Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/330/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: I.. H. N., trvale bytom G. XX, v súčasnosti bytom H., W. XX, zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Bobekovou so sídlom v Bratislave, AK, Mickiewiczova 6 a otca: X. N., trvale bytom U. XXX, v skutočnosti bytom H., M. C. G. X, zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Pajerskou so sídlom v Bratislave, Žarnovická 3, na návrhy otca o pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, o zníženie výživného a zmenu úpravy styku a návrhy matky o zvýšenie výživného, zákaz styku a zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

Matka je p o v i n n á písomne informovať otca o maloletej Z. N., nar. X.XX.XXXX, pravidelne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, a to o jej zdravotnom stave, prosperovaní v predškolskom zariadení, záujmových aktivitách a všetkých ďalších podstatných veciach maloletej sa týkajúcich.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v dňoch sobota a nedeľa, vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku na Veľký piatok a v druhý sviatok vianočný, vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že otec si maloletú prevezme od matky pred vchodom do bytového domu, v ktorom matka s maloletou býva a po realizácii styku ju na tom istom mieste matke odovzdá.

Matka je p o v i n n á maloletú na styk riadne pripraviť a na určenom mieste a v určený čas ju otcovi odovzdať a po realizácii styku od neho prevziať.

Návrh matky o zákaz styku sa z a m i e t a .

Návrh otca o zníženie výživného sa z a m i e t a .

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej od 12.4.2010 z doterajšej sumy 166,-€ mesačne na sumu 200,- € mesačne, ktorú je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 12.4.2010 do 31.5.2011 v celkovej sume 463,47 € súd povoľuje otcovi splácať po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2011.

Rodičia sú p o v i n n í doplatiť trovy znaleckého dokazovania každý v sume 100,11 € na účet tunajšieho súdu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 23.1.2009, č.k. , v časti o výživnom a o úprave styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 8.3.2009 podaným dňa 25.5.2009 na Okresný súd Nové Zámky, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie z konania vedeného vo veci výkonu rozhodnutia o vynútenie styku uznesením zo dňa 31.3.2009, č.k. , sa otec domáhal informácii o maloletej Z. N., nar. X.XX.XXXX, od jej matky, ktorá mu v tej dobe mala zabraňovať akémukoľvek kontaktu s dcérou. Návrhom zo dňa 3.6.2009 Okresnému súdu Nové Zámky podaným dňa 9.6.2009 otec požadoval zmenu úpravy styku s maloletou v každý párny víkend od soboty 10.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny na základe toho, že mu matka maloletej ani na jeho opakovanú výzvu neumožňuje styk s dcérou, ako aj dočasné zníženie svojej vyživovacej povinnosti k maloletej z terajších 166,- € na 100,- € mesačne pre dlhodobé a bezdôvodné odopieranie jeho styku s maloletou jej matkou. Po prenesení miestnej príslušnosti uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.8.2009, č.k. , boli oba návrhy otca tunajšiemu súdu postúpené dňa 30.9.2009.

Návrhom zo dňa 2.12.2009, tunajšiemu súdu doručeným dňa 14.12.2009, matka požiadala o zmenu úpravy styku otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti, čo zdôvodnila tým, že maloletá nie je na otca sama navyknutá, bráni sa stretávaniu s otcom v jej neprítomnosti a otec túto skutočnosť odmieta akceptovať Návrhom zo dňa 9.4.2010, tunajšiemu súdu doručeným dňa 12.4.2010, sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 250,-€ mesačne počnúc dňom 1.4.2010 z dôvodu zistenia, že otec má príjem, ktorému doposiaľ určená výška výživného nezodpovedá a nezabezpečuje rovnakú úroveň maloletej dcéry a otca. Okrem toho pri nástupe maloletej do materskej školy mala zvýšené výdavky, keď jej musela nakúpiť kompletnú výbavu. Dňa 29.11.2010 bol súdu doručený návrh matky zo dňa 24.11.2010 o zákaz styku otca s maloletou s odôvodnením, že musí dbať o svoju a dcérinu bezpečnosť, čoho príčinou je iná žena, s ktorou otec maloletej žije, a ktorá má záznam v registri trestov a zrejme nepriaznivo pôsobí na otca maloletej.

