Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-93-2010.pdf
PDF · 147.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Evy Čížikovej a Heleny Schnirerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.6.2011 podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. poriadku takto,
rozhodol:
/ E. F.Ň., O.. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. Ľ.Z. - Š. G., V. Č.. XXXX/XX,
2/ L. D., O.. X.XX.XXXX X. F., Z. V. Š. U., H.. Č.D. Č.. XXX/X,
3/ L. G., O.. X.X.XXXX X. P., Z. V. Š. U., H.. L. Č.. XXX/XX,
4/ L. B., O.. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. P., H.. D. U. Č.. XXXX/XX,
5/ P. X., O.. X.X.XXXX X. E., Z. V. E., H.. K. Č.. XXXX/XX,
6/ L. E., O.. XX.X.XXXX X. P.D., Z. V. D. Č.. XXX,
7/ W. B., O.. XX.X.XXXX X. P., Z. V. P., H.. Y. Č.. XXXX/XX
sú vinní, že
1/ obžalovaní E. F., L. D., L. G., L. B. R. P. X.
od presne nezisteného času od mesiaca február 2009 až do 25.9.2009 si obvinení v miestach svojho trvalého bydliska, v P., X. Š. U., D., D.. F. opakovane zadovažovali, prechovávali a následne odpredávali presne nezistené množstvo marihuany a to tak, že obvinení L. D. R. L. G.M. si opakovane zakupovali za sumu 1 Euro za 1 gram marihuany od obv. L. E. v obci D., D.. F., ktorý marihuanu vypestoval na presne nezistenom mieste v kat. území obce D., D.. F. v mesiacoch máj až august 2008, obv. L. B. si opakovane zadovažoval presne nezistené množstvo marihuany od nezistených osôb v P. R. X. Č., pričom obvinení L. D., L. G., L. B. takto zadováženú marihuanu odpredávali obv. E. F., ktorý ju odpredával ďalším osobám, pričom obvinení si opakovane medzi sebou marihuanu podľa potreby vzájomne odpredávali, kde obv. P. X. po tom, čo si v presne nezistenom čase v O. zadovážil hašiš v množstve 188,59 g, tento odovzdal v množstve 20,08 g ako vyrovnávku dlhu vo výške 150 Eur obvinenému E. F. dňa 25.9.2009 v P.Š., pričom dňa 25.9.2009 v P. bolo u obvinených zistené, že títo u seba prechovávali omamné a psychotropné látky a to obv. E. F. 3,16 gramov marihuany s obsahom 12,9 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 13-32 dávok, 0,33 gramov hašišu s obsahom 7,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť jedna až dve dávky, 5,41 gramov hašišu s obsahom 7,2 %THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 19-39 dávok, 8,57 gramov hašišu s obsahom 7% THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 20-60 dávok, 5,77 gramov hašišu sa obsahom 7,2 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 14-42 dávok, u obv. B. bolo zistených 1,38 g marihuany s obsahom 10,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 5-14 dávok, 0,48 g marihuany s obsahom 1,8 % THC, z ktorého sa dá vyrobiť jedná dávka, o obv. X. bolo zistených 6,19 g hašiša s obsahom 7,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 15-44 dávok, 13,5 g hašiša s obsahom 7,3 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 33-99 dávok, 0,07 g hašišu s obsahom 7,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 1 dávky, 48,15 g hašišu s obsahom 7,3 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 117-352 dávok, 1,9 g hašišu s obsahom 5 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 4-10 dávok, 98,70 g hašišu sa obsahom 7,2 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 237-711 dávok, pričom obvinený E. F. v presne nezistenom čase od mesiaca február až do 25.9.2009 v P. a okolí, v O., marihuanu, ktorú si zabezpečil, túto ponúkal a zároveň fajčil so F. M., G. Š.M., U. F., Y. U., P. Z., V. B., P. D., U. U., L. Š., a obvinení L. D. R. L. G. od presne nezisteného času jún až do 25.9.2009 v obci Š. U., D.. F., opakovane viackrát po tom, čo si zabezpečil marihuanu, túto ponúkali ako aj na požiadanie poskytli a spoločne fajčili sa Y. E., U.F. G., U. P., G. G., kde marihuana a hašiš, rastliny rodu Canabis sú v zmysle zákona NR SR č. 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok,
2/ obžalovaný L. E.
