Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/132/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: X.. A. D., T. D. V. XX, D., zastúpená JUDr. Milanom Žovicom, advokátom, Kolískova 1, Bratislava, a JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, Šustekova 37, Bratislava, proti odporcom: X. S. J., T. D. D. XX, D., X. E. H., T. D. I. XX, D., obaja zastúpení JUDr. Rastislavom Posluchom, advokátom, Bazová 9, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o určenie, že nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva, a o vzájomnom návrhu odporcov o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozhodol

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, okres D. X., katastrálne územie C., parcela č. XXXX, záhrada vo výmere 488 m2.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude r o z h o d n u t é po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 05.03.1999, domáhala, aby súd rozsudkom určil jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, pre okres D. X., katastrálne územie C., parc. č. XXXX, ako záhrada vo výmere 488 m2 (ďalej len "sporná nehnuteľnosť").

Pôvodný odporca, X.. S. J., sa vzájomným návrhom zo dňa 08.12.2004 domáhal určenia, že manželia J. nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe vydržania zo zákona a pôvodný odporca X.. S. J. ju po nich zdedil na základe osvedčenia o dedičstve č. A. XXXX/XX.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 14.12.2004 vo veci rozhodol tak, že návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľky vo výške 93.330,- Sk.

Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č. -266 zo dňa 15.12.2005 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V uznesení skonštatoval, že pôvodný odporca si uplatnil svoje práva voči navrhovateľke vzájomným návrhom, ale súd prvého stupňa o ňom nerozhodol, a tak nepostupoval v súlade s veta prvá , platného a účinného do 31.08.2005, podľa ktorého sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Uložil súdu prvého stupňa, aby sa so vzájomným návrhom v ďalšom konaní vysporiadal, a v prípade, že odporca odstráni vady a doplní svoj vzájomný návrh, o vzájomnom návrhu rozhodnúť.

Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že rozhodol aj v rozpore s ustanovením platného a účinného do 31.08.2005, podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný, keďže výrok o trovách konania vyhlásil v znení tak, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, a v písomnom vyhotovení zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 93.330,- Sk.

Odvolací súd poukázal aj na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení, a z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 12.12.2005 bolo zistené, že navrhovateľka je v Katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd vyslovil názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a síce, že súd prvého stupňa má vyzvať odporcu na odstránenie vád vzájomného návrhu a následne, podľa toho či odporca odstráni vady a doplní svoj vzájomný návrh, buď jeho podanie podľa odmietnuť, resp. v opačnom prípade o vzájomnom návrhu konať, keď bude potrebné na rozhodnutie o vzájomnom návrhu okrem iného doplniť dokazovanie zadovážením Notárskeho spisu sp. zn. R. XXX/XX.

Ďalej má súd prvého stupňa dôsledne skúmať naliehavý právny záujem, ktorý je predpokladom úspešnosti návrhu o určenie vlastníckeho práva, resp. aj vzájomného návrhu v zmysle , platného a účinného do 31.08.2005, a ktorý musí byť preukázaný aj v čase rozhodovania súdu, a opätovne o celej prejednávanej veci rozhodnúť.

Súd prvého stupňa má tiež, po zistení osobných a majetkových pomerov odporcu v zmysle , rozhodnúť o jeho návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 28.10.2005.

V predmetnej veci súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu.

Vyzval odporcu na odstránenie vád a doplnenie podania, a po odstránení vád a doplnení vzájomného návrhu, konal s pôvodným odporcom (tento počas konania zomrel) aj o vzájomnom návrhu, ktorým sa domáhal určenia, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, špecifikovanej vo vzájomnom návrhu, nadobudli manželia J. z titulu vydržania, zo zákona. Ďalším petitom vzájomného návrhu žiadal odporca určiť, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe právoplatných osvedčení o dedičstve A. XXXX/XX, A. XXXX/XX, ako aj na základe vlastníckeho listu č. XXXX.

O návrhu odporcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 28.10.2005 súd nerozhodoval, nakoľko odporca svoj pôvodný návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podaním zo dňa 01.12.2006 zmenil na návrh na oslobodenie od trov konania (č. l. 303).

Súd pripojil Notársky spis sp. zn. R. XXX/XX, R. XXX/XX, a tento je v overenej fotokópii súčasťou súdneho spisu.

