Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-325-2009.pdf
PDF · 102.46 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/325/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Simon & Werner GmbH., Hafenstraße 22, 654 32 Flörsheim am Main - Postfach 11 60, Nemecko, zast. Dr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: ACROPOLITA, s.r.o., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 35 825 898, o splnenie povinnosti, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 11,19 % ročne zo sumy 913,75 € od 13.09.2008 do 02.12.2008, ako aj sumu 140,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,19% ročne zo sumy 140,50 € od 22.11.2008 do 31.12.2008 s úrokom z omeškania vo výške 9,62% ročne zo sumy 140,50 € od 01.01.2009 do 30.06.2009 úrokom z omeškania vo výške 8,12% ročne zo sumy 140,50 € od 01.07.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku úroku z omeškania súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vo výške 260,56 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.07.2009 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutiam ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie neuhradených úrokov z omeškania vo výške 13,25% z dlžnej sumy 913,75 € od 13.09.2008 do 02.12.2008 a čiastku 140,50 € ako ďalšie náklady s 11,75% - ným ročným úrokom z omeškania od 21.11.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj nárok žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanému na základe jeho objednávky dodal tovar v hodnote 913,75 € za čo mu dňa 13.08.2008 vystavil faktúru so splatnosťou 30 dní. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti zaslal žalobca cestou advokátskej kancelárie so sídlom v Nemecku výzvu na zaplatenie, čím mu vznikli ďalšie náklady za zaslanú výzvu na zaplatenie vo výške 140,50 €.
Žalovaný po lehote splatnosti, dňa 02.12.2008 uhradil istinu avšak neuhradené zostali úroky z omeškania a náklady spojené s výzvou na zaplatenie vo výške 140,50 €.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 14.10.2009 v ktorom uviedol, že vystavenú faktúru za dodaný tovar žalovanému riade a včas uhradil, namietol uplatňovanú výšku a právny dôvod úrokov z omeškania a poukázal na skutočnosť, že žalobca si nárok na zaplatenie
nákladov vo výške 140,50 € za predžalobnú výzvu neuplatnil v súlade s planým právom, s tým, že medzi žalovaným a advokátom v Nemeckej spolkovej republike neexistuje žiaden právny vzťah a taktiež v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11 júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu čl. 29 sa trovy právneho zastúpenia určujú v súlade s vnútroštátnym právom krajiny, kde boli uplatnené. V súlade s predpismi planými v Slovenskej republike si advokát môže žiadať odmenu od svojho klienta ktorého zastupoval a následne súd môže účastníkovi úspešnému v konaní priznať náhradu vzniknutých trov konania. Výška a spôsob výpočtu sú presne stanovené v príslušných právnych predpisoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému ním objednaný tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal a za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému dňa 13.08.2008 faktúru na sumu 913,75 € so splatnosťou 30 dní s tým, že v prípade zaplatenia do 14 dní mal žalovaný nárok na skonto (zľavu) 2%. Žalovaný uhradil dlžnú sumu dňa 02.12.2008, teda po lehote splatnosti, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 13,25% ročne z dlžnej sumy od 13.09.2008 do 02.12.2008.
Nakoľko bol žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, zaslal žalobca žalovanému výzvu zo dňa 21.11.2008 prostredníctvom advokátskej kancelárie so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, ktorou ho vyzval na zaplatenie splatnej pohľadávky vo výške 913,75 € spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými na sumu 22,91 € a nákladov za predsúdnu upomienku, za ktorú si vyúčtoval 140,50 € z toho 10,-€ za upomienku, paušálne výdavky vo výške 20,- € a 1,3 obchodného poplatku vo výške 110,50 €. Zo sumy 140,50 € ktorá prislúchala k predsúdnej upomienke požadoval žalobca úrok z omeškania vo výške 11,75% ročne od 21.11.2008 do zaplatenia.
Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2010 súd uznesením pripustil zmenu petitu v časti výšky úroku z omeškania v znení: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 11,19% ročne zo sumy 913,75 € od 13.09.2008 do 02.12.2008 a sumu 140,50 € s úrokom z omeškania ročne vo výške 11,19% ročne od 21.11.2008 do 31.12.2008 vo výške 9,62 % ročne od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 8,12% ročne zo sumy 140,50 € od 01.07.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2011 upravil žalobca svoj návrh v časti začatia omeškania zo sumy 140,50 € a to tak, že požaduje úrok z omeškania od 22.11.2008, t.j. deň nasledujúci po doručení výzvy a nie ako bolo pôvodne požadované od 21.11.2008. V tejto časti zobral žalobca svoj návrh späť v ostatnom zostal jeho návrh nezmenený.
Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a k omeškaniu s úhradou faktúry uviedol, že po vzájomnej telefonickej dohode zamestnancov, za žalovaného komunikovala p. Jana Galambošová došlo k predĺženiu lehoty splatnosti a žalovanému nebola zaslaná žiadna výzva na zaplatenie po údajnom termíne splatnosti faktúr. Podľa žalovaného bola faktúra značne neurčitá nakoľko obsahovala 2 dátumy.
Žalovaný namietol žalovanú sumu vo výške 140,50 €, vyúčtované žalobcom ako trovy konania vzniknuté za predsúdnu upomienku zaslané advokátom z Nemeckej spolkovej republiky, nakoľko podľa názoru žalovaného sa v danom prípade nepoužije nemecké právo ale právo slovenské. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v súlade s čl. 26 - výhrada verejného poriadku Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11 júla 2007 ( RÍM II), na základe ktorého, ustanovenia nemeckého práva o tom, že
odmena advokáta je súčasťou pohľadávky bez ohľadu na jej uznanie súdom sú vo vzájomnom rozpore s verejným poriadkom SR. Žalovaný namietol aj tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie upomienky žalovanému.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa § 10 ods.2 písm. a) citovaného zákona vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú: kúpne zmluvy a zmluvy o dielo právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.
Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych obchodných veciach.
Podľa čl. 4 bodu 1 písm. a) Nariadenia č. 593/2008, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
Podľa čl. 12 bodu 1 písm. c) Nariadenia č. 593/2008, rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä: v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov.
Podľa § 280 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, ak poruší dlžník povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu, môže veriteľ požadovať náhradu škody vzniknutej týmto porušením. Toto neplatí v prípade ak za porušenie povinnosti dlžník nezodpovedá.
Náhradu škody z dôvodu omeškania s plnením môže veriteľ požadovať iba pokiaľ sú splnené ďalšie v § 286 uvedené podmienky.
Podľa § 286 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, ak dlžník na základe upomienky veriteľa, ktorá nasleduje po vzniku splatnosti, neplní, dostáva sa upomienkou do omeškania. Rovnaké účinky ako upomienka má podanie žaloby na plnenie ako aj doručenie platobného príkazu v konaní o vydanie platobného príkazu.
Upomienka sa nevyžaduje, ak, je čas na plnenie určený podľa kalendára; má plneniu predchádzať nejaká udalosť a primeraný čas na plnenie je určený tak, že sa dá počnúc udalosťou vypočítať podľa kalendára; dlžník plnenie vážne a s konečnou platnosťou odmietne; je pri zvážení vzájomných záujmov z osobitných dôvodov odôvodnený okamžitý vznik omeškania.
Podľa § 288 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, peňažný dlh sa počas omeškania úročí. Ročná sadzba úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba.
Pri právnych úkonoch, ktorých účastníkom nebol spotrebiteľ, je úroková sadzba za odplatné pohľadávky o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba.
Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, je Nemecká spolková banka povinná uverejniť aktuálny stav základnej úrokovej sadzby v spolkovom vestníku.
Podľa § 249 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, kto je povinný nahradiť škodu, musí vytvoriť stav, ktorý by jestvoval, ak by sa stav zaväzujúci k náhrade nebol býval nastal.
Podľa § 433 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, kúpnou zmluvou sa predávajúci veci zaväzuje odovzdať vec kupujúcemu a previesť vlastnícke právo k veci. Predávajúci je povinný obstarať vec kupujúcemu bez vecných a právnych vád.
Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpu cenu a kupovanú vec prevziať.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona o odmenách advokátov, platného v Nemeckej spolkovej republike (RVG), ak sa poplatky spravujú podľa hodnoty predmetu konania, predstavuje poplatok pri hodnote predmetu konania do 300,- € 25,- €. Poplatok sa zvýši pri hodnote sporu do 1.500,-€ za každých ďalších začatých 300,- € o 20,- €.
Najnižšia výška poplatku je 10,- €.
Keďže v predmetnom konaní vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť , so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, ide v tomto konaní o právny vzťah s cudzím prvkom a účastníci si medzi sebou nezvolili rozhodné právo, vychádzal súd pri určení rozhodného práva podľa čl. 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ( ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a v uvedenom prípade aplikoval predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky.
Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 09.07.2010 na otázku položenú súdom, či akceptuje preloženie listinných dokladov (nemeckého Občianskeho zákonníka a zákona o advokácii), v znení v akom boli zaslané a preložené žalobcom uviedol, že akceptuje úplné a platné znenie právnych predpisov Nemeckej spolkovej republiky, ktoré sú podstatné pre posúdenie predmetného prípadu.
