Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-207-2009.pdf
PDF · 106.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/207/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: SIMPLY HAIR s.r.o., Konviktská 291/24, Praha 1, Staré Město 110 00, Česká republika, IČO: 278 70 570, zast.: JUDr. Štefan Mogrovics, advokát, Senecká 27, Pezinok 902 01, proti odporcovi: Abdelillah Nberi, Trnavská cesta 64, Bratislava 821 02, IČO: 37 344 218, zast.: JUDr. Dalibor Kyselica, advokát, Námestie M. Benku 12, Bratislava 811 07, o zaplatenia 10.622,05 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v sume 2.303,58 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2009 domáhal zaplatenia sumy 10.622,05 EUR s prísl., vydania bezdôvodného obohatenia.
Návrh odôvodnil tým, že konateľka hľadala ideálne miesto na podnikanie v predmete činnosti kaderníctvo v Bratislave, a tak navštívila hotel Crawne Plaza, nakoľko sa dopočula o možnosti získať priestory na prenájom v tomto komplexe. V priestoroch hotela jej ponúkol prenechanie nájmu nebytových priestorov odporca, ktorý tam vykonával obdobný predmet činnosti s tvrdením, že na prenechanie tohto priestoru do podnájmu je podľa svojej nájomnej zmluvy oprávnený. Na základe tejto ponuky došlo k podpisu Zmluvy o prenechaní nájmu nebytových priestorov v komplexe hotela Crowne Plaza a to dňa 23. 4. 2007. V článku II Zmluvy sú uvedené povinnosti zmluvných strán, t.j. navrhovateľ musí pri podpise zaplatiť za prenechanie 12.281,75 EUR a odporca po prevzatí finančnej hotovosti prenechať nájom uvedených nebytových priestorov. Zo strany odporcu bola tiež spracovaná kúpna zmluva medzi stranami, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku vnútorného vybavenia
kaderníckeho salónu v hoteli uvedeného v článku II bod 2.2 Zmluvy a to za čiastku 12.281,75 EUR. Táto zmluva nebola zo strany navrhovateľa nikdy akceptovaná a ani nebola podpísaná. I keď k odovzdaniu a prevzatiu finančnej čiastky vo výške 12.281,75 EUR fakticky došlo dňa 23.4.2007, navrhovateľ predmet prenechaných nebytových priestorov nemohol vôbec využívať na podnikateľské účely, nakoľko majiteľ hotela s tým nesúhlasil. Z týchto dôvodov viackrát požiadal odporcu o vrátenie prevzatej finančnej sumy, čo odporca neakceptoval, preto bolo podané aj trestné oznámenie. Zo strany vyšetrovateľa bolo uvedené trestné konanie zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. Nakoľko odporca aj po viacerých urgenciách sumu 12.281,75 EUR odmietol vrátiť, právny zástupca navrhovateľa mu poslal list „Dohodu o vrátení pôvodnej časti finančnej sumy“ zo dňa 7.11.2008 a to vo výške 10.622,05 EUR s tým,
že za veci ktoré odporca dal odviesť pre navrhovateľa, môže odrátať sumu 1.659,70 EUR a vrátiť by mal 10.622,05 EUR.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom konateľky navrhovateľa, odporcu a svedkyne Y. R., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 23.4.2007 uzavretá Zmluva o prenechaní nájmu nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo prenechanie nájmu odporcom navrhovateľovi, nebytových priestorov o celkovej výmere 44,58 m2 v prízemí „hotel Crowne Plaza“, s. č. XXX, postavený na parcelách č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, v k. ú. F. - L. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave. Dňa 23.4.2007 odporca zároveň prevzal od navrhovateľa sumu 370.000,- Sk
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uvedená suma predstavuje kúpnu cenu za kadernícke zariadenie a nábytok, ktorý sa v priestoroch nachádzal. K podpisu nájomnej zmluvy medzi hotelom a navrhovateľkou nedošlo, pravdepodobne z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý nedodal hotelu potrebné informácie včas napriek tomu, že jeho pripomienky k nájomnej zmluve boli zo strany hotela akceptované. Z časových dôvodov, nakoľko rokovania o nájomnej zmluve sa ťahali skoro celý apríl 2007, sa hotel rozhodol prenajať nebytové priestory tretej osobe. Medzi účastníkmi síce nedošlo k uzatvoreniu písomne kúpnej zmluvy na vybavenie nebytového priestoru, je však zrejmé, že pri hodnotení právnych úkonov oboch strán podľa obsahu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k vybaveniu nebytového priestoru ústnou dohodou a na základe prejavu vôle oboch strán, teda na základe predzmluvných rokovaní, uhradení kúpnej ceny a následne odovzdaní vecí navrhovateľovi. Navrhovateľ teda plnil odporcovi na základe právneho dôvodu, ktorým bola práve kúpna zmluva na vybavenie nebytového priestoru.