Počas konania pred súdom pôvodný odporca, X.. S. J., zomrel (dňa 03.01.2008), preto súd konal s dedičmi, Z. J. (odporkyňa v 3. rade) a odporcami v 1. a 2. rade.

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, A. XX/XXXX zo dňa 15.05.2008, právoplatného dňa 30.05.2008 spolu s doložkou k nemu zo dňa 09.10.2008, právoplatnou dňa 09.10.2008, súd zistil, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania.

Na pojednávaní dňa 26.03.2009 súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky o ďalší požadovaný výrok, ktorým žiadala určiť, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po X.. S. J., R.. A. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 08.04.2010 zmenu vzájomného návrhu odporcov v 1., 2. a 3. rade, ktorý sa zmeneným petitom domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po X.. S. J., R.. A. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Dňa 24.06.2010 zomrela odporkyňa v 3. rade, Z. J., preto súd konal s jej dedičmi, odporcami v 1. a 2. rade.

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, A. XX/XXXX zo dňa 31.01.2011, právoplatného dňa 31.01.2011, súd zistil, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania.

Na pojednávaní dňa 31.03.2011 súd uznesením pripustil rozšírenie vzájomného návrhu odporcov v 1. a 2. rade o ďalší požadovaný výrok, ktorým žiadali určiť, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v smere určenom Krajským súdom v Bratislave, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu A. XXX/XX, XXC XX/XX, A. XXXX/XX, XXD XXX/XXXX, obsahom spisu notárskeho úradu JUDr. Stanislava Bauera č. R. XXX/XX, obsahom spisov Odboru Výstavby ONV Bratislava Vidiek č.XXXX/XX výst.a č.XXXX/XX výst., s obsahom pripojených listinných dôkazov: výpis z evidencie nehnuteľností, z listov vlastníctva č.XXXX O. Č..XXXX, Identifikácia parciel strediska Geodézie v Bratislava mesto, spisom Obvodného pozemkového úradu, katastrálnym spisom a oboznámil sa aj s ďalšími predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sú založené v spise, a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka bola až do 01.04.1996 zapísaná na LV č.XXXX k.ú. Vrakuňa, ako vlastníčka vyššie uvedenej spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava mesto A. XXX/XX zo dňa 11.09.1987 právoplatné 11.09.1987, a to titulom dedenia v dedičskom konaní po nebohej K. S., U.. XX.XX.XXXX, ktorá bola výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti (parcely XXXX, záhrada o výmere 488 m2 - časť parcely XXX/XX roľa) na základe rozhodnutia v dedičskom konaní po zomrelom S. S. A. XXXX/XX.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava mesto dňa 09.04.1968 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva pozostalou manželkou K. S., W.. D., k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam, zapísaných vo vložke č.XXXX, kat. úz. C., okrem iných i parcela č. XXX /. roľa.

Dňa 01.04.1996 vykonal KÚ v Bratislave zápis do katastra nehnuteľností, ktorý sa týkal okrem iného i nehnuteľnosti na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky, pričom z listu vlastníctva navrhovateľky bola

vyčiarknutá parcela XXXX a uvedená parcela prešla do vlastníctva S. a S. st. J.. Uvedenú skutočnosť KÚ navrhovateľke oznámil listom zo dňa 06.05.1996.

Podkladom pre zápis vlastníckeho práva S. (R.. XX.XX.XXXX) a S. I.. (R.. XX.XX.XXXX) J. k spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX bola notárska zápisnica R. XXX/XX, notárskeho úradu JUDr. Stanislava Bauera zo dňa 16.10.1995. Notárska zápisnica osvedčovala vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, parc. č. XXXX a parc. č. 2XXX (záhrada o výmere 488 m2).

V notárskej zápisnici účastníci S. J. s manželkou S. vyhlásili, že nehnuteľnosť označená ako parcela č. XXXX (zastavaná plocha o výmere 518 m2) a parcela č. XXXX (záhrada o výmere 488 m2) im bola pridelená na základe Rozhodnutia FO ONV Bratislava vidiek č.j. Fin 4-1741/68 zo dňa 26.05.1967. Na základe tohto rozhodnutia uzatvoril MNV Vrakuňa dňa 15.05.1967 s manželmi J. dohodu o zriadení práva osobného užívania. Táto dohoda nebola nikdy na štátnom notárstve registrovaná. Účastníci ďalej prehlásili, že predmetnú nehnuteľnosť držia a užívajú v dobrej viere, s presvedčením že je ich vlastníctvom od roku 1967 a že nemali pochybnosti o oprávnenosti tejto držby.

