Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-157-2009.pdf
PDF · 106.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/157/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
8C/157/2009 - 88
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Obec Súľov - Hradná so sídlom 013 52 Súľov - Hradná, IČO : 00 321 656 proti žalovanej : G.. P. S., nar. X.X.XXXX, bytom Q. T. X, F. XX, Česká republika, v konaní o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 24,90,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 12.8.2009 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.8.2009 sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parc. č. XXXX/X o výmere 2968 m2 v k. ú. X. - M.H.Y. tvorený dielmi 18 a 20 tak, ako sú vyznačené v geometrickom pláne na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom parc č. 1124/11, 1124/12, 1131/2, 1132/8, 1133/9, 1131/5, 1131/6, ktorý vyhotovil Tibor Meliš. Stred 39, Považská Bystrica, IČO : 35 227 184, č. 57/2009 zo dňa 15.3.2009, autorizačne overila Ing. Dagmar Luptovská dňa 16.3.2009 a je úradne overený Ing. Janou Šebeňovou dňa 6.4.2009 č. 112/09.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Okresný národný výbor - odbor výstavby v Žiline vyhovel žiadosti Miestneho národného výboru v Súľove - Hradná a vyvlastnil pre SSR MNV v Súľove - Hradná podľa geometrického plánu vyhotoveného strediskom geodézie pre okres Žilina č. 761-141-71 zo dňa 27.9.1971 stavebný pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 1 ha 55 ár, 89 m2 v k.ú. Súľov - Hradná. Nakoľko nebolo toto rozhodnutie ONV - odboru výstavby v Žiline zo dňa 5.4.1972 zapísané do evidencie nehnuteľností a to pravdepodobne z dôvodu, že vtedajšia úprava zameriavala v zásade celú činnosť zapisovania právnych vzťahov k nehnuteľnostiam iba na intravilán a osobitné časti extravilánu po založení katastra nehnuteľností v r. 1992, neboli v katastri nehnuteľností evidované zmeny k nehnuteľnostiam tak, ako bolo rozhodnuté uvedeným právoplatným rozhodnutím. Z toho dôvodu boli pozemky 1131/2, 1131/3 a 1133/5 zahrnuté do dedičského konania Dnot 100/98, D 722/98 a ich nadobúdateľom sa stala žalovaná G.. P. S..
Žalovaná si dala vyhotoviť geometrický plán na majetko - právne vyporiadanie p.č. 1124/5, 199/2, 1131/2,3 a 1133/5 č. 159/2006, ktorý vyhotovila Geometra Žilina, s.r.o. dňa 21.6.2006, autorizačne overil Ing. Milan Kubáň dňa 22.6.2006 a úradne overila Ing. Božena Havrancová dňa 24.7.2006, a ktorý bol do katastra nehnuteľností vložený na žiadosť R 123/2006 zápisom Gp 159/2006-147/06.
Žalobca dal vyhotoviť geometrický plán na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý vyhotovil Tibor Meliš, Stred 39, Považská Bystrica č. 57/2009 zo dňa 15.3.2009, v ktorom boli zaznamenané skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia ONV - odboru výstavby v Žiline zo dňa 5.4.1972 o vyvlastnení pozemkov. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že pozemok par. č. 1131/2 na geometrickom pláne zaznačený v dieloch 18 a 19 bol čiastočne, a to v diely 18 súčasťou predmetného rozhodnutia zo dňa 5.4.1972 o vyvlastnení pozemkov. Rovnako tak časť pozemku parc. č. 1131/3 na geometrickom pláne vyznačený v dieloch 4 a 20 v diely 20 bola súčasťou rozhodnutia ONV - odboru výstavby v Žiline zo dňa 5.4.1972 o vyvlastnení pozemkov.
Žalobca je aktívne legitimovaný v spore podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991Z.z.
Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dňa 4.10.2009 tak, že z opatrnosti namieta právoplatnosť značeného rozhodnutia bývalého ONM v Žiline zo dňa 5.4.1972, lebo žalobca o tom nepredložil žiaden dôkaz najmä nepreukázal, že rozhodnutie doručil jeho právnej predchodkyni N. M.. Tiež z opatrnosti namieta správnosť geometrického plánu Tibora Meliša č. 57/2009 a navrhuje, aby súd v prípade potreby sám určil súdneho znalca na vyjadrenie, či medzi vyvlastnené pozemky patrili naozaj žalované parcely a v akom rozsahu. Ako dôležité namieta, že N. M. zomrela v r. 1973 a v dedičskom konaní po nej vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Žiline č.k. D 1008/73-28 právoplatným 7.6.1976 sporné pozemky zdedil H. M. a tieto mal vo vlastníctve, minimálne v oprávnenej držbe až do svojej smrti, a po ňom tieto pozemky nadobudla ona - žalovaná ak jeho dedička. Teda hoci by aj došlo k vyvlastneniu sporných pozemkov, vlastníctvo nikdy neprešlo na iného a tieto mali vo vlastníctve minimálne v nepretržitej oprávnenej držbe od r. 1972. Ona poukazuje na dobromyseľnosť držby svojich predchodcov aj seba a na svoje nástupníctve po svojich predchodcoch pri plynutí vydržania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 12.1.2001 a 1.6.2011. Žalobca sa vytýčených termínov pojednávania nezúčastnil. Z pojednávania konaného dňa 12.1.2011 sa ospravedlnil ( faxovým podaním predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Martina Buriana práve dňa 12.1.2011 po tom, ako mu predvolanie bolo doručené 21.10.2010 ) a z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 1.6.2011 sa neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi.
Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 12.1.2011 skutkovo vypovedala tak, že vie, že diely 18 a 20 geometrického plánu predloženého žalobcom vychádzajú z pôvodného geometrického plánu, ale stavba, kvôli ktorej obec pozemky vyvlastňovala sa realizovala úplne inak, pritom jej podmienkou podľa stavebného povolenia bolo, že sa pôvodný geometrický plán dodrží bez akýchkoľvek zmien. Pokiaľ teda súčasný geodet vychádza z geometrického plánu z r. 1972, tak tento postup už nesedí. Ona bola ochotná s obcou jednať aj sa obrátila na komisiu ROEP, ale oni ju odbili s tým, že jej rodina nič nestratila. Fakticky pod predmetných 70-tych rokov to bolo v type vlastníctva, pri ktorom to patrilo jej rodine ( „ bolo moje“ ) a užívalo to JRD. Potom to ona zdedila po svojom strýkovi v 90-tych rokoch. V zobrazení pozemkov boli problémy. Prebehol ROEP a v r. 2006 jej bol vystavený LV s nižšou výmerou. Každopádne toto vlastníctvo bolo stále jej a ona vtedy zistila, že roh týchto jej pozemkov zasahuje do ihriska. Aj starosta vedel, že je to jej a keď iný človek chcel na tých pozemkoch stavať, tak ho odkázal práve na ňu - žalovanú, nech pozemky od nej odkúpi. Pri týchto činnostiach jej aj zničili vytyčovacie body, ktoré mala jasne zabetónované s výnimkou jedného zlomového bodu pod ihriskom. K užívaniu pozemkov v minulosti sa nevie vyjadriť, ona od r. 1962 bývala v Prahe. V predchádzajúcom období to užívalo JRD. V r. 1973
jej zomrela stará mama a v dedičskom rozhodnutí z r. 1976 sa uvádza, že vlastníctvo je v užívaní socialistickej organizácie bez bližšieho určenia čo to znamená. Uznáva, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo postavené ihrisko ale inak, ako bolo vymerané v geometrickom pláne. Namieta prístup miestneho orgánu a následne obce, lebo keď sa ďalej robili svahy a celé to oplotili, tak im zobrali z pozemkov viac ako mohli. Pokiaľ sa vo vyvlastňovacom rozhodnutí hovorí, že výplata bude uskutočnená do 30 dní, takáto výplata uskutočnená nebola. Po smrti jej starej mamy N. M. dedič H. M. bol jej brat a po ňom neskôr to v r. 1998 dedila ona - žalovaná. H. M. pozemky nepriamo užíval tak, že dostával výplatu z JRD:
Na pojednávaní konanom dňa1.6.2011 žalovaná opätovne namietala zmysluplnosť vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia a navyše argumentovala tým, že samotná obec ako správca dane od nej za predmetné nehnuteľnosti vyberal daň z nehnuteľností.
