Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_64Cb-238-2010.pdf
PDF · 98.92 KB
No categories available
64Cb/238/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Ernest Vitovský, samostatne hospodáriaci roľník, miesto podnikania Mieru 39, 985 31 Kalonda, IČO: 17 981 549, proti odporcovi UNIAGRO, s. r. o., so sídlom SNP 126, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 31 643 949, zast. JUDr. Jozef Brázdil, advokát, Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 170,75 Eur, právnemu zástupcovi odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17. 09. 2010, v spojení s podaním zo dňa 11. 01. 2011, zo dňa 14. 01. 2011 a v spojení s podaním spísaným do zápisnice Okresného súdu Lučenec dňa 04. 03. 2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania, nakoľko sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v roku 2007 kúpil traktor JOHN DEER 5820, za ktorý v Rimavskej Sobote zaplatil akontáciu 389 669,-- Sk. Na základe zmluvy, ktorú potvrdil svojim podpisom, mal mesačne splácať nájom 10 500,-- Sk a na konci roka mal vyplatiť 400 000,-- Sk. Po oznámení, že dal projekt na traktor, urobili druhú zmluvu na leasing. Projekt na traktor mu neprešiel, pretože mal málo bodov. Leasing mesačne splácal po 23 562,-- Sk, kým mal na to finančné prostriedky. V roku 2008 mu ľadovec zničil celú úrodu, celá udalosť mu spôsobila veľkú škodu. Cena traktora bola celkom 1 558 670,-- Sk, on už splatil takmer 700 000,-- Sk. Ďalej však už leasing nevedel splácať, na základe čoho mu banka UniCredit Leasing traktor v roku 2009 zobrala. Odporca žiadal od neho sumu 6 195,62 Eur, ale netuší z akého dôvodu, pretože jeho pohľadávka nebola proti odporcovi, ale proti banke. Bol sa preto informovať v pobočke odporcu, kde mu ich ekonómka oznámila iba toľko, že ak nedostal naspäť akontáciu, je to bezpredmetné. Inventarizáciu pohľadávok a záväzkov od odporcu navrhovateľ odniesol na preštudovanie aj na daňový úrad, kde mu povedali, že on má dostať peniaze späť a nie platiť odporcovi. Takto sa vyjadril aj advokát navrhovateľa. Odporca dal navrhovateľa na súd. Rozhodcovskú rozsudok dostal advokát navrhovateľa, ktorý mu rozsudok poslal po jeho opatrovateľke s tým, že proti tomu sa nedá už nič spraviť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že skutočnosťami a dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v rozhodcovskom konaní je to, že objednávku nepodal dňa 14. 03. 2008, ani v tento deň neprevzal traktor, stalo sa tak až dňa 18. 03. 2008, o čom svedčí dodací list, ako aj kúpna zmluva uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim. Navrhovateľ nepodpísal žiadnu dohodu o uznaní a záväzku a splátkový kalendár zo dňa 22. 07. 2009, a teda nesúhlasil ani s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku III. tejto dohody. Navrhovateľ len podpísal, že pán Č. príde do Rimavskej Soboty, a že sa všetko dá do poriadku s pani P., ekonómkou, ktorá bola na materskej dovolenke. Navrhovateľ v tom čase bol operovaný na obidve oči, tak si neprečítal čo podpisuje, konal tak na základe ústnej komunikácie s pánom riaditeľom. Advokát navrhovateľa nebol ním splnomocnený na
