Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/94/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade G. J., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade D. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E., C. P.. X/X, obaja navrhovatelia zastúpení JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v Prievidzi, Nám. Slobody 22, proti odporcom: v 1. rade J. U., nar. X.X.XXXX, v 2. rade N. D.Á., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E., D. XX/X, obaja odporcovia zastúpení JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX stojacej na parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v kat. úz. E., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Prievidza v podiele 1/1.

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 648,70 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V konaní sa pôvodne navrhovateľ v 1. rade domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade určenia, že je vlastníkom garáže súp. č. XXXX stojacej na parcele č. XXX v k. ú. E.. Návrh zdôvodnil tým, že uvedenú garáž odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.8.1991 od M.. Z. E., pričom M.. E. túto garáž postavil na základe súhlasu vtedajšieho MNV. V roku 2004 na základe oznámenia M.. H., ktorého požiadal o právne usporiadanie nehnuteľnosti, zistil, že pozemok pod garážou je zapísaný na LV na odporcov v 1. a 2. rade. S odporcami sa skontaktoval s úmyslom odkúpiť od nich pozemok, títo mu ho však odmietli odpredať a vlastnícky si usporiadali vlastníctvo ku garáži oni. On od vlastníkov susedných garáží zistil, že pôvodné garáže boli vykúpené a asanované z dôvodu výstavby ČOV vodárňami. Vodárne si však kúpnu zmluvu nedali zapísať do katastra nehnuteľností. Odporcovia v 1. a 2. rade sa od výkupu garáží o garáž nezaujímali a postoj zmenili až po tom, čo sa s nimi on kontaktoval.

V konaní navrhovateľ dodal, že garáž odkúpil od M.. E.. V čase kúpy pracoval v zahraničí a preto kúpnu zmluvu s M.. E. spísala jeho manželka, ktorá mala zabezpečiť aj jej prevod. K tomu nedošlo, pretože M.. E. to odkladal alebo bol zaneprázdnený a preto sa tejto záležitosti ujal on, keď sa vrátil zo zahraničia. Kontaktoval Ing. H. a ten mu oznámil, že pozemok pod garážou je vedený na niekoho iného. Po tom, čo od odporcov chcel pozemok odkúpiť, títo od neho žiadali kľúče od garáže s odôvodnením, že garáž patrí im. On bol aj na vodárňach, aby mu vystavili potvrdenie, že boli vlastníkmi pozemku, povedali mu však, že nejaký papier dali ešte M.. E.. Navrhovateľ v 1. Rade uviedol, že po celý čas bol v presvedčení, že garáž mu patrí a to až do okamihu, keď dostal výzvu od advokátky odporcov na vydanie kľúčov s tým, že oni sú vlastníkmi garáže. Vlastníci susedných garáží ho ubezpečovali, že pôvodne stojaca garáž,

ktorá patrila odporcom, bolo zbúraná a na jej mieste si postavil novú M.. E.. Pokiaľ by tieto informácie nemal, nešiel by do sporu s odporcami.