v presne nezistenom čase od roku 2008, v mesiacoch máj až august 2008 na nestotožnenom mieste v katastri obce D., vypestoval nezistené množstvo marihuany, ktorú usušil a takto upravenú marihuanu sám užíval a od mesiaca apríl až august 2009 plus túto odpredával viacerým osobám, najmä obvineným L. D., L. G., Y. E., U.F. G., U. P., G. G. za sumu 1 Euro za 1 gram, kde rastliny radu Canabis sú v zmysle zákona NR SR č. 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok
3/ obžalovaný W. B.
v presne nezistenom čase dňa 6.7.2009 v P. po tom, čo F. I. ústne požiadal W. B., aby mu za sumu 5 Eur zabezpečil marihuanu pre jeho potrebu, kde peniaze mu odovzdal, obv. W. B. prostredníctvom telefonického hovoru dňa 6.7.2009 o 20.56 hod. s obv. E. F. zabezpečil od neho presne nezistené množstvo marihuany, ktorú následne odovzdal F. I., kde rastliny radu Canabis sú v zmysle zákona NR SR č. 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok
teda
obžalovaní E. F., L. D., L. G., L. B. R. P. X.
v bode 1/ rozsudku
- neoprávnene kúpili, predávali, zadovážili a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú látku, pričom obvinení L. B. R. P. X. ju aj doviezli
obžalovaný L. E.
v bode 2/ rozsudku
- neoprávnene vyrobil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku
obžalovaný W. B.
v bode 3/ rozsudku
- neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku
čím spáchali
obžalovaní E. F., L. D.M., L. G., L. B. R. P. X.
v bode 1/ rozsudku
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ d/ Tr. zákona a obvinení L. B. R. P. X. aj podľa písm. b/,
obžalovaný L. E.
v bode 2/ rozsudku
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zákona
obžalovaný W. B.
v bode 3/ rozsudku
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona
za to im súd ukladá
E. F.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok . L. D.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok .
L. G.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 39 ods. 2, písm. c/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
L. B.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok .
P. X.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok .
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
L. E.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok .
W. B.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry P. podala dňa 20.7.2010 obžalobu, sp. zn. 1Pv447/09, na E. F., L. D., L. G., L. B., P. X., L. E. R. W. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, b, c/, d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Všetci obžalovaní s výnimkou W. B. sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutkov, ktoré im boli kladené za vinu priznali v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Tr. por. vyhlásili, že sú vinní zo skutkov kladeným im za vinu v obžalobe prokurátorky. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. ich vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a v prípade P. X. R. L. G. aj v súvislosti s výrokom o uložení ochranného liečenia a to prečítaním listinných dôkazov a výsluchom znalcov. Vzhľadom k tomu, že prokurátorka podala obžalobu aj na W. B., ktorý spáchanie skutku kladenému mu v obžalobe za vinu na hlavnom pojednávaní poprel, bolo vykonávané dokazovanie aj výsluchom svedka F. I., a keďže obžalovaní F. R. B. na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, prečítaním výpovede obžalovaného F. z prípravného konania vo vzťahu ku skutku kladenému obžalovanému B. za vinu, výsluchom svedka X. F. ako aj vykonaním dôkazu - záznamu z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným F. R. B. zo dňa 6.7.2009 (č. l. 1877) i čítaním ďalších listinných dôkazov.
Na základe vyššie uvedeného bolo preto potrebné u obžalovaných E. F., L.O. D., L. G., L. B. R. P. X. skutok obžaloby posúdiť ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., pretože obžalovaní neoprávnene kúpili, predávali, zadovažovali a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú látku a u L. B. R. P. X. aj ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaní neoprávnene doviezli omamnú látku. Súd skutkové tvrdenia uvedené pod bodom 1/ až 3/ obžaloby prokurátora spojil pod bod 1/ rozsudku, keďže išlo o skutkové okolnosti, ktoré tvoria jeden skutok.
Vo vzťahu ku skutku, ktorého s mal dopustiť L. E., tento bol po právnej stránke posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák., pretože obžalovaný neoprávnene vyrobil, predával a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaných trestných činov, tam mal súd za to, že obžalovaní konali v priamom úmysle.
Rovnako u všetkých obžalovaných neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali trestnoprávnu zodpovednosť.