uznanie dlhu tak, ako sa to uvádza v rozhodcovskom rozsudku, ale mal vyjadriť nesúhlas navrhovateľa, nakoľko podľa jeho právneho názoru, výzva, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 15. 10. 2009, bola bezpredmetná. Traktor bol navrhovateľovi odobratý dňa 04. 05. 2009, preto je nelogické, aby uznal oprávnenosť a dôvodnosť záväzku dňa 15. 10. 2009, keď už traktor nemal. Navrhovateľ celkom zaplatil za traktor sumu 709 214,-- Sk, napriek tomu mu traktor zobrali, čo mali vrátiť mu nevrátili, a nemá ani traktor, ani peniaze.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ ako samostatne hospodáriaci roľník mal záujem kúpiť v roku 2007 traktor. Dňa 19. 04. 2007 preto účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1 309 816,-- Sk bez DPH a účinnosť zmluvy bola v zmysle článku XI. ods. 4 podmienená rozväzovacou podmienkou, že zaniká uzatvorením leasingovej zmluvy s treťou osobou. Dňa 15. 05. 2007 navrhovateľ odporcovi uhradiť zálohu na kúpnu cenu traktora vo výške 25 % kúpnej ceny, teda v sume 389 670,-- Sk. Keďže navrhovateľ nemal finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny traktora, dňa 18. 09. 2007 uzatvoril so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Zmluvu o operatívnom leasingu č. 10600257, v ktorej bola dohodnutá doba leasingu na 12 mesiacov. K zmluve o operatívnom leasingu bola dňa 18. 09. 2007 uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej leasingový prenajímateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu od predávajúceho AGROSERVIS, spol. s r. o., IČO: 31 441 751. Dňa 18. 09. 2007 uzavrel leasingový prenajímateľ, navrhovateľ a spoločnosť AGROSERVIS, spol. s r. o. Dohodu o zabezpečení nárokov so zmluvy o operatívnom leasingu, v ktorej sa spoločnosť AGROSERVIS, spol. s r. o. ako predávajúci zaviazala k spätnej kúpe predmetu operatívneho leasingu a uhradeniu spätnej kúpnej ceny leasingovému prenajímateľovi vo výške 100 % obstarávacej ceny, a to pre prípad akéhokoľvek ukončenia zmluvy o operatívnom leasingu. Zmluva o operatívnom leasingu bola po dohodnutej dobe nájmu ukončená a AGROSERVIS, spol. s r. o. odkúpil traktor v zmysle dohody späť. Následne tento traktor odporca kúpil, aby ho následne predal navrhovateľovi. Spoločnosť AGROSERVIS spol. s r. o. na zaplatenie kúpnej ceny v sume 1 309 816,-- Sk bez DPH vystavila odporcovi faktúru č. 25080011, ktorú odporca riadne zaplatil a nadobudol vlastnícke právo k predmetnému traktoru. Dňa 12. 03. 2008 uzavrel odporca s navrhovateľom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj daného traktora. Dňa 17. 03. 2008 uzavrel navrhovateľ zmluvu o úvere so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. a finančné prostriedky použil na čiastočné zaplatenie kúpnej ceny traktora, keď navrhovateľovi bol poskytnutý úver vo výške 75 % obstarávacej ceny traktora. Navrhovateľ mal záujem požiadať o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na obstaranie poľnohospodárskej techniky od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, musel spĺňať viaceré podmienky a jednou z nich bolo aj to, že žiadateľ o príspevok musí byť vlastníkom poľnohospodárskej techniky, na ktorú žiada príspevok. Aj na základe tejto podmienky bolo navrhovateľovi odporučené spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. uzavrieť po ukončení operatívneho leasingu zmluvu o úvere ako jednu alternatívu. Po dodaní tovaru dňa 14. 03. 2008 vystavil odporca navrhovateľovi faktúru č. 12803002 na zaplatenie ceny tovaru v sume 1 309 816,-- Sk bez DPH, ktorá sa stala splatnou dňa 24. 03. 2008. Dňa 01. 04. 2008 navrhovateľ uhradil sumu 32 608,44 Eur a dňa 04. 04. 2008 sumu 12 934,67 Eur. Záloha, ktorú navrhovateľ zaplatil dňa 15. 05. 2007 mu bola vrátená na účet dňa 02. 04. 2008 a následne ju navrhovateľ uhradil odporcovi dňa 04. 04. 2008, a to z dôvodu, že všetky platby v prípade žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na obstaranie poľnohospodárskej techniky musia byť v bezhotovostnom platobnom styku a musia byť preukázané výpismi z účtu. Z kúpnej ceny traktora navrhovateľ stále nezaplatil odporcovi sumu 6 195,62 Eur. Kúpnu zmluvu navrhovateľ podpísal slobodne a vážne, s kúpnou cenou súhlasil, na základe uzavretej kúpnej zmluvy dňa 12. 