Dňa 06.10.1992 bol rozsudkom tunajšieho súdu rozhodnuté pod č.k. , že S. J. I.. (R.. XX.XX.XXXX), je povinný sa zdržať akéhokoľvek konania spojeného s užívaním pozemku parc. č. XXXX, záhrada, vo výmere 488 m2, zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky, vrátane vstupu na pozemok, jeho obrábania a brania si úžitkov z neho, a ďalej, že je povinný odstrániť všetky prekážky, ktoré by bránili vo výkone vlastníckych práv navrhovateľky.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd mal v tom čase za preukázané vlastníctvo navrhovateľky k spornému pozemku a označený odporca neoprávnene zasahoval do vlastníckych práv navrhovateľky.

Je teda nepochybné, že účastníci právneho úkonu, osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva (R. dňa 16.10.1995), v tom čase vedeli o skutočnosti, že nedržia predmetnú nehnuteľnosť a neužívajú ju v dobrej viere a v presvedčení, že je ich vlastníctvom, a museli mať pochybnosti o oprávnenosti tejto držby s poukazom na citovaný rozsudok tunajšieho súdu. Navrhovateľka bola ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná na LV v čase vyhlásenia o vydržaní.

Vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti S. (R.. XX.XX.XXXX) O. S. I.. (R.. XX.XX.XXXX) J. bolo na základe vyššie uvedeného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zapísané na LV č. XXXX.

S. J. I.. (R.. XX.XX.XXXX) U. A. XX.XX.XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve č. D XXXX/XX, A. X/XX zo dňa 19.03.1998, právoplatné dňa 03.04.1998, vyplýva, že spornú nehnuteľnosť v podiele ? nadobudol jeho syn, X.. S. J., R.. XX.XX.XXXX.

Na LV č. XXXX boli následne uvedení ako vlastníci spornej nehnuteľnosti S. J. (R.. XX.XX.XXXX) C. N. ? O. X.. S. J. (R.. XX.XX.XXXX) C. N. ?.

Navrhovateľka podala dňa 05.03.1999 proti obom žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

Počas konania odporkyňa v 1. rade S. J. (R.. XX.XX.XXXX) zomrela dňa 23.08.2001, a podľa Osvedčenia o dedičstve č. A. XXXX/XX, právoplatné dňa 17.09.2002 nadobudol dedičstvo X.. S. J. (R.. XX.XX.XXXX), s ktorým súd pokračoval v konaní.

Dňa 02.12.2002 navrhovateľka podala na Katastrálny úrad žiadosť o zápis spornej nehnuteľnosti do jej vlastníctva, na čo Katastrálny úrad vyčiarkol spornú nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX, z LV č. XXXX, na ktorom bola zapísaná vo vlastníctve X.. S. J. (R.. XX.XX.XXXX) a zapísal ju na LV č. XXXX do vlastníctva navrhovateľky.

Na oboch listoch vlastníctva je uvedené, že ide o sporné vlastníctvo, o ktorom sa vedie súdny spor.

V priebehu konania pred súdom pôvodný odporca, X.. S. J. (nar. XX.XX.XXXX), zomrel (dňa 03.01.2008), preto súd konal s dedičmi, Z. J. (odporkyňa v 3. rade) a odporcami v 1. a 2. rade.

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, A. XX/XXXX súd zistil, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania.

Po smrti odporkyne v 3. rade Z. J. (U.. A. XX.XX.XXXX) súd konal s jej dedičmi, odporcami v 1. a 2. rade.

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, A. XX/XXXX súd zistil, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania.

Z ďalších listinných dôkazov súd ustálil:

Na základe vyvlastňovacej dohody zo dňa 17.12.1949 boli postúpené československým štátom za nehnuteľnosti uvedené v bode I. tejto dohody ako odškodné nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 995 kat. úz. C., medzi nimi aj pozemok parc. č. XXX/XX roľa, vo výmere 34 á 03 m2 S. S. O. K. S. W.. D..

Dňa 03.04.1967 bolo vydané rozhodnutie odboru Výstavby ONM Bratislava Vidiek, Výst. XXXX/XX, ktorým sa vyvlastňujú stavebné pozemky v intraviláne obce C. vo vložke č. XXXX, na parcele č. XXX/ XX vo výmere 1699 m2, ktorých vlastníkmi boli S. S. C. X I. K. K. C. X.

