Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, zast. JUDr. Ladislav Buch, advokát, 026 01 Dolný Kubín, E. Hroboňovej 1391/42, proti odporcovi: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., B. XXX/X, zast. JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, Námestovo, Ul. Štefánikova 269/24, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 10.000,00 eur do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Okresný súd L. rozsudkom č. k. XC X/XXXX - XX zo dňa 21.10.2010 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia , 13 ods. 1 - 4 , SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe odvolania odporcu proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Ž. uznesením č. XCo XX/XXXX zo dňa 09.03.2011 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu potreby odstránenia rozpornosti súvisiacej s otcovstvom R.. Š. L. k synovi navrhovateľky W. W. ako aj vo vzťahu k obsahu správy Obce Lisková zo dňa 13.10.2010 s tým, že pri úvahách o výške nemajetkovej ujmy patriacej navrhovateľke je potrebné zohľadniť kvalitu sociálneho a citového spolužitia navrhovateľky s R.. Š. L., zohľadniť mieru unesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľky.

Zároveň Krajský súd v Ž. konštatoval, že protiprávnym činom odporcu bolo zasiahnuté do súkromného života navrhovateľky narušením jej rodinného vzťahu, ktorý tvorila s R.. Š. L., pričom samotné preukázanie zásahu do súkromného života fyzickej osoby nie je ešte samo o sebe dôvodom na priznanie relutárnej náhrady v zmysle ustanovenia . Toto ustanovenie predpokladá pre priznanie náhrady v peniazoch značnú mieru dotknutia osobnosti fyzickej osoby, keď morálne zadosťučinenie sa nejaví dostatočným. Podľa záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, v danom prípade ide o typické sporové konanie s dôkaznou povinnosťou navrhovateľky, aby preukázala skutkové okolnosti rozhodné pre vznik a výšku uplatneného nároku. Pre určenie výšky náhrady je však potrebné vyhodnotiť kvalitu spolužitia navrhovateľky a zosnulého R.. Š. L. so zohľadnením všetkých súvisiacich okolností, z ktorých potom možno vyvodiť, aký zásah do rodinného a súkromného života navrhovateľky vyvolal protiprávny úkon odporcu a od týchto zistení sa musí odvíjať výška priznanej nemajetkovej ujmy.

V ďalšom navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že maloletý W. W. je synom neb. Š. L., a to na základe rozsudku Okresného súdu L. č. k. XC XXX/XXXX - 51 zo dňa 18.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.07.2009, rozsudok bol vydaný na základe znaleckého posudku znalkyne L.. K. B. z odboru genetiky a analýza DNA č. X/XXXX. Konanie o určenie otcovstva sa skončilo neskôr než dedičské konanie po neb. Š. L., z toho dôvodu v rámci dedičského konania nevystupoval ako dedič jej maloletý syn W. ale samotná navrhovateľka a rodičia neb. Š. L.. S neb. R.. Š. L. žili v harmonickom zväzku, i keď neboli zosobášení, k šťastiu im nebol potrebný žiaden papier, nikdy túto vec neriešili a ani nemali potrebu riešiť takéto veci. Maloletý W. R.. Š. L. od svojho narodenia oslovoval otcom, dokonca aj starší syn z jej predchádzajúceho manželstva ho nazýval otcom, starší syn mal vo februári 17 rokov, študuje v 2. ročníku na Polytechnickej škole v L., mladší navštevuje 1. ročníka na Hotelovej akadémii v Y. W.. Navrhovateľka pracuje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni s príjmom 600 eur mesačne, uhrádza zo svojho príjmu inkasu 175 eur mesačne a spláca úver poskytnutý zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Je nesporné, že smrť, či už prirodzená alebo tragická je zásahom do bežného života blízkej osoby, nezakladá však automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, musia tu byť aj iné okolnosti preukázané, nielen samotné spolunažívanie navrhovateľky a jej druha, toto neznamená, že v prípade úmrtia druha je daný nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy, musí ísť o významné okolnosti, ktoré by spôsobili značnú ujmu v psychike, v prežívaní a v traume. Toto možno získať len posudkom znalca z odboru psychológie alebo psychiatrie, navrhovateľka svoj nárok odôvodňovala skôr charakterom majetkovým, akým je strata príjmu, strata auta, pričom neusporiadaním vzťahov biologického otca Š. L. k malol. W. W. došlo k situácii, že celé dedičstvo získala navrhovateľka, pričom pokiaľ by nebolo zatajené, že maloletý W. je synom neb. R.. Š. L., bol by prichádzal do úvahy ako jediný dedič zo zákona a nadobudol by celý majetok po svojom otcovi s tým, že družka, t. j. navrhovateľka by nededila. Takýmto podvodným spôsobom sa navrhovateľka zmocnila majetku otca W. W.. Nič nebránilo navrhovateľke, aby prerušila dedičské konanie po neb. Š. L., až do vyriešenia otázky určenia otcovstva k maloletému W. W.. Okrem toho neb. Š. L. nebol navrhovateľke nejakou ekonomickou oporou, nakoľko jeho príjem bol minimálny, aj z dedičského konania je nesporné, že si neplnil povinnosti voči daňovému úradu, keď ku dňu jeho smrti pohľadávka Daňového úradu v L. predstavovala 270.432,-Sk, takto vykonávané podnikanie sa muselo odraziť aj v spoločnom živote navrhovateľky s neb. Š. L. a nemohlo vnášať harmóniu do spoločného života, keď tu bola hrozba prípadnej exekúcie. V trestnom konaní bol odporcovi uložený podmienečný trest, zohľadnila sa miera zavinenia odporcu na tejto dopravnej nehode, zohľadňovala sa aj spoluvina poškodeného, ide o nedbanlivostný skutok.