Na pojednávaní dňa 14.4.2010 otec požadoval upraviť styk s maloletou každý párny týždeň od soboty 10.00 hod, do nedele 18.00 hod., v každom kalendárnom roku od 5.7. do 11.7. nepretržite, v každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 18.00 hod., dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 6.12. od

10.00 hod. do 18.00 hod., v každom roku dňa 27.1. na jeho narodeniny od 10.00 hod. do 18.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku prvé tri dni jarných a jesenných prázdnin, v každom párnom kalendárnom roku posledné tri dni jarných a jesenných prázdnin, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku 10.00 hod. do nasledujúcej soboty 18.00 hod., dňa 24.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a 7.12. na narodeniny maloletej od 10.00 hod. do 18.00 hod. Výživné otec navrhol znížiť na sumu 100,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku s poukazom na to, že v čase rozvodového konania mal vyššie príjmy u toho istého zamestnávateľa ako pracuje aj v súčasnosti, ale v dôsledku vnútropodnikovej politiky došlo k zníženiu jeho zárobku o cca 200,- € mesačne. Tiež navrhol matku zaviazať povinnosťou informovať ho písomne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podujatiach a o všetkých podstatných situáciách a mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa maloletej z dôvodu, že matka podľa jeho skúseností nechce s ním ohľadne maloletej udržiavať žiaden kontakt. Matka vtedy zotrvala na svojom návrhu ohľadne styku otca s maloletou, ktorý by mal zostať upravený v doterajšom rozsahu ale za jej prítomnosti, ako aj na návrhu o zvýšenie výživného na sumu 250,- € mesačne od 1.4.2010. Poukázala na to, že na strane otca sa majetkové pomery nezmenili, u maloletej ale došlo k zvýšeniu nákladov na výživu v dôsledku nástupu do materskej školy a jej samotnej oproti minulosti stúpli náklady za bývanie.

Na pojednávaní dňa 8.6.2011 otec pozmenil svoj návrh o zmenu úpravy styku v súlade so závermi znaleckého dokazovania a návrh o zníženie výživného tým, že toto požadoval už od podania návrhu na súd. Matka súhlasila s úpravou styku otca s maloletou v každú sobotu párneho týždňa od 10.00 do 15.00 hod. a dňa 26.12. v každom roku od 11.00 do 15.00 hod. a zvýšenie výživného na sumu 250,- € mesačne navrhla od podania návrhu na súd. Súhlasila tiež s podávaním písomných správ otcovi jedenkrát mesačne o zásadných udalostiach, ktoré sa udiali ohľadne maloletej, požadovanie informácií týkajúcich sa materskej školy a krúžkoch maloletej považovala za šikanovanie zo strany otca, keď tieto informácie si môže zadovážiť otec priamo.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd rozhodol o určení povinnosti matke vždy k poslednému dňu v mesiaci písomne otca informovať o zdravotnom stave maloletej, a tiež o jej prosperovaní v materskej škole a v budúcnosti aj v škole, k zníženiu výživného sa nepripojil a s poukazom na nástup maloletej do materskej školy odporučil výživné na ňu zvýšiť na sumu 200,- € mesačne od podania návrhu na súd. Styk navrhol upraviť podľa záverov znaleckého posudku v každý druhý víkend v sobotu a nedeľu vždy od 10.00 hod. do 18.00 hod., neodporučil ho však upraviť cez týždeň, nakoľko matka musí s maloletou navštevovať aj odborníkov, čo by jej situáciu komplikovalo, styk ale navrhol upraviť aj v každom roku na druhý sviatok vianočný od 10.00 hod. do 18.00 hod. a za dôvodné považoval, aby sa preberanie maloletej otcom uskutočňovalo pred vchodom do domu, v ktorom matka býva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 23.1.2009, č.k. . Maloletá bola na základe rodičovskej dohody zverená do výchovy a opatery matky s určením výživného zo strany otca v sume 166,-€ mesačne. Súčasťou rozsudku je aj dohoda o úprave styku otca s maloletou, podľa ktorej má právo stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. s tým, že matka maloletú v dohodnutom čase na mieste svojho bydliska odovzdá pripravenú otcovi a otec maloletú v dohodnutom čase v mieste bydliska matky následne vráti matke. V tom čase čerpala matka rodičovskú dovolenku s poberaním rodičovského príspevku vo výške 158,67 € mesačne, otec dosahoval čistý príjem zo zamestnania pohybujúci sa na úrovni X.XXX,- € mesačne, maloletá bola vo veku dvoch rokov.

