Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: H.. H. H., nar. XX.X.XXXX, Š. X, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773 proti žalovanej: H.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, L., zastúpenej: JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou, Mliekárenská 10, Bratislave, o zaplatenie 47,98 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 16,50 € k rukám JUDr. Angely Noskovičovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 47,98 € spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11.11.2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou ako spoludlžníci uzatvorili so Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 19.07.2002 Úverovú zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 228.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 7,8 % ročne a s dobou splatnosti 10 rokov.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 26.01.2007, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 05.02.2007, manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ustanovenia týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na základe uvedeného boli žalobca aj žalovaná povinní uhrádzať poskytnutý úver spoločne, t.j. každý rovným dielom. Žalobca uhradil dňa 10.11.2008 splátku úveru v plnej výške 95,96 eur (2.891,- Sk). Podanou žalobou sa preto domáha, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie polovice zo splatenej mesačnej splátky úveru, t.j. v sume 47,98 €.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.09.2010, č.k. -45, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

V podanom odpore žalovaná uviedla, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Uviedla, že žalobca opiera svoju žalobu o Úverovú zmluvu č. XXX/XXXX/ XXXX uzavretú dňa 19.07.2002, v ktorej má postavenie "dlžník". Žalovaná je v zmluve uvedená v postavení "manželka". Na základe zmluvy bol žalobcovi ako stavebníkovi poskytnutý úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania v čiastke 228.000,-Sk. Nehnuteľnosti, na ktoré žalobca čerpal predmetný úver,

neboli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sú výlučným vlastníctvom žalobcu. Štátny fond rozvoja bývania SR poskytol predmetný úver žalobcovi ako stavebníkovi na základe vydaného stavebného povolenia č. Ž..Y.. XX/XXXX-Y. zo dňa 25.02.2002, v ktorom je v postavení stavebníka výlučne žalobca, manželka nie je účastníčkou stavebného konania. Úver sa nečerpal ani nebol poukázaný na účet žalovanej, ani na spoločný účet manželov. Úver bol Štátnym fondom rozvoja bývania poskytnutý na účet žalobcu ako dlžníka, s účtom disponoval výlučne žalobca ako dlžník a žalovaná nemala ani nemá možnosť úver čerpať. Žalovaná nemala možnosť ovplyvniť dodržiavanie ustanovení úverovej zmluvy, najmä jej sankčných ustanovení, podľa ktorých bol žalobcovi zvýšený sankčný úrok a navýšená splátka úveru pre nedodržanie termínu kolaudácie stavby.

Žalovaná zveľaďovala nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu svojím pravidelným príjmom zo zamestnania, vkladom zo stavebného sporenia z Prvej stavebnej sporiteľne v sume 137.256,20 Sk a priamym finančným vkladom 120.000,- Sk, ktorú sumu získala od svojho brata za záhradu.

Žalovaná ďalej uviedla, že po rozvode manželstva účastníci konania uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že bude splátky úveru splácať sám, nakoľko nehnuteľnosti, do ktorých boli finančné prostriedky z úverov ŠFRB investované sú výlučným vlastníctvom žalobcu. Túto dohodu žalovaná považovala a považuje stále za platnú, nakoľko Obč. zákonník vyžaduje písomnú dohodu iba pri nehnuteľnostiach. Žalovaná z vlastných finančných prostriedkov zveľaďovala nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu okrem už uvedených zdrojov aj svojim pravidelným príjmom zo zamestnania, splácaním úverov zo ŠFRB do rozvodu manželstva vo výške 1/2 zo splateného podielu, čo predstavuje 153.325,-Sk. V januári 2010 reagoval žalobca na výzvu právnej zástupkyne žalovanej na vyporiadanie BSM dohodou, prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM, ktorou sa zaviazal vyplatiť žalovanej 15.402 €. Žalovaná navrhovanú čiastku prijala, nakoľko zodpovedá čiastke vložených investícií žalovanej do nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych zástupcov, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania a zadováženými súdom a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 19.07.2002 uzavreli účastníci konania ako žiadatelia so Štátnym fondom rozvoja bývania, Bratislava ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu v sume 228.000,- Sk, pri základnej úrokovej sadzbe 7,8 % ročne a dobe splatnosti 10 rokov na účel prestavby rodinného domu R. XXX.