03. 2008 navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetu predaja a odporca ako predávajúci si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Odporcovi ako predávajúcemu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny a tomu zodpovedajúca povinnosť navrhovateľa kúpnu cenu riadne a včas zaplatiť, čo však navrhovateľ nesplnil. To, že mu bol následne traktor odobratý, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu odporcovi. Dňa 22. 07. 2009 odporca s navrhovateľom uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári, v ktorej navrhovateľ uznal svoj dlh vo výške 6 435,59 Eur titulom zaplatenia kúpnej ceny. Pri podpise Dohody o uznaní záväzku dňa 22. 07. 2007 bol prítomný aj právny zástupca odporcu, ktorý navrhovateľovi obsah dohody vysvetlil. K podpisu dohody nebol navrhovateľ nútený, vedel čo podpisuje. Predmetné záväzky navrhovateľ uznal opakovane, a to dňa 10. 12. 2008 podpisom inventarizácie pohľadávok. Navrhovateľ v dohodnutej lehote podľa Dohody o uznaní záväzku svoj dlh nesplnil. Následne odporca podal na Arbitrážny súd Banská Bystrica - stály rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s. žalobu na zaplatenie sumy 7 626,21 Eur. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote žalobnú odpoveď prostredníctvom
právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka, ktorý svoj záväzok uznal. Až do podania tohto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uplatnený nárok na zaplatenie nespochybnil. Odporca uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy v rozhodcovskom konaní považuje za dôvodný a samotný rozhodcovský rozsudok za vecne správny. Mal potom za to, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je nedôvodná, keď všetky skutočnosti, boli navrhovateľovi známe už dávno a ide o skutočnosti, ktoré musel vedieť už v čase rozhodcovského konania. Rovnako navrhovateľ nedodržal zákonnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 01. 12. 2009 Arbitrážny súd - stály rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s. Banská Bystrica, IČO: 36 756 202 vo veci žalobcu UNIAGRO, s. r. o., Zvolenská Slatina, IČO: 31 643 949, teda odporcu v tomto súdnom konaní, proti žalovanému Ernest Vitovský, Kolonda, IČO: 17 981 549, zast. JUD. Milan Franek, teda navrhovateľovi v tomto súdnom konaní, vyhlásil pod spisovou značkou 0900000429 Rozhodcovský rozsudok, ktorým vo veci o zaplatenie sumy 7 626,21 Eur s príslušenstvom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 626,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6 435,59 Eur od 22. 08. 2009 do zaplatenia a je povinný zaplatiť náhradu trov konania za zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 285,98 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 578,76 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Konštatovaný Rozhodcovský rozsudok dňa 10. 12. 2009 prevzal na pošte aj advokát JUDr. Milan Franek.
Dňa 20. 07. 2010 vydal Arbitrážny súd- stály rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s. Banská Bystrica uznesenie, ktorým opravil Rozhodcovský rozsudok zo dňa 01. 12. 2009 spisová značka 0900000429 v časti označujúcej žalovaného. Konštatované uznesenie prevzal dňa 22. 07. 2010 na pošte aj advokát JUDr. Milan Franek.
Súd ďalej zistil, že dňa 29. 10. 2009 navrhovateľ udelil plnú moc advokátovi JUDr. Milanovi Franekovi, najmä ho splnomocnil k zastupovaniu v rozhodcovskom konaní vedenom u Arbitrážneho súdu spisová značka 0900000429.