V priebehu konania pristúpila do konania D. J., manželka navrhovateľa v 1. rade, ako navrhovateľka v 2. rade. V konaní uviedla, že ona vyplatila M.. E. peniaze za garáž a predaj garáže s ním dali aj na papier, pretože navrhovateľ v 1. rade v tom čase nebol doma. M.. E. jej aj ukázal, kde sa garáž nachádza. Kto garáž staval, nezisťovala, predpokladala, že ten, kto ju predával. Ona mala iba vyplatiť kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže, všetko ostatné dohodoval navrhovateľ v 1. rade. Uviedla, že po celý čas nemala pochybnosti o tom, že garáž patrí im s navrhovateľom v 1. rade, až kým nezačali spory s odporcami.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že garáž kúpili s odporkyňou v 2. rade od p. Š.. Raz boli predvolaní kvôli tomu, že garáže sa budú odkupovať, lebo budú zbúrané kvôli kanalizácii. On žiadnu kúpnu zmluvu nepodpisoval, v marci 1979 odišiel z Prievidze, garáž viac neužíval, 25 rokov do Prievidze neprišiel. Býval v Havířove, kde pracoval. Do Prievidze prišiel až v júli 2003. Tvrdil, že garáž, ktorú v súčasnosti užívajú navrhovatelia, je ich pôvodná garáž a p. E. si ju prisvojil, lebo vedel, že odchádza z Prievidze. Taktiež tvrdil, že zmluvu o predaji garáže nepodpisoval, pretože v tom čase nastupoval do práce v ČSM Stonava v Čechách. V súčasnosti za predmetnú garáž riadne platia aj predpísané dane.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že kúpu garáže od pôvodného vlastníka p. Š. vybavovala ona, garáž s odporcom v 1. rade riadne užívali. V neskoršom období boli predvolaní na MsÚ, kde im bolo oznámené, že garáže sa majú asanovať a bude sa tam robiť kanalizácia. Odporca v 1. rade vtedy aj niečo podpisoval. Kým v Prievidzi žili, garáž asanovaná nebola. Ona po rozvode s odporcom v 1. rade odišla bývať do Nitry, kde žila asi 15 rokov a do Prievidze sa vrátila v roku 2002. Garáž v tom čase nechala tak. Po návrate s odporcom v 1. rade vedeli, že majú garáž, ale nevedeli, kto ju užíva, dozvedeli sa to až od p. A.. Uviedla, že nevie o žiadnej zmluve, ktorou by garáž predávali a taktiež neobdržala žiadne peniaze za garáž. Garáž, ktorá je predmetom sporu, je podľa nej ich pôvodná garáž, na ktorej sú iba vymenené dvere a je nanovo okožovaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M.. Z. E., G. D., M.. J. D., N. A., G. C.N., N. S., M. D. a M. J., oboznámením obsahu Kúpno-predajnej zmluvy z 5.4.1979, súhlasu s výkupom garáže, oznámenia o výkupe nehnuteľností, žiadosti o preplatenie kúpnej ceny výpisu zo zápisnice rady MsNV v Prievidzi zo dňa 15.1.1985, dohody o odpredaji garáže zo 6.8.1991, rozhodnutia o pridelení súpisného čísla zo 17.5.2005, kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1972, LV č. XXXX kat. úz. E., rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 18.9.1984 č.k. -20, pracovnej zmluvy odporcu v 1. Rade zo dňa 5.4.1979, záznamu o vstupnom pohovore z 10.4.1979, platobných výmerov na daň z nehnuteľností za roky 2005 až 2009, fotodokumentácie navrhovateľov, zápisnice o prejednaní priestupku zo 7.3.2006, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. , ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpovedí navrhovateľov a svedka M.. Z. E. bolo zistené, že dňa 6.8.1991 uzavreli medzi sebou dohodu o odpredaji garáže v k. ú. E. na parcele č. XXX. Navrhovatelia za túto garáž vyplatili M.. E. ak majiteľovi garáže sumu 2.000,- DM. Ako kupujúci je v dohode uvedený navrhovateľ v 1. rade s tým, že dohodu podpísala navrhovateľka v 2. rade. Ako navrhovatelia uviedli, v tom čase bol navrhovateľ v 1. rade pracovne v zahraničí. Z výpovedí navrhovateľov vyplynulo, že kúpu garáže dohodol s Ing. E. navrhovateľ v 1. rade, navrhovateľka v 2. rade mu mala vyplatiť kúpnu cenu a prevziať kľúče od garáže. Následne navrhovatelia garáž riadne užívali. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí, nemal čas vybavovať veci okolo prepisu garáže, mala to zariadiť navrhovateľka v 2. rade, ale k tomu nedošlo. Preto až po tom, čo sa trvalo vrátil z Nemecka, požiadal M.. H. o právne usporiadanie garáže. Od neho sa dozvedel, že pozemok je vedený na iných vlastníkov. Preto sa snažil s odporcami dohodnúť o odpredaji pozemku, na čom sa nedohodli a následne ho žiadali o odovzdanie kľúčov od garáže s tým, že táto garáž patrí im. Z výpovedí navrhovateľov vyplýva, že až do doby, ako si odporcovia začali uplatňovať nárok na garáž, nemali pochybnosť o tom, že garáž im patrí a nerušene ju aj užívali.

