Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-1-2011.pdf
PDF · 100.16 KB
No categories available
12C/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6, proti žalovanému v 1. rade AGRODREV Dobšiná, s. r. o., so sídlom v Dobšinej, Vyše mesta 1038, IČO: 36174921, v 2. rade L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., X. X/X, v 3. rade U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XX/XX, žalovaní v 2. a 3. rade titulom právneho nástupníctva po pôvodnom žalovanom v 2. rade L. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., Ž. Č.. XXX, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade vo výške 380,30 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania žalovaným v 2. a 3. rade.
odôvodnenie:
Žalobca sa v pôvodnej žalobe na tunajšom súdu vedenej pod sp. zn. 5C/78/2010 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.03.2006, medzi pôvodne žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim.
Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2006 sa dozvedel, že pôvodný žalovaný v 2. rade, ako jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľností vedených v k. ú. E., v Katastri nehnuteľností Správy katastra v Rožňave, na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, predal svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade bez toho, že by ponúkol žalobcovi a ostatným spoluvlastníkom využitie ich zákonného predkupného práva. Takáto povinnosť vyplývala pôvodnému žalovanému v 2. rade z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, keďže sa nejednalo o prevod podielu blízkej osobe. Žalobca v roku 2006 oznámil ústne aj písomne, žalovanému v 1. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade, že považuje prevod spoluvlastníckeho podielu medzi nimi za neplatný, čím sa dovolal relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka.
K žalobe sa vyjadril písomne žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že žalovaný v 2. rade zomrel. Zásadne poprel, že by bol žalobca doručoval žalovanému v 1. rade oznámenie o tom, že považuje prevod za neplatný a že sa dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy. Toto jeho tvrdenie nie je pravdivé. Poukázal na to , že žalovaný v 1. rade sa aktívne zúčastňoval na všetkých členských schôdzach Urbárskeho družstva Rejdová a žalobca nikdy ich vlastníctvo nespochybnil. Žalovaný v 1. rade namietol premlčanie
práva dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože žalobca sa riadne nedovolal neplatnosti kúpnej zmluvy vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 29.03.2009, pričom žaloba bola podaná 09.03.2010. Z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade zomrel ešte v čase pred podaním žaloby zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a navrhol konanie voči tomuto žalovanému zastaviť a vec vylúčiť na samostatné konanie v zmysle § 112 O.s.p. s tým, že po vylúčení veci bude žalobca pokračovať v konaní s dedičmi zomrelého žalovaného v 2. rade.
Súd uznesením 5C/78/2010 - 72 zo dňa 05.11.2010 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a vec vylúčil na samostatné konanie. Ďalšie konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/1/2011. V tomto konaní označil žalobca okruh dedičov po pôvodnom žalovanom v 2. rade s tým, že dedičmi boli synovia žalovaného - L. Z., nar. XX.XX.XXXX ako žalovaný v 2. rade a U. Z., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaný v 3. rade. V tomto konaní žalobca upravil žalobu tak, že navrhol doplnenie petitu žaloby týkajúcej sa nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, parcelné čísla registra "E" XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, pretože tieto nehnuteľnosti neboli omylom zahrnuté do podanej žaloby, napriek tomu, že tvorili súčasť kúpnej zmluvy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania uviedol, že má problém preukázať doručenie oznámenia o porušení ponuky predkupného práva, dokonca je presvedčený o tom, že nedošlo k riadnemu prevodu spoluvlastníckeho podielu, resp. nebola vyplatená ani kúpna cena, pretože pôvodný žalovaný v 2. rade zrejme dostal ako protihodnotu ubytovanie v areáli poľnohospodárskeho družstva v Rejdovej. Potvrdil, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol predsedom Urbárskeho družstva v Rejdovej a v zmysle stanov družstva bola daná povinnosť členom, aby v prípade odpredaja