Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-4-2010.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-6C/4/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: J. L., X. U. XX, O., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2, proti odporcovi: Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín, zastúpený GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o zaplatenie 72.654,90 eur s prísl, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporcovi s a p r i z n á v a náhrad trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 72.654,90 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 29.01.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného v LV č. XXXX W..Ú.. O. H. L. Č.. XXXX/XX C. P. XXXX T. ostatné plochy. Jediný prístup na tento pozemok bol po pozemku parcela Č.. XXXX, ktorý pozemok bol zapísaný v pozemkovej knihe vo vložke Č.. X k.ú. Trenčín vlastnícky na odporcu a bol označený ako Cesta na Horné Lavičky o výmere XXXXX T.. Nemá informáciu o tom, že by tento pozemok v neskoršom období v súlade s platným právnym poriadkom stratil charakter cesty. Tento pozemok využívala ako prístup na jej pozemok do roku 2004, kedy bola cesta prehradená betónovým plotom. Následne zistila, že odporca časť cesty pôvodne pozemno-knižná vložka parcela č. XXXX rozčlenil na niekoľko ďalších parciel, ktoré odpredal manželom L., V. H. N.. Y. za účelom scelenia ich pozemkov kúpnymi zmluvami, ktorých vklad povolila Správa katastra Trenčín pod P. XX/XX, P. XX/XX H. P. XX/ XX. Kúpne zmluvy považuje za absolútne neplatné právne úkony, pretože odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom, keď pozemok parcela Č.. XXXX ani svojim prípadným rozčlenením nestratil charakter miestnej komunikácie v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. a odporca ako vlastník tejto
- 2 - 6C/4/2010
miestnej komunikácie je povinný vykonávať aj jej správu v zmysle § 3d ods. 5 písm. d) citovaného zákona a ako správca tejto komunikácie má tiež povinnosť v zmysle § 9 citovaného zákona zabezpečovať jej zjazdnosť a schodnosť, teda zabezpečiť odstránenie pevných prekážok, ktoré na tejto komunikácii boli vo forme oplotenia a iných stavieb umiestnené. Je zrejmé, že odporca si túto svoju povinnosť nesplnil, keď umožnil miestnu komunikáciu prehradiť a nenariadil odstránenie prekážky v dôsledku čoho došlo k zásahu jej vlastníckych práv a k následnému vznikaniu škody. Poukázala na ust. § 2 zákona č. 369/1990 Zb. a § 8 ods. 5 uvedeného zákona, tiež na ust. § 7 zákona č. 138/1991 Zb., v súvislosti s citáciou ktorých uviedla, že odporca odpredal časť miestnej komunikácie, ktorá bola v
jeho vlastníctve v rozpore s týmito zákonmi ako aj v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., pričom zároveň konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože veľmi dobre vedel, že táto miestna komunikácia je jedinou prístupovou cestou na jej pozemok a predajom jej časti súkromným osobám bez toho, aby ich zaviazal trpieť právo prejazdu a prechodu pre ňu v rozsahu ako do uzavretia zmlúv jej spôsobí škodu absolútnym znehodnotením jej pozemku. Časti miestnej komunikácie odpredával nie za účelom scelenia pozemkov, ale za účelom rozšírenia pozemkov jednotlivých nadobúdateľov, pričom nemal žiadnu povinnosť ani právo tieto pozemky odpredávať. Odporca zasiahol neplnením si povinností správcu miestnej komunikácie a nezákonným odpredajom časti miestnej komunikácie do jej vlastníckych práv vyplývajúcich z ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka a znemožnil jej ich absolútne vykonávať. Svoj pozemok nemôže prenajať, nemôže ho iným spôsobom užívať ani predať, uniká jej zisk, ktorý by inak z prenájmu mohla dosiahnuť. Ďalej uviedla, že podľa VZN č. 14/2007 Mesta Trenčín je v pásme II, v ktorom sa predmetný pozemok nachádza od 01.01.2008 určená minimálna cena za prenájom takéhoto pozemku vo výške 9,95 Eur/m2 ročne. Predchádzajúce VZN č. 2/2005 určovalo cenu nájmu výškou 300,- Sk za m2, čo je totožné aj v súčasnej cene. Túto hodnotu považuje za základ pre výpočet náhrady škody vo forme ušlého zisku, prípadne skutočnej škody, ktorú jej odporca neplnením si svojich vyššie označených zákonných povinností dlhodobo spôsobuje. Predmetný pozemok je lukratívny, nachádza sa hneď vedľa obchodného domu S. Y. L. Y. P. O., T. B. H. W. C. B. Y.. Náhradu škody uplatňuje za obdobie 2 rokov predchádzajúcich doručeniu návrhu na súd vo výške 72.654,90 Eur, úrok z omeškania uplatňuje v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 10% od 29.01.2009 do zaplatenia , keď listom zo dňa 28.01.2009 doručeným odporcovi v ten istý deň odporcu vyzvala k úhrade sumy 72.654,90 Eur.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci vydal dňa 10.06.2009 pod sp. zn. 8Ro/256/2009-20 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 72.654,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z dlžnej sumy od 29.01.2009 do zaplatenia, a nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 2.041,36 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa alebo v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