Vo vzťahu k obžalovanému L. G. súd považuje za potrebné uviesť, že síce znalci z odboru psychiatria U.. U. R. U.. Č. vo svojom znaleckom posudku č. 3/2010, ktorí vypracovali na obžalovaného uvádzali, že tento minimálne už niekoľko mesiacov pred hospitáciou v októbri 2009 mal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v podobnom duchu, ale z pohľadu znalca psychológa sa vyjadroval aj P.. M. vo svojom znaleckom posudku č. 103/2009, avšak otázka posudzovania nepríčetnosti u páchateľa ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť je otázkou právnou, ktorá prislúcha jedine súdu, pričom súd k danej veci vypočul znalcov, ktorí vypracovali uvedené posudky. Znalec z odboru psychiatria a rovnako aj znalec z odboru psychológia činili svoje závery o tom, že obžalovaný Lipták bol už minimálne pár mesiacov pred jeho hospitáciou v stave kedy mal mať vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ergo nebol schopný si správne zapamätať a reprodukovať prežité udalosti, v podstate na základe správ z hospitalizácie obžalovaného na psychiatrickom oddelení (správy o tom, že obžalovaný prekonal závažné duševné ochorenie - polimorfnú psychotickú poruchu s príznakmi schyzofrénie) a na základe vyjadrení samotného obžalovaného a jeho matky počas znaleckého skúmania (PhDr. M.). Znalec PhDr. M. na hlavnom pojednávaní a rovnako, avšak zo svojej perspektívy aj MUDr. U. uviedli, že presné určenie kedy mal obžalovaný začať byť v stave, kedy mal mať vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti sa nedá určiť, keďže ide o stav postupný, ktorý prechádza stavom predpsychotickým až k psyhotickému a kedy sú tieto vlastnosti úplne vymiznuté, pričom v takomto stave mal byť prijatý na psychiatrické oddelenie v dňoch 2.10. - 30.10. 2009. Na to, aby bolo možné určiť kedy malo dôjsť k vymiznutiu týchto vlastností by musela byť osoba pod neustálou observanciou. Zároveň znalec z odboru psychológia uviedol, že v čase akútnej psychózy, či v čase, ktorý bezprostredne predchádza akútnej psychóze, u osoby dochádza k narušeniu interpersonálnych vzťahov, k agresivite, neprimeranému až bizarnému správaniu, kde správanie voči nejakému cieľu nie je smerné, skôr nahodilé. Berúc do úvahy vyššie uvedené a tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti, ktorá bola spojená s kúpou a aj následným predajom omamných látok, pričom sám k páchaniu trestnej činnosti vypovedal tak, že sa orientoval v čase a priestore (nakoniec sám obžalovaný sa k páchaniu trestnej činnosti priznal a urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por.), teda že vykonával činnosti na základe vnútorne logického a na cieľ zameraného správania, súd mal za to, že obžalovaný nemohol mať vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v takom rozsahu (časovom, ale aj kvalitatívnom), že by to oprávňovalo súd k záverom, že by boli u obžalovaného boli prítomné okolnosti vylučujúcu trestnú zodpovednosť (že by pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať). Uvedené však súd bral do úvahy vo vzťahu k ukladaniu trestu, kedy aplikoval ustanovenia upravujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, vo vzťahu k tomu, že spáchal trestný čin aj v stave zmenšenej príčetnosti.