Podľa čl. III, bod 3.7. zmluvy žiadatelia zobrali na vedomie, že momentom čerpania pridelenej podpory sa zo žiadateľa stáva dlžník.

Žiadatelia sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 91,05 € (2.743,-Sk), vždy do 15-teho kalendárneho dňa mesiaca so začiatkom splácania 3 mesiace po uzavretí zmluvy (č.l. IV zmluvy) .

Rozhodnutím zo dňa 31.01.2007 adresovaným žalobcovi, zvýšil Štátny fond rozvoja bývania úrokovú mieru úveru zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX na 9,8 % ročne, čím sa zvýšila mesačná splátka na sumu 95,96 eur (2.891,- Sk) od 01.04.2007 z dôvodu neukončenia realizácie stavby v lehote 24 mesiacov od uzavretia zmluvy.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, zo dňa 26.01.2007 č.k. -52, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2007, bolo manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 27.04.1996, rozvedené.

Z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX v peňažnom ústave súd zistil, že dňa 10.11.2008 bola z tohto účtu uhradená Štátnemu fondu rozvoja bývania suma 95,96 € (2.891,- Sk) ako splátka úveru č. XXX/XXXX/XX, ktorý je uvedený ako variabilný symbol platby.

Dňa 01.02.2010 účastníci konania uzavreli písomnú Dohodu o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej vzájomne vyporiadali zhodnotenie nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX F..Ú.. R. vo výlučnom vlastníctve žalobcu na základe čerpania finančných prostriedkov z poskytnutých úverov Štátnym fondom rozvoja bývania na základe úverovej zmluvy z 19.07.2002 vo výške 700.000,- Sk a úverovej zmluvy z 19.07.2002 vo výške 228.000,- Sk a to tak, že sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej 15.402 € do troch dní odo dňa uzavretia tejto dohody. Túto sumu žalobca žalovanej aj skutočne poukázal na jej peňažný účet, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu v Senci, postavenom na parc. č. XXXX/X, súp. č. XXX, vedenom F. Ú. L., R. F. R., F..Ú.. R., S. R., zapísanom na LV č. XXXX.

Na tunajší súd nebol v lehote troch rokov od zániku BSM podaný návrh na jeho vyporiadanie.

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu, pričom poukázal na to, že účastníci konania za trvania manželstva zhodnotili nehnuteľnosť, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu a do BSM nadobudli aj 3 - izbový byt v L., na L.. K zhodnoteniu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu došlo z dvoch úverov čerpaných počas trvania manželstva zo ŠFRB celkovo v sume 928.000,-Sk (228.000,-Sk + 700.000,-Sk). Od februára 2005, t.j. asi rok pred rozvodom manželstva účastníci konania neviedli spoločnú domácnosť, ani spoločne nehospodárili a dohodli sa že žalobca bude užívať rodinný dom, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a nedokončenú nadstavbu a žalovaná bude užívať 3-izbový byt v Bratislave. Takisto sa dohodli, že žalobca bude poskytnutý úver splácať sám za podmienky, že žalovaná si neuplatní nárok na vyplatenie zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaná túto dohodu porušila, keď v decembri 2009 kontaktovala žalobcu a žiadala vyplatenie 1/2 zo zhodnotenej nehnuteľnosti. Dňa 1.2.2010 došlo preto k uzatvoreniu dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanej titulom zhodnotenia nehnuteľnosti - rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve žalovanej celkom 15.402 €, čo predstavuje 1/2 z výšky poskytnutých úverov. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že k uzatvoreniu dohody o čiastočnom vysporiadaní došlo aj z dôvodu, že až v roku 2009 sa žalobca dozvedel, že žalovaná ešte v roku 2006 previedla byt na L. Y. L. na 3. osobu, pričom v prípade súdneho konania, ktorému sa chcel vyhnúť, by tak predmetom konania bolo iba zhodnotenie rodinného domu. Na strane žalovanej, ktorá žiadala o vyplatenie polovice zhodnotenia nehnuteľnosti a následne sa nepodieľala na splácaní dvoch úverov, z ktorých bolo financované zhodnotenie nehnuteľnosti, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu. Neskôr poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o čiastočnom vyporiadaní BSM, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanej presne polovicu hodnoty časti zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá polovici poskytnutých úverov, došlo k zániku ústnej dohody, podľa ktorej sa žalobca zaviazal celý úver splácať sám. Keďže v súčasnosti neexistuje platná dohoda medzi účastníkmi konania ohľadom úverov, má v súlade s ust. Obč. zák. nastať vzájomné vyporiadanie a preto žalobca žiada podľa ust. , aby mu žalovaná uhradila 1/2 ním uhradenej splátky úveru.

Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že sa so žalovanou ústne dohodli, že úvery bude splácať on, s tým, že si nepamätá, kedy k takejto dohode došlo. Dohoda znela tak, že žalobca bude splácať úvery a žalovaná si nebude nárokovať vyplatenie titulom zhodnotenia nehnuteľnosti. V decembri 2009 ho žalovaná kontaktovala a žiadala vyplatenie 1/2 zo zhodnotenej nehnuteľnosti, čo žalobca urobil, zároveň ju však upozornil, že je jej povinnosťou splácať 1/2 úverov.

Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom prednese zotrvala na podanom odpore a písomných vyjadreniach, poukázala na výpovede žalobcu v iných obdobných konaniach vedených na tunajšom súde, z obsahu ktorých vyplýva, že k medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o splácaní úverov po rozvode manželstva. Túto dohodu žalovaná považuje za platnú, pričom nie je pravdou, že by táto bola uzatvorená s akoukoľvek podmienkou. Opätovne zdôraznila, že žalovaná zo svojich výlučných prostriedkov vložila do nehnuteľnosti žalobcu celkom 410.581,-Sk, čo približne predstavuje sumu, ktorú požadovala od žalobcu. Byt na L. Y. L. nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva podľa , ako členka Stavebného bytového družstva Bratislava II. Členské práva na ňu ešte v roku 2003 previedla jej matka - B. K., ktorá v tomto byte býva od r. 1965 doposiaľ.

V roku 2006, keď matka žalovanej videla, že manželstvo účastníkov sa rozpadá, požiadal o vrátenie daru, preto žalovaná darovacou zmluvou byt matke vrátila.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že po rozvode manželstva sa so žalobcom ústne dohodli, že žalobca bude splácať úvery poskytnuté zo ŠFRB, nakoľko finančné prostriedky z neho boli poskytnuté na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Počas celej doby po rozvode manželstva sa snažila so žalobcom skontaktovať a chcela sa s ním dohodnúť na vyporiadaní ňou vložených investícií do jeho nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že dohoda, podľa ktorej sa žalobca zaviazal, že bude splácať úvery zo ŠFRB sám, bola podmienená tým, že žalovaná si nebude nárokovať na vyplatenie ňou vložených finančných prostriedkov do nehnuteľnosti žalobcu.

Z pripojených a súdom oboznámených zápisníc z pojednávaní v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , , , vyplýva, že účastníci konania sa po rozvode manželstva ústne dohodli, že zostatok nesplatených úverov, ktoré im boli poskytnuté počas trvania manželstva Štátnym fondom rozvoja bývania (úverová zmluva č. XXX/XXXX/XXXX a úverová zmluva č.XXX/XXXX/XXXX), bude splácať v plnej výške žalobca sám, keďže peňažné prostriedky z poskytnutých úverov boli použité na zhodnotenie nehnuteľnosti - domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa , ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva a výpoveďami účastníkov konania mal súd preukázané, že účastníkom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňom 05.02.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva.

Cieľom vyporiadania BSM je vyporiadanie ich spoločného majetku (vecí), ktoré podľa § 143 Obč. zákonníka patrili do BSM ku dňu zániku manželstva. Podľa § 149 Obč. zákonníka existujú tri spôsoby vyporiadania a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Pokiaľ predmetom dohody nie sú nehnuteľnosti, nie je zákonom ustanovená žiadna forma na jej uzatvorenie. Dohoda môže byť uzatvorená písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentne. Svojou povahou je však právnym úkonom a preto sa na ňu vzťahujú ust. § 34 - 50 Obč. zákonníka.

Zákon dáva prednosť dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Existencia platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Rovnako bráni tomu, aby po uplynutí troch rokov od zániku BSM nastúpila právna domnienka vyjadrená v , teda aby nastala zmena právnej formy bezpodielového spoluvlastníctva na spoluvlastníctvo podielové.