Rozsudkom zo dňa 28.6.2010, č.k. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2010, č.k. , bol tunajším súdom zamietnutý návrh starých rodičov zo strany otca o úpravu ich styku s maloletou.

Na tunajšom súde je vedený výkon rozhodnutia vo veci vynútenia styku otca s maloletou.

V súčasnosti sa osobný stav matky nezmenil, je bez ďalších vyživovacích povinností. V máji 2009 sa spolu s maloletou presťahovala do Bratislavy, kde bývajú v prenajatej garsónke. K trvalému pobytu je prihlásená u svojich rodičov. Je nemajetná, rodičovský príspevok poberala do októbra 2009 naposledy vo výške 164,22 €, do augusta 2009 vo výške 158,67 € mesačne. Od januára do decembra 2009 bola zamestnaná vo firme M. G., a.s., kde zarobila v priemere XXX,XX € netto mesačne. Od januára 2010 sa zamestnala v G. poisťovni a jej čistý mesačný zárobok tu činí cca XXX,XX € za rok XXXX a cca XXX,XX € za prvé tri mesiace roku 2011. V mesiaci apríl mala popri čistej mzde vo výške 28,17 € vyplatenú aj náhradu príjmu pri DPN vo výške XXX,XX € a v mesiaci máj 2011 zarobila XXX,XX € netto. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nie je.

Otec je taktiež naďalej rozvedený, bez nových vyživovacích povinností. Trvalo je prihlásený k pobytu u svojich rodičov, v skutočnosti býva v H. v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý platí mesačne XXX,- €. Od januára 2011 býva sám. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, z cenného hnuteľného majetku vlastní XX ročný osobný automobil. Pre vysoký krvný tlak pravidelne užíva lieky, za ktoré mesačne dopláca 4,- €. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaný nie je. Pracuje vo firme S., s.r.o., kde dosiahol čistý mesačný zárobok: v roku 2009 cca X.XXX,XX €, v roku 2010 cca X.XXX,-€ a od januára do apríla 2011 cca X.XXX,XX €.

Maloletá je vo veku štyri a pol roka, chodí do materskej školy, povinnú školskú dochádzku by mala začať v septembri 2012.

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Otec sa domáhal pravidelného poskytovania informácii týkajúcich sa maloletej od matky z dôvodu problematického realizovania jeho styku s dieťaťom, ktorý sa podľa jeho tvrdení neuskutočňoval z viny matky. Z toho dôvodu prebieha aj na tunajšom súde konanie vo veci vynútenia styku otca s maloletou. Matka uviedla, že ona od septembra 2010 podávala otcovi písomné informácie ohľadne krúžkov a záujmovej aktivity maloletej v rámci uvedeného konania na pokyn súdu, čo vníma ako šikanovanie. Súhlasila s tým, že jedenkrát mesačne podá otcovi písomnú správu o zásadných udalostiach, ktoré sa udiali ohľadne maloletej, nakoľko si je vedomá svojej povinnosti podávať takéto informácie otcovi aj priebežne. Poukázala však tiež na to, že otec má právo informovať sa o maloletú priamo v materskej škole alebo aj na krúžkoch, ktoré maloletá navštevuje, preto podávanie takýchto informácii považuje za šikanovanie.

Súd vyhovel návrhu otca, keď matke uložil povinnosť poskytovať mu pravidelne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca písomné informácie o zdravotnom stave maloletej, jej prosperovaní v predškolskom zariadení, záujmových aktivitách a všetkých ďalších podstatných veciach jej sa týkajúcich majúc dostatočne za preukázané, že rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie ohľadne ich spoločného maloletého dieťaťa. Otec, ktorý nemá maloletú zverenú do svojej osobnej starostlivosti, má nárok na to, aby bol informovaný priamo matkou o podstatných veciach dieťaťa sa týkajúcich. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že otcom požadované informácie sa majú týkať len podstatných záležitostí

maloletého dieťaťa bez toho, aby následne dochádzalo z jeho strany k prípadným nežiadúcim zásahom do bežných rodičovských kompetencii matky vyplývajúcich pre ňu z tej skutočnosti, že má dieťa zverené od svojej osobnej starostlivosti.

