Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-61-2010.pdf
PDF · 82.48 KB
No categories available
9C/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou v právnej veci žalobcov 1/T. J., nar. X.XX.XXXX, bytom K. č. XX, 2/ O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, právne zastúpených JUDr. E. I., advokátkou so sídlom v W., O. H. č. X, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo v W., W. č. XX, právne zastúpené JUDr. S. A., advokátom so sídlom v W., R. baníkov č. XX/XX, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že výpoveď zo dňa 25.1.2010 daná žalovaným žalobcom v 1. a 2. rade z nájmu bytu č. 2, nachádzajúceho sa v K. č. XX je n e p l a t n á.
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 352,57 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia podanou žalobou sa domáhali určenia neplatnosti výpovede danej žalovaným žalobcom zo dňa 25.1.2010 z nájmu bytu č. 2 nachádzajúceho sa v K. č. XX.
Žalobu odôvodnili nasledovne:
Na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.1.1999 žalobcovia sa stali spoločnými nájomcami 3- bytu v K. v bytovom dome súpisné číslo XX, číslo bytu 2 na prízemí bytového domu. Podľa bodu 4 uvedenej dohody o nájme bola výška nájomného dohodnutú sumou 374,- Sk mesačne so splatnosťou do 22. dňa nasledujúceho mesiaca, neskôr bola dohodnutá sumou 395,- Sk mesačne včítane DPH. Táto suma predstavuje iba nájomné. Náklady na vykurovanie, dodávku vody a elektriny, poplatky za zber a odvoz TKO uhrádzajú žalobcovia osobitne priamo dodávateľom. V byte nie je ústredné kúrenie, ale je vykurovaná každá miestnosť samostatne pevným palivom, teplú vodu si pripravujú vo vlastnej domácnosti vykúrením ohrievača v kúpeľni. Od kedy začali byt užívať, na nehnuteľnosti ani v byte samotnom neboli vykonané zo strany prenajímateľa žiadne stavebné úpravy ani rekonštrukcia, ani sa nezmenil charakter bytu. Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna dohoda o zmene nájomnej zmluvy. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
V zmysle dohody o nájme pravidelne mesačne uhrádzajú nájomné vo výške 395,- Sk, resp. 13,11 Eur mesačne poštovou poukážkou na adresu prenajímateľa a nie sú v omeškaní so žiadnou platbou.
Dňa 24.2.2010 im bola zo strany prenajímateľa - žalovaného doručená výpoveď z nájmu bytu pre porušenie povinnosti nájomcu spočívajúce v tom, že nezaplatili za posledných 26 mesiacov nájomné riadne a včas. S touto výpoveďou nesúhlasia, pretože prenajímateľovi na nájomnom nedlhujú žiadnu platbu a z týchto dôvodov trvali na podanej žalobe.
Ďalej uviedli, že žalovaný na základe platobného výmeru má v úmysle zvýšiť nájomné, odvolávajúc sa na Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22.12.2003, avšak takýmto spôsobom nájomné jednostranne nebolo možné zvýšiť, iba na základe dohody. Okrem toho vo výpovedi je uvedené, že výpoveď sa dáva z nájmu bytu dohodnutého podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2007. Takáto nájomná zmluva medzi účastníkmi konania neexistuje, teda výpoveď bola daná podľa neexistujúcej nájomnej zmluvy.
Žalovaný rozhodnutie vo veci nechával na zváženie súdu. Uviedol, že žalovaný pri zvýšení nájomného podľa Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22.12.2003 vychádzal z komentára Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj jednostranne je možné zvýšiť nájomné. Od tej doby súdna prax sa vyvinula iným smerom, preto rozhodnutie vo veci nechával na zváženie súdu.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - nájomnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania zo dňa 1.1.1999, výpoveď z nájmu bytu zo dňa 25.1.2010 danej žalovaným žalobcom v 1. a 2. rade, dokladmi o doručení tejto výpovede dňa 24.2.2010, dokladmi o platení nájomného žalobcami, platobným výmerom o zvýšení nájomného zo dňa 1.11.2007, odpoveďou žalobcov na platobný výmer zo dňa 12.11.2007 a listom žalovaného zo dňa 20.11.2007.
Z predloženej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.1.1999 medzi prenajímateľom PD v W. a nájomcami T. J. a O. J. vyplýva, že prenajímateľ prenajal nájomcom byt na neurčitú dobu s tým, že bolo dohodnuté nájomné vo výške 374,-Sk mesačne.
Z výpovede danej žalovaným žalobcom dňa 25.1.2010 vyplýva, že prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z nájmu bytu vzniknutého na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2007 z dôvodu, že nájomcovia nezaplatili za posledných 26 mesiacov nájomné riadne a včas, čím porušili svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.
Z dokladov o doručení výpovede z nájmu bytu vyplýva, že listina obsahujúca výpoveď z nájmu bytu bola žalobcom doručená dňa 24.2.2010.
Žalovaný platobným výmerom zo dňa 1.11.2007 v súlade s Výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 22.12.2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov od novembra 2003 stanovil výšku nájomného vo výške 1.670.-Sk.
V zmysle ust. § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania návrhu žalobcov vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobcovia ako nájomcovia uzavreli so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 374,-Sk mesačne a potom vo výške 395,-Sk mesačne. Je nesporné, že žalobcovia toto dohodnuté nájomné platia pravidelne, čo potvrdil aj žalovaný. Žalovaný ako prenajímateľ potom jednostranne zvýšil nájomné, ktoré žalobcovia odmietli platiť. Z toho dôvodu im žalovaný dal výpoveď z nájmu bytu. Aj keď Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách upravuje, okrem iného,
pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien /vrátane nájmu/ a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien, nie je osobitným predpisom v zmysle ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu nemožno považovať za takýto osobitný právny predpis - predmetom v nich obsiahnutej právnej úpravy nie sú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné. Štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, to však neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné.
Vo výpovedi z nájmu bytu zo dňa 25.1.2010 je uvedená nájomná zmluva zo dňa 1.11.2007, na základe ktorej mal byť založený nájomný pomer k bytu medzi účastníkmi konania. V konaní nebola preukázaná existencia takejto zmluvy. V konaní bola predložená nájomná zmluva zo dňa 1.1.1999, preto súd vychádzal z toho, že vo výpovedi označenie nájomnej zmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, nebolo správne uvedené a existencia ďalšej nájomnej zmluvy nebola preukázaná.
Z týchto dôvodov súd považoval výpoveď danú žalovaným žalobcom za neplatnú a preto súd žalobe žalobcov vyhovel.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy tohto konania, pretože žalobcovia mali v konaní plný úspech. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcov vo výške 253,07 Eur, ktorá suma pozostáva v zmysle § 11 ods.1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
"z tarifnej odmeny právneho zastúpenia žalobcov za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci, napísanie žaloby po 55,49 Eur za každý z týchto úkonov, účasť právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 7.5.2010 vo výške ? tarifnej odmeny v sume 13,87 Eur, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a účasť právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 24.5.2011 v sume 57,-Eur,
"z režijného paušálu 2 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur
"z 20% DPH z tarifnej odmeny a režijného paušálu v sume 42,18 Eur.
Celkové trovy právneho zastúpenia žalobcov predstavujú 253,07 Eur.
Celkové trovy konania činia 352,57 Eur, k náhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.