Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-205-2009.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/205/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa R.. J. P., V.. XX.X.XXXX, P. XXXX L., Q. E. XXX, D. D. E. I., X., zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice proti odporkyni H. P., V.. X.X.XXXX, P. J. XXXX/X, Q., za účasti mal. K., V.. XX.X.XXXX, R.. D., V.. X.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa R.. J. P. C. T. N. H. P. I.. Y. E. XX. XX. XXXX O. L. Q. R. R. Ú. R. L. O. XX, I. XXXX, V. T. XX, Y. Y. Č. XXX r o z v á dz a .
R. K. V.. XX. X. XXXX D. D. V.. X. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. D. D. po 300 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, zveril mal. K., V.. XX.X.XXXX, R.. D., V.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne a zaviazal navrhovateľa prispievať na obe maloleté sumou 100 eur mesačne spolu (50 eur každej). Vo vzťahu k úprave styku navrhol, aby súd umožnil navrhovateľovi stýkať sa s maloletými neobmedzene. K priebehu manželstva uviedol, že bolo uzatvorené po krátkej známosti, pričom prvých pätnásť rokov manželského spolužitia bolo harmonických, obaja sa starali o spoločnú domácnosť a výchovu ich štyroch detí, avšak postupom času prestala odporkyňa prejavovať záujem o prácu, upodozrievala navrhovateľa z klamstiev, z nevry, čo viedlo k častejším hádkam, nakoľko tvrdenia odporkyne sa nezakladali na pravde. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v dôsledku uvedenej situácie plnej podozrievaní, hádok, žiarlivostných scén zo strany odporkyne, nadviazal odporca mimomanželskú známosť, s ktorou začal plánovať spoločnú budúcnosť. V roku 2004 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a v roku 2005 podal návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ žije a pracuje v Holandsku, kde nadviazal nový vzťah s priateľkou, s ktorou v budúcnosti plánuje uzavrieť manželstvo. S poukazom na uvedené mal navrhovateľ za to, že manželstvo s
odporkyňou je vážne a trvalo rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel, pričom ani do budúcna nie je nádej na obnovu manželského spolužitia, a preto navrhol, aby súd ich manželstvo rozviedol.
Písomným podaním zo dňa 16.3.2010 označeným ako ,,predloženie podkladov" navrhovateľ doplnil svoj návrh o zoznam príjmov a výdavkov ktoré tvoria mesačne náklady na bývanie v sume 500 eur, plyn, elektrina 250 eur, vody 25 eur, poistenie bytu 25 eur, zdravotné poistenie 230 eur, telefón, internet 100 eur, stravné 600 eur, školné pre deti 10 eur, televízia 60 eur, cestovné, oblečenie 300 eur, poistenie motorového vozidla 50 eur, komunálny odpad 50 eur, t.j. celkom 2.200 eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Holandsku žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dvomi maloletými deťmi.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadrila, v tom zmysle, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nakoľko má za to, že manželstvo s navrhovateľom ešte je možné zachrániť.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.11.1984 v Michalovciach, pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR, slovenskej národnosti. Z manželstva pochádzajú 4 deti, z toho 2 sú v súčasnosti dospelé a to H., V.. XX.X.XXXX, R., V.. XX.X.XXXX D. X R.. E. D. B. R.. K., V.. XX.X.XXXX, R.. D., V.. X.XX.XXXX. Y. T. P. P. L. Q., V. J. X.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 7.9.2010 predniesol, že tento trvá na návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu, na zverení mal. Lívie, Anastázie do osobnej starostlivosti odporkyne, ako aj s úpravou styku na neobmedzený, resp. aby súd neupravil styk s maloletými deťmi a zaviazal ho k vyživovacej povinnosti vo výške 50 eur na mal. Líviu a vo výške 50 eur na mal. Anastáziu.