spoluvlastníckych podielov tieto prednostne ponúkali členom urbárskeho družstva. Keďže bolo zistené, že došlo k odpredaju iným subjektom, napísal oznámenia, aby upozornil na nezrovnalosť. O odpredaji podielu hovoril osobne s právnych predchodcom žalovaných, teda s ich otcom, mal poznatky o tom, že nejaký čas potom zomrel. Dedičov po p. Z. už neoslovil. Stretnutie s právnym predchodcom žalovaných bolo náhodné, nekontaktoval ho cielene v tejto veci. Mal však poznatky o tom, že nebohý L. Z. bol medzi prvými, ktorý predávali svoj spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade popieral doručenie, navrhol vypočuť žalovaných v 2. a 3. rade k tejto okolnosti, či mali poznatky o doručení oznámenia.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že uvedené konanie nie je jediným konaním, ktoré sa vedie proti žalovanému v 1. rade, vo veci nesplnenia ponuky predkupného práva. Postup žalobcu bol prekvapujúci, pretože žalovaný v 1. rade odkupuje urbár, prípadne poľnohospodársku pôdu, na základe ponuky na možnosť odkúpenia. Dokonca pokiaľ malo urbárske družstvo vedomosti o úmysle predať podiely, odkázalo predávajúcich práve na žalovaného v 1. rade s tým, že tento odkupuje urbár. Pokiaľ odkupoval žalovaný urbár, vždy posielali družstvu zmluvu a žalobca ako predseda družstva mal o tom poznatky. V tom čase nebola vznesená žiadna námietka voči predaju. Konateľka žalovaného v 1. rade osobne oslovila žalobcu, z akých dôvodov je spoločnosť žalovaná, pretože im nebolo nikdy doručené žiadne oznámenie o porušení ponuky predkupného práva a o dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Pri osobnom stretnutí sa žalobca vyjadril, že to má byť len určitá výstraha a že žaloby následne stiahnu. Potvrdil tiež, že žaloby podával žalobca jeho právny zástupca a že si je vedomý, že neoznamoval žiadne skutočnosti súvisiace s neplatnosťou zmluvy žalovanému v 1. rade. Okrem uvedených skutočností žalobca nepochybne akceptoval prevod spoluvlastníckeho podielu, pretože žalovanému v 1. rade vyplácala na základe uzavretej zmluvy za užívanie uvedených nehnuteľností nájom. Žalovaný v 1. rade zotrval na vznesenej námietke premlčania.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že mal určité poznatky od otca, že predal nejaké pozemky, nevenoval však tomu osobitnú pozornosť, s otcom sa stretol posledný krát cez prázdniny v roku 2006. Z toho dôvodu nemá konkrétnejšie poznatky o tom. Býval vtedy u príbuzného, nie u otca. Zaznamenal, že v tom čase sa zmienil otec o nejakých problémoch s papiermi, ale o aké konkrétne veci išlo, nevedel uviesť. So žalobou nesúhlasil.
Žalovaný v 3. rade uviedol, že sa s otcom sa stretával jeden až dvakrát do roka. Vedel o tom, že predával pozemky v období asi 5 rokov pred smrťou, údajne mal problémy s papiermi, o aký problém sa jednalo nevedel uviesť. K predmetu konania sa nevedel vyjadriť, pretože nerozumel dôvodu, pre ktoré sa vedie konanie. So žalobou nesúhlasil.
Žalobca potvrdil, že skutočne sa stretol s konateľkou žalovaného v 1. rade náhodne v Rožňave, hovoril s ňou o žalobách v podobnom duchu ako sa vyjadrila konateľka na pojednávaní dňa 06.05.2011. O možnosti stiahnutia žaloby hovoril z toho dôvodu, že v čase rozhovoru, jej otec Y.. U. prejavil záujem o prípadné mimosúdne riešenie veci. Následne k riešeniu nedošlo, preto zotrval na žalobách.
V danej veci žalobca viac jednal s otcom konateľky spoločnosti, ktorý je hlavou spoločnosti.
Z pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2006 vyplynulo, že pôvodný žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci odpredal svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným v k. ú. E. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Zmluva bola zavkladovaná na Správe katastra Rožňava dňa 04.09.2006 pod X. XXXX/XX.
Súčasť listinných dôkazov tvorilo Oznámenie zo dňa 25.04.2006 (nachádzajúce sa v spise 5C/78/2010, č. l. 37 a 38), z obsahu ktorého bolo zistené, že žalobca sa dovolával relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2006, pričom podľa oznámenia predmetom prevodu vlastníctva mali byť aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. E.. Uvedené oznámenie bolo adresované obom žalovaným. Žalobca v oznámení žiadal, aby si splnil pôvodný žalovaný v 2. rade ponuku predkupného práva v prípade, že má záujem o prevod podielov. Doručenie tohto oznámenie nebol nijakým spôsobom preukázané.