Odporca proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľka vidí protiprávne konanie odporcu v tom, že odporca odpredal kúpnymi zmluvami časť miestnej komunikácie súkromným osobám, konkrétne manželom L., V. H. N.. Y.. Je pravdou, že odporca uzavrel s uvedenými kúpne zmluvy, týmito kúpnymi zmluvami však došlo len k odpredaju pozemkov a nie miestnej komunikácie. Poukázal na ust. § 1 ods. 2,3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a na skutočnosť, že náš právny poriadok dôsledne rozlišuje medzi vlastníctvom pozemnej
- 3 - 6C/4/2010
komunikácie a pozemku, na ktorom sa pozemná komunikácia nachádza, pričom zmenou vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza pozemná komunikácia nedochádza automaticky aj k zmene vlastníka pozemnej komunikácie, preto nie je žiadny dôvod, pre ktorý by kúpne zmluvy, ktorými boli z vlastníctva odporcu odpredané parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX do vlastníctva súkromných osôb neplatnými. Ďalej poukázal na znenie ust. § 4d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V pasporte miestnych komunikácii z roku 1994 nebola na pôvodnej parcele Č.. XXXX, ani neskôr vzniknutých parcelách XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX miestna komunikácia. Do siete sa miestne komunikácie zaraďujú rozhodnutím príslušného orgánu.
Predkladá vyjadrenie príslušného cestného správneho orgánu a správcu miestnych komunikácií zo dňa 24.06.2009 o tom, že nikdy v minulosti ani v súčasnosti na predmetných parcelách nebola miestna komunikácia, preto nemožno v žiadnom prípade považovať tieto pozemky za miestne komunikácie. V tejto súvislosti poukázal i na znalecký posudok vypracovaný N.. G. Č.. XXX/XXXX, kde v časti II na str. 4 je uvedené, že predmetom stanovenia všeobecnej hodnoty je len pozemok, na ktorom sa nenachádzajú žiadne stavby, pričom konštatovanie sa uvádza aj na str. IV v bode 3 písmeno b) znaleckého posudku, kde je uvedené, že na pôvodnom pozemku p. G. Č.. XXXX/X sa nenachádza žiadna stavba bez
využitia. Ďalej uvádza, že i obec v rovine súkromnoprávnych vzťahov má rovnaké práva i povinnosti ako iné fyzické a právnické osoby a jej vlastníckemu právu je poskytovaná tiež ochrana zaručená čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Odporca mal teda plné právo ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX tieto pozemky predať. Nie je povinnosťou vlastníka pri predaji svojho vlastníctva zabezpečovať prístup iných osôb na ich pozemky, naopak prístup k svojmu pozemku si musí zabezpečiť vlastník. Nie je tiež možné požadovať od obce, príp. od stavebníka susednej výstavby, aby na svoje náklady vybudoval prístup k pozemku tretej osoby. Vyslovil názor, že nie je splnený zákonný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorého sa domáha navrhovateľka vo svojom návrhu, nakoľko neexistuje protiprávne konanie odporcu, v dôsledku ktorého by navrhovateľke vznikla škoda. Je vôbec otázne aj to, či vôbec navrhovateľke vznikla škoda, ak áno je otázna výška tejto uplatňovanej škody, príp. kto za ňu zodpovedá, keď až noví vlastníci pozemky ohradili tak, ako to tvrdí aj navrhovateľka v liste zo dňa 28.01.2009. Namietal tiež nedostatok pasívnej legitimácie, keď pozemky oplotili noví vlastníci, na čo podľa jeho názoru, mali však plné práva, a nie odporca. V konaní je nevyhnutné preukázať, či vôbec škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá a treba presne preukázať aj jej presnú výšku, keď navrhovateľka pri určovaní výšky škody vychádzala z VZN Mesta Trenčín č. 14/2007, ktoré určuje minimálne ceny za prenájom pozemkov vo vlastníctve Mesta Trenčín a nie je ho možné aplikovať na iné pozemky ako pozemky vo vlastníctve odporcu. Namietal premlčanie nároku navrhovateľky na náhradu škody, keď navrhovateľka odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od protiprávneho predaja nehnuteľnosti - pozemkov, ku ktorému došlo s účinnosťou od 06.06.2005, t.j. dátumom povolenia vkladu. Ak by ku škode došlo v dôsledku protiprávneho úkonu prevodu vlastníckeho práva, navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody oneskorene. Namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý požiadal, aby vec postúpil miestne príslušnému súdu Okresnému súdu v Trenčíne.