Odporca na doplnenie uviedol, že nie je finančne schopný uhradiť požadované nároky navrhovateľke s tým, že jeho príjem predstavuje 650 eur mesačne, má úver na dom, ktorý bude splácať ďalších 20 rokov. Jeho manželka pracuje ako predavačka, zarobí 400 eur až 420 eur mesačne, majú tri deti, a to plnoletú dcéru, ktorá žije spolu s manželom a dvojročnou dcérkou v ich domácnosti, 22 ročný syn, ktorý začal študovať na vysokej škole, avšak štúdium zanechal z dôvodu nedostatku financií a pracuje v Bratislave a maloletý syn, ktorý končí 9. ročník základnej školy a bol prijatý na Gymnázium do G..

Svedok V. Y., starostka Obce Y. od roku 1995, uviedol, že navrhovateľku poznám, rovnako ako aj celú jej rodinu a taktiež rodinu z manželovej strany. Veľmi dobre poznal pána Š. L., ktorý bol od neho mladší, ale veľmi aktívny do futbalu, do ping-pongu, športovec a veľmi dobrý človek, z dobrej rodiny. Bol rád, keď sa spoznal s pani W., dali sa dohromady, kúpili rodinný dom, poprerábali ho a je to veľmi krásny dom. Ich spolužitie bolo harmonické, aj napriek tomu, že neboli zosobášení, okrem syna pani W., z jej predchádzajúceho manželstva, mali aj spoločného syna. Neb. Š. L. odmalička obidvoch chlapcov vodieval, všade s nimi chodil, venoval sa im, športu, veľmi dobre poznal aj rodičov pána L.. Pokiaľ ide o správu z Obce Y., ktorá je založená v spise na čl. 60, túto správu vypracoval svedok, podpis je jeho, do písomnej podoby tento list dala matrikárka pani S. Š.. List zo 07.10.2010 ako aj z 13.10.2010 písala matrikárka, pani Š.. List z 13.10.2010 napísal svedok na základe žiadosti pani W., ktorá ho požiadala o vypracovanie takejto správy ohľadne jej života s neb. Š. L.. Svedok veľmi dobre poznal pána L. s tým, že tento bol podnikateľ, nemal vedomosť o tom, že by mal podlžnosti voči štátu alebo iné podlžnosti. V uvedenej správe sú jeho myšlienky, vyjadrenie, všetko čo tu je uvedené, je pravdivé.