Z rozhodnutia ONV - odboru výstavby v Žiline č. Výst.-4802/1972-72 zo dňa 5.4.1972 súd zistil, že na požiadanie MNV v Súľove - Hradná pre účely výstavby športového ihriska boli vyvlastnené pozemky včítane pozemkov N. M. vo vl. 248 parc. č. 556/5 o výmere 5140 m2, vyvlastnila sa časť o výmere 208 m2, resp. vo vl. 248 parc. č. 556/6 o výmere 2867 m2, vyvlastnila sa časť o výmere 2760 m2.
Z rozhodnutia ONV v Žiline - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 14.1.1976 súd zistil, že za účelom výstavby športového ihriska v k.ú. Súľov - Hradná bola pôda vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Z rozhodnutia ŠN v Žiline č. D 1008/73-28 zo dňa 7.5.1976 súd zistil, že dedičom N. M., nar. 25.12.1880, zomrelej 20.7.1973 bol H. M., nar. 9.10.1924, ktorý mal povinnosť z nehnuteľností v úžitku socialistickej organizácie vyplatiť ustupujúcich dedičov Š. Š., B. M., Y. Q., G. M..
Z osvedčenia o dedičstve JUDr. Juliany Paškovej, notárky č. D 727/98, Dnot 100/98 zo dňa 30.3.1999 súd zistil, že dedičkou H. M., nar. 9.10.1924 zomrelého dňa 26.5.1998 na základe závetu poručiteľa, bola žalovaná. Predmetom dedičstva bola aj orná pôda vo vložke č. XXX parc. č. XXX/X - roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. 556/6 - roľa o výmere 2867 m2.
Podľa oznámenia Správy katastra Bytča voči žalovanej zo dňa 14.7.2006 výmera parc. č. XXX/X bola upravená z 4947 m2 na 4866 m2.
Podľa geometrického plánu spoločnosti Geometra Žilina s.r.o. č. 159/2006 ( čl. 18 - 21 ) pôvodné pozemky Pkn parc. č. 556/5 a 556/6 sa v novom stave stotožňujú s pozemkami parc. č. XXXX/X, XXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, resp. XXXX/X a ich vlastníkom je žalovaná.
Podľa geometrického plánu Ing. Tibora Meliša č. 57/2009 zo dňa 15.3.2009 ( čl. 22 - 28 ) pôvodný pozemok CKN parc. č. 1131/2 sa v novom stave stotožňuje v dieloch 18 a 20 s pozemkami parc. č. 1131/2 o výmere 2968 m2 a ich vlastníctvo k nemu je duplicitne zapísané na žalobcu a žalovanú.
Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Súľov - Hradná, čiastočného zo dňa 14.7.2006 ( čl. 72 spisu ) a podporne z informatívneho výpisu zo dňa 1.6.2011 ( čl. 82 spisu ) súd zistil, že zapísanou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X o výmere 4866 m2 je žalovaná.
Z platobných výmerov a poštových platobných poukážok v prílohovej obálke súdneho spisu predložených žalovanou súd zistil, že žalobca ako obec vyrubuje žalovanej počnúc kalendárnym rokom 1991 toho času až do r. 2010 daň z nehnuteľnosti, a túto žalovaná platí.
Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Súd zamietol žalobu, lebo žalobca nepreukázal, že by sa ujal držby na základe ním predloženého vyvlastňovacieho rozhodnutia z 5.4.1972. Predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zapísané do evidencie nehnuteľností, preto sa samotné nestalo právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva oprávneného z predmetného vyvlastnenia Slovenská Socialistická Republika - MNV v Súľove - Hradná. Do úvahy teda prichádzal ako titul nadobudnutia práve vydržanie zakotvené ako právny inštitút v našom právnom poriadku 1.4.1983, napokon podľa cit. ust. §134 ods. 1 OZ. Pre vznik vydržania sa vyžaduje dobromyseľná, nerušená držba a uplynutie vydržacej doby, teda predovšetkým držba faktická. Už na základe písomného vyjadrenia žalovanej a na základe jej argumentácie na pojednávaniach bolo ťažiskovo sporné, či na základe predloženého právneho titulu - vyvlastňovacieho rozhodnutia sa žalobca vôbec ujal držby a v akom rozsahu. Aj keď medzi stranami bolo nesporné, že na časti vyvlastňovaných pozemkov bolo postavená ihrisko, z výpovede žalovanej nevyplynulo, že žalobca užíva práve označené diely č. 18 a 20 podľa ním predloženého geometrického plánu. Pri neuznaní nároku v konaní bolo vecou dôkazného bremena žalobcu, aby popri identifikácii parciel doložil skutkový stav o faktický, teda o skutočnom užívaní tých častí pozemkov, ku ktorým žiada určiť svoje vlastníctvo. V tomto žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Samotný súd aj vykonal súčinnosť so Štátnym archívom v Bytči - Žilina ( čl. 55 a nasl. spisu ), výsledkom tejto súčinnosti bolo, že súd vôbec zaznamenal vyhotovenie predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia s vyznačenom doložkou právoplatnosti (č.l. 57), ale ďalším výsledkom súčinnosti bolo, že registratúra bývalého MNV v Súľove - Hradná nie je usporiadaná, je k písomnostiam v zmysle § 13 ods. 3 zák. č. 395/2002 Z.z. obmedzený prístup a nie je možné materiál dôkladne preskúmať.
Navyše v okolnostiach sporu žalovaná preukázala rozpor v skutkovom správaní na strane žalobcu, ktorý síce dňa 12.8.2009 doručil žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním, ale ako žalovaná preukázala, na pozemky žalovanej v príslušnej obci Súľov - Hradná sám ako správca dane, vyruboval žalovanej daň. Táto skutočnosť by podľa právneho názoru tunajšieho súdu bola navyše aj právnym dôvodom pre zamietnutie žaloby z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keby žalobcovi právne dôvody vydržania svedčali. V tomto prípade však súd zdôrazňuje, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie, že žalobca sa fakticky ujal držby. Túto dôkaznú núdzu týkajúcu sa preukázania prevzatia faktickej držby, resp. rozsahu prevzatia faktickej držby žalobca neprekonal. Za týchto okolností súd žalobu žalobcu zamietol.
Pokiaľ žalovaná z opatrnosti namietala aj nedostatok nadobudnutia právoplatnosti predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia nedoručením jej právnej predchodkyni N. M. a doložila správu, že sa nenachádzajú doklady o vyplatení finančných náhrad za nehnuteľnosti v súvislosti s výstavbou ihriska v obci Súľov- Hradná, súd by vychádzal z vyhotovenia tohto rozhodnutia s vyznačenou doložkou vykonateľnosti. Pokiaľ žalovaná tiež navrhla preskúmanie geometrického plánu Ing. Tibora Meliša predloženého žalobcom, identifikáciu parciel týmto geometrickým plánom súd považuje za hodnovernú. V týchto smeroch by bolo dokazovanie nadbytočné.
Pokiaľ samotná žalovaná argumentovala o nadobudnutí vlastníctva vydržaním na strane jej ako nástupkyni svojich právnych predchodcov N. M. a H. M., išlo zase o nadbytočný právny úsudok, pretože jej svedčí aktuálny zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, teda nemusí dokazovať nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania. Keby v tomto argumente žalovaná nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným dielom č. 18 a 20 uznala, dodatočne by jej zase nesvedčil právny titul, na základe ktorého by predmetné pozemky užívala dobromyseľne.
Súd priznal žalovanej podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP) ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania vo výške 24,90 Eur na základe spiatočného cestovného lístka predloženého na pojednávaní konanom dňa 12.1.2011, keď v tomto už ďalšie dôkazy nepredložila, ani ďalšie trovy ani v dodatočnej lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.