V zmysle ust § 105 ods. 1,2 O.s.p. z dôvodov miestnej príslušnosti podľa § 84 a 85 ods. 2, keď odporca namietal miestnu príslušnosť pri prvom úkone, ktorý mu patril, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom postúpil vec Okresnému súdu Trenčín.
- 4 - 6C/4/2010
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.12.2009 boli sudcovia Okresného súdu Trenčín vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s návrhom, s odporom proti platobnému rozkazu, s výpisom z pozemnoknižnej vložky č. X W..Ú.. Trenčín, s výpisom Z. I. Č.. XXXX Správy katastra Trenčín, s výzvou navrhovateľky na obnovenie prístupu na pozemok a na náhradu škody zo dňa 28.01.2009, s odpoveďou Mestského úradu v Trenčíne na výzvu navrhovateľky zo dňa 25.02.2009, s kópiou z katastrálnej mapy, s pasportom miestnych komunikácií Trenčín časť Juh, s vyjadrením Mestského úradu v Trenčíne, útvaru právneho a matriky zo dňa 24.06.2009, s kúpnymi zmluvami predloženými odporcom, so znaleckým posudkom č. 185/2004, s geometrickým plánom na rozdelenie pozemkov parcely Č.. XXXX/XX H. XXXX/X, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka je vlastníčkou pozemku parcely č. XXXX/X o výmere 3651 m2 ostatné plochy nachádzajúcej sa v k.ú. Trenčín, zapísanej v I. Č.. XXXX, kde titulom nadobudnutia je Rozhodnutie Pozemkového úradu, S..XXXX/XX/PU/XX zo dňa 04.08.1994. Geometrickým plánom č. XXX/XX realizovaným k rozdeleniu pozemkov parcely Č.. XXXX/XX H. XXXX/X došlo k rozčleneniu parcely č. XXXX/X vo vlastníctve Mesta Trenčín o výmere 400 m2 na parcelu XXXX/XX o výmere 172 m2, parcelu č. XXXX/XX o výmere 86 m2, XXXX/XX o výmere 61 m2 a XXXX/XX o výmere 81 m2. Následne došlo Mestom Trenčín k odpredaju novovytvorenej parcely č. XXXX/XX o výmere 86 m2 kupujúcim J.. Y. L. H. T. na základe kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 27.12.2004, ktorej vklad bol povolený pod č. P. XX/XX dňa 06.06.2005, pričom predaj predmetnej nehnuteľnosti bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne Č.. XXX dňa XX.XX.XXXX, k odpredaju novovytvorenej parcely Č.. XXXX/XX o výmere 61 m2 kupujúcemu N.. G. Y., ktorej predaj bol povolený uznesením Mestského
zastupiteľstva v Trenčíne Č.. XXX zo dňa XX.XX.XXXX a k odpredaju parcely č. XXXX/XX o výmere 81 m2 kupujúcemu G.. N. V. H. T. Y. V., ktorý predaj bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne Č.. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Vklad do katastra nehnuteľností, čo sa týka všetkých zmlúv bol povolený XX.XX.XXXX.
Znalecký posudok č. 185/2004, ktorý bol realizovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty novovzniknutých pozemkov parciel XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX konštatuje, že predmetom stanovenia všeobecnej hodnoty je len pozemkom, na ktorom sa nenachádzajú žiadne stavby a tiež že novovzniknuté pozemky boli určené na výstavbu komunikácie v obytnom okrsku Pod Juhom, ktorý je tvorený zástavbou rodinnými domami, pričom však výstavba komunikácie nebola realizovaná preto je možný odpredaj pozemkov vlastníkom rodinných domov postavených na parcele G. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX. Výslovne sa v tomto znaleckom posudku konštatuje, že na pôvodnom pozemku parcela Č.. XXXX/X sa nenachádza žiadna stavba a pozemok je bez využitia.
