Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-74-2023.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/74/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. decembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/78/2017 zo dňa 2.5.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/78/2017 zo dňa 2.5.2023 boli obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. a právoplatne odsúdená D. B., uznaní za vinných z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1 Tr.zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
obvinená D. B. v C. na E. F., G. H. I. A. C., J. F. K. L. F. XX dňa 5.12.2011 predložila žiadosť o príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, pričom na žiadosti bola nepravá pečiatka gynekológa - pôrodníka J. M. A. N., F., ktorú vyhotovil obvinený A. B., a ktorou bol deklarovaný údaj potvrdzujúci skutočnosť, že obvinená D. B. sa od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva až do pôrodu zúčastňovala mesačných prehliadok, pričom obvinená nikdy nebola pacientkou uvedeného lekára a nezúčastňovala sa pravidelných prehliadok ani u iného lekára, čím takto na základe uvedených nepravdivých údajov vylákali od E. C. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 eur.
Rozsudok Mestského súdu Košice sp.zn. K2-6T/78/2017 zo dňa 2.5.2023 ohľadne odsúdenej D. B., nar. X.X.XXXX v C., sa stal právoplatným dňa 24.8.2023.
Obžalovanému A. B. bol podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému súd podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaných D. B. a A. B. spoločne a nerozdielne nahradiť E. F., G. H. I. A. C., G. K. X, C. škodu vo výške 678,49 eur.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obhajkyňa obžalovaného A. B. – O. P. A. z dôvodu, že ide o konanie podľa § 358 a nasl. Tr. por. Uviedla, že obžalovaný spáchanie skutku poprel. Skutočnosť, že sa obžalovanému pripisuje vyhotovenie nepravej pečiatky J. M. A. N., F. na žiadosti, predloženej obvinenou, D. B. sa nezakladá na pravde. Jediným dôkazom v uvedenom čase, svedčiacim proti obvinenému A. B. je výpoveď obvinenej D. B. zo dňa 16.februára 2013, ktorá uviedla, že obvinenému, A. B., dala
nevyplnenú žiadosť o príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorá jej bola obžalovaným vrátená s pečiatkou lekára. Oznámil jej, že mu to urobila nejaká kamarátka, čo robí na pošte Nad Jazerom, ktorú následne D. B. odniesla na G. F., na základe ktorej jej bolo vyplatených 678,49 eur. Pokiaľ ide o postup prvostupňového súdu, tento je v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odôvodnenie predmetného rozsudku nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Obhajoba poukazuje na jednotlivé výpovede svedkov, konkrétne výpoveď druha obžalovanej D. B., Q. R. z 5. apríla 2013. Porovnajúc jednotlivé výpovede svedkyne D. B. a obžalovaného Q. R. sa tieto zhodujú, vo vzťahu k obvinenému, A. B., a to, že pečiatku na žiadosti o príspevok mal opatriť A. B., s pomocou známej pracujúcej na pošte Nad Jazerom. Súd je povinný hodnotiť dôkazy, získané zákonným spôsobom, na základe svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo, i v ich súhrne, zostáva úplne nezodpovedanou otázka, ako sa súd s týmito rozpormi vysporiadal, a ako vlastne ustálil skutkový dej, teda, pre koho, či pre D. B., alebo Q. R., mal údajne obvinený, A. B., obstarať falošnú pečiatku, kedy a komu o tom, že ide skutočne o falošnú pečiatku, povedal. Je teda neudržateľná a neakceptovateľná úvaha súdu, ktorý rozpory medzi výpoveďou D. B. a Q. R. redukuje na podrobnejšie popísanie správania obžalovaného, A. B., úplne ignorujúc fakt, že výpoveď Q. R. nie je podrobnejším popisom správania obžalovaného, A. B., ale diametrálne odlišným opisom tohto správania, v porovnaní s výpoveďou D. B., z ktorej vyplynulo, že Q. R. nemal vedomosť o konaní obžalovaného A. B.. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a obžalovaného, A. B. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd konal v zmysle § 358 a nasl. Tr. por., čo bolo dôvodom na prečítanie výpovede obžalovaného A. B. (právna pomoc z R. C.) na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že spáchanie skutku popiera. D. B. žiadne lekárske potvrdenie neodovzdal. Je pravdou, že bol oslovený sestrou D. B., aby jej pomohol získať predmetné potvrdenie za účelom získania príspevku, s čím nesúhlasil. Za získanie
potvrdenia mu bolo sľúbených 2.000,- eur (č.l. 64 trestného spisu). Má však vedomosť, že niekto požadované lekárske potvrdenie pomohol D. B. získať.
Rovnako tak z výpovede spoluobžalovanej D. B. toho času už svedkyne (právoplatne odsúdenej) ďalších svedkov a ďalších vykonaných dôkazov mal však krajský súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to bol obžalovaný A. B., kto po prijatí nevyplnenej žiadosti o príspevok zabezpečil, aby predmetná žiadosť bola opatrená falošnou pečiatkou lekára gynekológa – pôrodníka J. M. A. N. F., ktorú následne D. B. vyplnila a na základe ktorej jej bolo vyplatené 678,49 eur, čím takto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky žalovaného prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke.
V súvislosti s takto vykonaným dokazovaním - výpoveďami svedkov a ich hodnotením, korešponduje aj výpoveď svedka Q. R., ktorý potvrdil naliehanie zo strany obžalovaného A. B. s tým, že sám osobne zabezpečil potvrdenie – opečiatkovanie žiadosti lekárom, za čo následne (po priznaní príspevku D. B.) pri výbere finančných prostriedkov z bankomatu, požadoval časť peňazí pre známu, ktorá mala zabezpečiť pečiatku lekára.
Krajský súd tak nemal žiadnu pochybnosť ani o tom, že obžalovanému bol súdom prvého stupňa uložený spravodlivý trest po správnom a zákonnom zvážení všetkých rozhodných skutočností, vrátane zákonného vyhodnotenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a že takto uložený trest pri prevahe poľahčujúcich okolností na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzbe vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Správny a zákonný je aj výrok o náhrade škody, ktorým boli obžalovaní A. B. a D. B. zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť E. F., G. H. I. A. C., G. K. X, C. škodu vo výške 678,49 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti rozhodnutia mestského súdu, a preto odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.