Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-23-2011.pdf
PDF · 109.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/23/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu M. E., U.. XX.X.XXXX, Š. Č.. XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1.) Košický samosprávny kraj, Košice, Maratónu mieru č. 1, 042 66 Košice, IČO: 35541016, 2.) Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Ostrovského č. 1, 042 66 Košice, IČO: 35555777, o zaplatenie 606,37 € s prísl., takto
rozhodol:
U r č u j e , že žalobca má za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 nárok na náhradu od žalovaného v 1. rade za užívanie pozemku o výmere 385 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 4708, k.ú. Rožňava, parcela KNE 1677/1 - orná pôda o celkovej výmere 1684 m2, z titulu vecného bremena vzniknutého na základe Zákona č. 66/2009 Z.z..
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť žalobcovi 606,37 EUR s 9 % úrokom z omeškania z mesačnej platby a to zo sumy 33,69 EUR od 1.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,69 EUR od 1.01.2011 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalobca zdôraznil, že na základe znaleckého posudku č. 103/2008, ktorý bol vypracovaný v predchádzajúcom súdnom spore, znalec určil výmeru pozemku zastavaného cestou vo výške 1155 m2 a určil aj náhradu za nájom vo výške 31,76 Sk/1m2. Podiel žalobcu na užívanom pozemku vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu predstavuje 385 m2 a náhrada za 1 m2 a za rok predstavuje 404,25 EUR a za žalované obdobie náhrada činí 606,37 EUR. Žalobca zdôraznil, že je podielovým spoluvlastníkom parcely KNE 1677/1 - orná pôda o výmere 1684 m2 v podiele 1/3-tina, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. A.. Za predchádzajúce obdobie užívania od 1.1.2009 do 30.6.2009 uzavrel so žalovanými súdny zmier, v ktorom sa zaviazali zaplatiť mu náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej časti pozemku vo výške 202,94 EUR (uznesenie 12C/25/2010 zo dňa 7.6.2010).
Súd v konaní vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby žalobcu, voči ktorému podal žalovaný v 1. rade odpor a poukázal na to, že dňom 1.1.2004 sa stal vlastníkom ciest II. a III. triedy a zároveň zriadil
rozpočtovú organizáciu - žalovaného v 2. rade, ktorý hospodári so zvereným majetkom. Poukázal na ustanovenie § 21 Zákona č. 523/2004 Z.z. ohľadom právomocí a kompetencií žalovaného v 2. rade. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa v období od 1.7.2009 do 31.12.2010 bezdôvodne obohatil užívaním spornej časti pozemku bez právneho titulu. Základným znakom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je získanie prospechu na úkor iného. Vybudovaním cesty bol zo strany štátu zabezpečovaný verejný záujem a užívateľom cesty nie je žalovaný v 1. rade ako vlastník cesty, ale účastníci cestnej premávky (verejnosť) a preto nie je možné tvrdiť, že prospech z užívania získal žalovaný v 1. rade, alebo žalovaný v 2. rade. Ďalej zdôraznil, že právnou úpravou podľa Zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo zo zákona vo verejnom záujme dňom 1.7.2009 v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Za zákonom zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je možné požadovať náhradu vo výške nájomného za zabratú časť pozemku, pretože sa o tento stav žalobca nepričinil. Žalovaný v 1. rade poukázal na zriaďovaciu listinu č. 5914/2010-RU16/40617, na základe ktorej žalovaný v 2. rade spravuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a tým aj pozemky, na ktorých sú tieto cesty postavené. Na základe § 6 ods. 3 Zákona 446/2001 Z.z. správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.
Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie. Uviedol, že žalovaný v 1. rade zriadil žalovaného v 2. rade ako samostatnú rozpočtovú organizáciu, kde po transformácii je žalovaný v 2. rade príspevkovou organizáciou a má právomoci na základe zriaďovacej listiny ako aj na základe Zákona č. 446/2001 Z.z.. Voči žalovanému v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko pozemok užíva od 1.9.2009 na základe právneho dôvodu, ktorý je daný na základe Zákona č. 66/2009 Z.z.. Za predchádzajúce obdobie bol uzavretý so žalobcom súdny zmier a bola vyplatená náhrada za bezdôvodné obohatenie, avšak od 1.7.2009 nie je možné použiť posudok č. 103/2008, nakoľko ten zisťoval nájomné pre výpočet bezdôvodného obohatenia a v súčasnej dobe je pozemok užívaný z právneho dôvodu. Mal zato, že účinnosťou Zákona 66/2009 Z.z. žalobca nemá nárok na náhradu za užívanie tohto pozemku, lebo je na ňom zriadené zákonné vecné bremeno, ktoré je bezodplatné.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z LV č. XXXX k.ú. A. vyplýva, že je tam zapísaná parcela KNE 1677/1 - orná pôda o výmere 1684 m2, kde vlastnícke právo pod B2 svedčí žalobcovi v podiele 1/3-tina.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava 12C/25/2010 vyplýva, že účastníci uzavreli súdny zmier ohľadom úhrady za užívanie spornej časti nehnuteľnosti od 1.1.2009 do 30.6.2009 vo výške 202,94 EUR.
Zo spisu Okresného súdu Rožňava 9C/19/2006 vyplýva, že súd rozsudkom zo dňa 17.3.2009 vo veci žalobcu M. E. proti žalovaným: 1.) Mesto Rožňava, 2.) Agrostav Rožňava a 3.) Správa ciest Košického samosprávneho kraja zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi 821,96 EUR a žalobu o 1.178,31 EUR zamietol a zastavil konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade. Na podané odvolanie žalobcu Krajský súd Košice zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi 1178,31 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.1.2004 do 31.12.2008 za užívanie časti parcely KNE 1677/1 o celkovej výmere 1155 m2 z čoho podiel žalobcu predstavuje 385 m2. V oboznamovanom spise bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý vypracoval posudok č. 1/2007 a dodatok č. 5/2008, z ktorého vyplýva, že ak za cestu (cestné teleso) sa považuje vozovka, krajnica a svah s rigolom, výmera zastavaná cestou II. triedy z pozemku 2168/17 činí 686 m2 a výmera zastavaná cestou II. triedy z pozemku 2160/8 činí 469 m2. Spolu to predstavuje výmeru 1155 m2.
Zo spisu Okresného súdu Rožňava 6C/104/2007, z rozsudku na č.l. 94 zo dňa 8.1.2009 vo veci žalobcu M. E. proti Správe ciest Košického samosprávneho kraja vyplýva, že súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely KNE 1677/1, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. A., za obdobie
od 2.12.2005 do 31.12.2007. Celkovo priznal žalobcovi podiel z výmery vo výške 382,89 EUR. V spise sa nachádza znalecký posudok č. 103/2008 od Ing. R. F., kde určil hodnotu a výšku nájmu na parcele 1677/1 a to sumou 31,76 Sk za 1 m2.
Zo spisu Okresného súdu Rožňava 12C/25/2010 vo veci žalobcu M. E. proti Košickému samosprávnemu kraju, Správe ciest Košického samosprávneho kraja vyplýva, že bol schválený súdny zmier uznesením zo dňa 7.6.2010 za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009 na sumu 202,94 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie 1/3-tiny výmery z parcely KNE 1677/1, na ktorej je cesta II. triedy č. 2/526.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu ohľadom nároku na náhradu za užívanie pozemku, čo do základu, je dôvodná a preto súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcu.
Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Rozsudok, ktorý rieši len otázku základu nároku a ponecháva pritom otázku rozsahu nároku ďalšiemu rozsudku sa nazýva medzitýmnym rozsudkom. Predpokladom použitia medzitýmneho rozsudku je deliteľnosť predmetu konania na dve zložky a to na základ a výšku.