Navrhovateľka uviedla, že parcela XXXX bola cestou a túto používali ešte jej právni predchodcovia. Predmetný pozemok parcelu Č.. XXXX/X nadobudla reštitúciou v roku 1992 na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu, kde povinnou osobou bolo Mesto Trenčín, ktoré predmetnú nehnuteľnosť vydávalo. Na pozemok sa chodila pozerať, chcela ho odpredať, mala predbežnú zmluvu U. N.. Z. v roku 1995, keď sa tam začínala výstavba.
- 5 - 6C/4/2010
Tri alebo štyri roky dozadu mala uzavretú zmluvu o budúcej zmluve, pričom nevedela uviesť, kto chcel predmetný pozemok odkúpiť. Vôbec mala veľa záujemcov o kúpu predmetného pozemku, ktorí za ňou chodili. Predmetný pozemok chceli tiež prenajať na kvetinárstvo 5-6 rokov dozadu, pospomína si a predloží súdu zoznam, či o záujemcov o prenájom, či o kúpu. V roku 2003 - 2004 chcela na pozemku stavať tenisové kurty, pričom dostali aj povolenie od Mesta na 10 rokov, že tam tenisové kurty môžu postaviť.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že vychádza z toho, že predmetný pozemok, o ktorom sa rozpráva bol v minulosti využívaný a konfigurovaný ako cesta, bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke Č.. X H. L. XXXX S. B. V. I. o výmere 15179 m2 a zapísaný na Mesto Trenčín. Podľa neho už zapísanie predmetnej nehnuteľnosti na Mesto Trenčín svedčí o tom, že tento pozemok bol vytvorený za účelom prístupu osôb k pozemkom, cez predmetný pozemok prechádzali vlastníci susedných pozemkov, ktoré mali popri tejto cesta. Pozemok bol priechodný verejnosti a nebol nikdy súkromným pozemkov, išlo o pozemok verejný. Nezaradenie pozemku do pasportu miestnych komunikácií považuje za formálny akt, ktorý nemôže nič zmeniť na skutočnom charaktere pozemku a jeho účelovom využití. Znaleckému posudku neprikladá dôležitosť, keď tento bol vyhotovený na objednávku odporcu a jeho účelom bolo všeobecné stanovenie hodnoty nehnuteľností v nadväznosti na uzavreté kúpnopredajné zmluvy. Konštatovanie znalca, že pozemok je bez využitia neobstojí, keď tento aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku bol využívaný navrhovateľkou na zabezpečenie prístupu k jej nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že keď pozemok bol v 50. a 60. rokoch vedený ako S. B. V. I., je na odporcovi, aby preukázal, kedy sa zmenil charakter predmetného pozemku ako cesty. Ďalej uviedol, že predloží súdu celý historický vývoj tohto pozemku z katastra, kde aj presnejšie uvedie niektoré veci. V súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou odporcom uviedol, že náhrada škody je uplatňovaná z porušovania povinnosti odporcom ako správcom miestnej komunikácie, ktoré je porušované permanentne v tom smere, že nezabezpečuje zjazdnosť a prejazdnosť tejto komunikácie. Poprel, že by na pozemok navrhovateľky bolo prístup z verejnej komunikácie. Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na ustálenie výšky škody v žalovanom období. Na skutočnosť, že cesta na predmetnej parcele, ku ktorej rozdeleniu a odpredaju následne došlo, v minulosti bola a chodilo sa tadiaľto do roku 2004, navrhoval vykonať miestnu ohliadku a na zistenie, či sporný pozemok bol v zmysle cestného zákona v tom ktorom období v zmysle príslušných predpisov, vrátane na nadväzujúce technické normy, miestnou alebo inou komunikáciou, navrhol ustanoviť znalca z odboru cestnej dopravy.
