Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CbPv/2/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: SG FIX SK, a.s., so sídlom 907 01 Myjava, Priemyselná 9050/1, IČO: 36 269 875, zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 6936/10, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: O.. R. U., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX R. X, zast. JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, v konaní o ochrane práv z hospodárskej súťaže takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v o výške 2.327,53 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27. 07. 2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5000,- eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne, odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku, do zaplatenia a súčasne navrhoval, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania.

V žalobe okrem iného uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 05. 09. 2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnal žalovaného ako zamestnanca v pozícii obchodného zástupcu. V rámci trvania pracovného pomeru došlo medzi žalobcom a žalovaným k zmene pracovných podmienok a to k zmene pracovného zaradenia žalovaného na post regional sales manager. Žalovaný vykonával prácu obchodného zástupcu pre celý región východného Slovenska. Žalovaný sa podľa článku 2 ods. 6 pracovnej zmluvy zaviazal žalobcovi zachovávať mlčanlivosť o výrobných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom funkcie dozvie a ktoré majú zostať utajené, ako obchodné, či služobné tajomstvá, alebo ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ako aj zachovávať mlčanlivosť o obchodoch a bilančnej situácii a o svojich príjmoch u zamestnávateľa. Dbať, aby sa tieto tajomstvá nedostali do rúk nepovolaných osôb, mlčanlivosť o týchto skutočnostiach zachovávať aj po skončení pracovného pomeru po dobu troch rokov. Žalovaný podal žalobcovi dňa 29. 10. 2008 výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca na základe výpovede žalovaného a jeho žiadosti o ukončenie pracovného pomeru pred vypršaním výpovednej lehoty, ktorú odôvodnil údajnou akútnou potrebou sa zotaviť zo zdravotných problémov, ukončil pracovný pomer dohodou k 30. 11. 2008, ktorú žalovaný prevzal 03. 11. 2008. Žalobca sa po skončení pracovného pomeru so žalovaným po istej dobe dozvedel, že spoločnosť GUNNEX SK s.r.o. so sídlom 018 52 Pruské, ( ďalej len GUNNEX Sk ) začala od novembra ponúkať na trhu materiál, ktorý doposiaľ nikdy neponúkala a neobchodovala s ním. Išlo o komodity týkajúce sa “suchej výstavby“ - príslušenstva ku sadrokartónu“ (ďalej len tovary), ktoré tvoria podstatnou mierou sortiment žalobcu. Žalobca sa taktiež dozvedel, že žalovaný ho zavádzal pri dôvode ukončenia pracovného pomeru, pretože zistil,

že žalovaný bol počas trvania pracovného pomeru k žalobcovi v krátkej dobe pred jeho ukončením, zamestnaný súčasne i v konkurenčnej spoločnosti a to bez výslovného súhlasu žalobcu v zmysle . K 01. 11. 2008 resp. k obdobiu blízkemu k tomuto termínu odišiel od žalobcu i ďalší zamestnanec - D. T., ktorý pracoval v pozícii obchodného riaditeľa a ktorý sa taktiež zamestnal u konkurenčnej spoločnosti. Následne po ich odchode a zamestnaní sa u konkurenčnej spoločnosti, táto začala ponúkať už spomínané tovary. Tieto informácie získal žalobca od svojich regionálnych obchodných zástupcov, ktorých informovali niektorí zákazníci a ktorí poskytli aj kópie akčných ponúk, ktoré konkurenčná spoločnosť adresovala priamo im, ako potenciálnym, novým zákazníkom. Porovnaním ponúk žalobcu a konkurenčnej spoločnosti, spätne za obdobie roku 2008 a skôr je zrejmé, že sortiment konkurenčnej spoločnosti ponúkaný touto spoločnosťou - konštrukčné profily ku sadrokartónu, pásky ku sadrokartónu, pásky pod profily ku sadrokartónu, revízne dvierka hliníkové s americkým zámkom, závesné systémy ku sadrokartónu - a to dokonca, ako akčné ponuky pod sortimentom novým, s ktorým do 18. 11. 2008 konkurenčná spoločnosť vôbec neobchodovala. Je nespochybniteľné, že žalovaný využil informácie o obchodnej a bilančnej situácii žalobcu, ohľadne spomínaných komodít, databázy zákazníkov a cien a prípadných možných zliav vo svoj prospech a v prospech konkurenčnej spoločnosti. Žalobca tieto informácie považuje a chráni, ako obchodné tajomstvo, pretože majú pre neho nielen materiálnu hodnotu, ale i nemateriálnu hodnotu pre povesť žalobcu, ktorý svojou vlastnou obchodnou politikou prerazil na slovenskom trhu, ako veľmi silný a stabilný subjekt s početnou a stabilnou klientelou. Ochranu obchodných informácií, ako obchodného tajomstva, žalobca explicitne vyjadril a požadoval po žalovanom v pracovnej zmluve. Ďalej tieto obchodné informácie nie sú bežne dostupné v obchodných kruhoch a podľa vôle žalobcu majú byť utajené, čo zabezpečuje žalobca dostatočným spôsobom a to nielen spomínanou formálnou ochranou, ale aj z hľadiska organizačnej a fyzickej ochrany obchodného tajomstva. Za organizačnú ochranu považuje žalobca najmä vybudovanie organizačnej štruktúry, podľa ktorej boli vymedzené jednotlivé úrovne pracovných miest a pre tieto jednotlivé pracovné miesta boli, či už v užšom, alebo v širšom rozsahu vymedzené možnosti nakladania s obchodnými informáciami žalobcu. Ďalej žalobca zabezpečuje ochranu informácií, softwarom K2, do ktorého sa jednotliví zamestnanci prihlasujú svojim menom a heslom a podľa svojho pracovného zamerania majú prístup k vymedzenému softwarovému prostrediu. Čo sa týka ďalšieho technického zabezpečenia, budova v ktorej sa nachádzajú listiny a nosiče údajov obchodných informácií je zabezpečená bezpečnostným systémom založeným na dochádzkovom, kamerovom a alarmovom systéme. Žalovaný, ako obchodný zástupca žalobcu, mal v rámci softwarového systému K2 prístup do databázy zákazníkov východného Slovenska a všetkých zákazníkov, ktorí mali svoje odberové prevádzkarne po celom Slovensku a databázy cien.

Žalobca je toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu obchodného tajomstva, ako absolútneho práva žalobcu v súbehu s nekalosúťažným konaním podľa Zb ďalej len v nadväznosti na . Žalobca sa cíti konaním žalovaného poškodený, ako z morálneho hľadiska, tak aj z pohľadu nevyčísliteľných majetkových strát. Z dôvodu, že žalovaný vedel o obchodnej a bilančnej situácii žalobcu, o situácii a stave najpredávanejšej komodity žalobcu - konštrukčné profily ku sadrokartónu, teda vedel za akých cenových podmienok môže žalobca ponúkať prioritnú komoditu svojim zákazníkom, aké zľavy môže ponúknuť tomu, ktorému zákazníkovi, zneužil toto obchodné tajomstvo a vytvoril tak podmienky pre konkurenčnú spoločnosť, ktorá začala s “čistým štítom“, nebola zaťažená starými zásobami tak, ako žalobca a preto mohla začať ponúkať za nižšie ceny, ktoré si žalobca nemohol dovoliť vzhľadom na zaťaženie starými zásobami. Najmarkantnejšie sa to prejavilo u dlhoročných zákazníkov žalobcu a to je napr. STAVMAX Humenné s.r.o. a TEHELŇA STOVA spol. s.r.o.. Žalobca, aby nahradil vzniknuté straty, musí vynaložiť obrovské úsilie, aby zákazníkov získal späť. Všetky uvedené následky predstavujú u žalobcu nevyčísliteľnú stratu a s prihliadnutím na vážnosť, rozsah, intenzitu a následky protiprávneho konania žalovaného, požaduje žalobca primerané zadosťučinenie v peňažnej forme vo výške 5000,- eur, nakoľko satisfakcia v nepeňažnej forme sa javí, ako nepostačujúca. Pokiaľ nedôjde k plneniu žalovaného na základe právoplatného vykonateľného rozhodnutia, žalovaný sa dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti v zmysle a preto si žalobca uplatňuje voči žalovanému i úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5000,- eur, odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, do zaplatenia.

Žalovaný k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť ako nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov. Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť zároveň splnené všetky podmienky, ktoré sú uvedené v a teda, musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej, či technickej povahy súvisiace s podnikom, tieto skutočnosti majú skutočnú, alebo aspoň potenciálnu, materiálnu či