Ďalej sa súd opätovne oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT XX/XXXX ako aj XD XXX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu L. č.k. XT XX/XXXX - 245 zo dňa 27.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.4.2009 bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá dňa 3.4.2009 medzi obvineným V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., B. XXX/X a prokurátorkou Okresnej prokuratúry, podľa ktorej je V. K., nar. 28.8.1965 vinným, že dňa 30.6.2008 v čase o 19.15 hod. vykonával jazdu na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Cordoba EVČ: I. - XXX F., v smere od Banskej Bystrice na Ružomberok, kde v úseku cesty I./59 v 40 km za obcou Liptovská Osada v smere na Ružomberok v dôsledku nesprávneho prechádzania pred ním idúcich nákladných motorových vozidiel zn. IVECO EVČ: Z. - XXX L. a presne určeného kamiónu nezisteného evidenčného čísla, poľskej poznávacej značky, ohrozil oproti idúceho vodiča R.. Š. L., nar. XX.XX.XXXX, jazdiaceho na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf EVČ: L. - XXX F., ktorý sa v snahe vyhnúť sa zrážke dostal so svojim vozidlom mimo pevný okraj vozovky, kde sa s vozidlom dostal do šmyku, prešiel do protismeru a následne svojou pravou stranou vozidla narazil do nákladného vozidla zn. IVECO EVČ: Z. - XXX L., ktoré viedol v smere na Ružomberok R.. X. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. W. č. XX, Z., pričom R.. Š. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX, okres L., utrpel ťažké zranenia, následkom ktorých dňa 7.7.2008 o 16.02 hod. zomrel v Martinskej fakultnej nemocnici, teda iné vozidlo mu spôsobilo smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa , a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobu na 4 roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. S poukazom na bola poškodená F. W. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Z predloženého rodného listu (čl. 7, originál prílohová obálka z čl. 130) súd zistil, že W. W., nar. XX.X.XXXX je synom navrhovateľky a neb. R.. Š. L.. Okrem maloletého W. W. má navrhovateľka i syna z predchádzajúceho manželstva W. W., nar. X.X.XXXX (čl. 8).

Rozsudkom Okresného súdu L. č. k. XC XXX/XXXX - 51 zo dňa 18.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.07.2009 bolo určené, že neb. R.. Š. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX je otcom maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX matke F. W., nar. XX.XX.XXXX.

Osvedčením o dedičstve č. XD XXX/XXXX - 46, X. XXX/XXXX zo dňa 09.12.2008 bola schválená dedičská dohoda medzi dedičmi zo zákona v II. zákonnej skupine, a to V. L. (otec neb. R.. Š. L. v 1/3- tine), W. L. (matka neb. R.. Š. L. v 1/3-tine) a F. W., t. j. navrhovateľka ako spolužijúca osoba v 1/3- tine, podľa ktorej nadobúdateľkou predmetu dedičstva, ktorý tvoria aktíva aj pasíva je navrhovateľka v celosti na predmet dedičstva, bez záväzkov voči spoludedičom, ktorí jej odstúpili svoj dedičský podiel, bez nároku na finančný výplatok ako aj bez nároku voči spoludedičom na spoluúčasť pri úhrade pasív.

Podľa správy detskej lekárky W.. E. B. (čl. 81 - 82 spisu), syn navrhovateľky W. W., nar. X.X.XXXX ako aj syn navrhovateľky a neb. R.. Š. L. W. W., nar. XX.X.XXXX boli v dobe od júla 2008 pravidelne kontrolovaní, nakoľko po strate otca utrpeli výraznú psychickú traumu.

Podľa správy Obce Y. (čl. 79), neb. Š. L. mal trvalý pobyt na adrese Y. Č.. XXX, kde žil v spoločnej domácnosti s F. W., t.j. navrhovateľkou.