Vo vzťahu k skutku pod bodom 3/ rozsudku súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedený v predmetnej skutkovej vete z výpovedi svedka F. I. (najmä zo dňa 11.2.2010), z prečítanej výpovede obvineného F. (zo dňa 18.5.2010), ako aj vykonaním dôkazu - záznamu z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným F. R. B. zo dňa 6.7.2009 (č. l. 1877) i čítaním ďalších listinných dôkazov. Súd mal za preukázané zo záznamu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky zo dňa 6.7.2009 o 20:56 (č. l. 1877), že došlo k telefonickému rozhovoru medzi telefónnym číslom, ktoré používal F. a telefónnym číslom, ktoré bolo vedené na svedka I.. Rovnako F., ako aj svedok I., vo svojich výpovediach zo dňa 18.5.2010 a 11.2.2010 uviedli, že účastníkmi telefonického rozhovoru boli obžalovaní F. R. B., pričom k obsahu tel. rozhovoru sa vyjadroval I., že išlo o zabezpečenie marihuany v hodnote 5 € pre jeho vlastnú potrebu, pričom marihuanu mal zabezpečiť B. D. F., a ktorú mu následne aj skutočne zabezpečil a aj odovzdal priamo B.. Svedok I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 6.7.2009 sa s W. B. nestretol a že si ho pomýlil s niekým iným, s tým, že ako dôvod uvádzal, že mu pred výsluchom dňa 11.2.2010 bola ukázaná fotka na ktorej spoznal W. B., načo pri protokolácii jeho výpovede sa opravil, že mu boli ukázané fotky viacerých osôb, pričom jedného z nich spoznal ako W. B., teda osobu, ktorá sa neho podobala. Na základe rozporov s jeho výpoveďami z prípravného konania mu tieto boli prečítané na vysvetlenie, kde uviedol, že až keď sa vrátil domov tak po 2-4 týždňoch si prezeral fotky W. B. na facebooku, kedy si uvedomil, že to nebol on, pričom o uvedenom omyle nebol informovať políciu hneď, ale o predmetných okolnostiach vypovedal v zmenenom znení až dňa 13.5 a 25.6.2010. Uvedeným zmeneným výpovediam súd neuveril z viacerých dôvodov, jednak samotný F. vo svojej výpovedi zo dňa 18.5.2010 uviedol, ako bolo už vyššie uvedené, že dňa 6.7.2009 o 20:56 telefonoval s B., zároveň je s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie absurdné, aby svedok, po tom, čo mal mať druhý krát skúsenosť s identifikáciou tretej osoby pred vyšetrovateľom tomuto uviedol meno a priezvisko W. B. ako osoby, ktorá mu mala zabezpečiť od obžalovaného F. marihuanu i okolnosti za ktorých mala byť marihuana zabezpečovaná a na strane druhej po 2 - 4 týždňoch od výsluchu si uvedomí, že označil zlú osobu, pričom nevyvinul žiadnu aktivitu, aby uvedený omyl okamžite napravil a vypovedal o týchto okolnostiach až dňa 13.5.2010. Rovnako vyšetrovateľ X. F., ktorý svedka I. vypočúval dňa 11.2.2010 uvádzal, že on mu žiadne fotky „podozrivých“ osôb neukazoval a že svedok I. vypovedal spontánne. Zároveň nevyvstali v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali podozrenie, že by svedok I. chcel, alebo mal motív ublížiť obžalovanému B., ba práve naopak, jeho menené výpovede, ktoré si mimo iné protirečili aj navzájom (okolnosti týkajúce sa vzájomného sa (ne) poznania s obžalovaným B.) nielen vo vzťahu k iným dôkazom, poukazovali na snahu pomôcť obžalovanému.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd posúdil konanie obžalovaného B. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., pretože obžalovaný neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného E. F. súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je slobodný. Doposiaľ bol 2 x priestupkovo riešený (správa obvodného úradu v P.) pre priestupok proti verejnému poriadku a proti majetku v roku 2006 a 2008, v obci nebol prejednávaný, súdne nebol trestaný. V súčasnosti je študentom 2. ročníka Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Obžalovanému E. F. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine - čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného E. F. išlo skutok, ktorého sa dopúšťal popri požívaní týchto návykových omamných látok a rovnako ako skôr súčasť sociálneho prostredia, v ktorom obžalovaný žil a sa spoločensky realizoval. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy, že predmetom trestnej činnosti bolo zadovažovanie omamných a nie psychotropných látok. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v danej trestnej veci vo väzbe takmer 9 mesiacov, pričom má za to, že skúsenosť obžalovaného s obmedzením osobnej slobody v spojení s hrozbou trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby budú dôležitými faktormi pri zabezpečovaní vlastného účelu trestu. Uvedenému nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný opätovne nastúpil na štúdiá na vysokej škole a má snahu si opätovne usporiadať svoj život.
Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému E. F. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok, a to najmä z toho dôvodu, aby sa minimalizovala u obžalovaného pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k porušovaniu noriem trestného zákona.
K osobe obžalovaného L. D. súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, bratom a starou matkou, je slobodný. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený (správa obvodného úradu v P. R. D. Š. U.), súdne nebol trestaný. V súčasnosti je zamestnaný ako skladník v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., pričom dňa 11.6.2011 mal uzavrieť manželstvo.