nemateriálnu hodnotu, v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné, podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Pokiaľ by chýbala čo i len jedna jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle ust. . Vychádzajúc z ustanovenia , proti porušeniu, alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha na podnikateľovi právna ochrana, ako pri nekalej súťaži. V zmysle ust. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, alebo spotrebiteľom, pričom všetky tri podmienky musia byť kumulatívne splnené na to, aby mohlo byť určité konanie kvalifikované, ako nekalosúťažné konanie. Je síce pravdou, že nekalosúťažne konajúcim nemusí byť iba ten, kto sa sám hospodárskej súťaže v danom odbore bezprostredne zúčastní, ale môže ním byť aj tretia osoba, ktorá do tejto súťaže svojím konaním nekalosúťažne zasiahne. Aby však bolo možné hovoriť o účasti tohto subjektu na hospodárskej súťaži, musel by byť preukázaný záujem nekalosúťažne konajúceho na úspech jedného súťažiteľa na úkor druhého, teda na výsledku súťaže, ako konkurenčného boja dvoch súťažiteľov. Obchodná spoločnosť GUNNEX SK, ako vyplýva zo žaloby žalobcu, ponúkala sortiment príslušenstva ku sadrokartónu už pred 01. 12. 2008, teda pred vznikom pracovného pomeru, žalovaného u tohto zamestnávateľa, pričom nie je pravdou tvrdenie žalobcu, žeby tento pracovný pomer vznikol ešte v čase trvania pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Už táto samotná skutočnosť vylučuje úvahy žalobcu o tom, aby bol žalovaný súťažiteľom tak, ako to predpokladá ust. nakoľko žalovaný do hospodárskej súťaže t.j. do prípadného konkurenčného boja medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom svojim konaním nijako nezasiahol. Z titulu svojho pracovného zaradenia u žalobcu sa žalovaný dostával iba k informáciám, ktoré sú všeobecne dostupné napr. na internetovej stránke žalobcu je verejne prístupný katalóg a cenník výrobkov ponúkaných žalobcom a s takýmto cenníkom pracoval u žalobcu aj žalovaný. Žalovaný nikdy nemal k dispozícii nákupné ceny žalobcom predávaného sortimentu, nakoľko s týmto cenníkom nedisponoval a teda samostatne, ani nemohol rozhodovať o poskytnutí zliav, nakoľko nemal prehľad o obchodnej marži žalobcu, na ten ktorý predávaný sortiment. Pokiaľ by žalobca uvažoval s tým, že v určitom teritóriu bude výhradne predávať určitý sortiment, resp. sortiment určitých výrobcov, mohol si uzatvoriť s ich dodávateľmi zmluvy o výhradnom predaji, resp. zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. V opačnom prípade musel počítať s tým, že bude pôsobiť v konkurenčnom prostredí s viacerými súťažiteľmi, pričom žalobca si nemôže osobovať právo, že iný súťažiteľ nemôže ponúkať v súťažnom prostredí iné ceny tovaru, než za ktoré predáva on, nakoľko takýto postup by zákonite viedol k neprípustnému stavu obmedzovaniu voľnej súťaže na relevantnom trhu. K zmluvnej slobode nepochybne patrí aj rozhodovanie podnikateľa alebo spotrebiteľa, že určité zmluvy neobnoví a že rovnaký druh zmluvy uzatvorí s niekým iným. Patrí to k bežným a prípustným metódam ekonomického počínania. Ide o výraz voľného pohybu tovaru, služieb a ľudí. Všeobecne formulovaná ponuka výhodnejších služieb neznamená nekalú súťaž aj keď jej dôsledkom môže byť neobnovenie niektorých skôr uzatvorených zmlúv, či dokonca ich predčasné ukončenie a zmena v doterajšom obchodnom spojení. V danom prípade teda konanie žalovaného jednoznačne nenaplňuje znaky nekalosúťažného konania a nie je potrebné ďalej ani zisťovať, či by mohlo toto konanie spôsobiť znaky porušenia obchodného tajomstva.

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 25. 05. 2011 okrem iného uviedla, že vychádzajúc z právneho základu ochrany obchodného tajomstva, ako absolútneho práva, o ktorom tvrdí žalobca, že bolo v zmysle žalovaným porušené, prinajmenšom ohrozené, je potrebné ustáliť si otázku, čo je predmetom obchodného tajomstva a ďalej, či informácie s ktorými sa žalovaný dostal do kontaktu v rámci vykonávania pracovnej činnosti u žalobcu, tieto tvorili predmet obchodného tajomstva. Podľa názoru žalobcu boli splnené všetky podmienky ustanovené v . Žalobca definoval predmet obchodného tajomstva vo vzťahu k žalovanému v pracovnej zmluve a to v článku 2 ods. 6, žalobca označil vo vzťahu ku ktorým informáciám žiada, aby žalovaný zachovával mlčanlivosť, a to aj po skončení pracovného pomeru. Utajované mali byť skutočnosti o výrobných, technických, organizačných, obchodných a iných skutočnostiach, o ktorých sa žalovaný dozvie v súvislosti s výkonom svojej funkcie a ďalej o obchodoch a finančnej situácii. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne žalovaného sa predpokladá určitá rozumová vyspelosť a schopnosť posúdiť obsah a význam jednotlivých pojmov, nakoľko nešlo o cudzie, ani iné expresívne pojmy. Žalobca má za to, že práve v písomnej podobe vyjadril, čo považuje za obchodné tajomstvo, čím vyjadril súčasne aj vôľu tieto informácie utajovať. Žalobca utajované skutočnosti ďalej špecifikoval aj v priebehu konania a za utajované informácie považoval nákupné ceny, databázu dodávateľov, predajnú stratégiu, predajné ceny pre jednotlivých zákazníkov (nie všeobecné ceny uvedené v katalógoch, alebo na stránke žalobcu), dohodnuté splatnosti pre zákazníkov a hotovú štruktúru zákazníkov. Svoje tvrdenie podložil excelovskou tabuľkou, s ktorou pracovali výlučne

zamestnanci v pozícii obchodných zástupcov žalobcu. Hoci ide o otvorený systém zákazníkov t.j. že títo prichádzajú, alebo odchádzajú do systému, táto databáza bola tvorená rokmi činnosti žalobcu a tento zoznam bol viac-menej stály a nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že išlo o všeobecne známe informácie. Na naplnenie tohto znaku stačí, že určitá skutočnosť má akúkoľvek už existujúcu, alebo v budúcnosti možno hodnotu, pričom výška takejto hodnoty nie je rozhodujúca. Žalobca zdôrazňuje, že informácie s ktorými pracoval žalovaný u žalobcu a ktoré využil pre konkurenciu, mali hodnotu v tom, že konkurenčná GUNNEX SK s.r.o., ktorá začala s predajom príslušenstva ku sadrokartónu až v inkriminovanom období - november 2008 a nie dlhodobo predtým, ako tvrdí žalovaný, nemusela vyvíjať žiadne úsilie k tomu, aby si zmapovala odberateľov takéhoto sortimentu, pretože databáza odberateľov žalobcu dokonca spolu s označením ich bonity a schopnosti hradiť záväzky, mu poskytovala pohodlnú cestu ku zákazníkovi. Taktiež nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že informácie o zákazníkoch uvedené aj v excelovskej tabuľke sú všeobecne známe, pretože všeobecne známy je len údaj, že existuje určitá firma, ale každý región má nespočetne veľa firiem a hodnotu má práve tá informácia, že podnikateľ vie, za akým zákazníkom má ísť, aby sa potenciálny zákazník stal reálnym zákazníkom a teda, aby dosiahol zisk a práve žalovaný, ako zamestnanec konkurenčného GUNNEX-u SK s.r.o. priamo vedel, ktorého zákazníka má navštíviť a osloviť. Žalobcovi nie je známa žiadna iná reklama GUNNEX-u SK s.r.o. na akciový sortiment za inkriminované obdobie, ako akciové letáky, ktoré rozdávala spoločnosť GUNNEX SK osobne prostredníctvom obchodných zástupcov. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že išlo o informácie, ktoré nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a ich informácia o databáze dodávateľov žalobcu mala taktiež svoj význam a svoju určitú hodnotu a to i materiálnu. Všeobecne známe je iba to, že určitá spoločnosť existuje a že ponúka určitý druh sortimentu. Nie je predsa všeobecne známe, s ktorými dodávateľmi konkrétne žalobca obchoduje, nie je potom, ani všeobecne známe za aké ceny a ktorý tovar predáva. GUNNEX SK vedel, že žalobca odoberá tovar od PFS a.s., METPOL atď. Pri spustení predaja sortimentu suchej výstavby - príslušenstvo sadrokartónu, s ktorým dovtedy nepracoval, mohol zvoliť obchodnú stratégiu nákupu cez iných dodávateľov, aby mohol poskytnúť konkurenčné ceny a odlákať tak doterajších zákazníkov žalobcu. Taktiež tvrdenie žalovaného, že výrobky, resp. tovary, ktoré predával GUNNEX SK, mali iné kvalitatívne parametre a samozrejme aj iné ceny sa taktiež nemôže zakladať na pravde, nakoľko v zmysle technických noriem sú pre všetkých výrobcov rovnaké a certifikované. Pokiaľ by jeden vyrábal kvalitatívne odlišne od technickej normy, dopúšťal by sa protiprávneho konania. Taktiež vôľa podnikateľa smerujúca k tomu, aby určité skutočnosti boli utajené, bola podľa názoru žalobcu taktiež splnená, lebo žalobca preukázal, že ochranu informácií s ktorými narábali jeho zamestnanci, ochraňoval pred cez pracovné zmluvy, to bola primárna ochrana. Nemožno ani uznať obranu žalovaného o tom, že predchádzajúci systém OASIS nezabezpečoval ochranu informácií a účelovo prekrúca vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k zdokonaľovaniu systému. Základným atribútom v systéme OASIS bolo to, že nikto okrem zamestnanca žalobcu pod jeho menom a heslom sa do tohto systému nedostal. Systém K2 bol iba zdokonaľovaním starého systému, ktorý mal docieliť jeho lepšiu funkčnosť a orientáciu zamestnancov. Preto má žalobca za to, že záväzok každého zamestnanca a jeho vedomosť o tom, že má utajovať informácie žalobcu a systém OASIS a K2 boli dostatočným prejavom vôle žalobcu utajovať skutočnosti žalobcu, ktoré vymedzil v pracovnej zmluve. Vyššie uvedená argumentácia sa týkala obchodného tajomstva, ako absolútneho práva, ochranu ktorého považuje žalobca v rámci svojej žaloby za primárnu. K tomu sa však pridružili aj skutočnosti, ktoré primäli žalobcu k tomu, že konanie žalovaného možno považovať aj za nekalosúťažné konanie v zmysle a 51 a to z dôvodu, že záujem žalovaného na úspechu súťažiteľa GUNNEX SK na úkor druhého súťažiteľa - žalobcu, t.j. na výsledku dvoch súťažiteľov, tu bol. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ho motivovalo finančné ohodnotenie, hoci potvrdil, že starostlivosť žalobcu o zamestnanca bola lepšia, ako v spoločnosti GUNNEX SK. Žalovaný končí pomer u žalobcu zo zdravotných dôvodov v novembri 2008, ale už v decembri 2008 je zdravý a zamestnáva sa v spoločnosti GUNNEX SK. Súvislosť podozrivého ukončenia pomeru D. T., ako nadriadeného žalovanému a následne ukončenie pomeru žalovaného, pričom do inkriminovaného času nemali voči žalobcovi, ako zamestnávateľovi žiadne výhrady, je ďalším dôvodom, prečo si žalobca myslí, že išlo o konanie nekalosúťažné. Taktiež obaja, teda žalovaný i D. T. mali na starosti zákazníkov východného regiónu. Obaja sa spoločne podľa navigácie zastavili blízko sídla GUNNEX SK. Následne žalovaný podáva výpoveď z pracovného pomeru u žalobcu 29. 10. 2008 a akciové letáky sa objavujú následne 18. 11. 2008 a žalovaný čerpá dovolenku od 22. 11. 2008. To všetko sú ďalšie dôvody, prečo si žalobca myslí, že žalovaný konal nekalosúťažne. Zo všetkých týchto skutočností teda vyplýva akési spoločné pripravovanie odchodu žalovaného - D. T., od žalobcu ku konkurenčnej GUNNEX SK s.r.o.. Celá žaloba tak, ako vyplýva z mnohých vyjadrení žalobcu, je smerovaná výlučne k výchovnému efektu. Ďalej má plniť satisfakčnú úlohu a byť výstrahou pre zamestnancov žalobcu a teda je prejavom vôle žalobcu,

