Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-402-2010.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/402/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: C. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX, zastúpeného JUDr. Petrom Belovičom, advokátom so sídlom 927 01 Šaľa, P. Pazmáňa 3, proti odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., L. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom 927 01 Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 13.244,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 807,23 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21.9.2010 domáhal zaplatenia sumy 13.244,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 2.4.2009 uzatvoril s odporcom písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu požičal sumu 2.182,- eur bezúročne s lehotou splatnosti 2.4.2010. Následne dňa 29.4.2009 uzatvoril s odporcom dve písomné zmluvy o pôžičke, podľa ktorých mu požičal sumu 7.077,- eur bezúročne a sumu 3.985,- eur bezúročne, obe s lehotou splatnosti 29.4.2010. Navrhovateľ tak odporcovi celkovo požičal 13.244,- eur bezúročne, pričom odporca peniaze prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úroky z omeškania zo žalovanej sumy si navrhovateľ uplatnil podľa § 517 ods. 2 OZ. Odporca svoj dlh nesplatil ku dňu podania návrhu ani sčasti.
Po podaní návrhu odporca uhradil svoj dlh čiastočne a to vo výške 2.182,- eur dňa 30.9.2010, v ktorej časti istiny vzal navrhovateľ návrh späť podaním zo dňa 1.10.2010 (č.l. 13) a vo výške 7.077,- eur dňa 15.10.2010, v ktorej časti istiny ako aj úrokov z omeškania zo súm 2.182,- eur a 7.077,- eur vzal navrhovateľ návrh späť a to podaním zo dňa 18.10.2010 (č.l. 16). Predmetom konania tak zostal návrh na zaplatenie istiny vo výške 3.985,- eur spolu s úrokom z omeškania a náhrada trov konania.
Súd postupujúc podľa § 172 ods. 6 O.s.p., (podľa ktorého zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.); vydal dňa 23.11.2010 platobný rozkaz pod č.k. 21Ro/3359/2010-21 v zmysle čiastočných späťvzatí návrhu pred vydaním platobného rozkazu a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 3.985,- eur s príslušenstvom a
k náhrade trov konania. Zároveň uznesením zo dňa 23.11.2010 pod č.k. 21Ro/3359/2010-20 vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 548,87 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor s odôvodnením, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný, nakoľko suma 3.985,- eur bola navrhovateľovi vrátená pred podaním návrhu v hotovosti v mieste bydliska navrhovateľa za prítomnosti svedka p. H..
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - písomné zmluvy o pôžičke, čiastočné späťvzatia návrhu, odpor, vyjadrenie navrhovateľa k odporu, výpisy z účtu vo VÚB, písomná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi H. a odporcom, vyslúchol účastníkov konania ako aj navrhovaného svedka a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Písomné zmluvy o pôžičke boli uzatvorené tak, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu - dňa 2.4.2009 na sumu 2.182,- eur bezúročne s lehotou splatnosti 2.4.2010; dňa 29.4.2009 na sumu 7.077,- eur bezúročne a sumu 3.985,- eur bezúročne, obe s lehotou splatnosti 29.4.2010. Navrhovateľ tak odporcovi celkovo požičal 13.244,- eur bezúročne.
Obaja účastníci konania uvedené potvrdili, rovnako ako aj to, že odporca uhradil navrhovateľovi sumy 7.077,- eur a 2.182,- eur, obe aj spolu s úrokom z omeškania, po podaní návrhu na začatie konania a to úhradami zo dňa 30.9.2010 a 15.10.2010.
Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. V danom prípade mal súd za preukázané, že k uzavretiu zmlúv o pôžičke došlo platne, čo potvrdili obaja účastníci konania. K odovzdaniu peňazí priamo k rukám odporcu nedošlo, nakoľko z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že tieto peniaze investoval priamo navrhovateľ na nákup strojov pre účely podnikania navrhovateľa, odporcu ako aj pána Mareka Korca (výroba a montáž kuchynských liniek a vstavaných skríň). Uvedené tri osoby sa rozhodli začať podnikať s tým, že na nákup strojov mali peniaze len navrhovateľ a pán Korec, zatiaľ čo odporca peniazmi nedisponoval. Keďže podľa vzájomnej dohody každý z nich mal peniaze investovať v rovnakom podiele (1/3) a odporca peniaze nemal, jeho podiel uhrádzal priamo navrhovateľ aj v prítomnosti odporcu s tým, že peniaze vyplácal za odporcu priamo dodávateľom a s odporcom uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumy, ktoré investoval na nákup strojov. Je tu však splnená podmienka poskytnutia pôžičky, nakoľko účastníci zmluvného vzťahu mali vopred dohodnuté, na čo budú požičané peniaze slúžiť.