Súd sa s návrhom žalovaného, aby pre posúdenie rozhodného práva použil nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 864/2007 (Rím II) o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky spolu s aplikovaním čl. 26 - výhrada verejného poriadku vysporiadal, tak, že v predmetnom konaní túto zásadu neuplatnil, jednak preto, že postupoval podľa Nariadenia Rím I týkajúci sa zmluvných záväzkov a taktiež preto, že aplikovaním nemeckého práva nedošlo k porušeniu základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko ustanovenia týkajúce sa náhrady škody a odmeny advokáta sú principiálne zhodné.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar, za dodanie ktorého mu vystavil faktúru vo výške 913,75 € so splatnosťou 30 dní, t.j. 13.09.2008. Žalovaný dlžnú sumu uhradil až dňa 02.12.2008, t.j. po lehote splatnosti, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného bolo medzi účastníkmi dohodnutý odklad splatnosti faktúry. Toto tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a preto naň súd neprihliadal.
Nakoľko žalovaný meškal s úhradou faktúry, zaslal žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie so sídlom v Nemecku predžalobnú výzvu zo dňa 21.11.2008, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu s nákladmi vzniknutými za zaslanie tejto predžalobnej výzvy, ktoré boli vyčíslené na 140,50 €. Náklady vzniknuté uplatnením pohľadávky, t.j, zaslaním výzvy na zaplatenie sa v nemeckom
práve označujú ako škoda z omeškania a v súlade s § 286 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, je odporca ju povinný ako škodu vzniknutú omeškaním uhradiť.
Tieto náklady boli vyúčtované v súlade s § 13 ods. 1 a 2 zákona o odmenách advokátov, platného v Nemeckej spolkovej republike (RVG) a to nasledovným spôsobom. Podľa § 13 ods. 2 zákona o odmenách advokátov, platného v Nemeckej spolkovej republike je najnižšia výška poplatku 10,- €. Pri hodnote sporu 917,- € je za 300,-€ odmena 25,-€ a tá sa následne zvyšuje o 20,-€ za každých aj začatých 300,-€; t.j. 25,-€ za prvých 300,- € + 20,-€ za ďalších 300,-€ + 20,-€ za nasledujúcich 300,-€ ( 900,- € ) a 20,-€ za každých aj začatých 300,-€ (25+20+20+20= 85,-€), následne sa tento poplatok násobí koeficientom z rozsahu medzi 0,2 - 2,5 podľa položky 2300 VV RVG, podľa ktorého obchodný poplatok vo výške viac ako 1,3 možno požadovať len za rozsiahlu a komplikovanú činnosť. K výslednej sume sa pripočítal paušál výdavkov podľa položky 7002 VV RVG, ktorý je vo výške 20% poplatkov, max. vo výške vo výške 20,-€, ( 10 + 110,50 + 20 = 140,50 €).
Tým, že žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti, t.j. do 13.09.2008 a predĺženie doby splatnosti nebolo žiadnym spôsobom preukázané, dostal sa do omeškania a preto ho súd zaviazal na zaplatenie istiny spolu s úrokom s omeškania v súlade s § 288 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, tzn. na úrok z omeškania vo výške 11,19% ročne z dlžnej sumy od 13.09.2008 do zaplatenia.
V časti týkajúcej sa vzniknutej škody z omeškania, t.j. nákladov v sume 140,50€ vzniknutých zaslaním výzvy na zaplatenie cestou nemeckej advokátskej kancelárie, má súd za preukázaný spôsob výpočtu výšky odmeny a nárok žalovaného na uhradenie vzniknutej sumy titulom škody z omeškania a tým aj nárok na úroky z omeškania zo vzniknutej škody. Doručenie výzvy na zaplatenie preukázal žalobca potvrdením o doručení faxu (čl. 112), ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.11.2008 o 14:36 hod.
Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 140,50 € spolu s úrokom z omeškania tak ako bol upravený na pojednávaní dňa 29.06.2010 a následne dňa 09.06.2011 v súlade s § 288 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemeckej spolkovej republiky, a to od 22.11.2008 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania od 21.11.2008 súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu v celkovej výške 260,56 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 244,06 €.
Podľa § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 244,06 € a to za 8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní - tarifa za úkon 18,26 € + 20% DPH; režijný paušál 3 x 6,95 €, 3x 7,21 € a 2 x 7,41€ t. j. všetko spolu s 20% DPH 244,06 €.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za 3 úkony právnej služby a to za predžalobnú výzvu, nakoľko išlo o úkon vykonaný pred začatím konania a za podania na súd- zmena petitu, doplnenie podkladov a spôsob výpočtu odmeny advokáta, nakoľko k zmene petitu došlo z dôvodu potreby zosúladenia výšky úroku so zákonom a podanie týkajúce sa spôsobu výpočtu odmeny bolo zaslané za účelom podpory tvrdenia žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.