Odporcovia v 1. a 2. rade v konaní tvrdili, že garáž, ktorú užívajú navrhovatelia, patrí im. Túto zakúpili na základe riadnej kúpnej zmluvy od p. Š.. Neskôr boli oboznámení s tým, že garáže sa majú asanovať kvôli výstavbe kanalizácie. Popreli však, že by uzavreli zmluvu o predaji garáže a že by im bola vyplatená kúpna cena. V nasledujúcom období sa rozviedli, odporca v 1. rade odišiel do Čiech a odporkyňa v 2. rade sa presťahovala do Nitry. Späť do Prievidze sa vrátili až v roku 2002 (odporkyňa v 2.rade) a v roku 2003 (odporca v 1. rade). O garáž sa začali zaujímať, ale nevedeli, kto ju užíva. Odporkyňa v 2. rade bola aj na Správe katastra, na MsÚ v Prievidzi im pridelili súpisné číslo a začali riadne platiť aj daň z nehnuteľností.

V konaní boli vypočutí aj svedkovia M.. Z. E., G. D., M.. J. D., N. A., G. C., N. S., M. D. N. M. J..

M.. Z. E. uviedol, že asi v roku 1984 bolo vyvolané stretnutie so zástupcami vodární a národného výboru, kde sa prejednávala možnosť zastavania plochy pri čističke odpadových vôd, kde boli asanované garáže. Vodárne dali stanovisko, že práce už boli ukončené a toto územie je možné zastavať. Potom v roku 1984 alebo 1985 dostal súhlas na postavenie garáže a spolu so synom v marci 1985 začal svojpomocne stavať garáž na mieste pôvodnej garáže, z ktorej sa zachovala časť základov a montážna jama, ktorá však bola zasypaná a poškodená. Keďže v roku 1987 začal stavať dom na opačnom konci mesta, táto garáž mu už nebola potrebná a rozhodol sa ju predať. Pán A. mu povedal, že pozná niekoho, kto má záujem o odkúpenie garáže. S navrhovateľom v 1. rade sa dohodol na predaji garáže za 2.000,- DM. V tom čase pracoval v Bratislave a nemal dostatok času na vybavovanie záležitostí s prepisom garáže a poveril tým p. E., ktorá mu povedala, že problém je v tom, že vodárne nedali riadne zaevidovať zmluvu o kúpe garáže.

Svedkovia G. D. a M.. J. D. uviedli, že pôvodná garáž odporcov v 1. a 2. rade bola s určitosťou zbúraná z dôvodu, že sa v tejto lokalite mal vybudovať kanalizačný zberač k čističke odpadových vôd. Jednou z garáží, ktoré boli zbúrané, bola aj garáž svedka G. D.. Obaja svedkovia uviedli, že na mieste pôvodnej garáže odporcov si určite postavil novú garáž M.. E., sami to videli. Svedok G. D. uviedol, že jeho garáž tiež bola zbúraná potom, čo ju od neho odkúpili vodárne a riadne mu bola vyplatená kúpna cena. V roku 1981 požiadal o povolenie znovu postaviť si garáž na mieste tej pôvodnej, čo mu bolo umožnené a garáž opäť vystaval. Z pôvodnej garáže mu zostali základy, poškodená betónová podlaha a montážna jama, ktorá bola zasypaná.