Živnostenské oprávnenie získal len odporca, preto všetky stroje boli fakturované na jeho meno. Navrhovateľ poskytol priestory (dielňu) pre účely podnikania.
Z výsluchu svedka H. mal súd za preukázané, že sa všetci traja (navrhovateľ, odporca, svedok) dohodli podnikať tak, ako to uviedli účastníci konania s tým, že nákup strojov budú hradiť každý v jednej tretine. Keďže odporca peniaze nemal, tieto poskytol navrhovateľ, ktorý uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke na sumy 2.182,- eur, 3.985,- eur a 7.077,- eur. Potvrdil, že prvé dve sumy odporca navrhovateľovi vrátil.
Zmluva na sumu 7.077,- eur mala byť však len fiktívna, túto sumu navrhovateľ odporcovi nikdy nepožičal. Mala byť len zárukou toho, ak by sa odporcovi niečo stalo (pre prípad smrti), aby jeho majetok nezdedila jeho rodina, ale aby dostali vyplatené niečo aj navrhovateľ a svedok. Aj svedok uzatvoril s odporcom dňa 29.4.2009 rovnakú písomnú zmluvu o pôžičke ako navrhovateľ a to na sumu 7.077,- eur bezúročne s lehotou splatnosti 29.4.2010, ktorú súdu zároveň doložil.
Súd poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi svedka, nakoľko odporca sám nepoprel poskytnutie pôžičky v sumách 2.182,- eur, 3.985,- eur a 7.077,- eur. Vo svojom odpore uviedol, že pôžičky poskytnuté boli, teda aj na sumu 7.077,- eur, pričom sumu 3.985,- eur vrátil navrhovateľovi priamo uňho doma pred podaním návrhu a to asi v auguste 2010, ostatné dve pôžičky zaplatil po podaní návrhu.
Samotné konanie odporcu potvrdzuje, že zmluva na 7.077,- eur nemohla byť chápaná ako fiktívna zmluva a peniaze museli byť zo strany navrhovateľa požičané, nakoľko ich odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi, čo by neurobil, keby mu neboli v skutočnosti aj požičané. Súd sa nezaoberal v ďalšom tým, prečo rovnaká zmluva bola podpísaná aj medzi svedkom a odporcom, nakoľko uvedené nebolo predmetom tohto konania.
Navrhovateľ po podaní odporu uviedol, že pôvodne boli medzi účastníkmi uzatvorené 4 zmluvy o pôžičke, tá štvrtá, rovnako ako prvá, dňa 2.4.2009 na sumu 3.980,- eur, ktorú sumu však odporca včas vrátil, preto zmluvu navrhovateľ roztrhal a v návrhu ju neuviedol. Uvedené tvrdenie však navrhovateľ nijako pred súdom nepreukázal, existenciu štvrtej zmluvy o pôžičke popreli ako odporca, tak aj svedok. Tvrdenie navrhovateľa preto súd považoval za vykonštruované, ničím nepodložené a nepreukázané. Ak by súd vychádzal z výpisov z účtu navrhovateľa vo VÚB, v čase uzatvorenia zmlúv navrhovateľ z účtu vybral celkovo sumu 13.500,- eur (z toho 3.000,- eur dňa 30.3.2009; 3.000,- eur dňa 4.3.2009; 2.600,- eur dňa 27.4.2009; 4.900,- eur dňa 27.4.2009). Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že sumy boli vybraté na 4 pôžičky vo výške 2.182,- eur, 3.980,- eur, 3.985,- eur a 7.077,- eur, teda spolu 17.224,- eur, pričom väčšiu časť peňazí mal aj doma. Uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal, rovnako aj samotné výbery nepreukazujú, že sa jedná práve o peniaze požičané odporcovi.
Vzhľadom na uvedené súd mal za preukázané, že v skutočnosti boli uzatvorené len 3 zmluvy o pôžičke, ktorých existenciu potvrdili obaja účastníci konania a to na sumy 2.182,- eur, 3.985,- eur a 7.077,- eur, teda spolu 13.244,- eur; pričom odporca uhradil navrhovateľovi sumy 2.182,- eur a 7.077,- eur po podaní návrhu, čo potvrdili obaja účastníci konania. Spornou zostala suma 3.985,- eur.
