Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-58-2011.pdf
PDF · 131.65 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/58/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 603147 Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného: LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská č. 18, Bratislava, proti žalovanému: P.. J. H., Z.. XX.XX.XXXX, X. XX, B.T., zastúpenému: JUDr. Martou Gahérovou, advokátkou, Grösslingova 58, Bratislava, o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, dňa 23.5.2011
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 131,75 €, k rukám právnej zástupkyne žalovaného, JUDr. Marty Gahérovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.12.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 92,94 € spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 30.9.2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca zriadil za účelom správy miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 organizáciu VEPOS Bratislava - Staré mesto. Dňa 22.9.2008 bolo z ulice Grösslingova v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta SR vykonáva mestská časť Bratislava - Staré mesto odstránené osobné motorové vozidlo M.: B. - XXX K., ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Staré mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 15.2.2006. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na vyhradenom mieste, čím vznikol zákonný dôvod vymedzený v ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, na jeho odstránenie a povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s.r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 uzavretej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom. Žalobca zároveň s poukazom na niektoré rozhodnutia krajských súdov a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/07 - 30 zo dňa 14.2.2008 uviedol, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, správca komunikácie je oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, príkazná zmluva je platná a je v súlade s právnym poriadkom SR. Ďalej poukázal na to, že dňa 22.9.2008 v čase o 16.00 hod. si žalovaný
prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o výdaji vozidla. Dňom odťahu motorového vozidla vzniklo žalobcovi v zmysle ust. § 40 zák. č 315/1996 Z.z. právo požadovať od žalovaného úhradu nákladov, ktoré vznikli žalobcovi pri odstraňovaní motorového vozidla a ktoré je povinný znášať prevádzkovateľ vozidla a ktorých výška bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovenými v danom odvetví a mieste. Na úhradu nákladov bol žalovaný vyzvaný v protokole o výdaji vozidla. Nakoľko žalovaný sa s úhradou nákladov dostal do omeškania, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20.12.2010, č.k. 32 Ro 3440/2010 - 21, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu, že pohľadávka správcu cesty na úhradu nákladov má najbližšie k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko správca cesty plní za tých, čo podľa práva mali plniť sami, preto sa táto pohľadávka premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3 - ročnej objektívnej lehote. Odtiahnutie motorového vozidla žalovaného bolo vykonané dňa 22.9.2008 a v ten istý deň bol zistený aj prevádzkovateľ vozidla, čo vyplýva z protokolu o výdaji vozidla. Pohľadávka sa stala splatnou prvého dňa potom ako žalobca požiadal o plnenie, t.j. 23.9.2010. Žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Ďalej poukázal na to, že žalobca vznik nákladov, ktoré mu mali vzniknúť odstránením motorového vozidla žalovaného ničím nepreukázal, pričom poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 70/2003 ako aj na to, že správu miestnych komunikácií vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 zákona č 135/1961 Zb.), pri jeho výkone je viazaná Ústavou SR, zákonmi, podzákonnými predpismi vlády, ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. V prejednávanej veci o odtiahnutí motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície číslo XXX na základe poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 15.2.2006, ktorým starosta mestskej časti Bratislava - Staré mesto bez zákonného splnomocnenia poveril rozhodovacou právomocou Mestskú políciu hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré mesto rozhodovať o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z.. Pokiaľ všeobecne záväzné nariadenie mesta (VZN) o mestskej polícii oprávňuje príslušníka mestskej polície nariadiť odtiahnutie vozidla, rovnako aj v prípade, ak starosta obce poverí príslušníka mestskej polície rozhodovať o odtiahnutí vozidiel, jedná sa o výkon právomoci odporujúci Ústave SR a zákonu, nakoľko žiaden zákon nesplnomocnil pri výkone štátnej správy založiť prostredníctvom VZN ani nijakým osobitným poverením starostu obce právomoc mestskej polície rozhodovať o tom, ktoré vozidlo a z akého dôvodu sa má odtiahnuť. Odporca zároveň poukázal na ust. § 7 - § 12 (upravujúcich oprávnenia príslušníkov obecnej polície), § 13 - § 19 (upravujúcich použitie donucovacích prostriedkov príslušníkmi obecnej polície) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktoré nedávajú mestskej polícii rozhodovaciu právomoc pri výkone správy miestnych komunikácií, obzvlášť im nedávajú právomoc rozhodnúť o nútenom odťahu vozidla proti vôli jeho vlastníka. V nadväznosti na uvedené odporca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 8/97 z 26. marca 1997, ktorý riešil rozsah právomocí obecnej polície a spôsob ich kreovania a v ktorom konštatoval, že zákonom o obecnej polícii sa taxatívne vymedzujú oprávnenia obecnej polície ako aj donucovanie prostriedky, ktoré obecná polícia môže použiť pri plnení svojich úloh. Keďže rozhodnutie príslušníka mestskej polície o nariadení odtiahnutia vozidla nemá v zákone oporu, jedná sa o činnosť protizákonnú, ktorej náklady výkonu nemôže znášať prevádzkovateľ vozidla.
Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu nestotožnil s námietkou premlčania uplatneniu žalovaným, pričom uviedol, že nárok na zaplatenie nákladov na odtiahnutie nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale samostatným nárokom, ktorý správcovi komunikácie vyplýva priamo z ust. § 40 ods. 4 zákona č. 315/1006 Z.z.. a teda sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Ďalej poukázal na to, že náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade s cenami za odťah stanovenými v danom mieste a čase. Relevantnosť výpočtu výšky nákladov stanovenej paušálnym spôsobom preukazuje znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 30.6.2008 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom znalectva a expertíz, pričom súd ani účastníci nemajú oprávnenie spochybňovať vecnú správnosť odborných záverov znalca týkajúcich sa najefektívnejšieho spôsobu kalkulácie nákladov na odťah motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu, k tomuto žalobca uviedol, že náklady odťahu motorového vozidla vymáha ako správca
komunikácie. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonala iba technický odťah motorového vozidla. Žalobca sa nestotožňuje so striktným výkladom ust. § 40 zákona č. 315/1996 Z.z., ktorý uvádza žalovaný, a ktorý by viedol k rôznym absurdnostiam. Správca by bol napr. nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využitia služieb dodávateľov, ktorých služby však využíva napr. pri zabezpečovaní zjazdnosti ciest v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona, udržiavanie cestnej zelene a ostanej cestnej údržby, údržby podchodov, umiestňovania dopraveného značenia a pod.. V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na niektoré z rozhodnutí krajských súdov a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/07 zo dňa 14.2.2008. Žalobca má za to, že zmluva o výkone odťahovej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006, uzavretá medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto zriadenou žalobcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o., nie je v rozpore so zákonom, nejde o neplatný právny úkon a žalobca je v spore aktívne legitimovaným.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Právna zástupkyňa žalobcu sa vo svojom prednese pridržiavala podanej žaloby ako aj písomného vyjadrenia k odporu. Zároveň uviedla, že k 31.12.2008 došlo k zrušeniu rozpočtovej organizácie mestskej časti Bratislava - Staré mesto VEPOS, teda správu komunikácií vykonáva v súčasnosti jedine žalobca.
Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na podanom odpore, súdu zároveň predložila písomné vyjadrenie zo dňa 20.5.2011, pričom uviedla, že žalobca ako orgán verejnej moci nemôže právomoc, ktorá mu vyplýva z ust. § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. preniesť na podnikateľský subjekt a to ani po stránke technickej a preto sa nemôže domáhať úhrady nákladov, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Správca je oprávnený domáhať sa iba úhrady nákladov v súvislosti s konkrétnym odťahom a nemôže sa domáhať paušalizovanej výšky náhrady, ale iba preukázaných a priamo vynaložených nákladov v súvislosti s konkrétnym odťahom (rozhodnutie NS SR 3 Cdo 70/2003). Zároveň má žalovaný za to, že zmluva o výkone odťahovej služby uzavretá medzi spol. VEPOS a spol. ASTER je neplatná, nakoľko správca cesty nemôže právomoc mu zverenú zákonom preniesť na iný subjekt a to ani po stránke technickej, pričom z predmetnej zmluvy ako aj konania spol. ASTER vyplýva, že nevykonávala iba technický odťah motorových vozidiel, ale motorové vozidlá aj skladovala, overovala údaje vlastníkov, resp. prevádzkovateľov, inkasovala pohľadávku, čo vyplýva o zo skutočnosti, že žalovaný bol na úhradu nákladov vyzvaný spol. ASTER o čom svedčí protokol o výdaji po nútenom odťahu. Spoločnosť ASTER teda vykonávala aj právomoci správcu komunikácie. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalovaný poukázal na to, že samotný žalobca vymáha takéto pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva z obsahu výziev, ktoré mu boli zo strany žalobcu doručované v inej obdobnej veci. Žalovaný zároveň poukázal na to, že má voči žalobcovi pohľadávku v sume 678,08 € titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nezákonným odťahom motorového, ku ktorému došlo dňa 9.4.2010 on 9:50 hod. a túto pohľadávku si v rozsahu pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní započítava, čím pohľadávka žalobcu započítaním zanikla. Napokon žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nedopustil žiadneho priestupku a v tomto smere žalobca súdu nepredložil žiadnu fotodokumentáciu, ktorú vyhotovil.
Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že pracovník identifikovaný pod č. 064 (zrejme mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy) nariadil odstránenie motorového vozidla zn. O. T., M.: B. - XXX K., šedej farby dňa 22.9.2008 o 14,00 hod. z ulice Grösslingovej, v Bratislave, z dôvodu státia na vyhradenom parkovisku, o čom svedčí Protokol o odstránení vozidla podľa zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien.
V protokole je uvedené, že správca komunikácií Bratislava - Staré Mesto v zmysle ustanovení zákona NR SR č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien, z vyššie uvedených dôvodov odstránil vozidlo z komunikácie na náklady jeho prevádzkovateľa, ktoré je tento v zmysle uvedeného zákona povinný znášať. Správca komunikácie v zmysle uzavretej zmluvy poveruje spoločnosť ASTER spol. s r.o. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v sume 2.800,-Sk v mieste prevzatia vozidla.
Podľa Protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu číslo XXXXXXXXXX, spol. ASTER, odťahovacia služba, dňa 22.9.2008 o 15,34 hod. naložila motorové vozidlo zn. O. T., M.: B. - XXX K., šedej farby, v Bratislave, na ulici Grösslingova, z dôvodu státia na vyhradenom mieste na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta Mestskej polície č. 064 a toto vozidlo odtiahla do Čierneho lesa 1 v Bratislave, kde ho dňa 22.9.2008 o 16,00 hod. prevzal žalovaný. ASTER v uvedenom protokole uviedol, že výkonom núteného odťahu rozhodnutím správcu komunikácie a zmluvy o postúpení pohľadávok vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Obč. zák.) medzi spoločnosťou ASTER a preberajúcim vozidlo a pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zák. č. 18/1996 Z. z. je stanovená v základnej výške 2.800,- Sk s DPH. V predmetnom protokole ASTER ďalej uvádza, že preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky, pričom pri výdaji bol preberajúci požiadaný o úhradu takto vzniknutej pohľadávky, ktorá sa stáva splatnou 29.9.2008 (§ 563 Obč. zák.). Platbu mohol preberajúci vykonať pri prevzatí vozidla a rovnako aj poukázaním v prospech účtu ASTER v peňažnom ústave. ASTER ďalej v protokole uviedol, že v prípade neuhradenia pohľadávky do 14 dní po lehote splatnosti prevzatej faktúry, bol preberajúci upozornený, že bude vymáhaná zmluvná pokuta vo výške neuhradenej pohľadávky v zmysle § 544 OZ a úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. za každý deň omeškania.
Zriaďovacou listinou Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Staré Mesto zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti Bratislava Staré Mesto s názvom VEPOS, so sídlom Žilinská ul. č. 1, v Bratislave, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy (čl. I bod 1.).
Dňa 23.10.2006 uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Žilinská 1, Bratislava ako príkazca a ASTER ako príkazník Zmluvu o výkone odťahovej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácií v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na dobu určitú do 31.12.2010.
Podľa čl. 5 bod 5.3. Zmluvy o výkone odťahovacej služby, príkazca postupuje pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na príkazníka, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla žalovaného, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla (ďalej len zákon č. 315/1996 Z.z.), kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty.
