Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11C-241-2010.pdf
PDF · 91.19 KB
No categories available
11C/241/2010
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Bc. B. R., bytom I., N. XX, zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, Košice, Žižkova 6, proti žalovanému ADOS EM, s.r.o., Košice, Komenského 43, zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Košice, Štúrova 7, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 11C 241/2010-67 z 18.1.2011 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením nariadil predbežné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobkyni časť pracovnej odmeny vo výške 728,29 € brutto mesačne vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca bezhotovostným bankovým prevodom na jej účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného pod sp.zn. 11C 241/2010.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 26.11.2010 domáha určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru daného jej dňa 8.10.2010 a náhrady mzdy a že podaním z 21.12.2010 navrhla nariadiť predbežné opatrenie s uložením povinnosti žalovanému ako zamestnávateľovi poskytovať jej časť pracovnej odmeny vo výške 728,29 €, ktorý odôvodnila tým, že vzhľadom na žalovaným oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru v súčasnosti nepracuje a absencia jej donedávna jediného stabilného príjmu z pracovného pomeru bezprostredne ohrozuje jej schopnosť zabezpečovať svoju výživu a ostatné základné životné potreby, že žalovaný napriek tomu, že mu oznámila, aby jej prideľoval prácu a aj po skončení svojej dočasnej práceneschopnosti dňa 20.10.2010 sa riadne dostavila na svoje pracovisko, jej neumožňuje pracovať a v uvedený deň po vyhrážke právneho zástupcu žalovaného musela pracovisko opustiť, že popri svojej mzde vyplácanej za výkon práce u žalovaného nemala a ani v súčasnosti nemá iný stály príjem, ktorý by mohol slúžiť ako zdroj obživy, že napriek viacerým snahám o prijatie do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi alebo získaní iného príjmu, zostali tieto bez očakávaného výsledku, a to predovšetkým vzhľadom na spôsob, akým žalovaný skončil s ňou pracovný pomer, keď potencionálni zamestnávatelia a priori predpokladajú buď jej odsúdenie pre spáchanie úmyselného trestného činu, resp. danosť závažného alebo opakovaného porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však ona v celom rozsahu popiera, že v rámci predzmluvných rokovaní s potencionálnymi zamestnávateľmi je povinná pravdivo informovať o svojich pracovných skúsenostiach nadobudnutých v rámci predchádzajúcich pracovných pomerov, vrátane pravdivých informácií o dôvodoch ich skončenia, že táto skutočnosť sa však v rámci predzmluvných vzťahov s potencionálnymi zamestnávateľmi aj vzhľadom na súčasne pomery na pracovnom trhu javí ako neprekonateľná prekážka, z ktorého dôvodu sú tak jej možnosti zamestnať sa, alebo získať iný príjem, značne obmedzené. Nevyplácaním mzdy zo strany žalovaného je vážne ohrozená schopnosť materiálne zabezpečiť svoju výživu a uspokojovanie ostatných základných potrieb spojených s každodenným životom. Požadovala poskytovať časť náhrady mzdy vo výške 60% jej hrubého mesačného príjmu
vypočítaného v súlade s § 134 Zákonníka práce. Uvedený návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných v návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, § 102 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e/, § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia citoval a po výklade inštitútu predbežného opatrenia, ako je daný ustálenou súdnou praxou, uzavrel, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom žalobkyne, keďže jej práva a oprávnené záujmy sú bezprostredne ohrozené a keď je preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy, čo vyplynulo aj z pripojených listinných dokladov, preukazujúcich tiež, že vo veci nie je nárok očividne vylúčený.