Dňa 24. 11. 2009 bola Arbitrážnemu súdu k číslu konania 0900000429 doručená Žalobná odpoveď urobená na základe priloženej plnej moci za navrhovateľa advokátom JUDr. Milanom Franekom, v ktorej uznal oprávnenosť a dôvodnosť uplatňovaného nároku a navrhol, aby súd bez nariadenia ústneho pojednávania a vykonávania ďalších dôkazov v záujme hospodárnosti konania vydal rozhodcovský rozsudok vychádzajúc z predložených písomností.
Podľa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona.
Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do 3 rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v slobodnom konaní, ak môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z presne zákonom taxatívne určených dôvodov. Jedným z dôvodov na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú aj dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, ktorým osobitným zákonom je Občiansky súdny poriadok. Aj samotnú obnovu konania možno žiadať len zo zákona taxatívne vymedzených dôvodov a skutočností, keď jedným z dôvodov, kedy účastník môže podať návrh na obnovu konania sú aj skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí však ísť o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré objektívne nebolo možné použiť v pôvodnom konaní.
Zákon č. 244/2002 Z. z. súčasne určuje lehotu na podanie návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku lehota 30 dní začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku, pričom v prípade návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona č. 244/2002 Z. z., teda preto, že sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva návrh, dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do 3 rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Zákon teda rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých možno podať návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať obnovu konania, pričom subjektívna (30 dňová) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto návrh podáva, dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť a objektívna (trojročná) lehota sa počíta o doručenia rozhodcovského rozsudku.
V danom prípade konštatovaný rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Milanovi Franekovi doručený dňa 10. 12. 2009, čo preukazuje poštová doručenka a následne dňa 22. 07. 2010 mu bolo doručené opravné uznesenie, čo taktiež preukazuje poštová doručenka. Návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 17. 09. 2010, pričom pri ústnom doplnení návrhu do zápisnice pred Okresným súdom Lučenec navrhovateľ uviedol, že o dôvodoch na obnovu konania sa dozvedel koncom roka 2009, keď sa vrátil z nemocnice.
Súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľ tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal v ustanovenej zákonnej lehote, keď ho nepodal v lehote 30 dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode obnovy konania a nepodal ho prípadne ani v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku alebo rozhodnutia a oprave rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na to, že návrh je oneskorený, súd návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania, zamietol.
Súd poukazuje ešte na skutočnosť, že aj v prípade, že by bola dodržaná lehota na podanie návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v tomto súdnom konaní, existovali už v čase rozhodovania rozhodcovského súdu. Navrhovateľ neuviedol a ani nepreukázal objektívny dôvod, pre ktorý tieto dôkazy bez svojej viny nemohol predložiť už v rozhodcovskom konaní. Konštatovanie navrhovateľa, že jeho právny zástupca ho o tieto dôkazy nežiadal, nie je naplnením zákonnej dikcie, že ich nemohol použiť bez svojej viny. Navrhovateľ udelil na zastupovanie v rozhodcovskom konaní plnú moc advokátovi JUDr. Milanovi Franekovi a ak prípadne tento nekonal v zmysle skutočností oznámených a dôkazov predložených mu navrhovateľom, nejde o dôvody, pre ktoré možno sa domáhať obnovy rozhodcovského konania.
Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že keďže v danom prípade predmetom tohto súdneho konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania, súd sa nezaoberal meritórnym rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len zisťovaním existencie dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania, resp. dodržania lehoty na podanie tohto návrhu. Súd preto v tomto súdnom konaní nezisťoval a ani nevykonával dokazovanie ohľadne dôvodnosti nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy odporcu v sume 170,75 Eur pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 154,58 Eur za 2 úkony právnej služby po 57,-- Eur (vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 27. 05. 2011), k tomu režijný paušál 2 x 7,41 Eur a 20 % DPH v sume 25,76 Eur a z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 27. 05. 2011 zo Zvolena do Banskej Bystrice v sume 16,17 Eur (priemerná spotreba 10,4 l/100km, cena pohonných hmôt 1,35 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 50 km). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), c), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že iné trovy konania si právny zástupca odporcu nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil navrhovateľ do 3 dní od jeho právoplatnosti, a to s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.