Z výpovede svedka N. A. bolo zistené, že v minulosti vlastnil garáž neďaleko tej, ktorú v súčasnosti užívajú navrhovatelia. S určitosťou preto vedel uviesť, že garáž, ktorá na tomto mieste stála pôvodne, bola zbúraná kvôli tomu, že tam viedlo potrubie kanalizácie. Zostali z nej len základy a po niekoľkých rokoch na týchto základoch postavil garáž p. E., ktorý ju potom predal navrhovateľovi. On vlastne spomenul navrhovateľovi v 1. rade, že p. E. garáž predáva.

Svedok G. C. potvrdil, že pôvodná garáž, na mieste ktorej stojí tá, čo užíva navrhovateľ, bola zbúraná, lebo sa popri garážach viedlo nejaké potrubie. To, že došlo k jej zbúraniu vie, pretože on má tiež v tomto rade garáž a dovidel na ňu. Neskôr tam bola postavená garáž nanovo, ale nevedel uviesť, kto ju staval.

Z výpovede svedka N. S. bolo zistené, že kládol potrubie v miestach, kde stojí garáž navrhovateľa. Uviedol, že pôvodná garáž, ktorá na tomto mieste stála, bola určite zbúraná.

Svedkyňa M. D. uviedla, že vlastnia garáž oproti tej, ktorú užíva navrhovateľ. Tvrdila, že pôvodná garáž stojaca na tomto mieste bola zbúraná, lebo sa tam robila kanalizácia a stroje sa tam nemohli dostať. Neskôr na jej mieste bola postavená nová garáž, kto ju však staval, uviesť nevedela. Po ukončení prác na kanalizácii odporkyni v 2. rade aj hovorila, aby si garáž postavili nanovo, ale ona uviedla, že im to nie je treba. Podľa nej z pôvodnej garáže po zbúraní zostal jeden múr zboku.

Svedok M. J., zať odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že po tom, čo sa asi v roku 1977 zoznámil s dcérou odporcov, chodievali okolo garáží na prechádzky smerom k letisku a ona mu ukázala, ktorá je ich garáž.

Takto spolu chodili na prechádzky asi do roku 2000. V týchto miestach sa robila kanalizácia asi v roku 1980 a nejaké garáže sa aj zbúrali, ale garáž, o ktorej sa dozvedel, že patrí manželkiným rodičom, podľa neho zbúraná nebola, kanalizácia viedla vedľa nej. Uviedol, že v neskoršom období niektoré garáže boli postavené nanovo.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1972 uzavretej vo forme notárskej zápisnice vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade odkúpili od predávajúcich G. Š.M. a J. Š. pozemok parc.č. T. XXXX v k.ú. E. o výmere 20 m2 a garáž ev. č. XX za kúpnu cenu 8.098,- Kčs. Zmluva bola dňa 4.10.1972 registrovaná Štátnym notárstvom v Prievidzi pod reg. č. I.504/72.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Podnikové riaditeľstvo Banská Bystrica a odporcom v 1. rade vyplýva, že odporca ako majiteľ garáže poradové č. XX na parc.č. XXXX/X v k. ú. E. túto garáž odpredal za 11.398,- Kčs. Z výpisu Knihy osvedčení Okresného úradu v Prievidzi, matričného úradu vyplýva, že zmluvu odporca v 1. rade podpísal dňa 5.4.1979 a podpis uznal za vlastný.

Listom zo dňa 17.4.1979 bol podnikovým riaditeľom Stredoslovenských vodární a kanalizácií daný pokyn na vyplatenie sumy 11.398,- Kčs na základe uzavretej kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica z 5.4.1979.

Dňa 5.5.1979 bola uzavretá dohoda medzi Stredoslovenskými stavbami Žilina závod 07 v Žiari nad Hronom a majiteľmi garáží, ktoré vykúpili Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR Banská Bystrica (medzi inými aj s odporcom v 1. rade), obsahom ktorej bol záväzok bývalých majiteľov garáží zbúrať do 20.5.1979 garáže a ak sa tak nestane, začnú vykonávať búracie práce Stredoslovenské stavby.