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný. V odvolaní citoval prvé dve vety § 75 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa sa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáha uloženia povinnosti poskytovania časti pracovnej odmeny s poukazom na to, že v súčasnosti zo závažných dôvodov nepracuje a absencia jej donedávna stabilného príjmu z pracovného pomeru k nemu bezprostredne ohrozuje jej schopnosť zabezpečovať svoju výživu a ostatné základné životné potreby a k tomu konštatoval, že žalobkyňa mala počas existencie pracovného pomeru mzdu stanovenú dohodou vo výške 1 213,83 € brutto mesačne, preto tvrdenia o ohrození schopnosti zabezpečovať si svoju výživu a ostatné životné náklady je potrebné posudzovať dôkladnejšie, nielen na základe jednostranného tvrdenia žalobkyne, navyše bez opory v hmotných dôkazoch. Tiež jej tvrdenie, že v súčasnosti nemá iný stály príjem sa vcelku nezakladá na pravde, nakoľko napriek tomu, že pracovný pomer bol s ňou ukončený zákonnou formou a až do rozhodnutia súdu aj platne, do dnešného dňa je spoločníčkou s 50% účasťou v spoločnosti ADOS EM s.r.o., teda žalovanej spoločnosti, z čoho jej plynie právo na zisk z podnikateľskej činnosti, čo jednoznačne preukazujú uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Tvrdenia žalobkyne o jej snahách o prijatie o do pracovného pomeru alebo získania iného príjmu je podľa neho potrebné považovať za irelevantné, nakoľko tieto z jej strany neboli vôbec podložené akýmikoľvek relevantnými dôkazmi a dokonca ani nijakým spôsobom osvedčené tak, aby súd o nich nemal pochybnosť. Citoval ďalej § 77 ZP a konštatoval, že v tomto a nasl. ust. ZP, ktoré pojednávajú o nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že pokiaľ súd nevysloví neplatnosť skončenia pracovného pomeru má sa za to, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom platne, preto tvrdenia o tom, že možní zamestnávatelia a priori predpokladajú jej odsúdenie za spáchanie trestného činu, resp. danosť závažného alebo opakovaného porušenia pracovnej disciplíny neobstojí, a to aj z toho dôvodu, že druhý dôvod - závažné porušenie pracovnej disciplíny - bol aj naplnený a tento bol podnetom aj dôvodom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Za pozoruhodné považuje to, že súd v odôvodnení rozhodnutí uvádza, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu bezprostredného ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalobkyne, pričom v návrhu okrem listinných dôkazov v súvislosti s podanou žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie sú uvedené žiadne iné, ktoré by preukazovali odôvodnenosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia, iba jej tvrdenia, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde v tom rozsahu, ako je to uvedené v tomto odvolaní. Je podľa neho potom zarážajúce, že sa súd bez ďalšieho stotožnil s týmito jej tvrdeniami a osvojil si ich bez náležitého preukázania žalobkyňou, z čoho je potom možné vyvodiť záver, že žalobkyňa by mohla tvrdiť čokoľvek a súd by to bez ďalšieho vzal za hodnoverné a odôvodňujúce potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Poukazujúc na uplatnené odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2, písm. d/ a f/ O.s.p., ktorými odôvodňuje svoje odvolanie na záver uviedol, že nariadeným predbežným opatrením môže dôjsť k nezvratiteľnému právnemu a skutkovému stavu, keď žalobkyňa po prípadnom zamietnutí žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebude schopná vrátiť finančné čiastky, ktoré jej boli priznané predbežným opatrením, nakoľko, tak ako to aj sama uviedla, jej žiadosti o prijatie do zamestnania, resp. iné spôsoby získania príjmu boli neúspešné. Na základe týchto dôvodov navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh zamietnuť, eventuálne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V doplnenom podaní odvolania uviedol, že žalobkyňa je spoločníčkou spoločnosti ADOS EM, s.r.o. Košice, Komenského 43 s výškou obchodného podielu 50%, že každoročne si spoločníčky odsúhlasili účtovnú závierku a rozdelenie zisku v pomere 50 : 50, že o týchto skutočnostiach mohol mať súd vedomosť vzhľadom na to, že každoročne konateľka spoločnosti doložila do obchodného registra účtovnú závierku spolu s uznesením z valných zhromaždení, že tieto listiny sa nachádzajú v Zbierke listín obchodného registra a sú prístupné aj tretím osobám, nielen súdu. Konštatoval, že v r. 2009 bola schválená účtovná závierka 22.4.2010, kde jej spoločníčky schválili predložili účtovnú závierku a rozdelenie zisku tak, že žalobkyni bol vyplatený podiel vo výške 11 429,57 €, že prevzala aj ďalšie obnosy spoločnosti ako zálohy na cestovné náhrady, pričom ich k dnešnému dňu nevyúčtovala,