Ak bývalí manželia do troch rokov od zániku BSM vyporiadajú dohodou iba niektoré spoločné majetkové hodnoty, a ak toto vyporiadanie nie je v rozpore so zásadami uvedenými v , potom je platná aj takáto dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM. Po nadobudnutí účinnosti je možné, pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platne uzavrieť aj takú dohodu (dohody), ktorá nevyporiadava všetky hodnoty patriace do tohto spoluvlastníctva, ale len ich časť (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich BSM sa vyporiadajú primerane ( ) podľa a . Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahujú do práv a povinností tretích osôb.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že o nesplatenej časti predmetného úveru uzavreli účastníci konania po rozvode ich manželstva platnú ústnu dohodu, podľa ktorej zostatok spoločného dlhu bývalých manželov splní po rozvode manželstva žalobca tak, že úver bude splácať iba on sám. Existenciu takto uzavretej dohody, ktorou si bývalí manželia vyporiadali medzi sebou povinnosti zo spoločného peňažného záväzku mal súd preukázanú zhodnými a opakovanými vyjadreniami účastníkov konania ako v tomto, tak i v ďalších obdobných konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , , , . Tvrdenie žalobcu v tomto konaní (na rozdiel od jeho vyjadrení v iných obdobných konaniach), že k uzatvoreniu ústnej dohody o splácaní dlhu došlo pred rozvodom manželstva, súd preto považuje za účelové. I keď žalobca dodal, že táto dohoda mala platiť len v prípade, že si žalovaná nebude uplatňovať zhodnotenie nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorú bol úver použitý, uzavretie dohody s takouto podmienkou nebolo žalovanou potvrdené a žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenie o uzavretí dohody s akoukoľvek podmienkou ničím nepreukázal. Dôkazná povinnosť vyplýva žalobcovi z ust.

Navyše ďalšou dohodou, uzavretou v písomnej forme dňa 01.02.2010, si účastníci konania vyporiadali tzv. zhodnotenie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Išlo o vyporiadanie toho, čo zo spoločného alebo aj z vlastného majetku žalovanej bolo vynaložené počas manželstva na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že dohodu uzatváral s vedomím, že ústna dohoda o splácaní úverov už nie je pre účastníkov záväzná, potom jeho tvrdenie vyznieva nelogicky, keďže v početných súdnych konaniach sa (v splátkach) domáha vrátenia toho, čo titulom takto uzatvorenej dohody žalovanej vyplatil (1/2 z výšky poskytnutých úverov - bez úroku).

Pokiaľ účastníci konania do troch rokov od zániku ich BSM prejavili vôľu vyporiadať zaniknuté BSM, resp. pohľadávky a dlhy, uzavretými dvomi čiastočnými platnými dohodami a pokiaľ týmito dohodami nedošlo prípadne k vyporiadaniu celého zostávajúceho majetku patriaceho do BSM, došlo k jeho vyporiadaniu vo zvyšku od 06.02.2010 (tri roky od zániku BSM) zákonnou domnienkou podľa veta posledná Uzavreté čiastkové dohody o vyporiadaní BSM účastníkmi sú platnými právnymi úkonmi ( a nasl. ) a uzavretie týchto dohôd nie je v rozpore so zásadami uvedenými v .

Súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si so žalovanou nevyporiadali spoločný dlh (dlhy) vzniknuté počas ich manželstva a tento záväzok (záväzky) sa stal podielovým. Nezodpovedá tomu ani skutočnosť, kedy po uzavretí dohody zo dňa 01.02.2010 mu zostali ešte 4 dni na podanie návrhu na súd na vyporiadanie tohto údajného zostatku majetkovej hodnoty súdnou cestou, pričom túto možnosť nevyužil.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom - vyžiadanie katastrálneho spisu, keďže skutočnosť či byt na L. Y. L. patrí do BSM alebo nie, nie je pre toto konanie právne relevantné. Rovnako súd nevykonal dokazovanie ani pripojením rozvodového spisu, keďže pre toto konanie nie je podstatné, kedy došlo k opusteniu spoločnej domácnosti žalobcom, ale preukázanie v tomto konaní spornej skutočnosti, že k uzatvoreniu dohody o splácaní úverov došlo po rozvode manželstva, ktorú skutočnosť mal súd jednoznačne preukázanú opakovanými výpoveďami žalobcu a žalovanej v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , , , .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. V súlade s a priznal súd žalovanej náhradu trov konania 16, eur za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia jej právnej zástupkyne - advokátky, pretože trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( veta prvá ).