Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35T-171-2010.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/171/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Šenkára a členov senátu Bc. Marty Kratochvílovej a Ing. Valérie Hazdovej, v trestnej veci obžalovaného J. W. stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom 1. júna 2011, takto
rozhodol:
obžalovaný: J. W., nar. XX.X.XXXX v Ž., trvale bytom Y., ul. XX. K. XXX/XX, okres Ž., živnostník,
j e v i n n ý , ž e
dňa 12.07.2010 si ako podnikateľský subjekt J. W., IČO: XXXXXXXX, v Ž. v R. O., U. č. XXX objednal vo veľkosklade nápojov od podnikateľského subjektu N. Š., IČO:XXXXXXXX tovar - 20 ks 50 - litrových sudov 10 stupňového piva Ostravar, 10 sudov nealko nápoja Koffea, 26 fliaš alkoholických nápojov, objednaný tovar mu bol dodaný do podnikateľskej prevádzky U. na futbalovom ihrisku v Y., okr. Ž., prevzatý tovar sa zaviazal zaplatiť do 19.07.2010 podľa faktúry s tým, že ho zaplatí 17.07.2010 v hotovosti a nepredanú časť vráti, ale v skutočnosti nemal v úmysle zaň zaplatiť a ani nezaplatil napriek telefonickým výzvam a písomnej upomienke z 28.07.2010, čím spôsobil podnikateľskému subjektu N. Š., IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania Ž., R. Y. XXX/X, škodu vo výške 2 294,15 eur,
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o h o
o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 44 Tr. zák., súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 5 rokov s probačným dohľadom vykonávaným počas prvých dvoch rokov skúšobnej doby jedenkrát za 6 mesiacov probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Žilina počnúc právoplatnosťou rozsudku, neskôr prípadne podľa potreby probačného a mediačného úradníka, uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 34T/136/2010 z 1.3.2011 (právoplatný 1.3.2011), uložený mu za spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane - podnikateľskému subjektu N. Š., s miestom podnikania XXX XX Ž., R. Y. XXX/X, IČO: XXX XX XXX, škodu vo výške 2.294,15 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na Okresnom súde Žilina 12.11.2010 obžalobu pod sp. zn. X R. XXX/XX-X na obvineného J. W.N. pre skutok podrobne rozvedený vo výroku tohto rozsudku právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
V predmetnej trestnej veci tunajší súd vydal trestný rozkaz, č.k. 35T/171/2010-83 z 15.03.2011. Proti tomuto trestného rozkazu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote, odpor prokurátor v neprospech obvineného.
Pri vydávaní trestného rozkazu okresný súd vychádzal z odpisu z registra trestov zo 14.3.2011, z ktorého vyplývalo, že obžalovaný J. W. bol doposiaľ 4-krát súdne postihnutý, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Následne z odpisu z registra trestov zo 6.4.2011 okresný súd zistil, že v prípade odsúdenia obžalovaného bude pri prípadných úvahách súdu o treste prichádzať do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Preto s poukazom na ust. § 349 ods. 2 Tr. por. v kontexte s trestnou vecou vedenou na tunajšom súde pod sp.zn. 34T/136/2010 (pozn. vec bola prejednaná v senáte), prejednal predmetnú vec následne v senáte.
Okresný súd 27.4.2011 predbežne prejednal podanú obžalobu a nariadil v uvedenej veci hlavné pojednávanie na 1.6.2011.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a formou otázok zistil, či
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustil sa tohto skutku,
- bol poučený o svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku, rozumie tomu, že to čo spáchal je trestný čin,
- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu,
- dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal odpoveďou áno. Pretože súd nemal pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovaného pri odpovedaní na jednotlivo položené otázky, s doporučujúcim stanoviskom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo žalovaného skutku a v tejto časti nevykonával kontradiktórne hlavné pojednávanie.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o treste, v tejto časti vykonal súd dokazovanie správami týkajúcimi sa osoby obžalovaného, teda správou o povesti obžalovaného z miesta bydliska, správou Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, odpisom z registra trestov, správou probačného a mediačného úradníka vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp.zn. 34T/136/2010 a obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 34T/136/2010, a ako i pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3T/132/2010.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Z aktuálneho odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne postihnutý pre rôznu majetkovú trestnú činnosť. V štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol J. W. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 34T/136/2010 z 1.3.2011, právoplatným dňa 1.3.2011 za spáchanie zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby vo výmere 5 rokov, do 2.3.2016. Obžalovaný J. W. bol odsúdený tiež rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3T/132/2010 zo 7.3.2011, právoplatným dňa 7.3.2011 za spáchanie zločinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Tr. zák. a prečinu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. V tomto prípade okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému vzhľadom na jeho odsúdenie vo veci vedenej pod sp.zn. 34T/136/2010.
