Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3CbZm-107-2010.pdf
PDF · 80.63 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/107/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa : N., a.s., Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zast. P. - F., s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcom: 1. G. s.r.o., IČO: 35 731 672, Miletičova 44, Bratislava, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XXX a 3. W. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XXX o zaplatenie 37.631,01 Eur s príslušenstvom na základe zmenky a o námietkach odporcov 2. a 3. proti zmenkovému platobnému rozkazu, t a k t o
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č.k. 1 Zm 292/2010-16 zo dňa 26.10.2010 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Odporcovia v 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach vo výške 1.375,51 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom 1 Zm 292/2010-16 zo dňa 26.10.2010 uložil odporcovi 1. ako zmenkovému dlžníkovi a odporcom 2. a 3. ako zmenkovým ručiteľom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 37.631,01 € s úrokom 6 % od 02.12.2009 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu 125,44 € a náhradu trov konania v sume 3.471,14 €.
Odporcovia v 2. a 3. rade podali v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadali platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu. Námietky odôvodnili tým, že zmenku podpísali pod nátlakom a navrhovateľom boli uvedený do omylu.
Na pojednávanie sa odporcovia nedostavili, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania, súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcom možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemohol.
Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu. Uviedol, že námietky odporcov sú irelevantné, všeobecné a ničím nepodložené, pričom poukázal na koncentračnú zásadu námietkového konania.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nariadil pojednávanie. Súd vypočul zástupcu navrhovateľa, dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.
Navrhovateľ originálom zmenky, ktorá bola vystavená v Q. dňa 17. októbra 2007, preukázal, že sa zmenečník - odporca 1. zaviazal zaplatiť mu bez protestu zmenkovú sumu, ktorá mala byť splatná v sídle navrhovateľa. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka a nebol v nej vyplnený dátum splatnosti a zmenková suma. Navrhovateľ chýbajúce údaje do zmenky doplnil, ako zmenkovú sumu uviedol sumu 37.631,01 € a ako dátum splatnosti 1. decembra 2009 a na základe nej si svoj nárok uplatnil. Odporca predmetnú zmenku akceptoval. Ako ručitelia predmetnú zmenku podpísali odporcovia 2. a 3.
Po vyplnení má zmenka všetky zákonom predpísané náležitosti, takže je platná, navrhovateľ ju súdu predložil v prvopise, o jej pravosti nebol dôvod pochybovať.
Zo zmenky jednoznačne vyplýva, že úmyslom navrhovateľa ako vystaviteľa a remitenta zmenky a úmyslom odporcu 1. ako zmenečníka a akceptanta zmenky bolo vystaviť zmenku s dobou splatnosti na určitý deň (čl. I. § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.), pričom deň splatnosti, rovnako ako zmenkovú sumu, bol oprávnený do blankozmenky doplniť navrhovateľ.
Odporcovia boli v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinní podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namietajú. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1, 3 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcov a oni musia preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
Odporcovia v zákonnej lehote na podanie námietok uviedli, že zmenku podpísali pod nátlakom a nedobrovoľne a navrhovateľom boli uvedení do omylu.
Zmenečník ( akceptant ) nesie dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ( § 175 O.s.p. ) a je preto povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok.
Z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je predovšetkým slobodná a vážna vôľa, ako psychický vzťah konajúceho subjektu k zamýšľanému
- chcenému následku. Právny úkon potom vzniká až vtedy, ak je takáto vôľa prejavená určitým a zrozumiteľným spôsobom navonok a je takto aj chápaná inými osobami.
O slobodný právny úkon nejde, ak bol tento úkon urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo však nie je prípad posudzovaný v tejto veci.
O slobodný právny úkon rovnako nejde, ak bol právny úkon urobený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku), teda protiprávnej vyhrážky, rozhodujúce je pritom pôsobenie protiprávnej vyhrážky v dobe robenia právneho úkonu.
Vo všeobecnosti platí, že ak uzavrel niektorý z účastníkov zmluvu na základe psychického donútenia, bolo jeho konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, i keď sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí predovšetkým ísť o vyhrážku protiprávnu, t.j. musí ňou byť vynucované
niečo, čo ňou byť vynucované nesmie; vyhrážka môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho prinútil k určitému konaniu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím protiprávnej vyhrážky, bol samotný protiprávny. Musí ísť o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu boli použité, vzbudili dôvodnú obavu. Konečne musí byť protiprávna vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym . Ak však hrozí niekto tým, čo je oprávnený urobiť a čím je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil alebo primäl k určitému konaniu, nejde o protiprávnou vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzavretého pod jeho vplyvom. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, nestačí teda, ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale ak nie je pre ne objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná k svojmu neprospechu .
Súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že bol na odporcov vyvíjaný nátlak zo strany navrhovateľa, ani že odporcovia boli uvedený do omylu, ktorý nešpecifikovali. Je zrejmé, že sa nejednalo o žiaden relevantný nátlak, spôsobilí u nich vyvolať dôvodné obavy, čo vyplýva aj z toho, že odporcovia takúto skutočnosť neohlásili na polícii a túto námietku použili len ako účelovú obranu. Na tomto základe možno uzavrieť, že zmenka nie je postihnutá sankciou neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ, preto súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
V konaní o námietkach ťaží odporcov dôkazné bremeno na preukázanie namietaných skutočností. Odporcovia nepreukázali skutočnosti ním tvrdené.
Zmenka bola riadne vystavená a odporcami podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 1 zákona č. 191/1950 Zb., a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Plnenie, ktoré by na jej základe navrhovateľ prijal, nemôže preto byť bezdôvodným obohatením.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol 2 úkony právnej služby, a písomné vyjadrenie k námietkam odporcu a účasť na pojednávaní súdu dňa 26.05.2011. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej odmeny 499,57 € za úkon, plus 20 % DPH ( z dôvodu, že advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty ). A účasť na pojednávaní súdu dňa 06.04.2011 - 1 z 499,57 €, t.j. 124,89 € plus 20% DPH. Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky spolu s DPH je 26,68 €. Spolu trovy konania predstavujú sumu 1.375,51 €, ktorú sú odporcovia v 2. a 3. rade povinní v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..