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že odporca zmluvu o prenechaní nájmu podpísal s tým, že mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Na základe toho došlo k vyplateniu sumy 370.000,- Sk, čo odporca potvrdil svojim podpisom na príjmovom pokladničnom doklade. Zo strany navrhovateľa bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu, čím na strane odporcu vznikol neoprávnene majetkový prospech.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že celá kauza je vykonštruovaná a odporca bol zo strany konateľky uvedený do omylu. Bola mu predložená zmluva, o ktorej obsahu nemal dôvod pochybovať, keďže bol konateľkou ubezpečovaný, že sa jedná o zmluvu totožnú
s kúpnou zmluvou, ktorú predkladal odporca s tým rozdielom, že platba nebude realizovaná bez hotovostne, ale peniaze budú vyplatené v hotovosti. Keďže konateľka na odporcu naliehala a odporca nemal dôvod jej nedôverovať, túto zmluvu podpísal. Bol však v presvedčení, že podpisuje zmluvu o kúpe vecí, ktoré sa nachádzali v priestoroch kaderníctva. Konateľka si bola zároveň plne vedomá toho, že odporca s ňou nemôže podpísať zmluvu o nájme nehnuteľnosti. To vyplýva aj z dokazovania, ktoré bolo vykonané v rámci trestného konania proti odporcovi. Zároveň poukázal na podpísané vyhlásenie zo dňa 15.3.2007, na základe ktorého malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Písomný návrh predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú predkladal odporca ako i písomné znenie uvedeného vyhlásenia vyhotovoval on osobne na žiadosť odporcu.
V. navrhovateľa k veci uviedla, že v roku 2007 hľadala priestory na prevádzkovanie kaderníctva. Odporca jej sprostredkoval priestory v hoteli Z. T.. L. si všetky svoje podmienky a zaplatila odporcovi XXX.XXX,- Sk. W. jej však bolo riaditeľom hotela oznámené, že si to rozmysleli a odmietli s ňou podpísať nájomnú zmluvu. V tejto veci podala aj trestné oznámenie, avšak orgánmi činnými v trestnom konaní bola odkázaná na občiansko právne konanie, nakoľko nezistili spáchanie trestného činu. S odporcom mala podpísanú písomnú zmluvu o prenechaní nájmu. I. tejto zmluvy s odporcom už žiadnu inú podpísanú nemala. T. Y. R. je jej kolegyňa a vybavovala záležitosti na L. v jej neprítomnosti. Na vyhlásenie zo
dňa XX.X.XXXX, ktoré za ňu podpísala, mala od nej splnomocnenie. L. XX.XXX,- Sk, ktorá je uvedená v predmetnom vyhlásení, je už započítaná v sume XXX.XXX,- Sk. W. z akého dôvodu s nimi hotel neuzavrel nájomnú zmluvu, iba oznámili ich advokátovi, že daný priestor si chcú ponechať pre vlastnú potrebu. T. rokovaniach s odporcom rozprávala česky a odporca slovensky. W. nehovoril, že by mal problémy rozumieť. W. kúpnej zmluvy nepodpísala z toho dôvodu, nakoľko samotný nábytok nemala záujem kupovať, a rovnako aj cena sa jej zdala neadekvátna. W. bol jej úmysel nájsť si zodpovedajúci priestor a až potom do neho zaobstarať vybavenie. Odporca jej pri vybavovaní nájmu pomohol tým spôsobom, že vybavoval schôdzky s riaditeľom hotela. K zmluve o prenechaní nájmu odporca nemal žiadny komentár, vec bola vybavená v priebehu 10 minút, nakoľko sa na tom dohodli už pred tým. Zmluvu podpísala a na základe nej zaplatila určené peniaze, ktoré potom ústne žiadala vrátiť. Rokovania s odporcom prebiehali už aj pred podpisom zmluvy o prenechaní nájmu ako i po jej podpise. O podmienkach nájomnej zmluvy rokovala s riaditeľom hotela aj za prítomnosti odporcu a pani R.. Bola uzrozumená s tým, že nájomnú zmluvu bude podpisovať s hotelom.