že každé konanie zamestnanca smerujúce k porušovaniu pracovnej zmluvy a obchodného tajomstva, nebude prehliadnuté. Na základe vyššie uvedených skutočností má teda žalobca za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

V podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10. 05. 2011 právny zástupca žalovaného okrem iného uviedol, že nekalou súťažou je podľa generálnej klauzuly konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným už súťažiteľom, alebo spotrebiteľom. Nekalou súťažou je aj porušovanie obchodného tajomstva. Na to, aby bolo určité konanie považované za nekalosúťažné, musia byť súčasne splnené všetky tri podmienky uvedené v generálnej klauzule. Vo vzťahu hospodárskej súťaže síce nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v obdobných hospodárskych činnostiach, pričom rozhodné je, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru, teda musí byť preukázaný konkrétny záujem nekalosúťažne konajúceho na úspech jedného súťažiteľa na úkor druhého súťažiteľa, teda na výsledku súťaže dvoch súťažiteľov. V priebehu súdneho konania -podľa názoru žalovaného - nebolo preukázané, aby žalovaný nekalosúťažne zasiahol do súťaže žalobcu a svojho nového zamestnávateľa GUNNEX SK s.r.o. resp., aby svojím nástupom do zamestnania k novému zamestnávateľovi sledoval súťažný zámer, nakoľko v čase keď nastúpil do pracovného pomeru u nového zamestnávateľa, tento už realizoval predaj sadrokartónového príslušenstva. Pokiaľ by tomu tak nebolo, žalobca by zákonite v prvom rade využíval predovšetkým právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži podľa . O povahe súťaže rozhodujú metódy, akými jeden zo súťažiteľov získava väčší trhový podiel na úkor druhého súťažiteľa. O zabraňovaciu súťaž v zmysle nekalosúťažného konania nejde, pokiaľ podnikateľ využije toho, že niekto dobrovoľne skončil doterajšiu zmluvu a ponúkne mu možnosť zamestnania. Všeobecne formulovaná ponuka lepších pracovných podmienok, pokiaľ smeruje so súťažne nezávadnými údajmi a najmä neklame, neznamená nekalú súťaž. Jediným dôvodom, v ktorom žalobca vidí zásah žalovaného do súťaže dvoch súťažiteľov spočíva podľa jeho tvrdenia v tom, že žalovaný sa od 01. 12. 2008 stal zamestnancom obchodnej spoločnosti GUNNEX SK, ktorá začala od novembra 2008 ponúkať na trhu komoditu suchá výstavba

- príslušenstvo k sadrokartónu a ktorá tvorí aj sortiment žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že táto komodita bola v odbytovej náplni jeho nového zamestnávateľa už dávno predtým, než nastúpil do zamestnania k novému zamestnávateľovi tak, ako to vyplýva aj z predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov. Teda sortiment bol zavedený u jeho nového zamestnávateľa ešte v dobe, keď bol zamestnancom žalobcu a na zavádzaní tohto sortimentu sa žalovaný nijako nepodieľal, naviac obe spoločnosti u týchto komodít obchodovali prevažne so sortimentom od iných výrobcov, ktorý mal iné kvalitatívne a cenové podmienky.

V žiadnom prípade nie je možné konanie žalovaného považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Žalovaný pred skončením pracovného pomeru u žalobcu z vlastnej iniciatívy zaškolil nového zamestnanca žalobcu, ktorého oboznámil s nielen pracovnými postupmi a zvyklosťami, ale osobne s ním navštívil všetkých odberateľov, pričom ani v jednom prípade svoje skončenie pracovného pomeru u žalobcu nekomentoval a ani sa “nepriateľsky“ neprezentoval k svojmu zamestnávateľovi šírením informácií o nejakej zlej ekonomickej situácii žalobcu, ku kvalitatívnym problémom tovaru, k cenovým reláciám ponúkaného sortimentu. V neposlednom rade nie je splnená, ani tretia podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, aby žalovaný privodil žalobcovi ujmu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žalobca nebol výrobcom sortimentu suchá výstavba, príslušenstvo k sadrokartónu a na relevantnom trhu pôsobil iba ako jeden z jeho predajcov. V priebehu konania žalobca nielenže nepreukázal, ale ani neuviedol, aby konanie žalovaného smerovalo k úbytku klientov žalobcu v prospech iného súťažiteľa a aby zo strany žalovaného došlo k akejkoľvek obchodnej praktike, ktorá by poškodila žalobcu. V priebehu konania podľa názoru žalovaného nebolo preukázané a ani nevyplýva existencia tvrdeného obchodného tajomstva podľa . Na to, aby bola určitá skutočnosť chápaná, ako obchodné tajomstvo v zmysle ust. zákon to podmieňuje splnením všetkých podmienok uvedených v tomto ustanovení, pričom pokiaľ by chýbala čo i len jedna z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo podľa tohto ustanovenia. Čo sa týka žalobcom uvedeného obchodného tajomstva, ktoré vymedzil a to: nákupné ceny, databáza dodávateľov, predajná stratégia, predajné ceny pre zákazníkov, dohodnuté zľavy, dohodnuté splatnosti pre zákazníkov a databáza zákazníkov, žalovaný uvádza, že čo sa týka nákupných cien, žalovaný neprichádzal do styku s nákupnými cenami nakupovaného sortimentu. Tieto údaje k svojej práci nielenže nepotreboval, ale nemali pre neho ani žiaden zmysel a význam, keďže pracoval iba s cenníkmi, ktoré mu poskytoval žalobca a aj v prípade, ak by údaje z cenníkov mal k dispozícii, u nového zamestnávateľa tieto ani nemohol využiť, keďže nový zamestnávateľ obchodoval so sortimentom iných výrobcov, než s ktorými obchodoval žalobca a naviac sa cenníky aj pravidelne

menili, takže by neboli aktuálne. Žalovaný ďalej za podstatný dôkaz považuje najmä žalobu žalobcu, ktorú žalobca podal proti svojmu bývalému zamestnancovi Jurajovi Bartošovi, v ktorej uviedol okrem iného, že „Iba obchodný riaditeľ, teda D. T. a predseda predstavenstva - Š. T. vedeli o nákupných cenách komodít, teda iba obchodný riaditeľ bol oboznamovaný predsedom predstavenstva Š.Q. T. o taktike poskytovania zliav, zákazníkom žalobcu.“ Predmetom obchodného tajomstva nemohla byť ani žalobcom prezentovaná databáza dodávateľov, nakoľko výrobcovia sortimentu suchá výstavba, príslušenstvo boli všeobecne známi a žiadny z nich logicky nepôsobil na trhu bez svojej prezentácie a prezentácie svojich výrobkov a obchodných podmienok. Najviac žalobca obchodoval so sortimentom iných výrobcov. Žalovaný sa nevie vyjadriť k obchodnému tajomstvu, ktorý mala tvoriť predajná stratégia žalobcu, nakoľko ani predseda jeho predstavenstva nedokázal uviesť, v čom táto predajná stratégia vôbec mala spočívať. Predmetom obchodného tajomstva neboli a ani nemohli byť predajné ceny pre zákazníkov, nakoľko tieto ceny vychádzali z cenníkových cien a každému zákazníkovi bola na porade vedenia žalobcu stanovená maximálna zľava. Po schválení nového cenníka obchodní zástupcovia navštevovali potenciálnych zákazníkov v tom, ktorom regióne a odovzdávali im cenníky s písanými zľavami. Spätne bola táto ponuka, odberateľom vyhodnotená a obchodnému zástupcovi boli poskytnuté cenníky konkurenčných firiem za účelom korekcie ceny. Taktiež systém a taktika stanovovania poskytnutia zliav pre zákazníkov bol stanovený predsedom predstavenstva žalobcu - Š. T. a obchodným riaditeľom a teda nie žalovaným. Dohodnuté splatnosti faktúr pre zákazníkov, nemôžu podľa názoru žalovaného, tvoriť predmet obchodného tajomstva, nakoľko faktúra je účtovným dokladom pričom stanovovanie lehôt splatnosti je závislé od finančnej situácie tej, ktorej firmy a v konečnom dôsledku, ani databáza zákazníkov nie je, ani nemohla byť predmetom obchodného tajomstva, nakoľko všetky spoločnosti pôsobiace na trhu predaja stavebného materiálu sa orientovali na stavebniny a železiarstva. Databázu odberateľov, teda predstavujú všetci odberatelia, ktorých si bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu voľne preberali dodávatelia pôsobiaci na relevantnom trhu a teda databáza odberateľov v žiadnom prípade nemohla tvoriť predmet obchodného tajomstva. Naviac k pojmovým znakom obchodného tajomstva patrí aj vôľa podnikateľa dostatočne poznateľným spôsobom prejaviť, čo spadá pod okruh obchodného tajomstva a jeho povinnosť, utajenie zodpovedajúcim spôsobom zaistiť. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 05. 09. 2006 však žalobca v článku 2 ods. 6 vymedzil povinnosť zachovania mlčanlivosti iba formálne bez ich bližšej vecnej špecifikácie a ktorá zodpovedá iba všeobecnej formulácii obchodného tajomstva obsiahnutej v ustanovení . Vôľa podnikateľa smerujúca k tomu, aby boli určité skutočnosti utajené, môže byť vyjadrená formalizovaným spôsobom, napr. vnútorná smernica, ústnym spôsobom, alebo aj nepriamo, napr. utajovanie, uzamykanie utajovaných informácií. Žalobcom však nebola ani prejavená vôľa utajenia, ani zabezpečenia utajenia, ani faktickým konaním, pretože sám D. J. po nástupe do funkcie obchodného zástupcu žalobcu ešte dva, resp. tri mesiace používal prístupové heslá a kódy žalovaného, teda aj z toho je zrejmé, že na pracoviskách žalobcu sa ani nedodržiavali žiadne ochranné spôsoby. Pre existenciu obchodného tajomstva a následne pre režim jeho právnej úpravy nepostačuje pasívne konanie podnikateľa, ktorý považuje určitú svoju skutočnosť za obchodné tajomstvo. Podnikateľ musí aktívne vystupovať a aktívne prejaví vôľu o utajení určitých skutočností a aktívne zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť utajenie. Podľa názoru žalovaného, všetky skutočnosti vymedzené žalobcom už v priebehu súdneho konania, ako predmet jeho obchodného tajomstva, naviac nemali skutočnú, ani potenciálnu hodnotu a naviac išlo o bežne dostupné informácie, ktoré v konečnom dôsledku, ani žalobca dôsledne neutajoval a ani ich utajenie náležite nezabezpečoval. Na základe vyššie uvedených skutočností, teda žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a preto ju žiada zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05. 09. 2006 konkrétne z článku 2 bod 6 vyplýva, že si žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný, ako zamestnanec je povinný a) zachovávať mlčanlivosť o výrobných, technických, organizačných, obchodných a iných skutočnostiach, o ktorých sa v súvislostiach s výkonom funkcie dozvie a ktoré majú zostať utajené, ako obchodné, či služobné tajomstvá, alebo ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, b) zachovávať mlčanlivosť o obchodoch a bilančnej situácii a o svojich príjmoch u zamestnávateľa, dbať, aby sa tieto tajomstvá nedostali do rúk nepovolaných osôb, mlčanlivosť o týchto skutočnostiach zachovávať aj po skončení pracovného pomeru po dobu troch rokov.

Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzavretej dňa 05. 09. 2006 vyplýva, že sa žalovaný stal regional sales manager. Uvedený dodatok bol uzavretý 14. 08. 2007.

Z výpovede žalovaného zo dňa 29. 10. 2008 vyplýva, že žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru v zmysle .

Z odpovede žalobcu žalovanému zo dňa 03. 11. 2008 vyplýva, že na základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa , žalobca ako zamestnávateľ, oznámil žalovanému, ako zamestnancovi, že jeho pracovný pomer končí dňom 30. 11. 2008. Uvedenú odpoveď prevzal žalovaný.

Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Trenčín, odd. Sro, vložka č. 763/R vyplýva, že spoločnosť GUNNEX SK s.r.o. Pruské bola zapísaná v obchodnom registri od 13. 03. 2004. Predmetom činnosti od 07. 08. 1995 bola kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných ohlasovacích činností, ďalej kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľných ohlasovacích živností.

Z akčnej ponuky spoločnosti GUNNEX SK vyplýva, akčná ponuka z príslušenstva ku sadrokartónu, platnosť akcie od 18. 11. 2008 do 31. 12. 2008.

Z akčnej ponuky spoločnosti GUNNEX SK vyplýva ponuka príslušenstva ku sadrokartónu, pričom platnosť akcie bola od 01. 01. 2009 do 28. 02. 2009.

Z bilancie nákupov v roku 2008 - 2009 spoločnosti TEHELŇA STOVA a žalobcu vyplývajú nákupy uvedenej spoločnosti od žalobcu. Rovnako z bilancie nákupov v roku 2008 - 2009 spoločnosti STAVMAX Humenné a žalobcu vyplýva pokles odbytu spoločnosti STAVMAX Humenné, tovarov od žalobcu v tomto období.

Z výpisu Sociálnej poisťovne pobočka Svidník k 30. 01. 2010 vyplýva, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 06. 09. 2006 do 30. 11. 2008, zamestnancom spoločnosti GUNNEX SK s.r.o. od 01. 12. 2008 do 31. 12. 2009.

Z katalógu závesných systémov na upevňovanie sadrokartónu z www stránky žalobcu vyplýva ponuka závesných systémov a ich ceny prostredníctvom internetu.

Z emailovej komunikácie medzi predsedom predstavenstva žalobcu a žalovaným okrem iného vyplýva, že ako dôvod pre ktorý dáva žalovaný výpoveď je z osobných, ako aj zdravotných dôvodov.

Z čestného prehlásenia zo dňa 23. 06. 2009 spoločnosti GUNNEX SK vyplýva, že sa žalovaný v spoločnosti GUNNEX SK počas pracovného pomeru v tejto spoločnosti nepodieľal na zavedení predaja suchá výstavba príslušenstvo sadrokartónovým systémom v spoločnosti GUNNEX SK a to z toho praktického i logického dôvodu, že tento systém príslušenstva bol už dávno v tejto skupine, v ktorej bol aj GUNNEX SK konkrétne v roku 2007 tímom z GUNNEX s.r.o. CZ zavedený, už v roku 2007.

Z katalógu spoločnosti GUNNEX, cenník 2008, vyplýva sortiment spoločnosti GUNNEX , ktorý táto spoločnosť predávala jednotlivým zákazníkom. Nachádzajú sa tam aj komodity - suchá výstavba - príslušenstvo k sadrokartónu.

Z čestného vyhlásenia D. J. zo dňa 25. 06. 2010 okrem iného vyplýva, že počas výpovednej doby, žalovaný zaúčal D. J. a pripravoval ho na pozíciu obchodný zástupca pre východné Slovensko, pričom počas tohto obdobia, žalovaný s ním osobne navštívil každého zákazníka a uviedol ho, ako svojho zástupcu. Odovzdal mu všetky poznatky, kontakty a veci, ktoré využíval pri práci, ako obchodný zástupca. Počas práce, ako obchodný zástupca nikdy Jozef Spišiak neprišiel do styku s nákupnými cenami predávaného sortimentu, nakoľko s týmito cenami disponovalo len vedenie firmy SG FIX a.s..

Z prehľadu pohybu - triedené po partneroch vyplýva realizovaná činnosť obchodného zástupcu - žalovaného u žalobcu od 01. 01. 2008 do 30. 11. 2008, kde sú uvedení jednotliví odberatelia, tovary, ako aj ceny za ktorých boli tovary pre uvedených odberateľov predané žalovaným.

Z knihy jázd, vozidla žalobcu, ktoré používal žalovaný vyplýva, že 29. 09. 2008 o 18.41 hod. do 19.46 hod. sa toto vozidlo nachádzalo na ceste D1 Dubnica nad Váhom, okres Ilava. Z knihy jázd , vozidla žalobcu, ktoré používal D. T. a fotokópie mapy GPS vyplýva, že 29. 09. 2008 sa toto vozidlo nachádzalo na ceste D1 Dubnica nad Váhom, okres Ilava.

Z excelovskej tabuľky predloženej žalobcom vyplýva, že uvedená tabuľka obsahuje prehľad zákazníkov žalobcu pre oblasť východné Slovensko, ktorú mal k dispozícii žalovaný, pričom obsahuje mená, zoznam zákazníkov, činnosť, teda či išlo o stavebniny alebo železiarstvo, dátum návštevy, popis návštevy, popis či išlo o neplatiča, novú firmu, mŕtvu firmu atď., ďalej výšku zliav, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 20% - 30%, pričom uvedená tabuľka neobsahuje ceny tovarov, obsahuje len zľavy, ktoré mohli byť pri tom, ktorom tovare , tomu ktorému zákazníkovi , poskytnuté.

Z cenníka spoločnosti GUNNEX rok 2007 vyplýva sortiment, ktorý ponúkala spoločnosť GUNEX jednotlivým zákazníkom a ich ceny. Na strane č. 24 - 25 sa nachádzajú profily suchá výstavba s určením ich cien a špecifikácie.

Z cenníka spoločnosti GUNNEX na rok 2008 vyplýva, že spoločnosť GUNNEX s.r.o., str. 8, predávala svojím zákazníkom aj sadrokartónové profily suchá výstavba, pričom sú tam uvedené jednotlivé ceny týchto tovarov.

Z fotokópie údajov uvedených v systéme OASIS a to z tabuľky všetkých odberateľov žalobcu, tabuľky skupinových zliav pre jednotlivých odberateľov, tabuľky jednotlivých zliav pre jednotlivých odberateľov, ako aj z tabuľky všetkých odberateľov spolu s cenníkmi vyplýva spôsob fungovania systému OASIS, systému žalobcu. Z tabuľky všetkých odberateľov žalobcu vyplýva, že išlo o odberateľov nielen z regiónu východného Slovenska, ale celého Slovenska, pričom sa tam nachádzajú údaje o prevádzke, sídle, telefóne, mailovej adrese toho, ktorého odberateľa. Z tabuľky skupinových zliav pre jednotlivých odberateľov vyplýva, že pri jednotlivých odberateľoch išlo o zľavy prispôsobené pre konkrétneho zákazníka. Z tabuľky jednotlivých zliav pre jednotlivých odberateľov vyplýva, že taktiež ide o zľavy pre jednotlivých zákazníkov. Z tabuľky všetkých odberateľov spolu s cenníkmi vyplýva, že niektorí odberatelia mali individuálny cenník.

Z čestného prehlásenia autora systému OAZIS vyplýva, že systém pracoval on-line.