Podľa § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z., správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané.
Podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z. z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti verejného práva a rovnako, správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy.
Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.
Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.
Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.
Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.
Z ust. § 3d Cestného zákona a § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.
Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.
Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v súvislosti s aplikáciou § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, od ktorých nebol ani v tomto prípade žiadny dôvod sa odchýliť, zameral súd pozornosť aj na bližšie posúdenie Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006.
Uvedenú zmluvu uzavreli v zmysle ust. § 724 a nasl. Obč. zák. VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o. ako príkazník a jej predmetom bolo osvedčenie a splnomocnenie príkazníka príkazcom, výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do jeho správy (miestne komunikácie a účelové komunikácie III. a IV. triedy, na ktorých vykonáva miestnu štátnu správu) s tým, že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe opatrenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia správneho orgánu ale išlo zároveň o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., alebo na základe opatrenia policajta Policajného zboru nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla (čl. 3 bod 2 zmluvy).
Podľa Čl. 3 ods. 3 uvedenej zmluvy, odstránením vozidla sa pre jej účely rozumelo naloženie vozidla technickým zariadením na odťahovacie vozidlo, jeho preprava, následné zloženie na mieste v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Zároveň mal príkazník povinnosť fotograficky zdokumentovať označené motorové vozidlo na odtiahnutie, z ktorej fotodokumentácie malo byť zrejmé miesto, na ktorom motorové vozidlo bolo odstavené, všetky voľným okom viditeľné miesta poškodenia a okrem toho aj vyhotovenie protokolu o jeho odtiahnutí, ktorý mal obsahovať podstatné náležitosti, a to miesto, dátum, čas naloženia a zloženia vozidla, jeho evidenčné číslo, typ, značku, farbu a poškodenia (Čl. 4 bod 8).
Podľa Čl. 5 ods. 1, ods. 2 tejto zmluvy mal náklady spojené s odťahovaním, prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel, znášať v súlade so zákonom č. 315/1996 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, pričom cenu nákladov mal stanoviť kalkuláciou príkazník podľa zákona o cenách (č. 18/1996 Z. z.) a následnými usmerneniami MF SR a za túto zodpovedať, pričom na rok 2007 bola cena kalkulovaná v sume 2.700,- Sk s DPH s tým, že jej zmenu oznamoval príkazník príkazcovi.
Podľa čl. 4 bod 6 príkazník koná v mene príkazcu osobne a na výkon svojej činnosti nepoužíva iné osoby, než tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa Čl. 5 bod 3 tejto zmluvy, príkazca postúpil podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.
Z výkladu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy je nepochybné, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňala len čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale
spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie, ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne príkazníkom, v danom prípade v sume 92,94 € s DPH, pričom spol. ASTER konala vo vlastnom mene, na vlastný účet (čoho dôkazom je napokon protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu).
Z rozsahu tejto činnosti je teda zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel, resp., že uvedenou zmluvou nebol ASTER splnomocnený a osvedčený "len výkonom technickej časti odťahu", ale na jej základe v praxi nepochybne vykonával zároveň aj originálnu právomoc, zvedenú § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu, ako pre tento účel ním založenú, alebo zriadenú.
Z uvedených dôvodov preto Zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi ASTER spol. s.r.o. a VEPOS Bratislava - Staré Mesto dňa 23.10.2006 v častiach čl. 3 ods. 1 a 3, v čl. 4 ods. 8, pokiaľ ide o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v čl. 5 ods. 2 možno považovať za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z. z. Podľa názoru súdu uvedené časti tejto zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu nemožno oddeliť od jej zvyšku bez toho, aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, preto neplatnosť uvedených časti tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celej Zmluvy o výkone odťahovacej služby v zmysle ust. § 41 Obč. zák.
Uvedená zmluva je rovnako neplatná aj v čl. 5 ods. 3, pokiaľ ide o dojednanie o postúpení pohľadávok na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla voči prevádzkovateľovi vozidla príkazcu podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka, a to tých, ktoré mali vzniknúť, alebo vznikli v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky mali byť postúpené, resp. či tieto v tom čase už existovali a boli tak vôbec postúpenia schopné.
