Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-40-2011.pdf
PDF · 86.38 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39Ro/412/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: V. K., B.: C. B. Č.. XX/A, K., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q. S. B..T..Y.., B.: W. Č.. X, K., J.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 60,00 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 60,00 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 23.12.2009 do zaplatenia.
II. Žalobcovi právo na nahradenie trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný nemá právo na nahradenie trov konania.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16,50 eur.
V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.11.2010 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 60,00 eur istiny s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 23.12.2009 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.12.2009 o 8.25 hod. vozidlo žalovaného (motorové vozidlo N. s Z.: K.-XXXGE) parkovalo na ulici S. v Košiciach na parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP-16. Týmto svojím konaním porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke") a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"). Na základe toho pracovníkmi Mestskej polície Košice bolo uvedené vozidlo odtiahnuté v zmysle oprávnenia uvedeného v §43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke. Pri preberaní vozidla dňa 7.12.2009 o 10.25 hod. žalobca v zmysle schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice vyúčtoval za odtiahnutie vozidla sumu 60,00 eur, ktorú žalovaný na mieste nevedel zaplatiť. Žalovaný uvedenú sumu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil, hoci si pri prevzatí vozidla od žalobcu prevzal šek, ktorý mal zaplatiť do 15 dní.
Žalovaný sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Motorové vozidlo žalovaného značka N. s Z.: K.-XXXGE dňa 7.12.2009 parkovalo v Košiciach na Hviezdoslavovej ulici a z dôvodu, že parkovalo na parkovisku vyhradenom pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP-16, bolo toto vozidlo odtiahnuté. Tento odťah bol vykonaný Mestskou políciou Košice. Žalovaný v ten istý deň o 10.25 hod prevzal uvedené motorové vozidlo. Pri tomto prevzatí bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 60,00 eur ako náhrady nákladov za odstránenie motorového vozidla. Žalovaný uvedenú sumu doposiaľ neuhradil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z Protokolu o odstránení vozidla zo dňa 7.12.2009.
Podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke: „Vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené."
Podľa § 43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke: „Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené."
Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov: „Správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené."
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii"): „Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce."
Podľa § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii: „Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením."
Podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnej polícii: „Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo."
Podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnej polícii: „Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia."
Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii : „Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa."
Na základe vykonaného dokazovania je teda zrejmá skutočnosť, že vozidlo žalovaného stálo na mieste, kde bol zákaz zastavenia a z tohto dôvodu ho podľa § 43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke Mestská polícia Košice dňa 7.12.2009 odtiahla. Ďalej bolo dostatočne zistené, že náklady, ktoré v súvislosti s odtiahnutím vozidla vznikli predstavovali sumu vo výške 60,00 eur.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený vykonať odťah motorového vozidla žalovaného. Tento odťah aj vykonal, prostredníctvom svojho organizačného útvaru, t.j. prostredníctvom Mestskej polície, v rámci právomocí zverených mu zákonom ako správcovi cesty. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcov nárok na uhradenie nákladov za vykonanie odťahu vozidla
žalovaného vo výške 60,00 eur, ktoré si v tomto konaní voči žalovanému ako prevádzkovateľovi vozidla uplatnil, je v plnom rozsahu oprávnený.
Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"): „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal."
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní."
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis."
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu."
Dňa 23.12.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre toto konkrétne obdobie.
Zákon neurčuje špeciálnym spôsobom splatnosť uhradenia nákladov žalobcu, preto mal žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinnosť uhradiť pohľadávku žalobcu v deň nasledujúci po výzve žalobcu na uhradenie nákladov. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky dňa 7.12.2009 (pri odovzdaní vozidla), preto sa žalovaný márnym uplynutím nasledovného dňa dostal do omeškania s uhradením pohľadávky žalobcu. Omeškanie žalovaného teda vzniklo dňa už 7.12.2009, žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania až odo dňa 23.12.2009, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od tohto dňa.
Zákonný úrok z omeškania ku dňu vzniku omeškania podľa znenia § 517 Občianskeho zákonníka predstavuje výšku 9% ročne, t.j. súčet 8% a výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky stanovenej na 1%. Žalobca si teda úrok z omeškania uplatnil v plnom rozsahu opodstatnene.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch"): „Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený."
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodený, súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu sumu 16,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok"): „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal."
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť."
Žalobca mal vo veci plný úspech a preto vo všeobecnosti by bolo namieste v danej veci rozhodnúť podľa vyššie citovaného § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. O trovách však bolo rozhodnuté podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku, pretože tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom konkrétne dôvody spočívajú v skutočnosti, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, respektíve nárok na ich uhradenie nežiadal priznať. Neúspešný žalovaný nemá právo na nahradenie trov konania.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami:
1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p.,
2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.),
6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.