V evidencií nehnuteľností však nedošlo k vyznačeniu právneho stavu - vlastníctva československého štátu k uvedeným pozemkom na základe rozhodnutia o vyvlastnení. V rozhodnutí o vyvlastnení nie je uvedený ani deň, ku ktorému by mal štát vlastníctvo nadobudnúť, a nie je na ňom ani vyznačená právoplatnosť.

Dňa 09.04.1968 Štátne notárstvo - mesto Bratislava, vo svojom rozhodnutí (ako už bolo i vyššie uvedené) potvrdilo v dedičskom konaní D 2270/67 nadobudnutie vlastníckeho práva K. S. W.. D. okrem iného i k nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX k ú. C. parc. č. XXX/XX roľa vo výmere 34 á 03 m2, ktorá bola v tom čase v užívaní JRD, a následne opäť Štátne notárstvo Bratislava I. v dedičskom konaní po nebohej K. S. rozhodnutím D 289/87, potvrdilo nadobudnutie nehnuteľnosti (okrem iných) vl.č. XXXX parc. č. XXX/XX - podľa EN zodpovedá parc.č. XXXX záhrada vo výmere 488 m2 navrhovateľke.

Na základe týchto rozhodnutí boli vždy vykonané zápisy v evidencií nehnuteľností Správy Geodézie a kartografie, čo vyplýva z pripojených dedičských spisov.

Rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č.XXXX/XX zo dňa 09.06.1967 bolo rozhodnuté o pridelení pozemku parc. č. XXX/XXX do osobného užívania S. J. s manželkou a súčasne bola uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku 871/145.

Táto dohoda nebola registrovaná na štátnom notárstve.

Zo spisu Obvodného pozemkového úradu súd zistil, že v konaní o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľky, si navrhovateľka neuplatnila nárok na spornú parcelu. Súd konštatuje, že v čase uplatnenia reštitúcie bola sporná nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky, zapísaná na LV.

Súd sa po ustálení skutkového stavu najskôr zaoberal preukázaním naliehavého právneho záujmu na všetkých požadovaných určeniach, či už v návrhu, alebo vo vzájomnom návrhu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Možnosť určovacej žaloby je odôvodnená iba vtedy, ak navrhovateľka, resp. odporcovia v 1. a 2. rade ako navrhovatelia vo vzájomnom návrhu, preukážu, že majú právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené určité právo alebo právny vzťah. Navrhovateľka a odporcovia majú právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené ich právo alebo právny vzťah, na ktorom sú zúčastnení, alebo ak by ich postavenie bez tohto určenia zostalo, resp. sa stalo neistým. Ak sa takto určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, je možné dospieť k záveru, že je určovacia žaloba (pri splnení i ostatných zákonných predpokladov) prípustná. Za neodôvodnenú je nutné naopak považovať alternatívu určovacej žaloby, pokiaľ by neslúžila uvedenému účelu, ale len rozmnožovaniu sporov.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka jednoznačne preukázala naliehavý právny záujem na určení, ktorým požadovala vysloviť, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

I keď je navrhovateľka v čase rozhodovania súdu zapísaná na LV č. XXXX ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, na predmetnom LV je zapísané v iných údajoch, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti je sporné s právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade (X.. S. J., R.. XX.XX.XXXX), a na OS Bratislava II sa o ňu vedie súdny spor pod sp. zn. . Z výpisu LV č. XXXX je zrejmé, že ako vlastníci bez uvedenia majetkovej podstaty sú vedení odporcovia v 1. a 2. rade každý v ?, ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve , zo dňa 30.05.2008, pričom v iných údajoch je zapísané, že vlastníctvo k nehnuteľnosti (parc. č. XXXX, ktorá je predmetom sporu) je sporné s navrhovateľkou, a na OS Bratislava II sa o ňu vedie súdny spor pod sp. zn. .

Pred začatím súdneho konania bola na LV navrhovateľka zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, následne bola táto nehnuteľnosť z jej vlastníctva vyčiarknutá, ako vlastníci boli na LV zapísaní právni predchodcovia odporcov. V priebehu súdneho konania bola zase nehnuteľnosť vyčiarknutá z vlastníctva právnych predchodcov odporcov, a ako vlastníčka na LV opäť zapísaná navrhovateľka.