Zo správy Obvodného úradu Ž., odboru všeobecnej vnútornej správy zo 16.05.2011 súd zistil, že obžalovaný v evidencii priestupkov označeného úradu nemá od roku 2010 žiadny záznam. Zo správy obce Y. zo 16.05.2011 vyplynulo, že obžalovaný má v obci dobrú povesť. Zo správy probačného a mediačného úradníka súd zistil, že obžalovaný J. W. vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 34T/136/2010 sa prvýkrát dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi dňa 7.3.2011. Obžalovaný bol poučený o povinnostiach a obmedzeniach, ktoré mu vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 34T/136/2010. Ďalší termín probačného stretnutia má stanovený na deň 19.9.2011.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pri ukladaní trestu upravených v § 34 Tr. zák.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 44 Tr. zák. Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Špeciálne „postavenie“ súhrnného trestu spočíva v tom, že jeho účelom je postihnúť páchateľa za všetky zbiehajúce sa trestné činy. Jeho cieľom je, aby súhrnný trest vytvoril jednotu, akoby išlo o úhrnný trest, t.z., že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v prípade úhrnného trestu, t.j. ako keby sa o všetkých trestných činoch rozhodlo v jednom konaní (R 13/1968).
Tu sa žiada poznamenať, že obžalovaný sa teraz súdenej trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol v inej trestnej veci (pozn. vec vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 34T/136/2010) vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto pri úvahách súdu o ukladaní trestu obžalovanému, prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. o súhrnom treste. Zároveň však okresný súd uvádza, že bola tým i zároveň splnená podmienka na aplikáciu ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol teraz „posudzovaný“ tak ako keby sa o všetkých trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Keďže vo veci vedenej pod sp.zn. 34T/136/2010 bol odsúdený za spáchanie zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (pozn. trestná sadzba je 3 roky-10 rokov), bola tým splnená i podmienka na aplikáciu tzv. asperačnej zásady. Trestná sadzba pri jej aplikácii je tak u obžalovaného vyjadrená rozpätím od 8 rokov a dva mesiace až 13 rokov a 4 mesiace.
Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu súd v danom prípade vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. Zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 44 Tr. zák. Ako priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného zistená okolnosť uvedená v ust. § 37 písm. m) Tr. zák., teda že bol už za spáchanie trestných činov odsúdený. Tu sa žiada však poznamenať, že pri aplikácii asperačnej zásady by okresný súd i v prípade ukladania súhrnného trestu obžalovanému nebol v danom prípade aplikoval postup podľa ust. § 38 ods. 7 Tr. zák., teda nevychádzal by z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou ustanovenej trestnej sadzby pri určovaní základu na zníženie, resp. zvýšenie trestnej sadzby a následne z takto určeného základu vypočítal tretinu, ktorú by pripočítal k hornej hranici trestnej sadzby. Trestný zákon - § 41 ods. 2 v prvej vete za bodkočiarkou upravuje, že súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici, resp. nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby. Zákon tu teda výslovne uvádza (pozn. „takto určenej trestnej sadzby“) spôsob výpočtu trestnej sadzby pri aplikácii asperačnej (zostrujúcej) zásady, preto by nebolo možné v danom prípade použiť ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. Na druhej strane však okresný súd považoval za potrebné vyjadriť vo výroku o treste i existenciu priťažujúcej okolnosti, ktorú u obžalovaného zistil.