Informácie o zdravotnom stave maloletej musia samozrejme zahŕňať aj stručný popis priebehu jej prípadného ochorenia a spôsob liečby. Informácie ohľadne prosperovania dieťaťa v kolektívnom zariadení sa týkajú v súčasnosti predškolského zariadenia - návštevy materskej školy, ktorú dieťa aktuálne navštevuje, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( 154 ods. 1 ). Je pravdou, že otec si môže zaobstarávať informácie o dieťati priamo aj od predškolského zariadenia, resp. subjektu, v ktorom sa maloletá zúčastňuje záujmovej aktivity, v reálnom živote sa však často stáva, že pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, druhého rodiča, napriek tomu, že výkon jeho rodičovských práv a povinností k dieťaťu nebol súdnym rozhodnutím obmedzený, pozastavený alebo tohto nebol pozbavený, odmietajú dotknuté subjekty z právnej nevedomosti informovať. Z toho dôvodu je namieste uložiť takúto povinnosť priamo matke maloletého dieťaťa, ktorá nemá dôvod vnímať ju ako šikanóznu.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Pri úprave styku musí súd vychádzať nielen z pomerov zistených na strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, denného režimu, vzdialenosti jeho bydliska od bydliska rodiča, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale aj z kvality vzájomných vzťahov medzi ním a tým rodičom, s ktorým má mať styk upravený a osobnostných predpokladov a schopností tohto rodiča zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk, ako aj schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Preto spoločné stretnutia musia prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje osobné potreby zodpovedajúce jeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke. Každý rodič sa preto musí vyvarovať akéhokoľvek neuváženého správania sa v prítomnosti dieťaťa, ako aj spoločného pobytu v nevyhovujúcom či rizikovom prostredí, čo by mohlo hoci len vyvolať odôvodnenú obavu jeho ohrozenia.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí v súlade s ustanovením

Súdna znalkyňa C.. N. I. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že osobnosť maloletej je charakterizovaná vcelku dobrými mentálnymi danosťami, s prekvapivo vysokou orientáciou na

praktickosť, s nápadne nízkym zastúpením magicko - fantazijných prvkov v myslení, čo vypovedá o predčasne ukončenej fáze detstva s nutnosťou riešiť problémy, ktoré sú nad jej limity. Našťastie pomerne dobre fungujú zatiaľ jej obranné mechanizmy, čo vedie k tomu, že sa len v benígnej forme objavujú prejavy vzdoru a diskomfortu, ktoré sú adresované prioritne matke, ktorú vníma ako „prekážku“ v uspokojovaní niektorých svojich potrieb - menovite v konzumácii vzťahu s otcom. Toto by sa aj do budúcna mohlo stať jedným z faktorov zbytočnej komplikácie vzťahu s ňou. Na druhej strane aj seba ako keby činila tak trocha zodpovednú za to, čo sa okolo nej deje. Najmenej disadaptačných prejavov sa objavuje práve vo vzťahu k otcovi, hoci má dostatok signálov zo strany matky o tom, že otec nie je celkom OK. Matka je pre ňu celkom pochopiteľne dominantná citová autorita, so svojimi plusovými aj menej plusovými polohami. Otec ale napriek tomu, že tento vzťah nemá dostatočne odžívaný, je pre ňu veľmi apetentnou postavou, čo frustrácia v tomto smere ešte zvyšuje.