Z výsluchu predsedu predstavenstva žalobcu pána Š. T., okrem iného vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii celú databázu zákazníkov východného Slovenska, mal prehľad, ktorá firma za akých podmienok a aký tovar od žalobcu odoberala, tým pádom podľa jeho názoru bol vo výhode, pretože uvedené informácie mohol poskytnúť konkurenčnej firme. Každý obchodný zástupca mal k dispozícii interný cenník, kde boli stanovené maximálne zľavy a ceny, ktoré môže ponúknuť potencionálnym zákazníkom a tiež bol žalovaný vo výhode, lebo v tom roku 2008 žalobca menil informačný softwarový systém. Zo starého informačného systému mal žalovaný možnosť nahliadnuť si jednak zákazníkov, čo odoberali, za aké ceny. Predmet obchodného tajomstva tvorili nákupné ceny, dodávatelia. Tieto informácie boli zo starého informačného systému zrejmé, ďalej bola to predajná stratégia, predajné ceny pre zákazníkov, dohodnuté zľavy, dohodnuté splatnosti pre zákazníkov, ďalej to bolo hotová štruktúra približne 150 zákazníkov, ktorí od žalobcu odoberali produkty. Žalobca chránil uvedené obchodné tajomstvo, voči nepovolaným zneužitiam tak, že v starom aj v novom informačnom systéme sa jednotliví zamestnanci prihlasovali svojim menom a heslom. Nevýhoda starého informačného systému bola v tom, že bolo v ňom vidieť tak dodávateľov, ako aj odberateľov. V novom informačnom systéme sa taktiež zamestnanci prihlasovali menom a heslom. Boli povinní každodenne pracovať so štruktúrou, so zákazníkmi, uvádzajú sa v ňom dennodenné návštevy, cenové ponuky, komu sa ponúkali produkty, za akých podmienok. Každý sa mal možnosť dostať po určitú časť programu a to na základe svojho mena a hesla, ďalej to nebolo možné. Žalovaný pracoval s cenami pre zákazníkov v rámci svojich kompetencií a možností, dokázal ich zakladať, udeľovať splatnosti, určovať cenové podmienky pre zákazníkov. Vedel takisto o bonusových zmluvách uzatváraných koncoročne s určitými zákazníkmi, kde bolo ešte vyčíslené aj to, koľko percent sa tomu, ktorému zákazníkovi ku koncu roka vrátilo. Do zavedenia informačného systému K2, zamestnanci okrem nahadzovania údajov do pôvodného softwaru si nahadzovali v exceli v podstate interne svoju vlastnú tabuľku, ktorá obsahovala zákazníkov, ceny, zľavy. Žalobca má dohodnuté výhradné obchodné zastúpenie pre celú Slovenskú republiku, napr. od firmy COELNER - Poľská republika, PFS Brezová pod Bradlom, čiastočne od firmy METPOL - Poľsko. Žalovaný pracoval s cenníkom poskytnutým žalobcom, avšak každý zástupca, teda aj žalovaný mal stanovený rozsah, limit zliav, do akých môže poskytnúť jednotlivým odberateľom zľavy z cenníkovej ceny. Ak bola stanovená cena nad rámec tohto interného katalógu, to stanovoval predseda predstavenstva žalobcu, alebo pán E. U.. Zákazníkmi žalobcu boli len stavebniny, železiarstva a iné obchodné spoločnosti, ktoré sa predajom zaoberali. Na internetovej stránke žalobcu je všeobecný cenník, všeobecné informácie, ide o orientačné ceny pre potencionálnych zákazníkov. Žalobca špecifikoval v čom spočívalo obchodné tajomstvo, čo sa

týka predajnej stratégie, a to , tak že ide predovšetkým o know-how, kde za roky zistili, akým spôsobom a ako osloviť ktorého, konkrétne zákazníka, akou ponukou a kde ho vyhľadať.

Z výsluchu žalovaného okrem iného vyplýva, že žalovaný do 05. 11. 2008 mal dovolenku. Od 05. 11. 2008 nastúpil v rámci výpovednej doby, opäť u žalobcu, aby zaškolil nového zamestnanca, pána J.. Žalovaný pánovi J. odovzdal automobil, notebook, telefón, a následne ho ako nového obchodného zástupcu predstavil zákazníkom žalobcu. Keď sa dozvedela napr. spoločnosť MASTERPLAST aj GUNNEX SK o tom, že v spoločnosti SG FIX končí a že teda je vo výpovednej lehote, tak mu dali ešte v priebehu výpovednej lehoty, ponuky zamestnať ho. Uvedené ponuky mu boli dané uvedenými spoločnosťami mailovou formou, pričom reagoval na ponuku spoločnosti GUNNEX SK s nástupom od 01. 12. 2008. V decembri roku 2008 však pre spoločnosť GUNNEX SK neuzavrel žiadnu kúpnu zmluvu, a až od januára roku 2009 začal aktívne vykonávať činnosť obchodného zástupcu. Spoločnosť GUNNEX SK, ktorá má zastúpenie v Českej republike, Slovenskej republike, v Rumunsku a Poľsku a pracuje, ako nadnárodná spoločnosť pod značkou GX GROUP, a.s., okrem predaja uvedených sadrokartónových systémov, má komplexnejšie zameranie sa na jednotlivých zákazníkov, nielen úzko špecifické zameranie na sadrokartóny. Podobnú sieť zákazníkov má aj žalovaný a mal ju ešte predtým, než skončil pracovný pomer u žalobcu. Už v čase nástupu do spoločnosti GUNNEX SK, mali obchodní riaditelia tejto spoločnosti spracované jednak akcie, ceny pre jednotlivých zákazníkov aj samotný katalóg, zákazníkov. Spoločnosť GUNNEX SK predávala jednotlivé výrobky vyrábané od iných výrobcov, ako predávala spoločnosť SG FIX. Cenovú ponuku, výrobkov v spol. GUNNEX SK schvaľovala obchodná riaditeľka, nie žalovaný a za správnosť cien sa podpisovala ona. Žalovaný teda nemohol podliezť cenovú ponuku spoločnosti SG FIX, pretože on cenovú ponuku neurčoval. Žalovaný dostal pracovné ponuky od štyroch firiem: GUNNEX SK, MASTERPLAST, FA TRADE, a od predajne stavebnín. K nákupným cenám tovarov predávaných žalobcom sa určite nedostal, dostal sa akurát k informáciám, od koho sa konkrétny výrobok kupuje. Aj na internetovej stránke sa nachádzajú logá firiem, od ktorých SG FIX odoberá výrobky. V čase , keď pracoval u žalobcu, mal prehľad aj o konkurenčných ponukách. Excelovské tabuľky, o ktorých hovoril vo svojej výpovedi žalobca, kde boli napísaní zákazníci, adresy a poskytnuté zľavy, si zamestnanci žalobcu museli viesť, lebo to bol príkaz zo strany žalobcu. Bolo to robené preto, aby potom žalobca, resp. účtovník vedel vystaviť faktúry jednotlivým zákazníkom.

Z výsluchu svedka E. U., v rozhodnom čase vedúceho prevádzky na Myjave okrem iného vyplýva, že zabezpečoval chod prevádzky ako takej a dodávanie tovaru na naše prevádzky, obchodným zástupcom nebol. Centrálny nákup jednotlivých tovarov a teda centrálny sklad žalobcu bol v Myjave a potom sa tovar distribuoval na jednotlivé prevádzky. Prevádzky boli napr. v Žiline, Banskej Bystrici a v Prešove. Na každej prevádzke bol vedúci prevádzky, ktorý do Myjavy dal objednávku určitých komponentov, tovaru, ktoré následne na tú každú prevádzku z centrálneho skladu, dodali. Zo skladov, ktoré boli v jednotlivých prevádzkach sa následne dodával tovar jednotlivým zákazníkom. Zákazníci komunikovali buď priamo s vedúcim prevádzky, napr. s vedúcim prevádzky v Prešove, alebo komunikovali s obchodným zástupcom. Jednotlivý zákazník sa dostal k cenám jednotlivých komponentov tak, že sa dopytoval na cenu nejakého výrobku, ktorý sme predávali a tento výrobok sa mu nacenil, alebo cez cenník, ktorý mu bol dodaný obchodným zástupcom, pričom sa na cenu dopytoval buď vedúceho prevádzky, alebo obchodného zástupcu. V rozhodnom čase už fungoval u žalobcu nový systém K2 a cena do toho systému sa dala na každého zákazníka nastaviť na pevno a vedúci prevádzky robil aj doklady na predaj, teda faktúry. V systéme K2, už bola stanovená cena už aj so zľavou pre konkrétneho zákazníka. V prípade, ak napr. vedúci prevádzky zistil, že u nejakého zákazníka, cena nie je stanovená, resp. nie je stanovená s tou zľavou, tak v koordinácii s obchodným zástupcom sa tomuto zákazníkovi pridelila, resp. určila cena a poskytnutá zľava. Každý, teda vedúci prevádzky aj obchodný zástupca sa do systému prihlasoval pod svojím menom a heslom, čokoľvek spravil v tom systéme, bolo zapísané a viditeľné v tom systéme. Každá prevádzka, teda vedúci prevádzky a obchodný zástupca si videl v systéme K2 zákazníkov v rámci toho teritória, ktorý mali na starosti, teda ktorý napr. v Prešove, to bola oblasť východného Slovenska, pričom tam bol jeden zástupca. Z hľadiska cien, či už to bolo predtým v systéme OASIS, cenu ako samotnú dostávali zákazníci, či už za éry fungovania systému OASIS, ako aj za fungovania systému K2 v podstate rovnakú. Išlo tam len o to, že v systéme K2 sa dali jednoduchšie zadať rôzne špeciálne ceny u jednotlivých zákazníkov, rôzne zľavy u jednotlivých zákazníkov. V systéme K2 bola ochrana jednotlivých údajov lepšia, pretože systém K2 sprístupnil tomu konkrétnemu zamestnancovi len taký okruh informácií, s ktorými pracoval a v OASIS-e to bolo širšie. Obchodní zástupcovia mali stanovené maximálne zľavy pre jednotlivé tovarové skupiny, nie pre zákazníkov. Teda tvorba ceny, ktorú stanovoval obchodný zástupca

sa týkala zliav na tovar, to či uvedené zľavy, lebo tam bol maximálny strop, do akej výšky mohol obchodný zástupca poskytnúť zľavu na ten jednotlivý tovar a to ostalo na obchodnom zástupcovi. Výšku stropu, teda maximálnu výšku zliav, určoval žalobca. Obchodný zástupca, však nevidel nákupné ceny žalobcu . Pokiaľ sa stanovoval maximálny strop zliav pre jednotlivé tovary, bol tento systém zliav, resp. strop zliav pre všetkých obchodných zástupcov rovnaký. Čo sa týka okruhu zákazníkov, ten bol otvorený, avšak žalobca mal aj výrobcov, u ktorých bol zástupcom. Boli to firma COELNER, METPOL a PFS. Teda sortiment od týchto troch výrobcov brali iba od nich, s nimi zjednávali iba cenu a servis. Čo sa týka toho, kde si obchodný zástupca viedol evidenciu cien, resp. evidenciu zliav, svedok uviedol, že od zavedenia systému K2 bola v podstate postupne zavádzaná povinnosť viesť jednotlivé cenníky v K2, ale keďže ten systém bol v podstate na začiatku, tak ešte v roku 2009 aj v roku 2010 si na jednotlivých prevádzkach viedli nejakú pomocnú evidenciu a toto bol ďalší dôvod, pre ktorý bola zavedená K2, aby sa jednotlivá evidencia, aby sa dávala do systému. Potom, čo žalovaný ukončil pracovný pomer ohľadne predaja, svedok uviedol, že nielen v regióne, resp. v oblasti východného Slovenska, ale všade na Slovensku došlo k prepadu predaja výrobkov z dôvodu krízy. Žalobca však bol, podľa jeho názoru aj ohľadne tohto prepadu v porovnaní s inými firmami ešte na tom lepšie, ale v podstate k prepadu došlo vo všeobecnosti vo všetkých prevádzkach žalobcu.