Odporca k veci uviedol, že na Slovensku už podniká dlhodobo, a má otvorených aj viacero salónov. Vyskytla sa mu taktiež možnosť prenajať priestor v hotely Crowne Plaza za dobrú cenu a z toho dôvodu tam zriadil prevádzku. Keďže sa jednalo o nezariadený priestor, musel do neho investovať - kúpiť a zabudovať vlastný nábytok a zariadenie. Po určitom čase sa rozhodol prevádzku v tomto hotely ukončiť. S hotelom bol dohodnutý tak, že budú uverejnené inzeráty, resp. on alebo hotel nájde niekoho, kto bude pokračovať v prevádzkovaní kaderníckeho salónu. Následne na to telefonovala pani Y. R., že by mali o uvedený priestor záujem. Hovoril im, že nájomnú zmluvu môžu uzavrieť s hotelom, avšak on tam má zariadenie, ktoré by odpredal za dohodnutú cenu. Nikdy nerokovali o tom, že dá uvedený priestor do prenájmu, nakoľko on nebol vlastníkom priestoru. Rokovania, ktoré prebiehali medzi hotelom a konateľkou boli vždy za prítomnosti Y. R. a celkovo mohli byť asi tri. Keďže navrhovateľ mal o tento priestor záujem, kontaktoval pani R. s tým, že chce
zaplatiť za uvedený priestor zálohu. Ďalej sa dohodli, že nábytok a zariadenie, ktoré bolo zabudované v tomto priestore, navrhovateľovi odpredá. Za tým účelom bola vyhotovená kúpna zmluva, o čo požiadal právnika sídliaceho v hoteli Danube. Návrh kúpnej zmluvy, ktorú pripravil nepodpísali, nakoľko navrhovateľom bola predložená iná zmluva, ktorá mala byť totožná s kúpnou zmluvou, iba s tým rozdielom, že v prípade jeho návrhu zmluvy bola platba dohodnutá bez hotovostným prevodom na účet, a v prípade návrhu zmluvy predloženej navrhovateľom bola platba v hotovosti. Bol však navrhovateľom ubezpečený, že sa jedná o totožnú zmluvu a preto táto zmluva bola podpísaná. Navrhovateľom predložený návrh zmluvy bol v češtine, pričom češtinu neovláda. Nemal dôvod neveriť, teraz vie, že to bola chyba. Najskôr mu bola vyplatená záloha 50.000,- Sk a to až po podpise vyhlásenia a asi po týždni mu bola v hoteli zaplatená zostávajúca suma 320.000,- Sk. Pri podpise zmluvy priamo priestoroch kaderníctva o prenechaní nájmu nebol prítomný nikto iný, iba on a konateľka. Uvedenú zmluvu po jej podpise právnikovi neukazoval, nemal dôvod nedôverovať protistrane. Skutočnosť, že jeho návrh zmluvy bol obsiahnutý na 4 stranách a navrhovateľov návrh iba na jednej, ho neprekvapila. Neskôr prebehlo ešte jedno stretnutie s konateľkou, vtedy ho navštívila v hoteli Danube a sťažovala sa mu, že hotel s ňou neuzavrel zmluvu. Na druhý deň telefonicky dohodol stretnutie s riaditeľom hotela, aby sa vec vysvetlila. Zo strany hotela nebolo podpísanie nájomné zmluvy s navrhovateľom ničím podmieňované.