Právny zástupca odporcu poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala ani protiprávnosť konania odporcu, ani vznik škody. Uviedol, že navrhovateľka odvodzuje výšku náhrady škody od všeobecne záväzného nariadenia, pričom nebolo navrhovateľkou preukázané, že by bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá. Uviedol, že Obec je síce verejnoprávnou korporáciou, ale čo sa týka jej súkromných vzťahov v týchto má rovnaké právne postavenie ako ostatné súkromnoprávne subjekty, má právo so svojim majetkom nakladať a tento predávať. Čo sa týka zabezpečenia práva prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľky, táto je voľne prístupná, súvisí s miestnou komunikáciou a prechádzajú cez ňu i iní občania. Namietal premlčanie. V súvislosti s námietkou premlčania poukazoval na to, že navrhovateľka tvrdí, že údajne obec v rozpore so zákonom previedla predmetné pozemky a že bolo povinnosťou mesta zabezpečiť správu miestnej komunikácie (i keď odporca popiera, že išlo o miestnu komunikáciu), pričom v návrhu tvrdí, že prístup na jej pozemok využívala
- 6 - 6C/4/2010
až do roku 2004, kedy bola cesta prehradená betónovým plotom, čo mal podľa nej urobiť odporca. Odporca nerealizoval prehradenie betónovým plotom, keby sa však tak bolo stalo, premlčacia lehota by plynula od roku 2004. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že údajne obec v rozpore so zákonom previedla predmetné pozemky do vlastníctva súkromných osôb, tu by premlčacia lehota začala plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľka by mala preukázať, že pozemok bol miestnou komunikáciou, odporca predložil vyjadrenie správneho orgánu i znalecký posudok. Ak navrhovateľka potrebuje zabezpečiť prístup k predmetnej nehnuteľnosti, môže tak učiniť inou cestou, nie si uplatňovať od odporcu náhradu škody. Poukazoval na predloženú ortofotomapu a na skutočnosť, že z tejto je zrejmé, že cez pozemok navrhovateľky pravidelne prechádzajú iné osoby, keď pozemok navrhovateľky je vyznačený žltozelenou farbou a je vidieť na ňom vyšliapané chodníky v oblasti od supermarketu k zastávke a smerom k priechodu pre chodcov. V súvislosti s označením parcely Č.. XXXX ako S. B. V. I. poukazoval na skutočnosť, že táto je len geografickým označením a tiež na skutočnosť, že slovenský právny poriadok rozlišuje medzi vlastníctvom stavby a vlastníctvom pozemku, pričom ak by sa na pozemkoch, ktoré boli predmetom predaja nachádzala stavba, táto by naďalej zostala vo vlastníctve odporcu v zmysle ustanovenia Zákona o pozemných komunikáciách. Cesta musí spĺňať normy ustanovené zákonom a tiež Slovenskou technickou normou. Predmetné parcely sú príliš úzke a nespĺňajú ani Slovenskú technickú normu pre stavbu jednosmernej miestnej komunikácie, keď podľa STN 736110 je minimálna šírka jednopruhovej, jednosmernej komunikácie 3,25 m a odpredané parcely majú v ich najužšom mieste len 2,93 m.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa., keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.
V zmysle citovaných ustanovení subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná pri škode z nedbanlivosti a v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu. Desaťročná objektívna premlčacia doba platí v prípade, že ide o škodu spôsobenú úmyselne. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.
S poukazom na skutočnosť, že subjektívna premlčacia lehota môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť od okamihu škodovej udalosti, a keď súčasne subjektívna
premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ak navrhovateľka odvodzuje svoj nárok od "nezákonného odpredaja časti miestnej
- 7 - 6C/4/2010
komunikácie", ktorý treba potom považovať za škodovú udalosť, nárok navrhovateľky na náhradu škody odvodzujúci od predmetnej škodovej udalosti by bol premlčaný dňa 06.06.2008, kedy uplynula premlčacia lehota, ktorá by začala plynúť dátumom povolenia vkladu, t.j. 06.06.2005.
Pokiaľ však navrhovateľka odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od "neplnenia si povinností odporcu ako správcu miestnej komunikácie", premlčacia lehota by neuplynula, pretože prípadný protiprávny stav by pretrvával. V tejto súvislosti nie je možné konštatovať, že v danom prípade by došlo ku škodovej udalosti len jedným úkonom zo strany odporcu.
S poukazom na uvedené skutočnosti nárok navrhovateľky v prípade jeho preukázania by premlčaný nebol.
V zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Navrhovateľkou nebolo preukázané, že by odporcom došlo k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti, k akémukoľvek konaniu, ktoré by bolo v rozpore s objektívnym právom. Neboli ňou preukázané žiadne okolnosti vylučujúce odpredaj novovzniknutých parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX nachádzajúcich sa v k.ú. Trenčín, ani skutočnosť, že by parcela, ktorá podľa jej tvrdenia v minulosti bola prístupovou cestou k jej pozemku parcela č. XXXX/X nachádzajúcom sa v k.ú. Trenčín, bola miestnou komunikáciou a odporca ako správca tejto ju mal spravovať. Napriek skutočnosti, že sám právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 14.06.2010 uviedol, že predloží súdu historický vývoj predmetného pozemku z katastra, kde aj presnejšie uvedie niektoré veci, napriek urgencii súdu do pojednávania konaného dňa 11.05.2011 tak neučinil. Samotná skutočnosť, že parcela Č.. XXXX bola v minulosti prístupovou cestou, skutočnosť, že cez ňu mohli prechádzať i právni predchodcovia navrhovateľky, že bola označená v pozemkovej knihe ako ". B. V. I. B.ezakladá protiprávne konanie odporcu. Rovnako nezakladajú protiprávne konanie odporcu ani ďalšie úvahy uvádzané navrhovateľkou, či jej právnym zástupcom v návrhu bez preukázania ich dôvodnosti. K tomu, aby bolo možné ustáliť, že ide o miestnu komunikáciu, resp. že v minulosti parcela č. XXXX bola cestou verejnou, by bolo nevyhnutné navrhovateľkou predložiť také dôkazy, ktoré by tento stav jednoznačne preukázali.
Druhým nie menej významným predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody. Rovnako ako pojem "porušenie právnych povinností", Občiansky zákonník nedefinuje ani pojem škoda. Vychádzajúc však z právnej teórie i praxe pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom. Občiansky zákonník, na ktorý i navrhovateľka poukazuje
- 8 - 6C/4/2010
rozoznáva škodu na veci, majetku alebo zdraví. V prípade škody na majetku (či veci) sa uhrádza skutočná škoda a tiež ušlý zisk. Vznik škody a tiež ušlý zisk musí byť preukázaný poškodeným. V danom prípade navrhovateľka, tvrdiaca že bola poškodená, však vznik škody nepreukázala. Nepreukázala, že by jej v majetkovej sfére vznikla ujma. Vychádzajúc z jej tvrdení, ani pred rokom 2004 pozemok neužívala, chodila sa naň pozerať, chcela ho v roku 1995 predať, no napriek tomu do roku 2004 tak neurobila. Napriek tvrdeniam, že mala záujemcov o kúpu predmetného pozemku i záujemcov, ktorí chceli predmetný pozemok prenajať a tvrdila tiež, že mala uzavretú i zmluvu o budúcej zmluve, nepredložila súdu jediný dôkaz, ktorý by jej tvrdenia preukázal. Tiež súdu nenavrhla vykonať žiaden dôkaz na preukázanie jej tvrdení v časti vzniku škody, a to i napriek skutočnosti, že na pojednávaní konanom dňa 27.09.2010 jej právny zástupca uviedol, že predloží súdu dôkazy na možnosť odpredaja predmetného pozemku, na možnosť prenájmu predmetného pozemku i na to, že navrhovateľka mala svoj vlastný investičný zámer a uniká jej zisk. Dôkazy súdu neboli predložené ani po urgencii, pričom na pojednávaní konanom dňa 11.05.2011 právny zástupca navrhovateľky skonštatoval, že by súdu mohli predložiť len priezviská osôb, ktoré nemôžu ďalej identifikovať a dôkaz je prakticky nevykonateľný, pretože navrhovateľka nepozná adresy osôb a nevie sa s nimi ďalej skontaktovať, nemá tiež k dispozícii žiadne písomné zmluvy.
Keďže navrhovateľka nepreukázala jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, súd považoval za nehospodárne vykonávať ďalšie dôkazy navrhnuté právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 11.05.2011. Nie je možné preukázať výšku škody, ak nebola preukázaná samotná škoda a bolo by nehospodárne vykonávať ďalšie dôkazy týkajúce sa existencie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenia právnej povinnosti. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľka, pokiaľ by skutočne chcela užívať predmetnú nehnuteľnosť, resp. tak ako tvrdila (čo však nepreukázala) túto mala možnosť predať, či prenajať, nevyužila do podania tohto návrhu na náhradu škody ďalšie možné právne inštitúty smerujúce k zabezpečeniu prístupu na svoju nehnuteľnosť, pokiaľ skutočne iná možnosť prístupu na tento pozemok daná nie je.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu vo výške 100% ním uplatnených, účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
- 9 - 6C/4/2010
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená,
možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.