Osobnosť matky je charakterizovaná primeraným intelektom s akcentovanou tendenciou generalizovať, čo je precedensom k tomu, že abstrahuje od dôležitých detailov nezanedbateľných v medziľudských vzťahoch a môže to oslabovať aj citlivosť pre vnímanie potrieb iných ľudí. Nie je schopná bývalého manžela akceptovať v jeho rodičovských ambíciách, a to ani vtedy, keď je konfrontovaná so skutočnosťou, že dieťa má o kontakt s otcom záujem. Matka na jednej strane slovne deklaruje, že chce, aby sa dieťa s otcom stretávalo, len chce, aby si postupne zvykalo, k čomu nie sú dôvody, na druhej strane svojim neverbálnym správaním nenecháva na pochybách dieťa v tom, že to de facto nechce. Je potom veľmi ťažké pre dieťa vyznať sa v tom a evokuje to u neho afektívne reakcie v podobe vzdoru a menej adaptívneho spávania. Dcéra pre ňu predstavuje jednu z najdôležitejších životných hodnôt a je vnútorne presvedčená, že robí všetko v jej prospech.

Osobnosť otca je charakterizovaná primeraným intelektom a podobne ako matka s prevažujúcou tendenciou generalizovať, čo plodí v medziľudských vzťahoch podobné chyby ako u nej. Dokáže byť disciplinovaný v situáciách, ktoré sú emočne indiferentné, tie, ktoré sú v tomto smere náročnejšie, u neho evokujú emočne akcentovanejšie reakcie. Na seba má pomerne reálny náhľad, vníma svoje prednosti aj slabosti, prioritne nemá potrebu s matkou maloletej bojovať, na druhej strane si ale nechce nechať zobrať nárok na to, byť so svojou dcérou, o ktorú má úprimný a autentický záujem.

Súdna znalkyňa vyšetrila v rámci realizácie znaleckého úkonu aj terajšiu partnerku otca W. C.. Ohľadne jej osobnosti uviedla, že je charakterizovaná nadpriemerným intelektom zároveň aj s podobnými limitmi, ako boli nájdené u obidvoch rodičov, a to je sklon zovšeobecňovať, čo vytvára precedens k tomu nie vždy vyhodnotiť vzťahy dostatočne s nadhľadom. V jej prípade ide skôr o to, urobiť to na svoj úkor. Je pripravená na akúkoľvek alternatívu, ktorá by prospela maloletej, a to aj za cenu toho, že keby to bolo zmysluplné, rezignovala by na svoj partnerský vzťah, a to bez ohľadu na úroveň svojej zainteresovanosti na ňom. Jej potencionalita pre vzťah s deťmi je nepochybne dobrá, s primeranou dávkou citlivosti pre hranicu, ktorá by dieťaťu mala prinášať ďalšie problémy.

Na otázky súdu súdna znalkyňa odpovedala:

1) aká je súčasná kvalita vzťahu maloletá - otec?

Vzťah maloletej k otcovi má v jej živote napriek genéze kontaktov významné miesto. Priťahuje ju o to viac, o čo menej príležitostí má ku konzumácii tohto vzťahu. V interakcii s ním je spontánna, bezprostredná, s potrebou mu dávať najavo svoj záujem o neho a netají sa s ním ani pred samotnou matkou.

2) je maloletá ovplyvňovaná niektorým z rodičov, resp. inou osobou vo vzťahu k druhému rodičovi?

Dieťa je nepochybne vo svojich životných postojoch indoktrinované rodičom, s ktorým žije. Napriek tomu, že matka maloletej má k otcovi maloletej nie jednoduchý postoj, u dieťaťa nedošlo k devastácii vzťahu k otcovi. Vzťah k nemu je spontánny, živý a vrelý.

3) disponuje otec takými osobnostnými vlastnosťami, v dôsledku ktorých by maloletá mohla byť počas pobytu u neho nejakým spôsobom ohrozená?

Súdna znalkyňa nenachádza v osobnostnom profile otca nič, čo by ju oprávňovalo k tomu, spochybňovať jeho spôsobilosť pre výkon aktívnej rodičovskej role a nevidí nič, čím by mohlo byť dieťa počas pobytu u otca ohrozované. Partnerka otca má síce zložitú osobnú anamnézu, aktuálne však ani u nej z hľadiska súčasného stavu a osobnostnej výbavy nenachádza nič, čo by predstavovalo riziko pre maloleté dieťa.

Zo začiatku by ale navrhovala kontakty dieťaťa s otcom organizovať vo dvojici, postupne ale nie je dôvod ani na limitovanie kontaktov s terajšou partnerkou otca.

Je dôvod rozsah doterajšieho styku otca s maloletou upraveného súdnym rozhodnutím zmeniť, ak áno, ako?