Listom zo dňa 8.9.1988 MsNV, odbor ÚPA v Prievidzi žiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie PR Banská Bystrica o zaregistrovanie kúpnych zmlúv uzavretých medzi vlastníkmi garáží v lokalite Čistiaca stanica v Prievidzi.

Z vyjadrenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica z 8.12.2009 vyplýva, že s poukazom na Výnos Ministerstva spravodlivosti č. 207/64-NS- OK z 19.5.1964 kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami PR Banská Bystrica nepodliehala registrácii na štátnom notárstve. Doklad o tom, že StVaK Banská Bystrica požiadala o zápis kúpnej zmluvy do evidencie nehnuteľností, v archíve spoločnosti nájdený nebol.

Z výpisu zo Zápisnice z 1. schôdzky Rady MsNV v Prievidzi zo dňa 15.1.1985 vyplýva, že Rada MsNV súhlasila s udelením výnimky z uznesenia R-MsNV č. 49 z 28.6.1977 na postavenie garáží pre M.. D. B. W.. bytom E., I. XX/X a Ing. Z. E., bytom E., I. XX/XX v lokalite Čistiaca stanica.

Dňa 6.8.1991 podpísali dohodu o odpredaji garáže v k. ú. E. parc.č. XXXX/XXX za 2.000,- DM M.. Z. E. ako predávajúci - majiteľ garáže a navrhovateľ v 1. rade ako kupujúci s tým, že dohodu za neho podpísala navrhovateľka v 2. rade.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností - parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a garáže súp. č. XXXX stojacej na tejto parcele sú odporcovia v 1. a 2. rade každý v podiele 1-ica. Zápis bol vykonaný na základe žiadosti odporcu v 1. rade zo dňa 1.6.2005, ako titul nadobudnutia je uvedené RI 504/72-vz6/73. Dňa 9.3.2010 odporkyňa v 2. rade uzavrela zmluvu o budúcej zmluve so Slovenskou správou ciest so sídlom v Bratislave. Predmetom zmluvy je dohoda o uzavretí kúpnej zmluvy týkajúcej sa garáže súp.č. XXXX na parc.č. XXX v k.ú. E. zapísanej na LV č. XXXX. V súvislosti s tým tunajší súd uznesením zo dňa 14.5.2010 č.k. -119 v spojení s uznesením KS v Trenčíne zo dňa 16.7.2010 č.k -132 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

odporcom v 1. a 2. rade uložil zákaz previesť vlastnícke právo k uvedenej garáži na tretie osoby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 12.4.2006 vydal Mestský úrad v Prievidzi potvrdenie, že garáž na parc.č. XXX v k.ú. E. má súpisné č. II. XXXX. Z platobných výmerov Mesta Prievidza predložených odporcami vyplýva, že odporkyni v 2. rade bola vyrubená daň z nehnuteľností - garáže a pozemku pod garážou za roky 2005-2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. bolo zistené, že odporcovia v1. a 2. rade v uvedenom konaní vystupovali ako navrhovatelia v 1. a 2. rade a domáhali sa voči navrhovateľovi v 1. rade ako odporcovi vypratania nehnuteľnosti - garáže súp. č. XXXX-X na parc.č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E.. Konanie vo veci bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu.

Z oznámenia M.. G. H. zo dňa 28.3.2011 bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade sa na neho v septembri 2004 obrátil so žiadosťou o pomoc pri vyporiadaní pozemku pod svojou garážou. Po prešetrení veci však zistil, že pozemok pod garážou je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Túto skutočnosť navrhovateľovi v 1. rade oznámil a poradil mu, aby vyhľadal pôvodných vlastníkov a dohodol sa s nimi na odkúpení výmery 20 m2. Má vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na pozemok nedošlo z titulu vysokej kúpnej ceny požadovanej predávajúcimi.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade je dôvodný. Navrhovatelia sa domáhali určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

