Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-190-2010.pdf
PDF · 113.73 KB
No categories available
13C/190/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa: Kreatívne centrum s.r.o., so sídlom Námestie SNP 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 766 399, zast. advokátom PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, občan SR, zast. JUDr. Jozefom Šramatym, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX J. o zaplatenie 2000,-- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca sa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi sumu 2000,-- € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08. 05. 2010 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 798,45 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 13. 10. 200 domáhal toho, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 2000,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2000,-- € od 08. 05. 2010 až do zaplatenia, ako aj na trovy konania, a to na tom základe, že odporca uzatvoril ako klient s navrhovateľom ako sprostredkovateľom 18. 02. 2010 dohodu o zmluvnej pokute, ktorou sa odporca zaviazal, že neurobí právny úkon týkajúci sa vlastníctva alebo užívania jednoizbového bytu č. XX na O. F. Č.. X vo J. nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome súp č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX a zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. J. bez účasti navrhovateľa ako sprostredkovateľa, pričom navrhovateľ vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Keďže odporca túto svoju povinnosť porušil, navrhovateľ podal návrh na súd.
Súd v zmysle návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz pod č.k. 27Ro 254/10 - 15 zo dňa 21. 10. 2010, v ktorom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2000,-- € s príslušenstvom, ako aj trovami konania.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, v ktorom uviedol, že na navrhovateľa ako realitnú kanceláriu sa obrátil, aby mu sprostredkovala kúpu predbežne nešpecifikovaného 1-izbového bytu vo J.. Následne ho pracovníčka kancelárie pozvala na obhliadku predmetného 1-izbového bytu č. XX vo J. ul. O. Č.. X. Pri obhliadke mu táto pracovníčka dala podpísať zápis z obhliadky nehnuteľnosti a dohodu o zmluvnej pokute s tým, že následne uzatvoria buď zmluvu o sprostredkovaní predaja a kúpy a nehnuteľností a aj priamo už kúpnu zmluvu ak o kúpu tohto predmetného bytu prejaví záujem. Pri obhliadke bytu neboli vzájomne predstavení a až následne sa dozvedel, že v byte sa nachádzal pravdepodobne otec vlastníka bytu, ktorý je dlhodobo v zahraničí, a preto tento ani nepodpísal predmetný zápis z obhliadky. Tento byt bol pre potreby odporcu vyhovujúci, a tak hneď po obhliadke oznámil pracovníčke realitnej kancelárie, že tento byt chce s manželkou kúpiť, a tak sa dohodli, že sa na druhý deň dostavia do realitnej kancelárie a že táto im pripraví všetky potrebné
doklady potrebné pre kúpu tohto bytu. Dňa 19. 02. 2010 im pracovníčka realitnej kancelárie oznámil, a že nemôže pripraviť doklady potrebné pre kúpu predmetného bytu, pretože vlastník bytu odstúpil od zmluvy o sprostredkovaní predaja a kúpy bytu a že pre nich nemá v ponuke iný byt, a tak že ich spolupráca skončila. Po tomto oznámení teda s manželkou pokračoval v hľadaní nejakého 1-izbového bytu vo Zvolene. Po nejakom čase a rozličných obhliadkach objavili inzerát v novinách, v ktorom bol ponúknutý na predaj 1-izbový byt a telefonický kontakt. Až následne na mieste zistil, že tento byt im bol už ukázaný navrhovateľom, avšak vlastník bytu, ktorého dovtedy nepoznali a nevideli, im na ich otázku oznámil, že nemá a ani nemal uzavretú s navrhovateľom žiadnu zmluvu a ani nedal súhlas, aby bol tento byt touto realitnou kanceláriou ponúkaný na predaj. Túto skutočnosť si ešte raz preveril v realitnej kancelárii s tým, že pracovníčka realitnej kancelárie mu povedala, že oni s týmto bytom už nemajú nič spoločné, takže odporca bez obáv uzatvoril kúpnu zmluvu a dňa 13. 