Zo psychologického hľadiska je možné s ohľadom na charakter vzťahov a priebeh kontaktov po rozvode rodičov uvažovať o úprave styku na každý druhý víkend v sobotu od 10 - 18 hod. zatiaľ bez prenocovaní a jeden deň v týždni tak, že otec si dieťa zoberie o 16 hod. v materskej škole a o 18 hod. dieťa odovzdá pred domom matke. Styk súdna znalkyňa

odporúča realizovať bez prítomnosti matky, keďže vzájomná interakcia rodičov prináša len konfrontačné situácie, ktorých nemusí byť dieťa svedkom. Dieťa zásadne odovzdávať pred domom a nie pred bytom, kde je riziko stretov medzi rodičmi a za prítomnosti maloletej oveľa väčšie. Matka, pokiaľ chce preukázať svoju rodičovskú kompetenciu, musí aktívne a nielen formálne akceptovať kontakt dieťaťa s otcom, keď nechce do budúcnosti riskovať to, že sa jej kontroverzný postoj k styku dieťaťa s otcom negatívne podpíše práve na vzťahu dieťaťa k nej.

Súd rozhodol o novej úprave styku otca s maloletou vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania, ako aj zo skutočností, ktoré vyšli dokazovaním najavo. Maloletá navštevuje materskú školu, kde ráno nastupuje na 7.00 hod. Matka má v zamestnaní pohyblivú pracovnú dobu, pričom v pondelok a v stredu musí byť v práci do 16.00 hod., vo zvyšných dňoch môže odísť už o 14.00 hod., avšak musí si čas nadrobiť, pretože napriek pohyblivej pracovnej dobe môže z pracoviska odísť najskôr po 15.30 hod. Keď má ísť s maloletou k W. a z pracoviska odchádza o 14.00 hod., následne sa s maloletou vracia na pracovisko, kde sú do 17.00 až 18.00 hod., alebo si to nadrobí v sobotu.

Úprava styku počas pracovného týždňa sa napriek odporúčaniu súdnej znalkyne javí z hľadiska denného režimu dieťaťa a jeho potrieb, ako aj pracovných povinností matky neakceptovateľná. Nie je totiž možné, aby súd upravil styk takým spôsobom, že maloleté dieťa si bude rodič pre styk oprávnený preberať od inej osoby, resp. iného subjektu, než je tá osoba, ktorej bolo zverené do osobnej starostlivosti. To znamená, že za miesto prevzatia maloletej otcom nemôže byt určené školské či predškolské zariadenie, nakoľko inej osobe (právnickej či fyzickej), než účastníkovi konania, nie je možné uložiť súdnym rozhodnutím určitú povinnosť, ktorou by v danom prípade bolo odovzdanie dieťaťa otcovi. S touto povinnosťou je spojená aj zodpovednosť za odovzdanie dieťaťa na styk riadne pripraveného, ku ktorej ho nie je možné zaviazať. Tiež pokiaľ by bola škola, resp. materská škola miestom, odkiaľ si má otec dieťa vyzdvihnúť za účelom realizácie styku, tento by bol zmarený v dobe, školských prázdnin, karantény a pod., a tiež ak by na deň určený pre styk pripadol deň pracovného pokoja, príp. pokiaľ by dieťa namiesto pobytu v škôlke zostalo v domácom prostredí (napr. v prípade čerpania dovolenky matky), resp. v starostlivosti inej osoby.

Nakoľko maloletá musí byt odovzdávaná otcovi na realizáciu styku matkou, ktorá z pracoviska odchádza najskôr po 15.30 hod., z časového hľadiska a s ohľadom na vek dieťaťa a jeho denný režim, sa nejaví ako vhodná súčasná úprava styku v pracovný deň. Z toho dôvodu súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v dňoch sobota a nedeľa, vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny. Zároveň súd upravil styk aj v každom kalendárnom roku počas vianočných a veľkonočných sviatkov, a to na Veľký piatok a v druhý sviatok vianočný, vždy od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny.