V tomto súdnom konaní sa odporcovia domáhajú vzájomným návrhom určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom X.. S. J., R.. XX.XX.XXXX, a tiež, že odporcovia sú podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti každý v ?. Požadované určenia odôvodňujú vydržaním nehnuteľnosti ich právnymi predchodcami, a ako dôkaz predložili v konaní Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, spísaného formou notárskej zápisnice, čo je jednoznačne vkladuschopná listina.

Navrhovateľka poukázala na judikát č. 8/2000 (rozhodnutie NS SR č. ), z ktorého vyplýva, že i keď právo vlastníka nehnuteľnosti ešte porušené nebolo, ale existuje neistota vzhľadom k snahe inej osoby o určenie práva k tejto nehnuteľnosti, je potrebné považovať naliehavý právny záujem vlastníka nehnuteľnosti v určovacej žalobe za osvedčený, keďže bez požadovaného určenia pretrváva stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia vlastníka, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Je zdôraznený preventívny charakter a význam takejto určovacej žaloby. Navrhovateľka tiež poukázala na rozsudok NS SR č. , z ktorého vyplýva, že určovacia žaloba je prípustná za reálnosti predpokladu, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom. Spravidla je prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahov evidovaných katastrom

nehnuteľností, v rozsudku Najvyšší súd rozoberal právny záujem na určovacej žalobe v prípade duplicitných zápisov v katastri.

Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky ohľadom jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže je nepochybné, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pretrváva u navrhovateľky neistota, a jej právne postavenie je ohrozené. Tento pretrvávajúci stav objektívnej právnej neistoty a spornosti je možné odstrániť len autoritatívnym výrokom súdu, ktorého sa navrhovateľka domáha určovacou žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcov, že navrhovateľka nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, lebo vyhovením žalobe sa jej postavenie ako vlastníčky, zapísanej na LV, nezmení, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Druhým požadovaným výrokom žiadala navrhovateľka určiť, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po zomrelom X.. S. J., R.. XX.XX.XXXX. Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnila tým, že chce zabrániť dôsledkom vydaného osvedčenia o dedičstve ešte pred vydaním osvedčenia o dedičstve.

Súd v tejto časti žalobu navrhovateľky zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na takomto určení a taktiež pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní o takomto určení. Súd má za to, že požadovaný výrok za súčasného rozhodovania o prvom požadovanom výroku, nijakým spôsobom nerieši konkrétny právny vzťah navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti. Keďže sa navrhovateľka prvým požadovaným výrokom domáha určenia jej výlučného vlastníckeho práva, na čom preukázala naliehavý právny záujem, a súd ho považuje za osvedčený, druhý požadovaný výrok považuje súd za nadbytočný.

Na vysvetlenie súd udáva, že aktuálny právny stav je taký, že navrhovateľka je zapísaná na LV ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti. Jej právne postavenie je neisté, nakoľko na LV je uvedené, že vlastníctvo je sporné s právnym predchodcom odporcov, a zároveň odporcovia vyvíjajú snahu o určenie práva k spornej nehnuteľnosti vzájomným návrhom. Navrhovateľka sa rozhodla vyriešiť právnu neistotu autoritatívnym výrokom súdu žalobou o určenie jej vlastníctva. Preto už na určení, že nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po právnom predchodcovi odporcov neexistuje naliehavý právny záujem. Tu súd poukazuje i na to, že notár ani predmetnú nehnuteľnosť v dedičskom konaní nezahrnul do aktív, keďže je zapísaná na LV vo vlastníctve navrhovateľky, a doposiaľ nebolo preukázané, že poručiteľ bol v čase svojej smrti jej vlastníkom. Súd poukazuje i na skutočnosť, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby, nakoľko nie je dedičkou po právnom predchodcovi odporcov, pričom žaloby, či tá ktorá vec patrí, resp. nepatrí do dedičstva sú právnym nástrojom na odstránenie sporov medzi dedičmi, ktoré vyplynú z konania pred notárom v dedičských veciach.

Odporcovia sa vzájomným návrhom domáhali prvým požadovaným výrokom určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po X.. S. J., R.. A. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a druhým požadovaným výrokom žiadali určiť, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2.

Svoj naliehavý právny záujem odôvodňovali tým, že nie SÚ V katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetného pozemku a pri vyhovení návrhu by kataster na základe právoplatného rozhodnutia súdu vykonal zápis vlastníckeho práva, a ich právne postavenie by sa tým zmenilo.