Obžalovanému L. D. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine - čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného L. D. išlo skutok, ktorého sa dopúšťal popri požívaní týchto návykových omamných látok a rovnako ako skôr súčasť sociálneho prostredia, v ktorom obžalovaný žil a sa spoločensky realizoval. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy, že predmetom trestnej činnosti bolo zadovažovanie omamných a nie psychotropných látok. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v danej trestnej veci vo väzbe takmer 9 mesiacov, pričom má za to, že skúsenosť obžalovaného s obmedzením osobnej slobody v spojení s hrozbou trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby budú dôležitými faktormi pri zabezpečovaní vlastného účelu trestu. Uvedenému nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný sa zapojil do riadneho občianskeho života (od 13.9.2010 je zamestnaný) a mal v pláne uzavrieť manželstvo a viesť rodinný život. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému L. D. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok, a to najmä z toho dôvodu, aby sa minimalizovala u obžalovaného pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k porušovaniu noriem trestného zákona.
K osobe obžalovaného L. B. súd zistil, že má povolený dlhodobý pobyt v Slovenskej republike a žije v P., je slobodný. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený (správa obvodného úradu v P. R. U. P.), súdne nebol trestaný. V súčasnosti sa snaží realizovať podnikateľský zámer v oblasti personálneho manažmentu, pričom absolvoval za uvedeným účelom aj vzdelávaciu aktivitu v Regionálnom poradenskom a informačnom centre P..
Obžalovanému L. B. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine - čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného L. B. išlo skutok, ktorého sa dopúšťal popri požívaní týchto návykových omamných látok a rovnako ako skôr súčasť sociálneho prostredia, v ktorom obžalovaný žil a sa spoločensky realizoval. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy, že predmetom trestnej činnosti bolo zadovažovanie omamných a nie psychotropných látok. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v danej trestnej veci vo väzbe takmer 9 mesiacov, pričom má za to, že skúsenosť obžalovaného s obmedzením osobnej slobody v spojení s hrozbou trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby budú dôležitými faktormi pri zabezpečovaní vlastného účelu trestu. Uvedenému nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný absolvoval vzdelávaciu aktivitu v Regionálnom poradenskom a informačnom centre P., kde vypracoval vlastný podnikateľský plán, ktorý by chcel realizovať, pričom uvedené skutočnosti naznačujú snahu si opätovne usporiadať svoj život. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému L. B. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok, a to najmä z toho dôvodu, aby sa minimalizovala u obžalovaného pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k porušovaniu noriem trestného zákona.
K osobe obžalovaného P. X. súd zistil, žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a 7-ročným synom. Doposiaľ bol raz priestupkovo riešený a to pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (správa obvodného úradu v E.), súdne nebol trestaný, z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne. Po výkone väzby absolvoval dobrovoľne protitoxikomanické liečenie, pričom naďalej sa podrobuje ambulantnému liečeniu a v súčasnosti je zamestnaný ako kuchár.
Obžalovanému P. X. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine
- čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného P. X. išlo skutok, ktorého sa dopúšťal popri požívaní týchto návykových omamných látok a rovnako ako skôr súčasť sociálneho prostredia, v ktorom obžalovaný žil a sa spoločensky realizoval. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy, že predmetom trestnej činnosti bolo zadovažovanie omamných a nie psychotropných látok. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v danej trestnej veci vo väzbe takmer 9 mesiacov, pričom má za to, že skúsenosť obžalovaného s obmedzením osobnej slobody v spojení s hrozbou trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby budú dôležitými faktormi pri zabezpečovaní vlastného účelu trestu. Uvedenému nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný dobrovoľne absolvoval protitoxikomanické liečenie, pričom uvedené skutočnosti naznačujú snahu si opätovne usporiadať svoj život.
Rovnako mu súd uložil ochranné opatrenie - protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou nakoľko uvedené navrhovali vo svojom znaleckom posudku znalci z odboru psychiatria a obžalovaný sám s uložením takéhoto liečenia súhlasil. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému P. X. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok, a to najmä z toho dôvodu, aby sa minimalizovala u obžalovaného pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k porušovaniu noriem trestného zákona.
K osobe obžalovaného L. E. súd zistil, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený (správa obvodného úradu v P. a obce D.), súdne nebol trestaný, z miesta bydliska bol hodnotený ako človek s dobrou povesťou.