- garáže v k. ú. E. na parc.č. XXX, ktorej bolo pridelené súp. č. XXXX. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa , súd sa najskôr zaoberal tým, či na strane navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetná garáž je na LV č. XXXX vlastnícky zapísaná na odporcov v 1. a 2. rade v podiele po 1-ci. Navrhovatelia však tvrdili, že vlastníkmi garáže sú oni, pretože túto garáž odkúpili od predchádzajúceho vlastníka M.. E. za 2.000,- DM. Bolo zistené, že s odporcami majú spory ohľadne užívania a vlastníctva garáže a títo voči nim viedli aj konanie o vypratanie predmetnej garáže. Okrem toho odporkyňa v 2. rade uzavrela aj zmluvu o budúcej zmluve týkajúcej sa budúceho predaja tejto garáže Slovenskej správe ciest. Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že navrhovatelia majú v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože bez takéhoto určenia by ich právne postavenie bolo neisté.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnícke právo odvodzovali od dohody o odkúpení garáže zo dňa 6.8.1991 uzavretej s M.. Z. E.. Táto zmluva však nemá náležitosti riadnej kúpnej zmluvy. Ako kupujúci je tu označený navrhovateľ v 1. rade, zmluvu však podpísala navrhovateľka v 2. rade, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by bola splnomocnená na jej uzavretie v mene navrhovateľa v 1. rade. Z dohody vyplýva, že predávajúci prevzal od kupujúceho dohodnutú sumu 2.000,- DM. V konaní bolo preukázané, že ku vkladu vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej garáži do katastra nehnuteľností nedošlo. Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že z titulu kúpy vlastníctvo ku garáži navrhovatelia nenadobudli.

Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade uzavreli dohodu o predaji garáže s M.. E. a tiež bolo preukázané, že skutočne došlo aj k vyplateniu dohodnutej kúpnej ceny. V konaní to potvrdil aj svedok E.. Otázku kúpy garáže s M.. E. dohodol navrhovateľ v 1. rade, ale vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí, navrhovateľku v 2. rade poveril, aby kúpnu cenu M.. E. ako majiteľovi garáže odovzdala a garáž od neho prevzala. Pri odovzdávaní kúpnej ceny - dňa 6.8.1991 - došlo aj ku spísaniu dohody o predaji garáže. Od tejto doby navrhovatelia

predmetnú garáž nerušene užívali v presvedčení, že sú jej vlastníkmi. Z výpovede navrhovateľa v 1. rade vyplynulo, že zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nebol vykonaný, pretože on bol dlhodobo z pracovných dôvodov preč, poveril tým manželku, ale k prepisu nedošlo, podľa neho z dôvodov na strane M.. E.. Po ukončení zamestnania v zahraničí sa ujal veci on sám, navštívil kanceláriu M.. H. a požiadal ho o zariadenie tejto záležitosti. On mu následne oznámil, že pozemok pod garážou je evidovaný na niekoho iného. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že po celý čas bol presvedčený, že garáž je jeho, problémy s pozemkom mali byť z dôvodu, že vodárne nedali zapísať k nemu svoje vlastníctvo. Taktiež navrhovateľka v 2. rade uviedla, že až do doby, kedy sa začali problémy s odporcami, jej ani nenapadlo, že by nemali byť vlastníkmi garáže. Z vyjadrenia M.. H. bolo zistené, že až niekedy v septembri 2004 sa na neho navrhovateľ v 1. rade obrátil so žiadosťou o pomoc pri vyporiadaní pozemku pod garážou. Vtedy zistil, že tento pozemok je vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Na základe toho sa s odporcami navrhovateľ v 1. rade skontaktoval kvôli odkúpeniu pozemku a od odporcov po 1-krát počul, že by garáž mala patriť im. Aj z vyjadrenia M. H. je zrejmé, že navrhovateľ v 1. rade nemal pochybnosť o svojom vlastníctve ku garáži, chcel si usporiadať vzťahy k pozemku. Navrhovatelia mali k dispozícii aj výpis zo zápisnice schôdzky Rady MsNV v Prievidzi z 15.1.1985, na ktorej bola povolená výnimka M.. E. k postaveniu garáže v lokalite Čistiaca stanica v Prievidzi. Aj na základe tohto dokladu považovali M.. E. za riadneho vlastníka garáže, ktorú od neho odkúpili.