Súd sa s týmto odôvodnením nestotožnil.

Súd oba tieto požadované výroky, a tým i vzájomný návrh v celom rozsahu, zamietol.

Podľa veta prvá súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v a, vydal osvedčenie o dedičstve.

Podľa v predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné na zistenie dedičov a na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Podľa veta prvá súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív.

Podľa veta prvá na podklade zistenia podľa určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

Podľa , prejednanie dedičstva je skončené nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa a q alebo vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v a.

Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo sa podľa prejedná v konaní o dedičstve. Z ustanovenia vyplýva, že súd (teda notár ako súdny komisár) zisťuje poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov je rozhodujúci stav v čase smrti poručiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že nespadá do právomoci súdu určiť v samostatnom konaní, že majetok (v tomto konaní sporná nehnuteľnosť, zapísaná na LV vo vlastníctve navrhovateľky) patrí do dedičstva po X.. S. J., R.. A. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 03.01.2008, nakoľko iba súdny komisár môže zisťovať poručiteľov majetok, a to výlučne v konaní o dedičstve podľa piatej hlavy . Tento zákonný postup pri prejednaní dedičstva nie je možné obchádzať určovacím výrokom podľa a vyhovieť žalobe uplatňujúcej určenie, že nehnuteľnosť, ktorá je podľa LV vo vlastníctve navrhovateľky (nededičky, teda inej osoby), patrí do dedičstva po poručiteľovi X.. S. J..

Spor o tom, či je sporná nehnuteľnosť súčasťou dedičstva po poručiteľovi X.. S. J., je možné riešiť žalobou na určenie, že poručiteľ bol v čase jeho smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Ak je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti iná osoba ako poručiteľ, nemôže sa bez predloženia listiny preukazujúcej, že jej vlastníkom ku dňu smrti bol poručiteľ, nehnuteľnosť v dedičskom konaní prejednať a ani potvrdiť dedičovi nadobudnutie dedičstva k spornej veci. Takouto listinou je aj rozsudok súdu.

Súd má za to, že odporcovia sa mali domáhať určenia, že poručiteľ bol v deň smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko jedine na takomto určení by bol daný ich naliehavý právny záujem, a iba na základe takéhoto súdneho rozhodnutia by mohol súdny komisár predmetnú nehnuteľnosť zahrnúť do majetku poručiteľa, a následne dedičstvo prejednať.

Je teda nepochybné, že odporcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení už len preto, lebo určenie, že nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je navrhovateľka, patria do dedičstva po poručiteľovi, právnom predchodcovi odporcov, nijakým spôsobom nerieši existenciu konkrétneho právneho vzťahu.

Súd dospel k záveru, že takéto určenie, by odporcom neumožnilo bez ďalšieho uplatniť vlastné vynútiteľné právo. V katastri nehnuteľností je ako vlastníčka zapísaná navrhovateľka. Určenie požadované odporcami by nebolo podkladom pre zápis zmeny v katastri nehnuteľností a to ani za teoretického predpokladu, ak by notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti.

Súd má za to, že jedine na základe súdneho rozhodnutia, a to určenia, že poručiteľ bol v deň smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, by mohol súdny komisár predmetné nehnuteľnosti zahrnúť do majetku poručiteľa a následne dedičstvo prejednať, pričom osvedčenie o dedičstve v spojení s rozhodnutím súdu by bolo podkladom pre zápis zmeny v katastri nehnuteľností.

Čo sa týka druhého požadovaného výroku vzájomného návrhu (určenia, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele ?), súd konštatuje, že mu nie je možné vyhovieť, nakoľko odporcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti, a síce, že sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Nepredložili súdu žiaden dôkaz o nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva, súd teda vzhľadom na nepreukázanie právneho titulu nadobudnutia vlastníctva, vzájomný návrh aj v tejto časti zamietol.

