto byte býval aj ich syn Q., s ktorým si rozumie. V prípade, ak súd určí za ďalšieho nájomcu navrhovateľku, požadoval, aby mu bola poskytnutá bytová náhrada vo forme 1- izbového bytu.
Výsluchom svedka Q. M., syna účastníkov mal súd preukázané, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí však spolu nekomunikujú. Lepší citový vzťah má vytvorený k navrhovateľke, s ktorou by chcel zostať naďalej bývať. Odporca nie je konfliktný, nevyvoláva hádky, ani žiadne fyzické útoky. Je študentom 3. ročníka strednej školy, pričom ide o štvorročný študijný odbor. Potvrdil, že odporca rekonštruuje rodinný dom v K., avšak v súčasnosti sa v tomto dome ešte nedá bývať. Svedok neprejavil záujem o bývanie v rodinnom dome, chcel zostať bývať v predmetnom byte spolu s navrhovateľkou.
Okresné stavebné bytové družstvo ako prenajímateľ bytu vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 28.2.2011 uviedlo, že pokiaľ majú účastníci maloleté dieťa za ďalšieho nájomníka navrhujú toho z manželov, ktorému boli zverené do opatery maloleté deti.
Starosta Obce K. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2011 uviedol, že rodinný dom na ul. V. č. XXX vedený na LV č. XXX je v súčasnosti neobývateľný, rozostavaný, t.j. len hrubá stavba.
Z výpisu z LV č. XXX pre obec a k.ú. K. súd zistil, že odporca je výlučným vlastníkom rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X.
Podľa § 705 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o ďalšom nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorí z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd , ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich
bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu súd vezme na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety môže súd , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Predmetom tohto konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozvedených manželov a rozhodnutie, kto bude ďalej ako nájomca predmetný byt užívať, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a aká bytová náhrada mu prípadne patrí. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva neprišlo k dohode o nájme bytu, pričom ich právo nájmu k predmetnému bytu zostalo stále zachované, ani jeden z nich neprejavil úmysel prestať byť nájomcom predmetného bytu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k bytu a pri rozhodovaní o tom, kto sa stane ďalším nájomcom bytu vziať do úvahy rozhodujúce kritéria k veci sa vzťahujúce. Súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu bývalých manželov musí vždy vziať zreteľ na dve v zákone výslovne uvedené kritéria - záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Súd však musí prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, ako napr. majetkové pomery bývalých manželov, podiel na rozvrate manželstva, využitie bytu a pod. Z rozsudku o rozvode manželstva súd nezistil príčiny rozvratu spočívajúce v nevhodnom správaní odporcu k navrhovateľke, ani počas konania v danej veci nemal preukázané fyzické násilie zo strany odporcu. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že bytový priestor trojizbového bytu bude účelnejšie využitý, ak sa nájomníčkou stane navrhovateľka a bude v byte bývať aj so synom pochádzajúcim z manželstva účastníkov, ktorý prejavil záujem bývať v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Súd tiež prihliadol na majetkové pomery účastníkov, keď odporca je výlučným vlastníkom rodinného domu a tento si prispôsobuje na bývanie. Na základe uvedeného súd určil navrhovateľku ako ďalšiu nájomníčku, ktorá bude byt ďalej užívať. Odporcovi súd určil povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu a to v zmysle § 712a ods. 8 O.Z., nakoľko nemal preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporca nemal nárok na bytovú náhradu. Odporca je vlastníkom rodinného domu, avšak tento dom v súčasnosti nie je prispôsobený na bývanie, odporca nemá inú možnosť bývania a skutočnosť, že je vlastníkom rodinného domu nemôže byť použitá v jeho neprospech, keď sa o nadobudnutie predmetného bytu zaslúžili obidvaja počas manželstva a majú k bytu rovnocenné postavenie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. s použitím § 150 O.s.p., pretože navrhovateľka mala v konaní úspech len čiastočný, a to v časti určenia ďalšieho nájomcu bytu, pričom žaloba v časti zrušenia práva spoločného nájmu bytu nebola medzi účastníkmi sporná, pretože odporca s jeho zrušením súhlasil. Na nepriznanie náhrady trov konania svedčí aj to, že sám odporca sa pripojil k tomuto návrhu a naopak navrhol, aby po zrušení spoločného nájmu súd určil, že nájomcom tohto predmetného bytu bude on. Obom účastníkom tak išlo o zrušenie spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu a o to, aby sa stali nájomcami predmetného bytu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa tohto
práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa z.č. 233/1995 Z.z.