V danom prípade súd tiež zistil, a to aj z prebiehajúceho konania vo veci vynútenia styku otca s maloletou, že medzi rodičmi dochádza k rozdielnemu výkladu miesta stanoveného na prevzatie maloletej otcom za účelom uskutočnenia styku. Podľa doterajšieho súdneho rozhodnutia má matka maloletú v dohodnutom čase na mieste svojho bydliska odovzdať pripravenú otcovi a otec maloletú v dohodnutom čase v mieste bydliska matky následne vrátiť matke. Kým otec očakáva, že matka mu maloletú privedie pred dom, v ktorom obe bývajú, matka trvá na tom, aby si maloletú preberal pred jej bytom. Otec však odmieta vstúpiť do bytového domu, v ktorom sa nachádza byt matky z dôvodu, že bol dvakrát matkou maloletej napadnutý, a pokiaľ by bol sám, mohlo by opäť dôjsť k jeho napadnutiu. Taktiež vchod do predmetného bytového domu je uzamknutý, čo znemožňuje otcovi vstup do neho a následne aj odchod. Za miesto bydliska matky, kde sa má podľa doterajšieho súdneho rozhodnutia uskutočňovať odovzdávanie maloletej, je nutné pokladať byt, v ktorom matka s dieťaťom aktuálne býva a nie samotný vstup do bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza. Nakoľko bytový dom je zabezpečený proti

vstupu iných osôb, než tam bývajúcich, otec nemá reálnu možnosť dostaviť sa pred samotný byt matky. Ochota matky pre otca prísť pred vchod, odprevadiť ho pred svoj byt a tam mu maloletú odovzdať, sa tak ako kolíznemu opatrovníkovi maloletej, tak i súdu javí ako nelogická, preto v záujme zamedzenia vzniku ďalších vyhrotených situácií medzi rodičmi za účasti maloletej, súd určil, že odovzdávanie a preberanie maloletej sa uskutoční pred vchodom do bytového domu, v ktorom matka s maloletou býva. Povinnosťou matky bude maloletú v stanovenú dobu priviesť pred domový vchod a odovzdať ju tam prítomnému otcovi, a to bez asistencie iných osôb či dokonca polície, ktorú otec v minulosti do veci nežiadúco zainteresoval.

Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, čo obnáša nielen jeho vybavenie primeraným ošatením, resp. nevyhnutnými osobnými potrebami, ale aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.

Styk upravený týmto rozsudkom je zodpovedajúci aktuálnemu veku maloletého dieťaťa a z neho vyplývajúcich pomerov, ako aj úrovni vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a otcom.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.

Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho jediného dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. V záujme maloletého dieťaťa bude, aby matka prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca stručne ale výstižne oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami maloletej (napr. diéta, rekonvalescencia a pod.) a otec zasa matku s náplňou zrealizovaného styku, aby nedochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam napr. v dôsledku skreslených referencii samotným dieťaťom. Je nutné však zdôrazniť, že je v plnej kompetencii otca bez zásahov matky pripraviť maloletej taký program, ktorý bude vyhovovať predovšetkým z hľadiska jej veku a potrieb k nemu primeraných, vrátane návštev u najbližších príbuzných, napr. u starých rodičov. Aj keď ostatné príbuzné osoby nemajú právny nárok na styk s maloletým dieťaťom, pokiaľ im tento nie je upravený súdnou cestou, je nesporne pre každé dieťa obohacujúce, keď má možnosť kontaktov aj s príbuznými druhého rodiča, pokiaľ títo k nemu pristupujú s citom a láskou.

Pretože návrh matky o zákaz styku nebol v priebehu konania vzatý späť, súd ho ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, zamietol.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Od určenia doterajšej výšky výživného uplynula doba dva a pol roka. V jej priebehu došlo k ukončeniu čerpania rodičovskej dovolenky matkou, k nástupu matky do zamestnania a k jej presídleniu spolu s maloletou do H., kde si prenajala byt. Kým v predchádzajúcom období matka spolu s dieťaťom žila v domácnosti svojich rodičov, od mája 2009 žije sama s maloletou a samostatne financuje vlastnú domácnosť vrátane nákladov za prenájom bytu a nákladov spojených s jeho užívaním. Od 16.9.2009 maloletá začala navštevovať materskú školu, čím matke vznikli nové náklady spojené s touto skutočnosťou.