Navrhovanú skutočnosť odôvodnil tým, že jeho súčasné príjmy predstavujú sumu 1.800 eur, z toho 550 eur tvorí výsluhový dôchodok a 1.340 eur tvorí príjem zo zamestnania. Zároveň poukázal na svoje výdavky, ktoré mesačne predstavujú sumu 1.100 eur, pričom prispieva sumou 100 eur aj na výživu mal. detí. Právny zástupca ďalej uviedol, že navrhovateľ nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti, nevlastní žiaden hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty.
Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu, so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ako aj s úpravou styku na neobmedzený, resp. bez úpravy styku, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti 50 eur mesačne na každé dieťa, nakoľko aj keď už bolo pre čas do rozvodu rozhodnuté o výživnom zo strany odporcu, odporkyňa opätovne podala návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. deťom na sumu 500 eur mesačne na každé dieťa, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 25P 334/2009. Vo vzťahu k priebehu manželstva uviedla, že počas 19 rokov bola doma a starala sa o deti, kým odporca pracoval, keďže z manželstva pochádzajú 4 deti. Podľa vyjadrenia odporkyne k výrazným zmenám v manželstve došlo potom, keď sa navrhovateľ stal náčelníkom polície, prestal sa zaujímať o svoju rodinu, začal žiť svoj vlastný život. neskôr keď bol odvolaný z funkcie, začiatkom roka 2007 odišiel pracovať do Holandska. Odporkyňa mala za to, že z jej strany boli pokus o obnovu manželstva, avšak neúspešné, keďže navrhovateľ počas svojho pobytu v Holandsku nadviazal mimomanželskú známosť. Odporkyňa potvrdila, že do júna 2010 navrhovateľ pravidelne prispieval na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na obe deti. Vo vzťahu k svojim príjmom a výdavkom uviedla, že je zamestnaná na Magistráte mesta Košice, s čistým priemerným mesačným príjmom 485 eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 44 eur mesačne, pričom jedenkrát jej došla z Holandska suma 829 eur ako rodinné prídavky vyplácané z Holandska. Odporkyňa popri zamestnaní pracuje ako SZČO v predmete podnikania krajčírstvo, požičovňa karnevalových kostýmov, kde v sezóne (január až marec) jej čistý príjem činí 20.000 Sk až 25.000 Sk, avšak mimo sezónu približne sumu 2.000 Sk. Ďalej odporkyňa uhrádza titulom nájmu a inkasa za 4 - izbový byt v osobnom vlastníctve patriaci do BSM sumu 243 eur mesačne a internet v sume 540 Sk mesačne. Maloleté dcéry navštevujú 2 . ročník gymnázia, stravujú sa v školskej jedálni, kde im odporkyňa uhrádza sumu 20 eur mesačne každej, cestovné 10 eur mesačne
každej, okuliare pre mal. Líviu a strojček na zuby pre mal. Anastáziu. Zároveň dodala, že v súčasnosti s nimi v spoločnej domácnosti býva aj dospelá dcéra Gabriela, ktorá je zamestnaná, avšak neprispieva na chod domácnosti žiadnou čiastkou.
Navrhovateľ sa pojednávania dňa 19.5.2011 nezúčastnil, z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, pričom svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a zároveň súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle podaného návrhu na rozvod manželstva.
Odporkyňa na pojednávaní predniesla, že zotrváva na svojom predchádzajúcom návrhu v časti výživného vo výške 500 eur na každé dieťa. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ uzatvoril leasingovú zmluvu na kúpu osobného motorového vozidla, kde mesačne uhrádza splátku vo výške 330 eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vzťahu k navrhovanej vyživovacej povinnosti navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ nie je schopný prispievať navrhovanou čiastkou, aj keď je pravdou, že síce jeho príjmy sú vyššie ako na Slovensku, avšak aj jeho životné náklady sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku.