Z výsluchu svedka D. J. okrem iného vyplýva, že v rozhodnom čase pracoval u žalobcu ako vodič, resp. skladník. Potom, čo sa žalovaný dohodol so žalobcom na skončení pracovného pomeru, navrhol žalobcovi, aby sa on stal obchodným zástupcom pre daný región. Tak sa stal obchodným zástupcom žalobcu. V rámci výpovednej lehoty ho žalovaný zaúčal. Ukázal mu v notebooku mená zákazníkov a všetky údaje tam nachádzajúce sa. Naučil ho pracovať v systéme K2. Uvedených zákazníkov však poznal aj svedok, pretože ako vodič, skladník, sa s nimi stretal a chodil im odnášať jednotlivé komponenty, resp. tovary. Žalovaný svedka ku každému zákazníkovi zobral osobne a predstavil ho, ako jeho nástupcu, čiže ako obchodného zástupcu a nie ako šoféra, skladníka. Žalovaný mu ukázal katalóg, v ktorom mal uvedené, jednotlivé zľavy pre zákazníkov. Vysvetlil mu v akom rozsahu sa uvedené zľavy poskytujú, pričom mu špecifikoval, ktorý zákazník, ktoré tovary odoberá, resp. odoberal. Čo sa týka zliav, cenník bol bez zliav, avšak ku každému tomu tovaru, kde bola uvedená cena, mal žalovaný napísanú zľavu, maximálny strop zľavy, toho ktorého výrobku. Žalovaný mu odovzdal automobil, notebook, aj kontakty so zákazníkmi, pričom svedok začal od 01. 12. 2008 vykonávať funkciu obchodného zástupcu. Tá činnosť spočívala v tom, že svedok každý deň mal vytypovanú určitú trasu, kde boli zákazníci a v rámci toho, ktorého dňa navštevoval týchto zákazníkov. Uvedeným zákazníkom ponúkal tovar zo sortimentu žalobcu. Ohľadne prístupu jednotlivých zákazníkov svedok nič mimoriadne nebadal, naďalej s uvedenými zákazníkmi zjednával obchody. Cenové ponuky sa dávali v podstate začiatkom roka k jednotlivým zákazníkom a iba v prípade nejakých akcií, zliav na to ktoré obdobie sa tento cenník nejakým spôsobom aktualizoval a to mal za úlohu obchodný zástupca: odovzdať, oznámiť, oboznámiť a presvedčiť zákazníka o výhodnosti ponuky tovarov od žalobcu. Čo sa týka práce so systémom K2 mal prístupový kód a heslo. Spočiatku, také dva - tri mesiace mal ešte prístupové meno, heslo a kód žalovaného, až následne mu uvedené bolo zmenené na jeho, pričom v rámci systému K2 sa dostal iba do určitých položiek a to: sklad, tovar, keď nahadzoval objednávku a reporty a nahadzovanie zákazníkov a jednotlivé zľavy k nim. Svedok nemal prehľad o nákupných cenách, mal prehľad o maximálnych stropoch zliav k jednotlivým tovarom. Nákupné ceny riešil pán T. s pánom U. a v podstate išlo o klasickú kúpno-predajnú zmluvu s výrobcami jednotlivých komponentov. Ako obchodný zástupca mal prehľad o konkurencii žalobcu. V prípade nejakých zvlášť dôležitých zákazníkov pokiaľ žalobca chcel uzavrieť kúpnu zmluvu s nejakým zákazníkom a konkurencia mala lepšiu cenu, tak sa to riešilo priamo s predsedom predstavenstva žalobcu, ktorý mohol tú cenu ešte upraviť, nad strop poskytnutej zľavy.

Z výsluchu svedka I. P. okrem iného vyplýva, že v čase, kedy spoločnosť GUNNEX SK prijímala pána U. do pracovného pomeru, bol spoločníkom spoločnosti GUNNEX SK, s.r.o. a takisto jej konateľom. Spoločnosť GUNNEX SK na slovenskom trhu funguje približne od roku 2004. Čo sa týka sortimentu, ktorý predáva, tak 70% sortimentu sa nachádza v cenníku, zvyšok predáva mimo cenníka, ide o sortiment týkajúci sa veľkoobchodu stavebných doplnkov. Jednou z oblastí, ktorej sa venuje sú aj komponenty týkajúce sa sadrokartónov a s tým spojeného príslušenstva. Čo sa týka predaja sadrokartónových doplnkov a komponentov potrebných pre sadrokartónovú výstavbu, v roku 2006 v Českej republike spoločnosť GUNNEX začala skúšobne uvedené komodity predávať a v rovnakom období aj v Rumunsku. Čo sa týka predaja komponentov týkajúcich sa sadrokartónov na Slovensku, došlo k skúšobnému zavedeniu predaja týchto komponentov v roku 2008. Čo sa týka samotného

prijatia a okolností samotného prijatia žalovaného do spoločnosti GUNNEX SK nebola to žiadna cielená iniciatíva. Pán U. bol prijatý do pracovného pomeru koncom roku 2008 a iba doplnil už existujúci tím pracovníkov. Dá sa povedať, že po odchode pracovníka z Košíc, žalovaný prevzal región východného Slovenska, ktorý mal na starosti predchádzajúci obchodný zástupca. GUNNEX SK sa na sadrokartónové príslušenstvo - vzhľadom na jeho špecifickosť a zložitosť - ani nijakým spôsobom ako nosne neorientuje, je to iba súčasť v komplexnej ponuke ohľadne stavebných materiálov. Spoločnosť GUNNEX SK mala v uvedenom období na celom území Slovenskej republiky, šesť obchodných zástupcov s celoplošným pokrytím, otvárala pobočku v Spišskej Novej Vsi, t.z. tá bola otvorená najmä pre oblasť východného Slovenska, tá bola otvorená vo februári roku 2008. Čo sa týka samotného okruhu zákazníkov, spoločnosť má okolo 600 aktívnych zákazníkov, s ktorými obchoduje. Ide len o stavebniny a predajne, ktoré sa zaoberajú predajom stavebného materiálu. Žalovaný nezavádzal predaj príslušenstva sadrokartónu po svojom nástupe, už pred jeho nástupom dochádzalo k predaju príslušenstva sadrokartónov na Slovensku. Na sadrokartónový program, teda predaj príslušenstva tykajúceho sa sadrokartónov mala spoločnosť GUNNEX SK produkt manažéra v Českej republike a ten zabezpečoval program pre všetky krajiny, ktoré mal vo svojom kvázi port fóliu, bolo to Česko, Slovensko, Rumunsko. Spoločnosť GUNEX SK mala prehľad o konkurencii týkajúcej sa predaja príslušenstva sadrokartónov na slovenskom trhu. Celá spoločnosť sa sústreďuje na maržu, teda nevie byť, ani najlacnejší na trhu pokiaľ tá marža nie je dostatočne významná. K cene nakupovaného príslušenstva sadrokartónov jednotlivých výrobcov, resp. od sprostredkovateľov uviedol, že sadrokartónové príslušenstvo je výrobok z kovu s veľmi malou pridanou hodnotou, teda je veľmi závislý na cene vstupu a teda cene materiálov, teda každá malá zmena na vstupe nesie samozrejme aj zmenu nákupnej ceny. Vzhľadom na to, že dochádza veľakrát aj za mesiac niekoľkokrát k zmene ceny kovov, z ktorého sa vyrábajú tieto komponenty, tak dochádza aj niekoľkokrát za mesiac aj k zmene cien, za ktoré sa predávajú a nakupujú uvedené sadrokartónové komponenty. Svedok k obsahu cenníka k 01. 01. 2008 spoločnosti GUNNEX SK uviedol, že jeho obsah bol pripravovaný roku 2007. V roku 2008 sa začalo s predajom uvedeného príslušenstva sadrokartónov v Českej republike, následne v roku 2008, ako ďalšia pobočka, ktorá začala sa týmto zaoberať predajom týchto komponentov, bola rumunská pobočka a v priebehu roku 2008 došlo skúšobne najprv s prieskumom trhu a nakoniec aj samotným predajom na Slovensku. V rámci prieskumu trhu, spoločnosť pracovala s lokálne vytlačenými cenníkmi, ktoré jej obchodní zástupcovia ponúkali jednotlivým stavebninám. Do konca roku 2008 sa predávalo takouto formou, na konci roka 2008 sa pripravoval cenník pre rok 2009 a tam už uvedené komponenty boli zakomponované do cenníka. Spočiatku spoločnosť GUNNEX SK predávala výrobky spoločnosti METPOL týkajúce sa príslušenstva sadrokartónov, no neskôr začala predávať výrobky spoločnosti STYROPROFIL a s výrobkami tohto výrobcu, čiže STYROPROFILU začala predávať uvedené výrobky na Slovensku.