04. 2010 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva u Správy katastra vo Zvolene a vlastnícke právo bolo prevedené začiatkom mája 2010. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol, a to z tých dôvodov, že pri podpisovaní listiny Zápis o obhliadke a dohoda o zmluvnej pokute zo dňa 18. 02. 2010, ho navrhovateľ uviedol do omylu tvrdením, že má právo predmetný byt ponúkať na základe uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľností s vlastníkom bytu, a keďže o kúpu bytu prejavil záujem ihneď pri obhliadke, tak nemal pochybnosti danú listinu podpísať, v opačnom prípade by túto listinu nepodpisoval. Okrem toho sa preukázalo, že v tomto prípade nemohol navrhovateľ vyvíjať svoju sprostredkovateľskú činnosť ako sa uvádza v listine Zápis o obhliadke a dohoda o zmluvnej pokute, pretože bez predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy pri obhliadke vystupoval ako eventuálny kupec bytu a nie ako sprostredkovateľ. Navrhovateľ napriek tomu, že odporca súhlasil s kúpu predmetného bytu a viackrát požadoval prípravu potrebných dokladov pre prevod vlastníckeho práva, nebol schopný tieto pripraviť, ba naopak ukončil s ním spoluprácu, z čoho vyplýva, že nevyvinul takú činnosť, aby v danom čase mohol predmetný byt kúpiť, ba takmer svojim konaním spôsobil, že keď sa neskôr tento byt znova objavil prostredníctvom inzerátu, že odporca bol v podozrení, že zastupuje navrhovateľa a pokúša sa len o sprostredkovateľskú činnosť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s výsluchom účastníkov konania, s výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Ďalej k veci uviedol, že rodinný príslušník vlastník bytu kontaktoval pracovníčku navrhovateľa, a to konkrétne p. M. B. s tým, že sa dohodli na tom, že požiadal firmu navrhovateľa, či by realitná kancelária nehľadala záujemcu o kúpu bytu pána M.. Ako dôkaz predložil súdu Kartu bytu č. 21Z109, kde sú uvedené: meno p. M., jeho kontaktné telefónne číslo, cena bytu 27 000 € + sprostredkovateľská provízia vo výške 2000 € = 29 000 €. Ďalej predložil dôkaz, a to Výpis z internetovej stránky navrhovateľa zo dňa 02. 02. 2010, kde sa ponúkal predmetné byt na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie navrhovateľa. Ďalej k veci uviedol, že vlastník bytu p. M. rokoval s p. B. a tak isto rokoval aj s konateľom navrhovateľa Erichom Leitnerom. Taktiež umožnil obhliadku predmetného bytu aj dňa 03. 02. 2010 a v tomto prípade táto obhliadka bola uskutočnená pre klienta p. K., o čom predložil zápis z obhliadky. Ďalej k veci uviedol, že pri týchto obhliadkach sa zúčastňovala za vlastníka bytu osoba, ktorá vystupovala ako vlastník bytu. Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že realitná kancelária nemala priamo kľúče od predmetného bytu, ale mala kontakt na osobu, ktorá umožňovala vstup do bytu s tým, že tento vstup sa vždy uskutočnil za prítomnosti tejto osoby, ako to vyššie uviedol. Následne po tom, ako vyšiel inzerát o predaji tohto bytu, odporca kontaktoval realitnú kanceláriu s tým, že má záujem o obhliadku predmetného bytu. Je možné, že odporca vykonal obhliadku aj iného bytu, ktorý sa mu nepáčil, následne bola vykonaná obhliadka tohto bytu, ktorý sa mu už páčil. Následne odporca telefonicky kontaktoval realitnú kanceláriu s tým, že povedal, že chce, aby mu realitná kancelária pripravila kúpnu zmluvu a odkúpi predmetný byt. Realitná kancelária mu však musela oznámiť, že toto nie je možné, lebo vlastník bytu p. M. osobne navštívil realitnú kanceláriu a povedal im, že predmetný byt už nechce predať.