Z odpisov mzdových listín navrhovateľa vyplýva, že tento v súčasnosti pracuje v Holandsku, s čistým priemerným mesačným príjmom za posledných 12 kalendárnych mesiacov vo výške 1.380 eur. Zároveň z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcia riadenia ľudských zdrojov, odbor sociálneho zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 542,80 eur od 1.7.2009.
Z odpisov mzdových listín odporkyne vyplýva, že táto je v súčasnosti zamestnaná na Magistráte mesta Košice, s čistým priemerným mesačným príjmom cca 482 eur. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania krajčírstvo, požičovňa šiat, kostýmov a módnych doplnkov. Z daňového priznania dani z príjmov fyzických osôb vyplýva, že príjem odporkyne z podnikateľskej činnosti bol 25.070,- Sk, a výdaj 10.028,- Sk, t. j. základ dane činil 15.042,- Sk.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 2.3.2010 uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 27P 278/05-117 zo dňa 20.6.2006 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 3.000 Sk mesačne každej, počínajúc dňom 22.5.2006 do budúcna. Zároveň bol otec zaviazaný uhradiť dlžné výživné na každú dcéru po 11.595 Sk. Ďalej uviedol, že potom, čo navrhovateľ v roku 2004 opustil spoločnú domácnosť, k obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania nedošlo, pričom navrhovateľ sa neskôr odsťahoval za prácou do zahraničia.
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 20. 6. 2006, č. k. 27P 278/2005 - 117 vyplýva, že maloleté deti K. D. D. P. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na mal. Líviu vo výške 3.000,- Sk mesačne, počnúc od 4. 11. 2005 do 21. 5. 2006 a od 22. 5. 2006 do budúcna vo výške 1.500,- Sk mesačne, na mal. Anastáziu vo výške 3.000,- Sk mesačne, počnúc od 4. 11. 2005 do 21. 5. 2006 a od 22. 5. 2006 do budúcna vo výške 1.500,- Sk mesačne. Zároveň bol otec zaviazaný uhradiť dlžné výživné za obdobie od 4. 11. 2005 do 30. 6. 2006 spolu vo výške 11.595,- Sk na mal. Líviu a 11.595,- Sk na mal. Anastáziu. Z predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že matka vykonávala živnostenské oprávnenie od roku 2003, predtým bola evidovaná ako nezamestnaná. Z daňového priznania matky za rok 2004 vyplýva, že mala príjem. Matka so 4 deťmi býva v 4 izbovom byte, kde mesačne uhrádza 6,500,- SK. Matka vykonáva živnostenské oprávnenie od roku 2003, predtým bola evidovaná, nezamestnaná. Z daňového priznania matky za rok 2004 vyplýva, že mala príjem vo výške 58.475,- Sk a výdavky vo výške 112.622,- Sk, čiže daňovú stratu vo výške 54.147,- Sk. Z daňového priznania matky za rok 2005 vyplýva, že mala príjem vo výške 71.700,- Sk a výdavky vo výške 70.097,- Sk, čiže základ dane 1.603,- Sk. Matka uviedla, že uhrádza za prenájom nebytového priestoru 2.460,- Sk a od 9/2005 vo výške 1.314,- Sk a za elektrinu 1.240,- Sk štvrťročne.
Otec uviedol, že od 1. 12. 2004 býva v ubytovni, kde uhrádza mesačne 2.600,- Sk a byt, v ktorom zostala bývať matka s deťmi je v ich bezpodielovom vlastníctve. Na plnoletého syna Mareka, prispieva k jeho rukám výživné vo výške 2.000,- Sk.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo 7. 6. 2006 vyplýva, že otcovi boli vyplatené nemocenské dávky od 12. 5. 2005 do 31. 8. 2005 v celkovej sume 42.228,- Sk a od 3. 11. 2005 do 28. 2. 2006 v celkovej sume 44.490,- Sk. Otec bol zamestnancom R. Y. Q. od 1. 11. 2003 s priemernou čistou mesačnou mzdou za 9/2005 vo výške 23.865,- Sk a za 10/2005 vo výške 17.332,- Sk.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.
Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Zohľadnením zhodného prejavu vôle účastníkov, ako aj vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. Lívie a Anastázie do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá sa o obe maloleté deti aj v súčasnosti osobne stará, pričom nie je pochybnosť o tom, že aj v budúcnosti sa o deti náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.
Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletých Lívie a Anastázie, ktoré navštevujú strednú školu, ako aj zo zárobkových možností navrhovateľa, ktorému neboli mal. zverené do starostlivosti a ktorý je v súčasnosti zamestnaný v Holandsku. Zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 27P 278/05 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať maloletým na výživu sumou 100 eur (3.000 Sk) mesačne spolu, ktorá bola v tom čase primeraná jeho možnostiam a schopnostiam. Zároveň bol aj zaviazaný na úhradu dlžného výživného na obe maloleté deti. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že určená výška výživného v sume 300 eur na každú maloletú je primeraná veku a potrebám mal. detí, pričom je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.
Súd pri rozhodovaní vychádzal zo základnej zásady, že životná úroveň navrhovateľa a maloletých detí má byť rovnaká. Súd zohľadňuje preukázané príjmy navrhovateľa 1.300 eur + 550 eur, ako aj jeho životné náklady v Holandsku 1.100 eur (tak ako to uvádzal sám navrhovateľ vo svojom písomnom podaní č. l. 30 spisu, a ako to predniesol aj jeho právny zástupca na pojednávaní). Na druhej strane súd zohľadnil, že maloleté deti bývajú s matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť a jej preukázané príjmy činia 485 eur mesačne plus príjmy zo živnostenskej činnosti tak, ako vyplynulo z daňového priznania (cca 30 eur/mes) nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by matka mala z tejto činnosti vyšší príjem. Rovnako nepreukázal, že by v súčasnosti poberala rodinné prídavky z Holandska tak ako to pôvodne tvrdil, pritom sám potvrdil, že ich vyplácanie bolo zastavené. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa disponovala úsporami na účtoch v bankových ústavoch okrem čiastky získanej vyplatením dlžného výživného.
Súd mal za to, že pokiaľ navrhovateľ bude uhrádzať výživné v stanovenej výške 300 eur každé dieťa bude zachovaná rovnaká životná úroveň otca a detí. Odporcove príjmy úhradu takéhoto výživného umožňujú, keďže jeho príjem v Holandsku plne pokrýva jeho životné potreby (výdaje na život v Holandsku) a výsluhový dôchodok poberaný na Slovensku je príjmom ktorý prevyšuje jeho osobné potreby.
Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v minulom období bol schopný uhrádzať bežné výživné vo výške 100 eur/mesačne. Spolu s dlžným výživným v (v celkovej sume 3.550 eur).
Výdavky navrhovateľa na leasing osobného motorového vozidla, nie je možné považovať za také, ktoré majú prednosť pred jeho povinnosťou uhrádzať výživné na mal. deti.
Súd zároveň uvádza, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa už bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 27P 278/05-117, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 8. 2006 a to vo výške 1.500,- Sk (50 eur) mesačne, na každé dieťa, pričom súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmov navrhovateľa v tom čase. V tom období navrhovateľ poberal iba výsluhový dôchodok vo výške 13.007,- Sk (430 eur).
Z uvedeného vyplýva, že možnosti otca sa od poslednej úpravy podstatne zmenili (zvýšili sa) a preto ponechať výšku výživného na pôvodnej sume tak ako to navrhoval navrhovateľ by nebolo namieste. Je nevyhnutné aby došlo primerane k zvýšeniu možností otca aj k zvýšeniu vyživovacej povinnosti.
S poukazom na skutočnosť, že tak navrhovateľ ako aj odporkyňa zhodne navrhli, že nežiadajú úpravu styku navrhovateľa s maloletými na čas po rozvode, súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie cit. zák. ust. o úprave styku nerozhodoval.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).