Okresný súd naviac uvádza nasledovné skutočnosti. Obžalovaný je kladne hodnotený v mieste svojho bydliska. Obžalovaný nemá od roku 2010 žiadny záznam v evidencii priestupkov. Na druhej strane obžalovaný bol však doposiaľ 6-krát súdne postihnutý (pozn. v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený). Možno i čiastočne súhlasiť s argumentmi okresného prokurátora, ktorý správne poznamenal v odôvodnení odvolania, že obžalovaný sa teraz súdenej trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že vedel, že je stíhaný v ďalších dvoch trestných veciach (veci vedené pod sp.zn. 34T/136/2010 a 3T/132/2010). Pri vzatí všetkých uvedených skutočností dospel však okresný súd k záveru, že obligatórne aplikovanie tzv. asperačnej (zostrujúcej zásady) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, nakoľko aplikácia tzv. asperačnej zásady je v posudzovanom prípade „vynútená“ aplikáciou ustanovenia o súhrnnom treste. Žiada sa poznamenať, že je potrebné robiť rozdiel medzi obžalovaným, ktorý je stíhaný za spáchanie aj prečinu aj zločinu v jednom konaní, oproti obžalovanému, ktorý sa k rovnakému posudzovaniu z hľadiska úvah o treste za jeho trestnú činnosť dostane prostredníctvom tzv. súhrnného trestu, ktorého základnou filozofiou je, že má byť a aj je pre páchateľa vždy priaznivejší. Súhrnný trest totiž postihuje páchateľa za všetky zbiehajúce sa trestné činy, a preto „jeden“ trest ako represívny prvok by mal túto okolnosť zohľadniť. Toto je i základný rozdiel pri uplatňovaní jednotlivých princípov kontinentálneho práva oproti tzv. anglo-americkému systému práva.
V uvedenej súvislosti okresný súd poukazuje tiež na nasledovné skutočnosti. V trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 34T/136/2010 bol obžalovaný J. W. odsúdený za spáchanie závažnejšej trestnej činnosti - zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., za spáchanie ktorého zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 10 rokov. V uvedenom konaní obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej strane škodu vo výške 31.299,38 Eur, a to oproti škode 2.294,15 Eur, ktorú svojim konaním spôsobil teraz súdenou trestnou činnosťou. Za uvedený trestný čin bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby vo výmere 5 rokov, do 2.3.2016. Takýto trest považoval za dostatočný i prokurátor, ktorý sa ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní 1.3.2011 vzdal práva na podanie odvolania. Tu sa žiada poznamenať, že ak teda prokurátor považoval za dostatočný takýto trest vo
veci 34T/136/2010 za tam uvedených okolností prípadu, nie je potom zrejmé, prečo prokurátor v teraz posudzovanom prípade navrhuje uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pri aplikácii tzv. asperačnej zásady. Okresný súd už len naviac uvádza, že i vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 3T/132/2010, v ktorej bol obžalovaný J. W. opäť súdený za závažnejšiu trestnú činnosť, a ktorou spôsobil niekoľkonásobne vyššiu škodu bol aplikovaný postup, ktorým súd podľa ust. § 44 tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko považoval trest uložený obžalovanému vo veci 34T/136/2010 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Pritom pri aplikácii tzv. asperačnej zásady by súd musel ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v totožnej asperačnej sadzbe. I v tomto prípade považoval prokurátor za dostatočné za nápravu páchateľa upustenie od uloženia súhrnného trestu, keď sa priamo na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sa potom okresný súd nestotožnil s argumentmi prokurátora v písomne podanom odvolaní.
Okresný súd preto vo vzťahu k obžalovanému upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti pokladal trest, ktorý bol obžalovanému uložený vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 34T/136/2010 za dostatočný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na dosiahnutie účelu trestu je postačujúce i upustenie od uloženia súhrnného trestu. Takýto výrok o treste považoval súd za zákonný a primeraný, napĺňajúci znaky individuálnej a generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody, súd pri určení výšky povinnosti na náhradu škody obžalovanému vychádzal z jeho vyhlásenia podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. por., keď obžalovaný výslovne uviedol, že: „cítim sa vinný zo skutku s tým, že celú škodu poškodenému uhradím“. Okresný súd tiež poukazuje na faktúru na č.l. 46 zo 14.7.2010 na sumu 2.294,15 Eur, ktorú pri svojom výsluchu predložil vyšetrovateľovi poškodený, a ktorá doposiaľ nebola obžalovaným uhradená.
S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.