Podľa posudku Obce Y. (čl. 80) vyžiadaného navrhovateľkou, neb. R.. Š. L. žil od roku 1995 až do jeho smrti dňa 7.7.2008 v spoločnej domácnosti so svojou družkou F. W., ktorá sa starala o svoje dieťa z predchádzajúceho vzťahu a zo vzťahu s neb. R.. Š. L. mali ďalšie dieťa. Spoločne až do smrti R.. Š. L. sa starali o tieto deti. Nebohý Š. L. podnikal od roku 2002 v oblasti účtovníctva, neskôr podnikateľskú činnosť rozšíril aj o podnikanie v oblasti montáže plastových okien. Počas svojho spolunažívania so svojou družkou spoločne dokončili rekonštrukciu rodinného domu a jeho okolia. Napriek tomu, že neboli zosobášení, ich spolunažívanie po celú dobu bolo harmonické, bez akýchkoľvek problémov a nezhôd,

synovia žijúci s nimi v spoločnej domácnosti vnímali R.. Š. L. ako vlastného otca a bol pre nich všetkých, nazývali ho otcom. Od malička ich vodil do materskej školy, neskôr do základnej školy. Viedol ich k športu, chodil s nimi na tréningy, najskôr to bol hokej, neskôr sa chlapci venovali futbalu. Nakoľko matka detí pracovala v Ružomberku, jej druh sa po skončení vyučovania venoval chlapcom, pomáhal im s úlohami a so všetkým čo bolo potrebné v rámci školského vyučovania a domácich prác. Nebohý R.. Š. L. podnikal v spoločnom dome, zabezpečoval fungovanie celej domácnosti, najmä financovanie nákupov, príprava stravy a všetko potrebné. Počas víkendov chodievala celá rodina na spoločné dovolenky. Jednalo sa o usporiadanú rodinu, ktorá si v obci plnila všetky povinnosti ako sa na poriadnych občanov patrí, zúčastňovali sa všetkých podujatí, pokiaľ im to dovoľoval čas a neboli s nimi žiadne problémy.

Skutočnosti uvádzané vo vyššie uvedenom posudku Obce Y. potvrdil vo svojej výpovedi aj starosta Obce Y., V. Y., ktorý predmetnú správu vypracoval.

Podľa čl. 19. ods. 2 , má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 1. ods. 2 , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodnej zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa čl. 7. ods. 5 , medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 8. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s .

Vyššie citované ustanovenie zabezpečuje ochranu osobnosti každej fyzickej osoby formou všeobecnej úpravy, ktorá sa týka zabezpečenia ochrany osobnosti fyzickej osoby ako celku, uvádza príklad na niektoré jednotlivé typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby (život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy...), ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektmi s rovným právnym postavením. Občianskoprávna ochrana jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená iba na hodnoty výslovne uvedené v zákone.

Ustanovenie poukazuje na demonštratívny výpočet chránených zložiek osobnosti obsiahnutých v tomto ustanovení, popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia. Súčasťou súkromného života je aj život rodinný zahŕňajúci sociálne, morálne, kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými.

K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť rôznym spôsobom vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobností tvoriacich ich fyzickú a morálnu jednotu.

V súdenom prípade si navrhovateľka uplatnila voči odporcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku straty druha R.. Š. L. a zároveň otca maloletého syna W. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú ujmu vyčíslila na čiastku 10.000,00 eur.

Ako už bolo konštatované, vykonaným dokazovaním je nesporné, že k úmrtiu R.. Š. L. došlo v dôsledku dopravnej nehody zavinenej odporcom, pri ktorej utrpel R.. Š. L. ťažké zranenia, následkom ktorých dňa 7.7.2008 zomrel.

Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať a príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou.

Je nesporné, že odporca svojim protiprávnym konaním (prečin usmrtenia podľa , ) spôsobil navrhovateľke ako partnerke neb. Š.G. L. neodstrániteľnú, absolútnu ujmu - smrť. Už táto okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia, i keď je zrejmé, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť.

Vyššie citované ustanovenie zabezpečuje ochranu osobnosti každej fyzickej osoby formou všeobecnej úpravy, ktorá sa týka zabezpečenia ochrany osobnosti fyzickej osoby ako celku, uvádza príklad na niektoré jednotlivé typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby (život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy...), ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektmi s rovným právnym postavením. Občianskoprávna ochrana jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená iba na hodnoty výslovne uvedené v zákone.