Ak odporcovia odvodzovali svoje vlastníctvo od nimi tvrdeného vlastníctva ich právnym predchodcom, ktoré malo na nich prejsť dedením, súd na vysvetlenie uvádza:

Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo sa podľa prejedná v konaní o dedičstve. Uznesením podľa sa deklarujú právne vzťahy ku dňu smrti poručiteľa. K rozhodnutiu o nadobudnutí dedičstva a tým aj k potvrdeniu vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva, je oprávnený súd výlučne v konaní o dedičstve podľa piatej hlavy . Tento zákonný postup pri prejednaní dedičstva nie je možné obchádzať určovacím výrokom podľa a vyhovieť žalobe uplatňujúcej určenie, že dedičia sú spoluvlastníkmi veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní nebola prejednaná. Takouto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia súdu v dedičskom konaní. Spor o tom, či vec je súčasťou dedičstva po poručiteľovi je možné riešiť práve žalobou na určenie, či poručiteľ v čase jeho smrti bol vlastníkom spornej veci.

Súd vyhovel žalobe navrhovateľky v časti prvého požadovaného výroku, a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

Podľa Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu nadobúda sa vlastníctvo dňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa (platný a účinný ku dňu 03.04.1967) rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia zákona na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku.

Dohoda musí mať písomnú formu, je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Po skonštatovaní, že navrhovateľka v konaní osvedčila svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý trvá i v čase rozhodovania súdu o žalobe, súd po vyhodnotení všetkých výpovedí a listinných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

Súd má za to, že navrhovateľka v konaní uniesla dôkazné bremeno, preukázala svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti aktuálnym listom vlastníctva a vyššie uvedenými právoplatnými rozhodnutiami, pričom vlastnícke právo jej právnych predchodcov, ani jej vlastné, nebolo až do 16.10.1995 (kedy právni predchodcovia odporcov žiadali osvedčiť vydržanie notárom) ani zo strany štátu, ani zo strany právnych predchodcov odporcov spochybnené alebo rozporované.

Vlastnícke právo navrhovateľky bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX až do dňa 01.04.1996, kedy kataster vyčiarkol spornú parcelu z LV č. XXXX, a zapísal ju do vlastníctva právnych predchodcov odporcov (S. I.. O. S. J.) na LV č. XXXX na základe notárskej zápisnice N 165/95 o osvedčení o vydržaní vlastníctva zo dňa 16.10.1995.

V konaní nebolo sporné, že S. S. a K.W. S. sa stali vlastníkmi sporného pozemku každý v jednej polovici na základe vyvlastňovacej dohody zo dňa 07. 01. 1950, ktorou bolo vložené vlastnícke právo v ich prospech.

Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava mesto D 289/87 zo dňa 11.09.1987 právoplatné 11.09.1987, a to titulom dedenia v dedičskom konaní po nebohej K. S., U.. XX.XX.XXXX, ktorá bola výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti (parcely 2100, záhrada o výmere 488 m2 - časť parcely 871/18 roľa) na základe rozhodnutia v dedičskom konaní po zomrelom S. S. A. XXXX/XX.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava mesto dňa 09.04.1968 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva pozostalou manželkou K. S., W.. D., k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam, zapísaných vo vložke č.XXXX, kat. úz. C., okrem iných i parcela č. XXX /. roľa.

Obvodný súd Bratislava II uložil v konaní na základe žaloby navrhovateľky odporcovi S. J. st. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania spojeného s užívaním sporného pozemku vo vlastníctve navrhovateľky. Už v tomto konaní súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby posudzoval ako predbežnú otázku vlastníctvo navrhovateľky, pričom jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Vlastnícke právo navrhovateľky k spornej parcele je v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, na LV je však v iných údajoch uvedené, že ide o sporné vlastníctvo s právnym predchodcom odporcov, X.. S. J., o ktorom sa vedie súdny spor.

Na odstránenie právnej neistoty súd uvádza, že výlučné vlastníctvo navrhovateľky k spornej parcele má za jednoznačne preukázané, a vlastníctvo k nej nepovažuje za sporné. Nad rámec súd ešte uvádza, že vlastníctvo k spornému pozemku právni predchodcovia odporcov nenadobudli vydržaním.

Súd vyhodnotil argumentáciu odporcov ako nepreukázanú a skonštatoval, že na svoje tvrdenia neuniesli dôkazné bremeno. Tvrdenie odporcov, že z pozemku parc. č. XXX/XX bola vyvlastnená časť vo výmere 1699 m2 v prospech Čsl. štátu v správe MNV Vrakuňa neobstojí, pretože počas konania nebolo preukázané, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na rozhodnutí odboru výstavby Okresného národného výboru Bratislava - vidiek zn. Výst. XXXX/XX zo dňa 03.04.1967 nie je uvedený deň nadobudnutia vlastníctva štátom a nie je na ňom ani vyznačená právoplatnosť. V konaní ani nebolo

jednoznačne preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo vôbec S. O. K. S. doručené. Takýto záver odôvodňuje aj ich následná sťažnosť vo veci nesúhlasu s vyvlastnením.