Súd má za to, že pokiaľ je absolútne neplatná vyššie uvedená Zmluva o výkone odťahovej služby a správca cesty, v danom prípade VEPOS Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste, kde bolo státie zakázané, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil (a nepreukázal ani, že by mu vznikli akékoľvek náklady, ktoré bol nútený uhradiť spol. ASTER, ktorá podľa neho oprávnene vykonala "iba" technický odťah) žiadne náklady, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo státie zakázané v zmysle ust. § 40 ods. 4, 5 zák. č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nestala voči nemu dlžníkom. VEPOS Bratislava - Staré Mesto Bratislava, keďže sa nestal veriteľom, nemohol platne pohľadávku, ktorá mu voči žalovanému nevznikla, postúpiť na ASTER spol. s r. o. (§ 488, § 489 OZ).
Okrem vyššie uvedeného, predmetné dojednanie o postúpení pohľadávok, v čl. 5 ods. 3, je absolútne neplatné aj pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ, § 40 zákona o č. 315/1996 Z.z.) a to z dôvodu, že tak, ako už bolo uvedené, § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne ale verejnoprávne vzťahy. Náklady, ktoré vzniknú správcovi komunikácie odstránením vozidla podľa § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, sú pohľadávky vzniknuté z práva verejného a nie sú pohľadávky z práva súkromného, ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa meniť. Tieto pohľadávky nevznikajú z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného, nemôže sa tak stať na základe dohody uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného.
Pokiaľ žalobca opiera svoj právny názor o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 02. 2008 č. k. III. ÚS 300/07-30, z neho vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu boli len procesné dôvody - neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu.
Žalobe by nebolo možné napokon vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní s poukazom na ust. § 6 ods. 4 veta tretia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje, keďže motorové vozidlo žalovaného bolo odstránené z miestnej komunikácie III. triedy, ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a žalobca vykonáva správu tejto komunikácie podľa zák. 138/1991 Zb. a v zmysle Štatútu hlavného mesta SR.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom v ostatnom sa plne stotožňuje aj s právnou argumentáciou žalovaného.
Pokiaľ však ide o námietku premlčania, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok správcu komunikácie na úhradu nákladov odťahu je samostatným nárokom, ktorý správcovi komunikácie vyplýva priamo z ust. § 40 ods. 4 zákona č. 315/1006 Z.z.. a teda sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku (§ 489 Obč. zák.). Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia však nastupuje iba vtedy, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia teda vzniká jedine v prípade, ak medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého osobitná právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie sa nejedná, ak je povinnosť plniť daná na základe iného zákonného ustanovenia alebo je zmluvne založená. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení možno taktiež aplikovať až v prípade, ak nie sú splnené ani podmienky zodpovednosti za škodu.
Taktiež treba uviesť, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že sa nestotožňuje so striktným výkladom ust. § 40 zákona č. 315/1996 Z.z., ktorý uvádza žalovaný, a ktorý by viedol k rôznym absurdnostiam, pretože správca by bol napr. nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využitia služieb dodávateľov, ktorých služby však využíva napr. pri zabezpečovaní zjazdnosti ciest v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona, udržiavanie cestnej zelene a ostanej cestnej údržby, údržby podchodov, umiestňovania dopraveného značenia a pod., tu treba uviesť, že žalobca v týchto prípadoch nevystupuje ako mocenský orgán, ktorý je zákonom splnomocnený na zásah do vlastníckeho práva tretích osôb a preto žalobcom uvádzaná argumentácia neobstojí.
Z uvedených dôvodov, keď súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu odstránením motorového vozidla vznikli akékoľvek náklady, a teda že by bol nositeľom existujúcej a platnej pohľadávky, súd sa ďalej nezaoberal započítacou námietkou žalovaného, keďže jedným z predpokladov možnosti započítania je existencia vzájomných pohľadávok spôsobilých k započítaniu, ktorá však na strane žalobcu absentuje.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p, podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a odpor v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor, vyjadrenie + námietka započítania, účasť na pojednávaní súdu dňa 23.5.2011) a režijný paušál 4x7,41 €, t.j. 96,04 € + 19,21 € (20% DPH). Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom 115,25 € a trovy konania celkom 131,75 € (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).