a teda týmito peniazmi disponuje, takže spolu mimo čistých miezd bolo žalobkyni vyplatené úhrnom 21 739,- € so zreteľom na čo je podľa jeho názoru scestné a neopodstatnené tvrdenie žalobkyne, že nevyplácaním mzdy z jeho strany je vážne ohrozená jej schopnosť materiálne zabezpečiť svoju výživu a uspokojovanie svojich potrieb spojených s každodenným životom. Vychádzal ďalej z toho, že súd mal v záujme spravodlivého rozhodnutia vyzvať žalobkyňu, aby predložila podklady a dôkazy o výške úhrad a plnení spojených s každodenným životom. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobkyne o tom, že nemá iný stály príjem, nakoľko napriek tomu, že pracovný pomer bol s ňou ukončený, dodnes je spoločníčkou s 50% účasťou, z čoho jej plynie právo na zisk z podnikateľskej činnosti, že spoločnosť za r. 2010 dosiahla zisk po zdanení 43 751,05 €, čo znamená, že žalobkyňa má nárok na polovicu tohto zisku, čo je 21 875,53 € s tým, že bude schválené rozdelenie zisku za r. 2010, tak ako to bolo doposiaľ. Konštatoval, že dňa 4.2.2011 bolo zvolané valné zhromaždenie, avšak žalobkyňa sa ho nezúčastnila a zastupoval ju jej právny zástupca, ktorý však o ekonomické a hospodárske výsledky spoločnosti za r. 2010 nemal záujem. Pripojil na uvedené skutočnosti listiny. Pokiaľ vzal za záväzné tvrdenia žalobkyne a tiež výpočet priemerného zárobku uviedol, že jej v rozpore so Zákonníkom práce, keďže súd mal k dispozícii žalobkyňou doložené výplatné listiny za mesiace júl, august a september 2010 a podľa výpočtu žalobkyne je priemerná výška mzdy 1 213,83 € brutto mesačne a z toho žiadala 60%, čo činí 728,29 €. Tento výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely však nie je v súlade so Zákonníkom práce. Citujúc ďalej § 134 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, § 116 ZP tvrdil, že podľa jeho výpočtu je rozdiel medzi výpočtom priemerného zárobku žalobkyne a výpočtom, ktorý je podľa neho plne v súlade so ZP, čo je 208,25 € mesačne brutto v jeho neprospech. So zreteľom na uvedené, keď súd mal k dispozícii výplatné listiny žalobkyne a mohol si preveriť výpočet priemerného zárobku, neúplným dokazovaním a stotožnením sa s nesprávnym výpočtom priemerného zárobku rozhodol tak na jeho ujmu. V ďalšej časti doplnenia odvolania poukazuje na obsah § 79 ods. 1 ZP, na ktorý sa žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvoláva a mal za to, že na toto ustanovenie nie je možné prihliadať, nakoľko sa vzťahuje na výrok príslušného súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru, k čomu do dnešného dňa nedošlo, preto jeho uvedenie v podaní je bezpredmetné a skončenie pracovného pomeru je potrebné považovať za platné, pokiaľ súd nevysloví opak.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skončenie pracovného pomeru medzi ňou a žalovaným bolo vyústením viacerých nezhôd medzi ňou a druhou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti - p. K. O. v priebehu r. 2010 a že od neplatného skončenia pracovného pomeru u žalovaného boli na ňu podané už tri trestné oznámenia a tiež bol podaný - bezúspešne - návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal ďalej na skutočnosť, že štatutárny orgán žalovaného zvolal valné zhromaždenie na 27.4.2011, ktorého predmetom však nie je rozhodovanie o rozdelení zisku spoločnosti, preto považuje za prinajmenšom nenáležitú snahu žalovaného poukazovať na jej potenciálny príjem plynúci z podielu na zisku žalovaného za r. 2010, keď je zrejmé, že rozdelenie podlieha súhlasu druhej spoločníčky, ktorá nemá ani najmenší záujem umožniť jej podieľať sa na zisku spoločnosti a naopak má záujem na jej vylúčenie zo spoločnosti. K dôvodom odvolania týkajúcich sa otázky výpočtu požadovanej náhrady mzdy a súvisiaceho zistenia priemerného zárobku uviedol, že námietku nepovažuje za opodstatnenú, nakoľko nesmeruje proti jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale proti výpočtu na náhradu mzdy v rámci konania o veci samej a zdôraznila, že sa nedomáha poskytovania celej náhrady mzdy, ale iba časti pracovnej odmeny tak ako vyplýva z § 76 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ žalovaný spochybnil jej snahu o prijatie do pracovného pomeru a jej zamestnanie sa, považovala za potrebné uviesť, že jej povolaním je zdravotná sestra a že má vek 51 rokov, že od r. 1997 je zamestnankyňou žalovaného na pozícii odborného zástupcu, že práca zdravotných sestier priamo úmerne závisí od finančnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení a konštatovala všeobecne známe okolnosti v tomto odvetví s tým, že bola nútená uchádzať sa aj o pracovné miesto u zamestnávateľov s iným predmetom podnikania, avšak s rovnakým neúspechom. Pokiaľ žalovaný poukázal na možnosť nezvratiteľného právneho a skutkového stavu, ktorý môže nastať nariadeným predbežným opatrením uviedla, že táto argumentácia je zmätočná a nepochopiteľná, keď žalovaný spochybnil najprv pravdivosť jej tvrdení o jej neschopnosti zamestnať sa u iného zamestnávateľa, na druhej strane sa však sám v tejto námietke týchto tvrdení žalobkyne dovoláva. Pokiaľ spochybnil jej tvrdenie o tom, že je bez stáleho príjmu argumentujúc pritom tým, že je spoločníčkou v rozsahu 50%, z čoho vyplýva jej právo na vyplatenie podielu na zisku a tak je bezpredmetná jej obava, uviedla, že jej podiel na zisku by si mohol žalovaný započítať ako svoju prípadnú pohľadávku na vrátenie vyplatených častí pracovnej odmeny v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. K tvrdeniam o jej príjmoch vrátane cestovných náhrad uviedla, že cestovné náhrady nie sú príjmom a že námietka žalovaného o nepreukázaní jej nároku na vyplatenie cestovných