Z výsluchu svedkyne E. Q., S.. W., prokuristky spoločnosti GUNNEX SK okrem iného vyplýva, že so žalovaným sa osobne zoznámila na výstave CONECO, avšak nejaká bližšia spolupráca v tom čase, kedy sme sa zoznámili, medzi nimi nebola. Čo sa týka obchodných aktivít spoločnosti GUNNEX SK, spoločnosť časť výrobkov odkupovala od žalobcu. Išlo o príslušenstvo k sadrokartónom a taktiež iné výrobky, napr. výrobky pre zateplenie. Cenovú politiku ohľadne týchto výrobkov stanovovali D. T. s pánom T.. Žalobca bol aj konkurenciou spoločnosti GUNNEX SK, preto GUNNEX SK mala dostatočným spôsobom zmapované aj aktivity spoločnosti žalobcu a na základe aj podnetov, od zákazníkov sa dozvedeli, že zo spoločnosti SG FIX chce s najväčšou pravdepodobnosťou odísť pán O.. T. a že o tom uvažuje aj žalovaný. Táto informácia však pre spoločnosť nemala spočiatku význam. Význam mala až vtedy, keď zákazníci spoločnosti GUNNEX SK oznámili, že skutočne žalovaný odišiel zo spoločnosti SG FIX. Až následne došlo k osloveniu žalovaného s pracovnou ponukou. Pre región východného Slovenska mali v tom čase dvoch obchodných zástupcov. Jeden bol v Spišskej Novej Vsi a druhý bol v Košiciach. Žalovaného oslovili s ponukou obchodného zástupcu pre východné Slovensko. So žalovaným sa dohodli, že mesiac december bude akýmsi skúšobným mesiacom a ak sa osvedčí, resp. ak bude záujem z oboch strán, tak od januára v podstate začne naostro vykonávať činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť GUNNEX SK. Už v roku 2004 v podstate mali na sklade niektoré výrobky, ktoré mali vyskladnené z Českej republiky zo spoločnosti GUNNEX s.r.o. a už v tom čase teda určité výrobky tvorili určitú časť výrobkov, tovarov, ktoré predávali ako sadrokartónové príslušenstvo. Čo sa týka cenníka výrobkov, používali cenník spoločnosti GUNNEX a v tomto cenníku bola aj časť, kde boli profily pre suchú výstavbu, ktoré sme taktiež predávali na území SR. Nebol to však ucelený sadrokartónový program. V českej spoločnosti predaj týchto tovarov, teda sadrokartónových profilov a príslušenstva bol rozbehnutý. V roku 2007 - 2008 chcela aj spoločnosť GUNNEX SK taktiež nejako naplno rozbehnúť

predaj tohto príslušenstva aj v Slovenskej republike. Spolupráca so spoločnosťou METPOL , ktorá tieto sadrokartónové profily a príslušenstvo vyrábala, čo sa týka nejakých kvalitatívnych ukazovateľov, nespĺňala ich požiadavky, preto v podstate začali s predajom týchto tovarov na Slovensku až vtedy, keď uvedené profily a sadrokartónové príslušenstvo začala vyrábať česká spoločnosť STYROPROFIL. Čo sa týka zákazníkov, išlo o obchody so stavebným materiálom, čiže stavebniny. Čo sa týka uvedeného predaja príslušenstva sadrokartónového nebola nosná časť nášho predaja, preto si stanovili určitú maržu, aby predaj týchto tovarov nebol stratový a pod uvedenú maržu nešli. Predaj sadrokartónvého príslušenstrva bol doplnok k už predávaným tovarom. Potom, čo sa predaja tohto príslušenstva osvedčil, tak došlo aj k jeho zaradeniu do cenníka a dodnes spoločnosť GUNNEX SK uvedené tovary predáva. Pracovný pomer so žalovaným uzavreli v decembri roku 2008 preto, aby sa jednak žalovaný zoznámil so sortimentom , ktorý spoločnosť predávala a taktiež chceli preskúšať si odborné znalosti a schopnosti žalovaného, aby od januára mohol naplno sa venovať činnosti obchodného zástupcu v spoločnosti. Takýto spôsob prijímania zamestnancov nebol ničím výnimočným. Náplňou práce žalovaného bola ponuka tovarov, prípadne zjednávanie obchodov s konkrétnymi zákazníkmi, realizácia reklamácii. Nemal však vôbec kompetenciu určovať ceny jednotlivých výrobkov, resp. tovarov, to malo na starosti vedenie. Mal určené stropy zliav, ktoré mohol u jednotlivých zákazníkov používať. Aj spoločnosť GUNNEX SK mala určitý zoznam zákazníkov, ktorý boli v konkrétnom regióne a tento zoznam čiastočne, lebo východné Slovensko je veľká oblasť, dostal tento zoznam aj žalovaný. GUNNEX SK nepredával iba tovar uvedený v cenníku , ale ak mal zákazník záujem aj o ďalšie príslušenstvo k sadrokartónom a vedeli ho zohnať, samozrejme, že sme mu predali aj iné príslušenstvo ako to, ktoré je uvedené v tomto cenníku. Tento cenník je pre koncových maloobchodných zákazníkov, čiže odberateľov, tam sú len ceny akési orientačné, ten sa nemení, ten je tam stanovený na celý rok, avšak v prípade predaja pre stavebniny, teda tam sa môže meniť cenník aj mesačne. Takýto cenník, ktorý sa môže meniť mesačne je v papierovej forme a ten sa mení v závislosti od toho, za akú cenu nakúpime určité tovary a výrobky od výrobcov, od ktorých odoberáme tovar a ideme konkrétne od prípadu k prípadu, od zákazníka k zákazníkovi a vieme ten cenník samozrejme upravovať. Letáky týkajúce sa akčnej ponuky príslušenstva k sadrokartónom sa začali tlačiť až v čase, kedy bol zistený prieskum slovenského trhu. Aj spoločnosť GUNNEX SK si robila prieskum solventnosti zákazníkov.

V zmysle ust. , v platnom znení ( ďalej len ) (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

V zmysle ust. predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

V zmysle ust. podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

V zmysle ust. právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v .

V zmysle ust. proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

V zmysle ust. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

V zmysle ust. (2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: g) porušovanie obchodného tajomstva,

V zmysle ust. porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

V zmysle ust. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy má súd za to, že žalobca dostatočným spôsobom neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nekalosúťažného konania žalovaného, ani tej skutočnosti, že žalovaný svojím konaním porušil obchodné tajomstvo žalobcu. A to najmä z týchto dôvodov:

Obchodným tajomstvom nie sú akékoľvek informácie, ale len tie, ktoré napĺňajú všetky pojmové znaky uvedené v . Nato, aby žalobca požíval ochranu týkajúcu sa obchodného tajomstva, musia byť súčasne splnené všetky zákonom stanovené podmienky: musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené všetky súčasne, nesplnenie čo i len jednej z nich nepožíva ochranu týkajúcu sa obchodného tajomstva.

Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia súčasne všetkých podmienok uvedených v ust. .

Ak by aj žalobca uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa samotnej špecifikácie obchodného tajomstva, čo však , podľa názoru súdu neuniesol, vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom neprejavil vôľu, ktoré skutočnosti majú byť podľa neho utajené. Žalobca má zato, že ochrana obchodného tajomstva bola dostatočná a pritom poukazuje na čl. II bod 6 pracovnej zmluvy. Súd má však zato, že článok II bod 6 citovanej pracovnej zmluvy je poňatý veľmi všeobecne, citujúc iba právnu úpravu, avšak nie je konkretizované, čo mieni žalobca pod pojmom obchodné tajomstvo, a teda aké skutočnosti mieni chrániť ako obchodné tajomstvo. Odvolávanie sa na dosiahnuté vzdelanie žalovaného neobstojí, nakoľko, ak mali byť určité skutočnosti predmetom obchodného tajomstva, tieto skutočnosti mali byť špecifikované, pretože k nim mali a mohli mať prístup i iné osoby s nižším vzdelaním.

Žalobca, podľa názoru súdu, nesplnil ani ďalšiu podmienku uvedenú v , nakoľko nezabezpečil zodpovedajúcim spôsobom utajenie skutočností spadajúcich pod údajné obchodné tajomstvo. Žalobca má zato, že ochrana obchodného tajomstva bola dostatočná a pritom poukazuje na zavedený informačný systém OASIS a neskôr informačný systém K2 a prihlasovanie jednotlivých osôb menom a heslom. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedka pána J. však vyplynulo, že určitý čas svedok pracoval pod menom a heslom žalovaného. Už len táto skutočnosť preukazuje, že žalobca dostatočným spôsobom nechránil skutočnosti, ktoré mali byť podľa neho obchodným tajomstvom, keďže umožnil inej osobe ako žalovanému, určitý čas pracovať s údajmi tvoriacimi údajné obchodné tajomstvo práve s využitím mena a hesla žalovaného. Žalobca výpoveď svedka spochybnil ako nevieryhodnú,

avšak žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie svedka ohľadne používania prístupového mena a hesla žalovaného týmto svedkom.

Z výsluchu predsedu predstavenstva žalobcu okrem iného vyplynulo, že obchodné tajomstvo mali tvoriť nákupné ceny, dodávatelia. Tieto informácie boli zo starého informačného systému zrejmé, ďalej obchodné tajomstvo mali tvoriť predajná stratégia, predajné ceny pre zákazníkov, dohodnuté zľavy, dohodnuté splatnosti pre zákazníkov, ďalej to bola hotová štruktúra približne 150 zákazníkov, ktorí od žalobcu odoberali produkty.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby mal žalovaný prístup k nákupným cenám tovarov. Z excelovskej tabuľky predloženej žalobcom vyplýva, že uvedená tabuľka obsahuje prehľad zákazníkov žalobcu pre oblasť východné Slovensko, ktorú mal k dispozícii žalovaný, pričom obsahuje mená, zoznam zákazníkov, činnosť zákazníkov, teda či išlo o stavebniny alebo železiarstvo, dátum návštevy, popis návštevy, popis zákazníka - či išlo o neplatiča, novú firmu, mŕtvu firmu atď., ďalej výšku zliav, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 20% - 30%, pričom uvedená tabuľka neobsahuje ceny tovarov, obsahuje len zľavy, ktoré mohli byť pri tom, ktorom tovare , tomu ktorému zákazníkovi , poskytnuté. Z výpovede svedka p. U. okrem iného vyplynulo, že obchodní zástupcovia mali stanovené maximálne zľavy pre jednotlivé tovarové skupiny, nie pre zákazníkov. Teda tvorba ceny, ktorú stanovoval obchodný zástupca sa týkala zliav na tovar. Výšku stropu, teda maximálnu výšku zliav, určoval žalobca. Obchodný zástupca, však nevidel nákupné ceny žalobcu. Toto potvrdzuje aj obsah žaloby žalobcu voči D. T., v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Z uvedeného má súd za preukázané, že žalovaný neprichádzal do styku s nákupnými cenami tovarov predávaných žalobcom a stanovovanie týchto cien nemal ani v náplni práce. Z prehľadu pohybu - triedené po partneroch vyplýva realizovaná činnosť obchodného zástupcu - žalovaného u žalobcu od 01. 01. 2008 do 30. 11. 2008, kde sú uvedení jednotliví odberatelia, tovary, ako aj ceny za ktoré boli tovary pre uvedených odberateľov predané žalovaným jednotlivým zákazníkom. Ani z uvedeného listinného dôkazu nie je preukázané, že žalovaný vedel o nákupných cenách tovarov.