Obžalovanému L. E. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine - čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného išlo o prípad, kedy viaceré poľahčujúce okolnosti vo svojom súhrnne nadobúdajú taký význam, že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu (R21/1970). Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2 alinea tretia, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému L. E. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných návykových látok, a to najmä z toho dôvodu, aby sa minimalizovala u obžalovaného pravdepodobnosť recidívy vo vzťahu k porušovaniu noriem trestného zákona.
Súd najmä vo vzťahu k vyššie uvedeným obžalovaným považuje za potrebné uviesť nasledovné: Súd pri svojich úvahách o aplikovaní ustanovení o mimoriadneho znížení trestu odňatia slobody nemohol nebrať do úvahy aj tú skutočnosť, že títo obžalovaní už od začiatku trestného stíhania sa priznávali, spolupracovali s orgánmi činným v trestnom konaní a opakovane v prípravnom konaní prejavovali snahu o uzavretie dohody o vine a treste, pričom zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bola zrejmá čo i len snaha prokuratúry o takúto dohodu. Súd nepopiera tú skutočnosť, že je vo výlučnom práve prokurátora vstupovať do dohadovacieho konania, avšak musí byť zo spisu zrejmé prečo do takéhoto konania nevstúpil. Totižto, ak by nastal prípad, že by sa s obvineným nedohodol na treste, možno postupovať podľa § 232 ods. 4 Tr. poriadku, teda uzavrieť s obvineným dohodu o vine a podať obžalobu, aby súd rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. V opačnom prípade môže dôjsť k porušeniu jedného zo základných princípov nielen trestného konania, a to princípu rovnosti pred zákonom, keďže obvinenému (súd uvádza uvedené právne úvahy za predpokladu, že zo spisu nevyplývajú dôvody takéhoto /ne/ postupu prokurátora) sa upiera „možnosť“ bez splnenia podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku „dosiahnuť“ zníženie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona a teda „in concreto“ nastáva situácia, že u „iného“ dozorujúceho prokurátora by iní páchatelia za rovnakých podmienok dosiahli mimoriadne zníženie trestu až o jednu tretinu. Opäť súd pripomína, že to neznamená automaticky, že by mal prokurátor povinnosť takto znížený trest dohodnúť avšak ak sú na to splnené procesné podmienky, musí prokurátor zabezpečiť rovnosť šancí pre obvinených, pričom dostáť tejto povinnosti môže nielen vykonaním dohadovacieho konania, ale aj odôvodneným vyjadrením prečo takéto konanie nevykonal a to najneskôr v konaní pred súdom.
K osobe obžalovaného L. G. súd zistil, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom, je slobodný. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený (správa obvodného úradu v P. R. D. Š. U.), súdne nebol trestaný, z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne.
Obžalovanému P. X. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ako aj skutočnosť, že napomáhal príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti - vyhlásenie o vine - čím sa podstatne zrýchlilo trestné konanie pred súdom (§ 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák.). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 3:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 8 rokov.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania a zároveň uloží ochranné liečenie.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na skutočnosti súdom skôr uvádzané v časti odôvodnenia rozsudku popisujúcom závery znalcov z odboru psychiatria a psychológia vo vzťahu k tej okolnosti prípadu, že sa mal obžalovaný dopúšťať trestnej činnosti aj v stave kedy mal vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, pričom súčasne uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a to aj s prihliadnutím na odporúčanie znalca z odboru psychiatria MUDr. U., že obžalovaný je v súčasnosti v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti príjmovej a konziliárnej ambulancie psychiatrického oddelenia II. Fakultnej nemocnice s poliklinikou v P. a nejde o špeciálne pracovisko zaoberajúce sa protitoxikomanickou liečbou.
Súd pri ukladaní trestu rovnako ako u ostatných obžalovaných kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život. Rovnako mu súd uložil ochranné opatrenie - protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou nakoľko uvedené navrhovali vo svojom znaleckom posudku znalci z odboru psychiatria. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov. K osobe obžalovaného W. B. súd zistil, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, je slobodný. Doposiaľ bol 2 krát priestupkovo riešený (správa mesta P.), súdne nebol trestaný.
Obžalovanému W. B. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 do 10 rokov, keďže súd nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre skutok, ktorého podstata spočívala v tom, že pre svojho kamaráta I. zabezpečil dávku marihuany v hodnote 5 €, ktorú mu aj odovzdal. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.