Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/171/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu : R. P., bytom Č. XX, O., zast. JUDr. Andrea Cviková, advokátka so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému : Odborový zväz KOVO, so sídlom Miletičova 24, Bratislava, IČO: 00684287 o zaplatenie 7.319,59.-eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2008 domáhala proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 7.319,59.-eur s prísl. (220.510.-Sk) titulom vyplatenia odstupného a odmeny pri skončení pracovného pomeru u žalovaného.

Návrh odôvodnila tým, že u právneho predchodcu žalovaného Slovenského odborového zväzu pracovníkov služieb ( SOZ pracovníkov služieb ), ako jej zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, ktorá dňa 05.06.2006 uzatvorila Kolektívnu zmluvu s platnosťou od 01.04.2006 do 31.12.2008, podľa ktorej v súlade so v prípade skončenia pracovného pomeru podľa a jej prislúcha podľa ust. ďalšie odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku a odmena vo výške 8-násobku PMZ. Poukázala na zmenu ust. platného k 01.09.2007, keď v zmysle tohto ustanovenia nebola zosúladená Kolektívna zmluva na roky 2006 - 2008.

Žalobkyňa dňa 26.09.2007 ukončila so žalovaným pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti podľa , nakoľko na základe Uznesenia zjazdu SOZ pracovníkov služieb zo dňa 06.12.2007, ktorému predchádzalo rozhodnutie tohto právneho predchodcu žalovaného zo dňa 25.04.2007, právny predchodca žalovaného mal ukončiť činnosť k 31.12.2007 bez likvidácie a žalobkyňa sa tak stala z tohto dôvodu nadbytočnou.

V návrhu uviedla, že právny predchodca žalovaného jej pri skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2007 vyplatil len zákonné odstupné vo výške 3-násobku PMZ a odmenu len vo výške 3- násobku PMZ, nároky vyplývajúce z Kolektívnej zmluvy jej nevyplatil, čo predstavuje pri výške PMZ v sume 22.051.-Sk celkovo 220.510.-Sk.

K uplatnenej istine žiadala priznať 8,5%-ný úrok z omeškania od 10.01.2008 do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol dňa 23.05.2008 platobným rozkazom č. k. -23, proti ktorému podal odporca odpor, preto súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalovaný v odpore uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Podľa jeho názoru pracovný pomer so žalobkyňou skončil dohodou podľa z dôvodu podľa , preto žalobkyni vyplatil 3- násobok PMZ ako odstupné. Odstupné bolo žalobkyni vyplatené v súlade s ust. platného a účinného v čase podpísania dohody a súčasne i ustanovenia Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného a príslušným odborovým orgánom. To, že došlo k zmene podľa jeho názoru nespôsobovalo automaticky i zmenu Kolektívnej zmluvy, kde odstupné zamestnancovi prislúcha i v prípade rozviazania pracovného pomeru dohodou z dôvodov podľa a . Kolektívna zmluva rieši len vyplatenie odstupného vo výške 5-násobku PMZ pre prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa a , nie dohodou.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na výplatu odmeny podľa Kolektívnej zmluvy žalovaný uviedol, že na základe Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve zo dňa 27.11.2007 prislúchala odmena zamestnancom žalovaného pri zániku žalovaného likvidáciou, integráciou alebo zlúčením s iným odborovým zväzom odstupné len do výšky 3-násobku PMZ. Právny nárok na výplatu tejto odmeny teda vznikol žalobkyni až dňom 31.12.2007, kedy došlo k ukončeniu činnosti Slovenského odborového zväzu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobkyne a žalovaného, výpoveďou svedka H. Š., pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.1996, Kolektívnou zmluvou na roky 2006-2008 uzavretou dňa 5.6.2006, uznesením V. zjazdu SOZ pracovníkov služieb konaného dňa 6.12.2007 v Piešťanoch, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.9.2007, mzdového listu z roku 2007, Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve zo dňa 21.11.2007 ako i ďalšími listinami založenými v spise a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného podľa písomnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.09.1996 s dohodnutým druhom práce účtovníčka. Dňa 26.09.2007 uzavrela so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ku dňu 31.12.2007 z dôvodu organizačných zmien podľa .

Podľa tejto dohody dňom 31.12.2007 žalobca mal ukončiť svoju činnosť (zanikol) na základe rozhodnutia Snemu SOZ-S, pričom pri skončení pracovného pomeru sa žalovaný zaviazal žalobkyni vyplatiť zákonné odstupné podľa a odmenu v súlade s Kolektívnou zmluvou podľa časti II. ods. 5 č. 5.4..