Svedkyňa Y. R. k veci uviedla, že po predchádzajúcom kontakte našli priestor, ktorý v tom čase užíval odporca. Za odstúpenie uvedeného priestoru mu ponúkli, že mu dajú peniaze. Ona mala uvedený salón viesť ako zamestnanec. Či ona osobne s odporcom uzatvárala zmluvu alebo dohodu si nepamätá. Na vyhlásení (č. l. 63 - 64 spisu) sa nachádza jej podpis. Neskôr jej konateľka navrhovateľa telefonovala, že uvedený priestor nedostali, ale peniaze boli vyplatené. Osobne sa zúčastňovala aj rokovaní, kde bol prítomný zástupca hotela ako vlastníka priestoru. Prečo uvedený priestor nedostali, uviesť nevedela. Pri podpise vyhlásenia odporcovi odovzdala nejakú sumu peňazí. S odporcom komunikovala vždy po slovensky a nikdy nenamietol, že by slovensky alebo česky nerozumel. Nevie, či bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá kúpna zmluva na zariadenie interiéru kaderníctva. Odstúpenie priestoru malo byť v sume 370.000,- Sk.
Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa článku I. Zmluvy, poskytovateľ touto zmluvou prenecháva nadobúdateľovi nájom nebytových priestorov o celkovej výmere 44,58 m2 v prízemí „hotel Crowne Plaza“, s. č. XXX, postavený na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, v k. ú. F. - L. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave.
Podľa článku II. Zmluvy, nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť v hotovosti poskytovateľovi okamžite po podpise zmluvy odstupné za prenechanie nájmu vyššie zmienených nebytových priestorov čiastku vo výške 370.000,- Sk, slovom: tristosedemdesiattisíc korún.
Poskytovateľ sa zaväzuje prenechať nadobúdateľovi nájom vyššie zmienených nebytových priestorov s okamžitou platnosťou po podpise zmluvy a odovzdaní odstupného.
Navrhovateľ sa svojho nároku domáha z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko poskytnutie plnenia v žalovanej výške nemalo právny dôvod.
Pre uzavretie takzvanej inominátnej (nepomenovanej) zmluvy je potrebné splnenie podmienky dostatočného určenia predmetu záväzkov.
Účastníkmi uzavretá Zmluva o prenechaní nájmu nebytových priestorov túto podmienku spĺňa a preto platná a účinná.
Jej obsahom bol záväzok navrhovateľa ako nadobúdateľa, poskytnúť dohodnuté peňažné plnenie v sume 370.000,- Sk, za záväzok odporcu ako poskytovateľa, spočívajúci v povinnosti prenechania nájmu, t.j. v podstate vytvorení podmienok na uzavretie nájomnej zmluvy s hotelom Crowne Plaza na určený priestor. Niet pochýb, že navrhovateľ svoju povinnosť, zaplatiť dohodnutú sumu - odstupné 370.000,- Sk, splnil (pokladničný doklad). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzok zo zmluvy splnil aj odporca, keďže ukončil svoj nájomný vzťah k predmetným priestorom, sprostredkoval rokovania medzi navrhovateľom a vlastníkom priestorov, navrhovateľovi odovzdal vybavenie a zariadenie priestoru, čím pre navrhovateľa vytvoril podmienky na uzavretie nájomnej zmluvy a prevádzkovanie priestoru na predpokladaný účel. Dôvody, pre ktoré k uzavretiu nájomnej zmluvy napokon nedošlo (pasívne správanie navrhovateľa pri rokovaniach o podmienkach zmluvy), boli na strane navrhovateľa. Navrhovateľ od počiatku vedel, že samotnú nájomnú zmluvu nebude uzatvárať s odporcom, ale s hotelom ako vlastníkom priestoru. Žalovaná suma preto nie je bezdôvodným obohatením odporcu, nakoľko prevzaté odstupné nebolo plnením bez právneho dôvodu. Súd z uvedených dôvodov návrh zamietol.