V prejednávanej veci žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, nájmu alebo plnenia z iného dôvodu za obdobie 1.7.2009 do 31.12.2010 za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A. v časti výmery 385 m2.
Podľa § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať plody, veci a jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci a ktoré smeruje voči všetkým. Uvedené práva vlastníka platia pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu.
Podľa § 128 ods. 1,2 OZ:
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Obmedzením vlastníckeho práva treba rozumieť také úkony, ktoré smerujú buď k vyvlastneniu nehnuteľnosti alebo k zriadeniu vecného bremena. Vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva je prípustné len za splnenia prísnych podmienok a to: vo verejnom záujme, ktorý musí jestvovať konkrétne a v každom individuálnom prípade, účel vyvlastnenia, resp. obmedzenia vecným bremenom musí byť
v súlade s verejným záujmom, musí sa dodržať zásada subsidiarity a to, že účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou s obmedzovaným vlastníkom, musí sa tak stať len na základe zákona, účinky obmedzení môžu nastať len od okamihu vyvlastnenia resp. obmedzenia vecným bremenom a nie spätne a vždy a bezvýnimočne sa musí poskytnúť náhrada buď v peniazoch, resp. naturálne (výmenou a podobne).
Z ustanovenia § 128 ods. 2 OZ teda vyplýva, že okrem iných obmedzení môže byť vlastník obmedzený na základe zákona, aj zriadením vecného bremena na pozemku tak, ako je to aj v prejednávanej veci. Zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k takejto úprave nasledovne:
Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa § 2 citovaného zákona:
(1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1) vlastníkom stavby4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
(2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
(3) Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.
Podľa § 4 ods. 1,2 citovaného zákona:
(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení v prejednávanej veci možno konštatovať, že žalobca ako vlastník pozemku, ktorý je zastavaný stavbou a to cestnou komunikáciou, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, bol obmedzený v súlade s ustanovením § 128 ods. 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1,2 Zákona č. 66/2009 Z.z. tak, že vo verejnom záujme vzniklo vlastníkovi stavby dňom účinnosti zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Zákon uložil žalobcovi povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Zákon č. 66/2009 Z.z. neobsahuje právnu úpravu, ktorá by riešila náhradu v prospech vlastníka pozemku za zriadené vecné bremeno. Zákonná úprava teda nehovorí o tom, že vecné bremeno, by bolo zriadené bez náhrady a preto v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 OZ žalobca má právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 4 ods. 1 v poznámke č. 10 priamo odkazuje na ustanovenie § 151n až 151t Občianskeho zákonníka ohľadom právnej úpravy vecných bremien.
Podľa § 151n ods. 1,2,3 OZ:
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1,2,3 OZ:
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Účastníci právneho vzťahu z vecného bremena sa môžu dohodnúť aj na ďalších právach a povinnostiach. Môžu sa dohodnúť aj na cene vecného bremena. Vecné bremeno možno zriadiť ako odplatné a aj ako bezodplatné. Možno sa dohodnúť aj o uhrádzaní nákladov, ktoré sú spojené s výkonom vecného bremena.