Z návrhu uznesenia V. zjazdu SOZ pracovníkov služieb, konaného dňa 06.12.2007 v Piešťanoch súd zistil, že SOZ pracovníkov služieb ukončila činnosť k 31.12.2007 bez likvidácie s právnym nástupníctvom KOVO, pričom došlo k zlúčeniu SOZ služieb a KOVO od 01.01.2008.

Z kolektívnej zmluvy na roky 2006 až 2008 podľa časti II. bodu 5 boli zamestnancom žalovaného zaručené nároky pri skončení pracovného pomeru tak, že podľa bodu :

- 5.1 skončenie pracovného pomeru sa bude uskutočňovať v súlade s ustanoveniami ,

- 5.2 zamestnancovi, s ktorým bude rozviazaný pracovný pomer výpoveďou podľa psím. a) až c) bude vyplatené ďalšie odstupné nad rámec vo výške 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku za podmienky, že požiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby.

- 5.4 pri skončení činnosti zväzu likvidáciou, integráciou alebo zlúčením s iným odborovým zväzom, zamestnancom bude vyplatená odmena vo výške 8 násobku priemerného mesačného zárobku ako výraz ocenenia dlhoročnej práce v SOZ - S.

Z obsahu Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve zo dňa 21.11.2007 uzatvorenej medzi SOZ pracovníkov služieb a ZO odborovým zväzom pracovníkov služieb súd zistil, že nárok na vyplatenie odmeny podľa bodu 5.4 Kolektívnej zmluvy sa upravil na 3-násobok PMZ od 21.11.2007.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právnym nástupcom SOZ služieb sa k 01.01.2008 stal KOVO a že žalobkyni právny predchodca žalovaného vyplatil za mesiac november okrem mzdy aj odmenu vo výške trojnásobku PMZ t.j. 66.153.-Sk, odstupné vo výške trojnásobku PMZ t.j. 66.153.-Sk a mimoriadnu odmenu vo výške 12.870.-Sk.

Žalobkyňa súdu uviedla, že nárok na odmenu jej prislúcha vo výške 8-násobku PMZ, nakoľko z obsahu uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru vôľa zmluvných strán smerovala k tomu, že odmena bude vyplatená vo výške 8-násobku PMZ. Dohoda o skončení pracovného pomeru nebola vôbec modifikovaná a ani nebola podľa vôle strán viazaná na jeho prípadné neskoršie zmeny, preto na strane žalobkyne nemohli dôvodne vzniknúť iné očakávania ako tie, že výška odmeny bude určená ako 8-násobok PMZ.

K nároku na vyplatenie 8-mesačného odstupného v zmysle uzatvorenej dohody žalobkyňa uviedla, že z konania zamestnávateľa možno usudzovať skončenie jej pracovného pomeru v súvislosti so zlučovaním. Svedčí o tom i výpoveď svedka W., ktorý v súvislosti so zlučovaním oznámil ďalším aj svedkovi Š.B. ich nadbytočnosť. Existenciu prejednania organizačnej zmeny potvrdzuje aj znenie Kolektívnej zmluvy, ktorá v čl. VII ods. 2 písm. f) túto povinnosť ukladala. Podľa jej názoru organizačnou zmenou v danom prípade je uznesenie Snemu zo dňa 25.04.2007 o zlúčení SOZ pracovníkov služieb s KOVO a tiež znenie dohody o skončení pracovného pomeru.

Pri nároku na odstupnom súdu ďalej uviedla, že návrh dohody od právneho predchodcu žalovaného prijala v dobrej viere a o správnosti jej znenia nemala pochybnosti. Faktické správanie právneho predchodcu žalovaného len potvrdzujú, že právny dôvod na vyplatenie odstupného reálne existoval. Právny nárok na výplatu odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou oprela o súdnu prax, podľa ktorej odstupné neprislúcha v prípadoch, keď ku skončeniu pracovného pomeru dôjde dohodou bez uvedenia dôvodov, či s dôvodmi len na strane pracovníka.

Žalovaný súdu uviedol, že je právnym nástupcom Slovenského odborového zväzu pracovníkov služieb, ktorý bol pôvodne zamestnávateľom žalobkyne. Na základe uznesenia zjazdu SOZ - služieb zo dňa 6.12.2007 došlo dňom 31.12.2007 k zániku tohto odborového zväzu bez likvidácie zlúčením s Odborovým zväzom KOVO, ktorý sa dňa 1.1.2008 stal právnym nástupcom SOZ - služieb. Žalovaný prevzal všetky práva a povinnosti zaniknutého SOZ - pracovníkov služieb vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa žalovaného žalobkyňa nemá nárok na odstupné, ktorého vyplatenie je podmienené organizačnou zmenou podľa , pretože takáto zmena u zamestnávateľa žalobkyne nenastala.