náhrad je účelová a zneužívajúca jej slabšie postavenie v spoločnosti. Okrem toho podiel na zisku, ktorý jej bol vyplatený v r. 2010 bol jednorázovým plnením, ktoré už spoločne so svojou mzdou spotrebovala, keď v r. 2010 nemohla ani tušiť také vyhrotenie sporov so svojou spoločníčkou a z toho dôvodu sa nezameriavala na tvorbu úspor. Predmetom toho konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je otázka jej šetrnosti a zdôraznila, že žalovaný nie je oprávnený akokoľvek posudzovať túto otázku. K tvrdeniu o nesprávnosti výpočtu priemerného zárobku doplnila, že vychádzala z výplatných listín predložených žalovaným ako zamestnávateľom podľa ust. § 130 ods. 5 ZP a že pre ňu je výplatný lístok jediným zdrojom informácií o jej mzde a nemá dôvod, ani možnosť kontroly tam uvedených údajov. Na základe toho navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že uznesenie je z hľadiska uplatnených dôvodov odvolania vecne správne.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, tak ako ich zákonnej úpravy vyvodila právna teória a súdna prax, sú dané vtedy, ak sú osvedčené právne vzťahy medzi účastníkmi a sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež, aby bolo zrejmé, že v konaní o veci samej nárok nie je očividne vylúčený. Okrem toho musí byť tiež osvedčené, že právo účastníka je ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné navrhované predbežné opatrenie.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyneu odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že sú splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
V danej veci sa žalobkyňa domáhala nariadiť predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ O.s.p., t. zn., aby jej žalovaný poskytol časť pracovnej odmeny.
Z cit. ust. vyplýva, že prvou podmienkou nariadenia tohto druhu predbežného opatrenia je, aby išlo o trvanie pracovného pomeru v tom zmysle, že zamestnanec, napriek jednostrannému úkonu zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru tvrdí, že k zániku pracovného pomeru nedošlo a že sa začal spor o tejto hmotnoprávnej otázke, resp. sa má začať, ak sa žiada nariadiť predbežné opatrenie pred začatím konania. Osvedčením pre splnenie tejto podmienky je aj to, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom svojom zamestnávaní. Ďalšou podmienkou je, že navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. V prejednávanej veci treba považovať za splnenú tak prvú podmienku, keďže žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalovaným a z obsahu listín ním predložených k veci samej, na ktoré sa odvoláva aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia možno ustáliť aj splnenie druhej podmienky, lebo je osvedčené, že žalobkyňa nepracuje z dôvodov na strane žalovaného, ktorý s ňou skončil pracovný pomer, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáha a ktorý, ako jej doterajší platiteľ mzdy, jej neumožňuje - aj napriek jej žiadosti - pracovať a poberať mzdu. Odhliadnúc od uvedeného, ak by sa malo posudzovať, či sú závažné dôvody dané tým, že navrhovateľ nepracuje u iných zamestnávateľov, treba pri takomto posudzovaní zohľadňovať predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľ je v súdnom spore s doterajším zamestnávateľom, u ktorého mieni naďalej pracovať. Okrem toho pre ochranu navrhovateľa postačuje, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú uvedené (a tvrdené) navrhovateľom také
skutočnosti, ktoré sú významné pre záver o osvedčení tejto podmienky, čo platí aj pre posudzovanú vec. Odvolacie námietky žalovaného smerujúce k tomu, že žalobkyňa nie je odkázaná na poskytovanie požadovanej časti pracovnej odmeny z dôvodu, že v r. 2010 poberala mzdu a bol jej vyplatený aj podiel na zisku spoločnosti za r. 2009 nie sú relevantné a pokiaľ poukazuje na to, že žalobkyňa obdrží podiel na zisku za r. 2010, je zrejmé, že doposiaľ sa tak nestalo (§ 211 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.