Z uvedeného je zrejmé, že od 6.8.1991 navrhovatelia nerušene užívali predmetnú garáž ako svoju vlastnú a to až do jesene 2004, kedy po 1-krát odporcovia spochybnili ich vlastnícke právo. Od dohody o kúpe garáže, ku ktorej uzavretiu skutočne došlo, sa navrhovatelia stali oprávnenými držiteľmi tejto nehnuteľnosti. To, že nedošlo k perfektnej - teda platnej - kúpnej zmluve, nemalo podstatný vplyv na posudzovanie oprávnenosti držby. Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva vydržaním bol tento úkon okolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti navrhovateľov ako držiteľov. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu, v tomto prípade však sa o takúto formu nadobudnutia vlastníctva nejedná. Takéto stanovisko vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu SR (). Navrhovatelia ako dobromyseľní držitelia užívali nehnuteľnosť po dobu od 6.8.1991 až do jesene 2004, teda viac ako desať rokov. Z toho vyplýva, že predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži v zmysle ust. spĺňajú. Na základe týchto skutočností preto súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel a určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX stojacej na parc.č. XXX v k. ú. E. zapísanej na LV č. XXXX.

Navrhovatelia v konaní navrhovali vykonanie dôkazu - ohliadky na mieste samom za účasti svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Odporcovia zasa navrhovali vypočutie svedka J. Y. na potvrdenie toho, že pôvodná garáž zbúraná nebola. Takéto dôkazy však z hľadiska skúmania nadobudnutia vlastníctva ku garáži vydržaním nebolo potrebné vykonať a preto tieto dôkazy vykonané neboli.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Navrhovatelia mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 648,70 eur. Táto suma pozostáva zo súdneho poplatku za podaný návrh v sume 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eura, súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,- eur a trov právneho zastúpenia. Tieto trovy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 1.465,- Sk, t.j. spolu 2.930,- Sk, čo je 97,26 eura (prevzatie veci, podanie návrhu), 1 úkon po 53,49 eur (účasť na pojednávaní dňa 22.6.2009), 2 úkony po 55,49 eura (účasť na pojednávaní dňa 6.10.2010, 3.11.2010), 4 úkony po 28,50 eur (účasť na pojednávaní 16.2.2011, 9.5.2011 - zastupovanie 2 účastníkov - tarifná odmena znížená o 50%), 2 úkony po 27,75 eura (návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vyjadrenie k odvolaniu odporcov voči predbežnému opatreniu - odmena vo výške 1 za úkon), 2 úkony po 7,13 eur (účasť na vyhlásení rozsudku dňa 30.5.2011 - zastupovanie dvoch osôb - tarifná odmena vo výške 1 za úkon znížená o 50%), 2 x režijný paušál po 190,- Sk (380,- Sk, t.j. 12,61 eur), 1 x paušál po 6,95 eura, 4 x paušál po 7,21 eura, 3 x paušál po 7,41 eura. Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil aj nárok na odmenu z pojednávanie dňa 3.8.2008, takéto pojednávanie sa však neuskutočnilo, preto nebolo možné odmenu priznať. Súd tiež nepriznal odmenu za úkon „preštudovanie spisu na výzvu súdu 11.12.2009“, keďže súd vyzýval právneho zástupcu na preštudovanie spisu na jeho výslovnú žiadosť (čl. 79 spisu). Odmena nebola priznaná ani za „súhlas vstúpenia do konania Vašková“, pretože podľa názoru súdu nejde o úkon

právnej pomoci spadajúci pod vyhl. č Pri určení hodnoty tarifnej odmeny súd postupoval podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov podľa .