Žalovaný súdu uviedol, že žalobkyni právny predchodca dobrovoľne zaplatil odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, a to neoprávnene. Na zvýšené odstupné by nevznikol žalobkyni nárok, pretože toto je viazané na skončenie pracovného pomeru výpoveďou a podmienku, že zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Avšak žalobkyňa skončila pracovný pomer dohodou. Dohoda a výpoveď sú rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru, každý má iné účinky.

Právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni odmenu, ale iba vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku Poukázal, že Kolektívna zmluva ako aj v znení dodatku č. 1 priznáva nárok na odmenu až pri skončení činnosti zväzu, ku ktorému došlo dňom 31.12.2007, teda vznik nároku na odmenu nesúvisel so skončením pracovného pomeru.

Zo svedeckej výpovede Y.. H. Š. súd zistil, že o organizačnej zmene sa dozvedel na bežnej pracovnej porade v auguste 2007, kde mu bolo potvrdené za závodný výbor , že sa stáva nadbytočným z dôvodu zlúčenia odborov a že mu budú vyplatené finančné prostriedky z odborovej kasy.

Svedok Š. W. vypovedal, že bol štatutárnym zástupcom služieb a že na porade v auguste 2007 s 3 zamestnancami o zlúčení zväzov hovoril, ale nehovoril o organizačných zmenách. Povedal im ( aj žalobkyni), že sa udiali zmeny a nemožno predpokladať následok, že nemôže im garantovať výkon práce.

Podľa , (účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnávateľ požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodu z dôvodu organizačných zmien.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.

Podľa a zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v psím. b), zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v až c), zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.

Podľa odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.

Je nesporné, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy od 02.09.1996 nepretržite pacovala ako účtovníčka u právneho predchodcu žalovaného - SOZ pracovníkov služieb. K zániku pracovného pomeru došlo dňa 26.09.2007 dohodou podľa spočívajúcich v ukončení činnosti SOZ pracovníkov služieb ku dňu 31.12.2007. Z obsahu dohody mal súd preukázané, že účastníci dohody výslovne uviedli vyplatenie zákonného odstupného v súlade s a vyplatenie odmeny podľa Kolektívnej zmluvy II. časť ods. 5 bod 5.4. Taktiež súdu bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného žalobkyni vyplatil odstupné vo výške 66.153.-Sk, odmenu vo výške 66.153.- Sk a mimoriadnu odmenu vo výške 12.870.-Sk.

V zmysle tejto dohody bolo odstupné vyplatené v zákonnej výške, ktoré predstavovalo 3-násobok PMZ podľa , nakoľko pracovný pomer trval viac ako 5 rokov.

Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobkyne, že dohoda bola uzavretá v dobrej viere a že smerovala k vyplateniu ďalšieho odstupného v zmysle Kolektívnej zmluvy. Platnosť prejavov vôle účastníkov dohody v danom prípade súd nemohol skúmať, a to ani ako otázku predbežnú, z dôvodu uplynutia lehoty stanovenej v . Keďže pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol skončený dohodou podľa z dôvodov podľa dňom 31.12.2007, súd sa zameral na dôvody rozviazania pracovného pomeru t.j. skúmal, či k rozviazaniu pracovného pomeru došlo z dôvodu uvedeného v ust. . Z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku na vyplatenie ďalšieho odstupného súd konštatuje, že so zreteľom na okolnosti za ktorých bola dohoda uzatvorená je nepochybné, že účastníci dohody sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru, ale aj na výške zákonného odstupného. Z vykonaného dokazovania mal súd aj výpoveďami svedkov zistené, že o organizačných zmenách sa iba diskutovalo, ale žiadna organizačná písomná forma naplňujúca dikciu nebola prijatá. Vzhľadom k uvedenému súd žalobkyni návrh na úhradu zvýšeného odstupného nepriznal.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vyplatenie odmeny podľa Kolektívnej zmluvy časť II bod 5.4, bolo potrebné postupovať i v znení jej Dodatku č. 1 vzhľadom k tomu, že nárok na vyplatenie odmeny sa viazal na skončenie činnosti SOZ služieb, pričom až na zlučovacom zjazde 06.12.2007 bolo prijaté rozhodnutie o zlúčení odborových zväzov. Súd dospel k záveru, že na uplatnenie nároku vyplatenia zvýšenej odmeny podľa Kolektívnej zmluvy vo výške 8-násobku PMZ nevznikol nárok, pretože na jej vyplatenie boli splnené podmienky až dňom 06.12.2007 a výška odmeny sa vypočítala a bola zaplatená ako 3- násobok PMZ. I v tejto časti preto súd návrh zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( os. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.