Ustanovenie poukazuje na demonštratívny výpočet chránených zložiek osobnosti obsiahnutých v tomto ustanovení, popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia. Súčasťou súkromného života je aj život rodinný zahŕňajúci sociálne, morálne, kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými.

K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť rôznym spôsobom vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobností tvoriacich ich fyzickú a morálnu jednotu.

Úmrtím R.. Š. L. došlo k zásahu do emocionálnej sféry navrhovateľky, k neodvrátiteľnému mimoriadne významnému, veľmi citlivému a hlbokému zásahu do práva na ochranu jej súkromia a rodinného života, a to z dôvodu, že stratila druha, s ktorým (spolu s maloletými deťmi) tvorili plnohodnotne fungujúcu rodinu. Je nepochybné, že nečakaným šokujúcim úmrtím R.. Š. L. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, spočívajúceho v obmedzení jej súkromného a rodinného života, došlo k úmrtiu otca maloletého syna W. W., čím bola narušená celistvosť rodiny, následky tohto činu sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné.

Podľa názoru súdu ustanovenie poskytuje dostatočnú oporu pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalej za zásah do jej osobnosti usmrtením blízkej osoby. Navrhovateľka smrťou svojho druha utrpela citovú ujmu (citovou ujmou rozumieme prežívanie nepríjemných pocitov alebo neprežívanie citov príjemných, t.j. citovaná strata), stratila smrťou blízkej osoby jeho lásku a radosť s ním prežívanú. Bezpochyby ide o zásah do osobnostnej súkromnej sféry navrhovateľky, a je porovnateľným aspektom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Následky tohto zásahu do súkromia navrhovateľky sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľke vznikla, môže však (v peniazoch) aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu.

Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Ž. zo dňa 08.09.2010 sp. zn. XXCo XXX/XXXX ako aj zo dňa 09.03.2011 sp. zn. XCo XX/XXXX vyplýva, že strata člena rodiny je úplne neodčiniteľnou ujmou závažného a trvalého charakteru, ktorá postihuje ostatných členov rodiny a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je tak primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy však musí byť určená s prihliadnutím k okolnostiam daného prípadu.

Výpoveďou navrhovateľky v predmetnom konaní ako aj výsluchom svedka - starostu Obce Y., V. Y. bolo preukázané, že navrhovateľka s neb. Š. L. žili od roku 1995 v spoločnej domácnosti, ich spolužitie bolo harmonické.

Spoločne vychovávali syna navrhovateľky narodeného z jej predchádzajúceho manželstva, a to W. W., nar. X.X.XXXX ako aj syna pochádzajúceho zo vzťahu navrhovateľky a R.. Š. L., a to W. W., nar. XX.X.XXXX. Skutočnosť, že spolužitie navrhovateľky a Š. L. bolo rovnocenné so spolužitím v manželstve vyplýva i z ďalších dôkazov, podľa osvedčenia o dedičstve XD XXX/XXXX - 46 zo dňa 9.12.2008 ako dedičia zo zákona v II. zákonnej skupine prichádzajú do úvahy V. L. v jednej tretine (otec zomrelého Š. L.), W. L. v jednej tretine (matka zomrelého Š. L.) a navrhovateľka v jednej tretine ako spolužijúca osoba. Nadobúdateľkou celého predmetu dedičstva sa podľa dedičskej dohody stala práve navrhovateľka, bez záväzkov voči spoludedičom (rodičom nebohého Š. L.), ktorý jej odstúpili svoj dedičský podiel, bez nároku na finančný výplatok ako aj bez nároku voči spoludedičom na spoluúčasť pri uhradení pasív.