Matkin priemerný mesačný zárobok XXX,XX € za rok 2010 predstavuje oproti jej príjmu v čase čerpania rodičovskej dovolenky, ktorým bol rodičovský príspevok v mesačnej výške 158,67 €, nárast bezmála o XXX,-€ mesačne. Kým otec dosahoval v dobe rozvodového konania čistý príjem zo zamestnania pohybujúci sa na úrovni X.XXX,- € mesačne, v roku 2010 činil jeho čistý mesačný zárobok cca X.XXX,- €, čo činí pokles v priemere len o XX,- € mesačne.

Otec taktiež býva v H. v prenajatom byte, podľa vlastného vyjadrenia od januára 2011 sám, pričom v priebehu znaleckého dokazovania žil spoločne so súčasnou partnerkou.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je naďalej nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.

Nakoľko za dobu uplynulú od ostatného určenia výživného sa náklady spojené s výživou maloletej zvýšili jej nástupom do materskej školy v septembri 2009, čím matke pribudli nové výdaje s tým spojené, keď dcére musela zabezpečiť patričné predškolské vybavenie, ktoré priebežne dopĺňa a obmieňa a uhrádza tiež náklady za stravovanie a pobyt v materskej škole, pričom aj záujmy maloletej a vyplnenie voľného času sú v dôsledku jej vyššieho veku finančne náročnejšie, súd uznal nárok matky na vyššie výživné za dôvodný.

Výdaje za potreby maloletej stúpli tiež s jej fyzickým vekom, ako aj v dôsledku všeobecného nárastu životných nákladov za minulé obdobie. K zvýšeniu výdajov spojených nielen s výživou dieťaťa, ale aj s celkovým vedením domácnosti došlo u matky jej presťahovaním sa z vidieka do H. s podstatne vyššími bežnými nákladmi (ceny tovarov a služieb) a založením vlastnej domácnosti. Pretože však nastala pozitívna zmena v príjmových pomeroch matky, ktorá je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, súd nepovažoval zvýšenie výživného na sumu ňou navrhnutú za opodstatnené a stotožnil sa s odporúčaním kolízneho opatrovníka. U otca síce medzičasom mierne poklesol príjem zo zamestnania, avšak nie do takej miery, aby neboli akceptované zvýšené odôvodnené nároky maloletej prostredníctvom vyššieho výživného a už rozhodne nie tak, aby došlo dokonca k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej.

Pri rozhodovaní o výživnom súd vzal na zreteľ, že na krytie určitých potrieb maloletej slúži aj štátny prídavok v aktuálnej výške 22,01 € mesačne, ktorého vyplácanie však nemá vplyv na určenie samotnej výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej v zmysle jeho reálnych možností, schopností a celkových majetkových pomerov.

Výživné na maloletú bolo zvýšené od podania návrhu matky na súd, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 12.4.2010 do 31.5.2011 v celkovej sume 463,47 € (34,-€ krát 19 dní a 13 mesiacov), ktoré súd povolil otcovi splácať po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2011.

Započítateľné plnenia otca v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného za sporné obdobie v konaní preukázané neboli.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Podmienka splatnosti zročného výživného je daná

V dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania vo veci zmeny úpravy styku otca s maloletou, o ktoré požiadali obidvaja rodičia s podporou kolízneho opatrovníka, si súdna znalkyňa vyúčtovala znalečné v celkovej výške XXX,XX €. Rodičia boli uznesením o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 14.4.2010, č.k. , zaviazaní každý zaplatiť sumu 250,-€ na účet tunajšieho súdu ako preddavok na trovy spojené so znaleckým úkonom. Otec uvedenú sumu uhradil dňa 17.6.2010 a matka dňa 9.9.2010. Rozdiel medzi celkovým zaplateným preddavkom znaleckého úkonu (500,-€) a jeho vyúčtovaním (700,22 €) predstavuje celkom 200,22 €.

Súd rozhodol o povinnosti oboch rodičov doplatiť trovy znaleckého dokazovania u každého v sume 100,11 € na účet tunajšieho súdu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom im poskytol lehotu na zaplatenie dlhšiu než obvyklú (3 dni od právoplatnosti rozsudku), a to 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).