Záverom súd primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 39/2003 (ZSP 61/2004), z odôvodnenia ktorého vyberá:
„V preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobcovia mali záujem o nájom bytu vo vlastníctve žalovaných a že poskytli žalovaným peňažné plnenie v sume 50 000 Sk. Sporná bola povaha, resp. účel tohto plnenia. Kým podľa tvrdenia žalobcov malo ísť o nájomné za päť rokov nájmu, žalovaní považovali poskytnuté plnenie za odmenu - odstupné - za urýchlené vysťahovanie sa z bytu a jeho uvoľnenie v prospech žalobcov. Pretože občianske súdne konanie je konaním dôkazným,
bolo povinnosťou účastníkov preukázať svoje tvrdenia. Napriek tomu, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil záver, že suma 50 000 Sk nebola nájomným, ale odstupným za nájom bytu, uznal uplatnený nárok za opodstatnený, vychádzajúc z právneho názoru, že právo na odstupné pri nájme bytu neupravuje žiaden právny predpis, preto poskytnuté peňažné plnenie je plnením bez právneho dôvodu a teda bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento právny názor odvolacieho súdu nie je správny. Skutočnosť, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ale ani iného občianskoprávneho predpisu výslovne neupravuje právo na tzv. "odstupné" pri nájme bytu, nevylučuje možnosť právneho dôvodu takého plnenia, ktorým môže byť dohoda o jeho poskytnutí uzavretá ako súčasť nájomnej zmluvy, alebo ako súčasť zmluvy o budúcej zmluve o nájme, alebo ako samostatná výslovne neupravená (nepomenovaná) zmluva, obsahom ktorej by bol záväzok jednej zmluvnej strany
poskytnúť dohodnuté peňažné plnenie za záväzok druhej zmluvnej strany spočívajúci napríklad v povinnosti vytvoriť podmienky na uzavretie nájomnej zmluvy skorým faktickým uvoľnením bytu. Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú podľa výslovnej úpravy v § 2 ods. 3 zásadne dispozitívny charakter. Táto zásada znamená, že v rámci zmluvnej autonómie si subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu tieto vzťahy a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov najlepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi záujmami a potrebami. To teda znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné subjekty spolu dohodli (ich dohoda je potom rovnako záväzná ako sám zákon - lex contractus). Ak však subjekty už raz uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť (pacta sunt servanda), a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý zmluvný typ), ak je uzavretá v súlade s právom, teda ak predovšetkým neodporuje obsahu alebo účelu zákona, alebo ho neobchádza, alebo ak sa neprieči dobrým mravom. Najmä pri posudzovaní súladu takejto zmluvy s dobrými mravmi treba prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci by tak bolo potrebné prihliadať napríklad na okolnosť, že žalovaní umožnili žalobcom užívanie bytu bezprostredne po prevzatí sumy 50 000 Sk (odovzdanie kľúčov od bytu potvrdila svedkyňa G.T.), teda ešte pred uzavretím zmluvy zo 4. septembra 1997, spísanej formou notárskej zápisnice a označenej ako nájomná zmluva, že v tejto zmluve sa jednostranne zaviazali pri dodržaní dohodnutých podmienok predlžovať nájom každoročne po dobu piatich rokov a že spory medzi účastníkmi začali až potom, čo žalobcovia prestali mať záujem o užívanie bytu z dôvodu možnosti bývania v inom - obecnom byte. Odvolací súd sa uvedenými úvahami pri právnom posudzovaní veci nespravoval. Pri aplikácii ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka ani dostatočne nerozlišoval medzi bezdôvodným obohatením vzniknutým plnením bez právneho dôvodu, o ktoré ide v prípadoch, keď právny dôvod plnenia od začiatku neexistoval (napríklad ak bolo vopred - zálohovo - plnené na predpokladanú zmluvu, ktorá však neskôr nebola vôbec uzavretá, alebo ak niekto omylom poskytne plnenie inému, voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu), a bezdôvodným obohatením vzniknutým plnením z neplatného právneho úkonu, o ktoré ide v prípadoch, keď právny dôvod plnenia síce z formálnoprávneho hľadiska vznikol, ale bol od začiatku neplatný.“
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 2.303,58 EUR (zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 637,- EUR, trovy právneho zastúpenia v sume 1.666,58 EUR [6 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 22.7.2009, doplnenie odporu proti platobnému rozkazu 29.7.2009, účasť na pojednávaní v dňoch 10.6.2009, 11.1.2011, 31.3.2011 a 7.6.2011 - á 270,54 EUR, 2 krát režijný paušál 9,95 EUR, 1 krát 7,21 EUR, 3 krát 7,41 EUR]).
Súd nepriznal právnemu zástupcovi DPH, nakoľko plná moc bola udelená advokátovi ako fyzickej osobe a nie právnickej osobe Advokátska kancelária KISELICA & PARTNERS, s.r.o., pre ktorú bolo vydané osvedčenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.