Súd mal výpoveďou svedka za preukázané, že túto sumu uhradil odporca navrhovateľovi ešte pred podaním návrhu, tak ako to uviedol odporca vo svojom odpore (podľa vyjadrenia svedka aj sám navrhovateľ uviedol, že sú s navrhovateľom navzájom vyporiadaní). Sám navrhovateľ potvrdil vrátenie sumy 3.980,- eur (jeho vyjadrenia aj vyjadrenia jeho právneho zástupcu uvádzali, že táto suma bola vrátená včas, neboli z nej žiadané samostatne úroky z omeškania) a keďže nepreukázal existenciu štvrtej zmluvy o pôžičke (a teda ani dátum vrátenia pôžičky), súd má za to, že sa jedná o tú istú sumu na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.4.2009, ktorú sumu mal odporca vrátiť do 29.4.2010. Keďže sám navrhovateľ nespochybnil včasné vrátenie sumy, súd má za to, že vrátenie tejto časti pôžičky nastalo včas a odporca sa nedostal do omeškania (odporca nevedel presne uviesť, kedy sumu vrátil) a teda z tejto sumy nie je možné priznať úroky z omeškania.
Svedkyňu V., manželku navrhovateľa, súd nevypočul, nakoľko aj keď ju navrhovateľ pôvodne navrhoval, na poslednom pojednávaní jej výsluch už nežiadal a právny zástupca uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, zároveň ani neuviedol, k akým skutočnostiam by mala byť vypočutá, keď zdôraznil, že nebola prítomná pri uzatváraní zmlúv s odporcom. Preto jej vypočutie súd nepovažoval za dôležité.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo; v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vzhľadom na uvedené vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný v časti úhrady istiny vo výške 2.182,- eur a 7.077,- eur aj spolu s príslušenstvom, ktoré sumy odporca uhradil až po podaní návrhu na súd. Pre správanie odporcu v dôsledku úhrady žalovaných súm navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť, avšak s poukazom na § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Naopak, odporca bol úspešný v časti žalovanej sumy 3.985,- eur.
Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný vo výške 69,91 %, odporca v 30,09 %.
Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne :
- odmena za 2 úkony právnej pomoci po á 287,14 eur za prevzatie a prípravu (13.9.2010), podanie návrhu (20.9.2010),
- odmena za 1 úkon právnej pomoci po á 253,94 eur za čiastočné späťvzatie zo dňa 1.10.2010,
- odmena za 1 úkon právnej pomoci po á 151,05 eur za čiastočné späťvzatie zo dňa 15.10.2010,
- odmena za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX po á 151, 05 eur,
- odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa X.X.XXXX (1/4 odmeny - vyhlásenie rozsudku) vo výške 57,- eur,
- odmena spolu 1.338,37 eur + 20 % DPH, t.j. 1.606,4 eur;
- režijný paušál za úkony v roku 2010 - 4 x 7,21 eur; v roku 2011 - 3 x 7,41 eur, spolu 51,07 eur + 20 % DPH, t.j. 61,28 eur;
- náhrada cestovného: 3 x cesta Šaľa - Galanta - Šaľa (v deň konania pojednávania), 3 x 26 km, spotreba 7,30 l/100 km, náhrada za 1 km 0,183 eura, pri cene PHM dňa 18.3.2011 vo výške 1,- euro, dňa XX.X.XXXX vo výške 1,30 eur a dňa X.X.XXXX vo výške 1,30 eur, spolu (spolu náhrada dňa XX.X.XXXX 6,66 eur, dňa 11.5.2011 7,23 eur a 1.6.2011 7,23 eur), spolu náhrada 21,11 eur + 20 % DPH, t.j. 25,33 eur;
- náhrad za stratu času: 3 x cesta Šaľa - Galanta - Šaľa (v deň konania pojednávania), 3 x dve začaté polhodiny, t.j. 3 x 2 x 12,35 eur (náhrada za začatú polhodinu), spolu 74,10 eur + 20 % DPH, t.j. 88,92 eur;
- súdny poplatok za návrh 245,63 eur (pôvodne bol uhradený vo výške 794,50 eur, po dvoch čiastočných späťvzatiach bol navrhovateľovi vrátený súdny poplatok vo výške 548,87 eur, t.j. zostal zaplatený súdny poplatok vo výške 245,63 eur).
Trovy konania tak spolu predstavujú sumu 2.027,21 eur. Pri zohľadnení úspechu a neúspechu v konaní, 69,91 %-ný úspech navrhovateľa v konaní zodpovedá trovám konania vo výške 1.417,22 eur a 30,09% neúspech navrhovateľa (resp. úspech odporcu) predstavuje trovy konania vo výške 609,99 eur. Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje priznanú náhradu trov konania vo výške 807,23 eur (1.417,22 eur - 609,99 eur). Vzhľadom k tomu súd priznal navrhovateľovi náhradu takto vyčíslených a vypočítaných trov konania. Trovy konania potom uložil odporcovi zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v
súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.