Excelovská tabuľka predložená žalobcom síce obsahuje mená, zoznam zákazníkov, činnosť, teda či išlo o stavebniny alebo železiarstvo, dátum návštevy, popis návštevy, popis či išlo o neplatiča, novú firmu, mŕtvu firmu atď., ďalej výšku zliav, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 20% - 30%, avšak táto tabuľka sama o sebe ešte neznamená, že skutočnosti v nej uvedené sú resp. majú byť aj obchodným tajomstvom. V konaní nebolo sporné, že žalobca predával tovar stavebninám a železiarstvam a že zoznam odberateľov, ktorý sa nachádza v excelovskej tabuľke, je zoznamom zákazníkov žalobcu, ktorý je však otvoreným systémom. Databáza týchto zákazníkov spolu s ich bližšou špecifikáciou ešte sama o sebe netvorí predmet obchodného tajomstva. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca so žiadnymi stavebninami, ani železiarstvom nemal uzavretú zmluvu o výhradnom predaji tovarov dodávaných od žalobcu.

Súd má zato, že ani predajné ceny výrobkov nemôžu tvoriť predmet obchodného tajomstva, nakoľko i z katalógu závesných systémov na upevňovanie sadrokartónu nachádzajúceho sa na internetovej stránke žalobcu sa každý mohol dozvedieť o ponuke závesných systémov a ich ceny stanovené žalobcom. Maximálne zľavy z cien určovalo vedenie žalobcu a v prípade konkrétneho zákazníka mohol väčšiu zľavu určiť len predseda predstavenstva žalobcu, čo vyplýva aj z výpovede p. U. a taktiež samotnej výpovede predsedu predstavenstva žalobcu.

Z výpovedí svedkov p. U., J., P. I. Q. ako aj výpovede účastníkov konania a jednotlivých cenníkov žalobcu a spoločnosti GUNNEX SK ďalej vyplynulo, že žalobca i spoločnosť GUNNEX SK predávali výrobky od rôznych výrobcov najmä prostredníctvom obchodných zástupcov, preto nemôže byť obchodným tajomstvom ani výška zliav pre jednotlivých zákazníkov, keďže vstupné ceny tovarov, ktoré predával žalobca a spol. GUNNEX SK, neboli vzhľadom na ich výrobcov, totožné.

V konaní žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno spočívajúce v nekalosúťažnom konaní žalovaného.

Nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne spĺňa tri znaky, a to: ide o konanie v hospodárskej súťaži, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Žalobca v konaní nepreukázal , aby žalovaný nekalosúťažne zasiahol do súťaže žalobcu a spoločnosti GUNNEX SK tým, že nastúpil do zamestnania v spoločnosti GUNNEX SK. Z výpovede svedkov H.. P. I.

H.. Q. vyplynulo, že žalovaný nezavádzal predaj príslušenstva sadrokartónu po svojom nástupe, už pred jeho nástupom dochádzalo k predaju príslušenstva sadrokartónov na Slovensku. Na sadrokartónový program, teda predaj príslušenstva tykajúceho sa sadrokartónov mala spoločnosť GUNNEX SK produkt manažéra v Českej republike a ten zabezpečoval program pre všetky krajiny, ktoré mal vo svojom kvázi portfóliu, bolo to Česko, Slovensko, Rumunsko. Súd taktiež poukazuje aj na vyššie uvedenú skutočnosť predaja výrobkov od rôznych výrobcov, ktoré mali iné kvalitatívne a cenové podmienky. Svedkyňa p. Q. taktiež uviedla, že v roku 2004 mala spoločnosť GUNNEX SK na sklade niektoré výrobky, ktoré mali vyskladnené z Českej republiky zo spoločnosti GUNNEX s.r.o. a už v tom čase teda určité výrobky tvorili určitú časť výrobkov, tovarov, ktoré predávali ako sadrokartónové príslušenstvo. Čo sa týka cenníka výrobkov, používali cenník spoločnosti GUNNEX a v tomto cenníku bola aj časť, kde boli profily pre suchú výstavbu, ktoré sme taktiež predávali na území SR. Nebol to však ucelený sadrokartónový program. V českej spoločnosti predaj týchto tovarov, teda sadrokartónových profilov a príslušenstva bol rozbehnutý. V roku 2007 - 2008 chcela aj spoločnosť GUNNEX SK taktiež nejako naplno rozbehnúť predaj tohto príslušenstva aj v Slovenskej republike. Spolupráca so spoločnosťou METPOL , ktorá tieto sadrokartónové profily a príslušenstvo vyrábala, čo sa týka nejakých kvalitatívnych ukazovateľov, nespĺňala ich požiadavky, preto v podstate začali s predajom týchto tovarov na Slovensku až vtedy, keď uvedené profily a sadrokartónové príslušenstvo začala vyrábať česká spoločnosť STYROPROFIL.

V konaní nebolo žalobcom preukázané, aby žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi súťaže. V konaní bolo preukázané, že žalovaný riadne ukončil so žalobcom pracovný pomer k 30. 11. 2008 a v spoločnosti GUNNEX SK začal pracovať od 1. 12. 2008, čo vyplýva i z výpisu Sociálnej poisťovne pobočka Svidník k 30. 01. 2010. Nemôže byť na škodu žalovanému, ak sa slobodne rozhodne pre ukončenie pracovného pomeru u svojho doterajšieho zamestnávateľa a uzatvorí pracovný pomer s iným zamestnávateľom. Z výpovede svedka H.. J. okrem iného vyplýva, že ho žalovaný osobne zaškolil, vykonal s ním aj návštevu zákazníkov žalobcu a u zákazníkov žalobcu ani nekomentoval svoj odchod od žalobcu. Týmto konaním sa teda ani negatívne nevyjadroval k žalobcovi.

V konaní nebolo taktiež preukázané, žeby žalovaný svojím odchodom od žalobcu privodil žalobcovi ujmu. Z výpovede svedka H.. U. vyplynulo, že nielen v regióne, východného Slovenska, ale všade na Slovensku došlo k prepadu predaja výrobkov z dôvodu krízy, pričom však u žalobcu bola situácia lepšia ako u iných súťažiteľov. K prepadu došlo vo všeobecnosti vo všetkých prevádzkach žalobcu.

Z knihy jázd, vozidla žalobcu, ktoré používal žalovaný vyplýva, že 29. 09. 2008 o 18.41 hod. do 19.46 hod. sa toto vozidlo nachádzalo na ceste D1 Dubnica nad Váhom, okres Ilava. Z knihy jázd , vozidla žalobcu, ktoré používal D. T. a fotokópie mapy GPS vyplýva, že 29. 09. 2008 sa toto vozidlo nachádzalo na ceste D1 Dubnica nad Váhom, okres Ilava. Uvedené listinné dôkazy mali, podľa mienky žalobcu, preukázať , že sa obaja zastavili blízko sídla spoločnosti GUNNEX SK a teda mali preukázať akési spoločné pripravovanie odchodu žalovaného a D. T. od žalobcu k spoločnosti GUNNEX SK. Súd tieto listinné dôkazy považuje za nedostatočné nato, aby tvrdenia žalobcu o prípadnom nekalosúťažnom konaní žalovaného a p. T. , považoval za opodstatnené.

K údajnej nevieryhodnosti svedkov, ktorú vzniesol žalobca , súd poznamenáva, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná, okrem iného aj z toho dôvodu, že v čase svedeckých výpovedí p. P. a p. Q.j, už žalovaný nebol v pracovnom pomere u spoločnosti GUNNEX SK, svedka p. U. navrhol vypočuť sám žalobca a údajný kamarátsky vzťajh medzi žalovaným a p. J. nebol preukázaný.

Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v smere v akom ich navrhol žalobca - výsluch svedkyne E. T., zoznam odberateľov v rozhodnom období a to dva mesiace pred a dajme tomu dva mesiace po výpovedi od spoločnosti GUNNEX SK, , ako aj správu od spoločností STAVMAX Humenné správu od koho odoberala uvedené tovary do novembra 2008 a od novembra 2008 - nevykonal , nakoľko má za to, priebeh a výsledky doterajšieho dokazovania dostatočným spôsobom preukazujú nedôvodnosť žalobcovho nároku voči žalovanému a boli by nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva potvrdí účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného v súlade s vyhl. č. predstavujú sumu 2.327,53 eur za 9 úkonov právnej pomoci : 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.04.2010, 2. vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu zo dňa 14.04.2010 , 3. účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.06.2010, 4. písomné stanovisko žalovaného zo dňa 06.07.2010, 5. účasť na súdnom pojednávaní dňa 14.03.2011, 6. písomné stanovisko žalovaného zo dňa 04.04.2011, 7. účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.04.2011, 8. záverečné stanovisko žalovaného zo dňa 16.05.2011, 9. účasť na súdnom pojednávaní dňa 30.05.2011, pri odmene 180,93 eur za 1 úkon právnej pomoci, spolu vo výške 1.628,37 eur, režijný paušál 4 x 7,21 eur, 5 x 7,41 eur, spolu 65,89 eur, navýšené o cestovnú náhradu vo výške 72,12 eur ( účasť na pojednávaní dňa 28.06.2010, cesta Stropkov - Košice trvala 90 min., t.j. 6 x 12,02 eur ) a vo výške 222,30 eur ( účasť na pojednávaniach dňa 14.03.2011, 18.04.2011, 30.05.2011, t.j. 18 x 12,35 eur ), plus DPH vo výške 20 % pri základe 1.694,26 , t.j. 338,85 eur trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 2.327,53 eur.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada trov konania, povinný zaplatiť ju advokátovi ( ) a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil jeho právny

zástupca, preto súd uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania na účet právneho

zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).