Keďže Zákon č. 66/2009 Z.z. nerieši otázku náhrady, odplaty za vzniknuté vecné bremeno, účastníci mali možnosť medzi sebou dohodnúť túto náhradu. Napriek snahe žalobcu riešiť vzťahy ohľadom vlastníctva a užívacieho stavu v tom smere, že ponúkol nehnuteľnosť na odpredaj, resp. požadoval nájomné a v predchádzajúcich súdnych sporoch si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľností, vyvinul maximálnu snahu na urovnanie. Na druhej strane žalovaný ako vlastník stavby na cudzom pozemku doteraz nevyvinul žiadnu snahu na vysporiadanie tohto právneho vzťahu, ani po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 66/2009 Z.z. tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 tohto zákona. Podiel žalobcu v zastavanom pozemku predstavuje 385 m2, čo podľa § 3 ods. 3 písm. b) citovaného zákona by bolo možné riešiť formou finančnej náhrady vzhľadom na výmeru a navyše aj podľa § 3 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, nakoľko samotný žalobca má záujem o odpredaj svojho podielu. Tým by sa vyriešil vzťah medzi účastníkmi. Napriek tomu žalobca k takémuto riešeniu nepristúpil, nepodal návrh na začatie konania o nariadení pozemkových úprav napriek tomu, že toto konanie sa začína podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona na žiadosť vlastníka stavby. Žalovaný odmieta poskytnúť plnenie za užívanie spornej časti pozemku, z čoho možno vyvodiť záver, že konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ podľa ktorého: výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že má zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu ohľadom užívania pozemku žalobcu a z toho dôvodu nemusí za neho platiť náhradu. Navyše poukázal na to, že zriadil Správu ciest Košického samosprávneho kraja ako príspevkovú organizáciu, ktorá spravuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja a preto spravuje aj pozemky, na ktorých sú tieto cesty postavené. Paradoxne Správa ciest Košického samosprávneho kraja ako žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nakoľko vlastníkom stavby je žalovaný v 1. rade, teda jeho zriaďovateľ, ktorý má právo zodpovedajúce vecnému bremenu ohľadom užívania pozemku žalobcu.
Súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ako vlastník stavby a to ciest II. a III. triedy dňom účinnosti Zákona č. 66/2009 Z.z. má právo zodpovedajúce vecnému bremenu ohľadom držby a užívania pozemku pod stavbou, teda v prospech vlastníka stavby bolo zákonom zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu a preto súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je povinným subjektom, ktorý zodpovedá za náhradu žalobcovi za užívanie pozemku o výmere 385 m2 z titulu vecného bremena.
Žalobca si uplatnil náhradu vo výške nájomného, ktorá bola zistená v predchádzajúcich súdnych konaniach na základe znaleckého posudku č. 103/2008. Žalovaný nesúhlasí s takto určenou výškou z dôvodu, že vo veci sa nemôže jednať o nájomný vzťah, nakoľko zo zákona vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a takisto nemôže tu ísť ani o bezdôvodné obohatenie.
Súd dospel k záveru, že žalobca je v celom rozsahu obmedzený vo svojom práve, ako to má na mysli ustanovenie § 123 OZ, nakoľko pozemok nemôže využívať na žiadny účel, pretože je zastavaný stavbou a to cestou. Nemôže ho teda držať, akýmkoľvek spôsobom ho užívať, nemôže požívať z neho žiadne plody ani úžitky, nemôže s ním ani nakladať. Preto v súlade s ustanovením § 124 a v spojení s § 3 OZ výška náhrady za vecné bremeno by mala dosahovať výšku obvyklého nájmu, ktorý by mohol žalobca získať, ak by mohol pozemok nerušene užívať. Keďže posledný znalecký posudok je z roku 2008, v ďalšom konaní bude potrebné zisťovať výšku obvyklého nájmu, aký bol v období od 1.7.2009 do 31.12.2010, resp. výšku nároku na náhradu za vecné bremeno.
Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že doteraz vecné bremeno nebolo zapísané na LV a aj keď vzniklo zo zákona, žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 1 posledná veta a preto podľa § 151o ods. 1, posledná veta, na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 toto vecné bremeno nebolo zapísané v katastri (nie je zapísané ani ku dňu rozhodnutia súdu).
Súd dospel k záveru, že najprv rozhodne o základe nároku žalobcu, teda o tom, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za náhradu za vecné bremeno a po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku by súd doplnil dokazovanie ohľadom zisťovania výšky tejto náhrady v naznačenom smere. V konečnom rozsudku rozhodne aj o nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade a o trovách tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.