Zo zmluvy o nájme lesných pozemkov uzavretej dňa 12.12.2007, podľa ust. §§ 663 až 684 OZ a Zákona č. 504/2003 Z. z. (založenej do spisu tunajšieho súdu 12C/97/2010) súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi prenajímateľov Agrodrev, s. r. o., Dobšiná a nájomcom Urbárskym družstvom v Rejdovej, ktoré bolo zastúpené predsedom družstva, F. Z.. Zo zmluvy, z čl. I. bod 1. vyplynulo, že prenajímateľ, Agrodrev Dobšiná je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - lesných pozemkov a pastvy vedených v k. ú. E., na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 40 a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom , na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Vykonaným dokazovaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli kúpnu zmluvu dňa 27.03.2006, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX s tým, že predmetom žaloby bolo výlučne vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností na LV č. XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. E., zapísaných na Správe katastra v Rožňave.
Žalovaný v 2. rade preukázateľne nesplnil svoju ponukovú povinnosť na uplatnenie predkupného práva vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorá mu priamo vyplynulo zo zákona. O prevod na blízku osobu sa nejednalo. Z týchto dôvodov spoluvlastník nehnuteľnej veci sa mohol domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nesplnenia si povinnosti ponuky predkupného práva. Medzi práva, ktoré sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej lehote, patrí aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a teda okamihom rozhodujúcim pre určenie začiatku premlčacej doby je vykonanie právneho úkonu a to aj vtedy keď sa na účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Žalobu je potrebné podať najneskôr do uplynutia tejto premlčacej doby, v zmysle ust. § 101 OZ, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy kúpnej zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie § 122 ods. 2 OZ.
Žalobca v konaní tvrdil, že sa dovolal relatívnej neplatnosti tým, že ústne aj písomne, túto skutočnosť oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, oznámením zo dňa 25.04.2006. Počas vykonávaného dokazovania však nijakým spôsobom nepreukázal, že reálne došlo k oznámeniu, pretože nepredložil žiaden relevantný doklad o doručení oznámenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako predseda urbárskeho družstva uzatváral so žalovaným v 1. rade zmluvu o nájme lesných pozemkov zo dňa 12.12.2007, je nepochybné, že takmer po roku od označeného oznámenia, sa správal ako keby nebol namietal relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože uzatváral nájomnú zmluvu so subjektom, ktorý podľa neho nenadobudol v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti, nehnuteľnosti. Prvýkrát sa preukázateľne dovolával relatívnej neplatnosti až podaním žaloby, dňa 09.07.2010, tzn. v čase, po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 27.03.2009.
Súd je povinný prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Ak sa preukáže, že uplatnený nárok žalobcu sa premlčal, súd nemôže priznať takéto právo, pretože dovolaním sa premlčania nároku, dochádza k jeho zániku.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je možné žalobe vyhovieť a preto žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade úspech v konaní mali žalovaní, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade.
Trovy konania pozostávali z troch právneho zastúpenia.
Súd priznal náhradu právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe dňa 28.07.2010, na zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 05.11.2010 - v konaní 5C/78/2010, v dňoch 05.05.2011 a 25.05.2011). Hodnota úkonu predstavovala v zmysle ust. § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., za úkony v roku 2010 sumu 55,49 Eur a za úkony v roku 2011 sumu 57 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál diferencovania za úkony v roku 2010 v sume 7,21 Eur a za úkony v roku 2011 v sume 7,41 Eur. Spolu priznané trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 380,30 Eur, vrátane priznanej DPH vo výške 20 % z odmeny ( v sume 63,38 Eur), pretože právny zástupca žalovaného v 1. rade preukázal, že je platiteľom DPH.
Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v 1. rade v zmysle ust. 149 ods. 1 O. s. p..
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd nepriznal náhradu trov žalovaným v 2. a 3. rade, pretože žalovaný v 2. rade vyslovene uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania a žalovaný v 3. rade žiadal uplatnenie náhrady trov, avšak trovy v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v 3. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.