Je bez akýchkoľvek pochýb, že nečakaným šokujúcim úmrtím životného partnera navrhovateľky došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky spočívajúceho v obmedzení jej súkromného a rodinného života, keď žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa nemôže byť na mieste. Podľa , predpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch môže byť aj iný aspekt, než je tam uvedený (citované zákonné ustanovenie používa pojem „najmä), t.j. predpokladom môže byť i porovnateľný aspekt. Protiprávne konanie odporcu, ktorého dôsledkom bola smrť životného partnera navrhovateľky a ďalším dôsledkom je zásah do osobnostnej, súkromnej sféry navrhovateľky je takým z porovnateľných aspektov pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch, aký predpokladá. Následky tohto zásahu do súkromia navrhovateľky sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľke, poskytnutá v peniazoch, môže aspoň z časti prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Nemajetková ujma vyjadruje náhradu za utrpený stres, prežitú bolesť, nespravodlivosť, zdravotné problémy, atď.

Prežitú bolesť zo straty blízkej osoby, stres, citovú ujmu je ťažko preukázať, je nepochybné, že smrť životného partnera je udalosť, ktorá zvlášť citlivo zasiahne každého človeka a každý človek sa so stratou blízkej osoby vyrovnáva svojim spôsobom. To, ako sa človek dokáže vyrovnať so stratou blízkej osoby závisí od jeho povahy, od jeho osobnosti, pričom aj navrhovateľka sa s touto stratou musela vyrovnať, a pomôcť vyrovnať sa so stratou otca aj svojim deťom. To, že navrhovateľka nepreukázala svoje ťažké rozpoloženie a depresívne stavy potvrdením od lekára, nemôže byť na jej ujmu, pretože ako už bolo vyššie konštatované, každý človek sa vyrovnáva so stresujúcimi situáciami svojim spôsobom.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do

osobnosti človeka došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

Odporca protiprávnym konaním, dôsledkom ktorého bola smrť životného druha navrhovateľky, spôsobil navrhovateľke nenapraviteľnú citovú ujmu spočívajúcu v prežívanej bolesti a nepríjemných pocitov, ochudobnením v citovej sfére.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Judikatúra vzťahujúca sa na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, uznávajú v prípadoch, ktoré si to vyžadujú, spravodlivé zadosťučinenie, keďže Európsky súd pre ľudské práva uznáva bolesť, stres, obavy a frustráciu ako aspekty, ktoré sú dôvodom na odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy (prípad Kontrová v. Slovenská republika č. 7510/04 - v uvedenom prípade sťažovateľka argumentovala, že podľa ústavnej súdnej praxe a právnej teórie, úspešnosť žaloby na ochranu osobnosti je podmienená tým, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti a je potrebné preukázať vzniknutú ujmu, a práve preto z dôvodu nemožnosti preukázania takejto ujmy, žaloba o ochranu osobnosti v jej situácii, nebola dostupný prostriedkom nápravy, Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že odškodnenie za nemajetkovú ujmu prameniacu z porušenia zásady by malo byť dostupné ako jeden z možných prostriedkov nápravy, priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmy uskutočniac odhad na spravodlivom základe).

S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby nie je možné vyčísliť v peniazoch, za prežitú citovú ujmu, zásah do osobnostnej súkromnej sféry navrhovateľov je však možné určiť úvahou, odhadom na spravodlivom základe, aspoň primerané zadosťučinenie v peniazoch, pričom súd je toho názoru, že priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur je opodstatnené, vzhľadom na prežitú bolesť, stres, útrapy, citovú ujmu s tým, že strata v tejto oblasti je nenapraviteľná. Je logické, že prežitú bolesť, stres, útrapy a citovú ujmu nie je možné preukázať, ide o subjektívne pocity odohrávajúce sa v každom človeku, tieto nie je možné vyhodnotiť s odstupom času ani znaleckým dokazovaním, je nepochybné, že uvedené pocity navrhovateľka prežila, bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania je možné v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva priznať navrhovateľke nemajetkovú ujmu odhadom na spravodlivom základe. Požadovaný nárok vo výške 10.000 eur je primeraný, s prihliadnutím na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti životného partnera - R.. Š. L., ako aj s prihliadnutím na to, že išlo o nedbanlivostný prečin, kedy nebolo v úmysle odporcu konať takým spôsobom, tým je zabezpečená aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zároveň súd s poukazom na rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).