Taktiež nedošlo k vyznačeniu zmeny právnych vzťahov v evidencii nehnuteľnosti (§ 6 vyhl. č. 23/64 Zb.) a zapísaniu československého štátu ako vlastníka do evidencie nehnuteľností.

S poukazom na , v ktorom je uvedené, že ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia, súd vyhodnotil, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva čsl. štátom, nakoľko neprichádza do úvahy polemizovať o tom, kedy asi mohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť, keď právoplatnosť preukázaná nebola.

Keďže súd dospel k záveru, že nedošlo k vyvlastneniu pozemku, a teda ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva čsl. štátom, má za to, že vlastníctvo navrhovateľky je preukázané.

K ďalšej argumentácii odporcov súd udáva:

Rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č.4840/67 zo dňa 09.06.1967 bolo rozhodnuté o pridelení pozemku parc. č. XXX/XXX do osobného užívania S. J. s manželkou a súčasne bola uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku 871/145.

Táto dohoda nebola registrovaná na štátnom notárstve a ani pôvodní ani súčasní odporcovia jej registráciu štátnym notárstvom nepreukázali.

Podľa vzniká právo osobného užívania až registráciou dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku na štátnom notárstve. Aj keď podľa znenia ustanovenia O. z. okresný národný výbor vydával rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, toto rozhodnutie ešte nezakladalo právo osobného užívania, ale oprávňovalo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

I keď právni predchodcovia odporcov dohodu uzavreli, nikdy im nevzniklo právo osobného užívania pozemku, pretože dohoda o zriadení osobného užívania pozemku nebola registrovaná Štátnym notárstvom. Odhliadnuc od toho, do osobného užívania mohli byť pridelené len pozemky vo vlastníctve štátu, pričom táto podmienka nebola v danom prípade splnená.

Tu neobstojí ani argumentácia odporcov, že podľa (novela ) si štát vyhradil zákonom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mal občan nepretržite v držbe 10 rokov, ku ktorým mohlo byť inak zriadené právo osobného užívania so súčasným odkladom možnosti vydržania od 01.04.1984. V danom ustanovení je odkaz na , ktorý pri ochrane držby predpokladá, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, čo je v danom prípade vylúčené, keďže právni predchodcovia odporcov nemohli byť na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, resp. uzavretia neregistrovanej dohody o osobnom užívaní pozemku presvedčení a dobromyseľní, že im pozemok patrí.

Odporcovia poukázali na nadobudnutie spornej parcely ich právnymi predchodcami vydržaním a na Notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že právny úkon S. I.. O. S. J. - vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý je osvedčený notárskou zápisnicou, je absolútne neplatný. V danom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky. Tu súd poukazuje na predpoklady vydržania.

Podľa sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Súd dospel k záveru, že právni predchodcovia odporcov neboli nikdy držiteľmi oprávnenými, nakoľko sa počas užívania spornej nehnuteľnosti nemohli domnievať, že im patrí. Bola im len daná do užívania, pričom užívanie ani nevzniklo (vzhľadom na skutočnosti, uvedené vyššie), preto súd vyhodnotil ich tvrdenia o dobromyseľnosti v tom, že im nehnuteľnosť patrí, za účelové. Neexistuje žiadny titul, na základe ktorého by mohli byť presvedčení, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti. V čase spísania Notárskej zápisnice je dokonca ich dobromyseľnosť vylúčená, keďže mali vedomosť, že vlastníčka je známa, že je to navrhovateľka, ktorej vlastnícke právo je aj zapísané na liste vlastníctva. Skutočnosť, že v čase vyhlásenia neboli dobromyseľní a teda ani oprávnení držitelia je zrejmá, keďže rozsudkom Obvodného súdu , právoplatným dňa 05.02.1993 im bolo uložené zdržať sa konania spojeného s užívaním tohto pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Teda právni predchodcovia podľa záveru súdu nesplnili podmienky vydržania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd v časti žalobe vyhovel, a určil výlučné vlastníctvo navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti. Vo zvyšku návrh zamietol. Zamietol tiež v celom rozsahu vzájomný návrh odporcov.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.