Súd z prednesu konateľa navrhovateľa Ericha Leitnera zistil, že on sa nezúčastňoval za ich realitnú kanceláriu na prvotnom kontakte medzi ich kanceláriou a vlastníkom predmetného bytu p. M.. K tomu sa bližšie vyjadrí svedkyňa, ktorú navrhnú v konaní vypočuť. Dňa 18. 02. 2010 sa uskutočnila prehliadka predmetného bytu za účasti odporcu, ako aj za účasti ich pracovníčky p. V. Š.E.. Po obhliadke tohto bytu odporca prejavil záujem o kúpu tohto bytu s tým, že vrámci tejto obhliadky sa urobil aj zápis z tejto obhliadky, ktorý je predmetom tohto konania. Na ozrejmenie celého realitného biznisu z ich strany
k veci uviedol, že samozrejme oni majú snahu s predávajúcim uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní. V tomto biznise je to však dosť komplikované a ani v tomto prípade toto sa im nepodarilo a teda nemali zmluvu o sprostredkovaní v písomnej forme. Táto zmluva s majiteľom bola uzavretá v ústnej forme a im postačovalo to, že tento majiteľ im umožnil vykonávať obhliadky predmetného bytu. Ako už vyššie opísal, aj pri obhliadke tohto bytu bol odporca upozornený na hroziacu zmluvnú pokutu. Zápis z obhliadky podpísal a tak isto podpísal ustanovenia o dohode o zmluvnej pokute. Je pravda, že v deň obhliadky odporca uviedol, že má záujem odkúpiť predmetný byt za cenu, ktorú mu ponúkali. Konateľ navrhovateľa ďalej k veci uviedol, že mali zlé skúsenosti aj s klientami, keď nerobili záznam z obhliadky, ani nemali ustanovenia o zmluvnej pokute a mali proste s tým zlé skúsenosti a bola taká prax, že ich klienti obchádzali, a to ich viedlo k tomu, že začali robiť takéto zápisy z obhliadky nehnuteľností a zároveň aj dohodu o zmluvnej pokute. Ďalej k veci uviedol, že dňa 19. 02. 2010, na druhý deň po obhliadke, prišiel do ich realitnej kancelárie vlastník bytu p. M.. Súd z jeho výpovedi ďalej zistil, že odporca mal záujem o odkúpenie predmetného bytu za sumu 28 500 € s tým, že oni súhlasili a išli by s ich províziou o 500 € dole. Tieto skutočnosti konateľ navrhovateľa ozrejmil na stretnutí aj p. M.. Pán M. pri tomto stretnutí ho informoval, že on žije dlhodobo v Kanade a má skúsenosti s predajom nehnuteľností v Kanade. Konateľ navrhovateľa ho presne ozrejmil, aký je postup na Slovensku, teda povedal, že najskôr je obhliadka nehnuteľností, potom zisťujú finančné možnosti kupujúcich, či ide o platbu v hotovosti, alebo cez úver, potom predávajúci navrhuje cenu, za ktorú chce predmetnú nehnuteľnosť predať, k tomu sa pripočíta ich provízia, následne keď zoženú kupujúceho, tak kupujúci zváži, či táto cena je pre neho akceptovateľná, prípadne navrhne cenu, s ktorou chce vstúpiť do jednania. Toto bol presne ich prípad, keď kupujúci, v tomto prípade odporca, navrhol cenu 28 500 €, resp. 28 000 €, presne sa už na to nepamätal. Ďalej konateľ navrhovateľa p. M. informoval o tom, že oni preverujú predmetnú nehnuteľnosť, či je bez tiarch a bez obmedzení, t. z. že či sú nejaké záložné práva na ňu, úver a podobne. Toto v tomto prípade urobili a zistili, že predmetná nehnuteľnosť je čistá, t. z. bez tiarch. Následne p. M. informoval, že v tomto prípade by sa robila zmluva o rezervácii, t. z. že odporca by sa zaviazal, že predmetnú nehnuteľnosť kúpi za stanovenú cenu s tým, že v zmluve o rezervácii sa zúčastňujú všetky 3 strany písomnou formou s tým, že je pravda, že p. M. v tom čase nevedel meno kupujúceho s tým, že takáto zmluva o rezervácii by sa robila na dobu 30 dní. Následne po týchto informáciách na druhý deň bolo to asi 20. 02. 2010 sa skontaktovali s p. M., pričom on im oznámil, že im prestáva dôverovať. Povedal im, že sú podvodníci a proste cez nich tento byt nepredá. Osobný dojem konateľa navrhovateľa bol taký, že p. M. nechcel uzatvoriť zmluvu cez nich z toho dôvodu, aby neplatil províziu pre realitnú kanceláriu. Následne ich kontaktoval odporca, ktorému oznámili, že p. M. predmetnú nehnuteľnosť nepredáva, resp. že mu povedali, že p. M. nechce predmetnú nehnuteľnosť predať cez nich.
Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že sa pridržiava písomne podaného odporu.
Súd z prednesu odporcu zistil, že on hľadal jednoizbový byt pre svoju matku, a to dosť súrne s tým, že našiel inzerát realitnej kancelárie, v tomto prípade navrhovateľa na predmetný byt, a preto kontaktoval realitnú kanceláriu. Najskôr mu išli ukázať iný byt, ktorý sa mu nepáčil a následne mu bola umožnená obhliadka predmetného bytu, ktorý je predmetom tohto konania. Na tejto obhliadke sa zúčastnil on, pracovníčka realitnej kancelárie, ako aj nejaká osoba, o ktorej sa až neskoršie dozvedel, že je to otec p. M. a zúčastnila sa tejto obhliadky aj jeho matka. Po tejto obhliadke zistili, že tento byt sa im páči. Je pravda, že zápis z obhliadky nehnuteľnosti a dohodu o zmluvnej pokute zo dňa 18. 02. 2010 on osobne podpísal s tým, že je pravda, že o tejto zmluvnej pokute dobre vedel, nakoľko pri obhliadke pri tom predchádzajúcom byte, ktorý sa mu nepáčil, mu to podrobne vysvetlila pracovníčka realitnej kancelárie. K veci ďalej uviedol, že je skutočne pravdou, že on vedel a dobre pochopil ustanovenia o zmluvnej pokute, že môže kupovať predmetný byt len cez realitnú kanceláriu navrhovateľa. K veci ďalej uviedol, že pri obhliadke bytu povedal, že tento byt kúpi s tým, že navrhoval kúpnu cenu vo výške 28 000 €. Viac-menej sa teda dohodli, že kúpi predmetný byt za cenu 28 000 € s tým, že sa dohodli, že na druhý deň sa má zastaviť v realitnej kancelárii a oni pripravia podklady. Na druhý deň sa mal teda staviť v realitnej kancelárii, ale už tam nešiel, nakoľko mu pracovníčka realitnej kancelárie zavolala a povedala mu, že p. M., ako vlastník bytu, od zmluvy odstúpil, a preto mu predmetný byt nemôžu predať. Odporca predložil na nahliadnutie kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že predávajúcim bol V. M., kupujúcim bol odporca a jeho manželka M. J.. Predmetom tejto zmluvy bol predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu na ulici O. vo J. s tým, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 27 000 € s tým, že 1500 € bolo zaplatené predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy a suma 25 500 € bola zaplatená predávajúcemu z bankového úveru na jeho účet. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 02. 03. 2010. Odporca ďalej k veci uviedol, že teraz si uvedomuje, že urobil chybu
pri kúpe predmetného bytu, že vlastníkovi bytu nepovedal, že uzatvoril takúto dohodu o zmluvnej pokute. On si proste zle myslel, že keďže neuzatvoril zmluvu cez nich, tak to neplatí. Za daných okolností bude zvažovať, či sa nedohodnú s navrhovateľom nejako mimosúdne.
Následne súd odročil predmetné pojednávanie na deň 16. 05. 2011, jednak za účelom poskytnutia lehoty účastníkom, či nedôjde k mimosúdnemu vybaveniu veci, ako aj za účelom doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov.
Na pojednávaní konanom dňa 16. 05. 2011 právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že nedošlo k mimosúdnej dohode a trvajú na podanom návrhu.
Zástupca odporcu k veci uviedol, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd z výsluchu svedkyne V. Š. zistil, že okrem toho, že je zamestnaná ako účtovníčka, pracuje aj ako živnostníčka, a to pre firmu navrhovateľa. K veci uviedla, že na základe ich inzerátov odporca zavolal do kancelárie navrhovateľa s tým, že urobili niekoľko obhliadok. Najskôr bola urobená obhliadka bytu na K., a to aj jej prítomnosti a prítomnosti odporcu s tým, že aj pri tomto byte odporca podpísal zápis obhliadky nehnuteľnosti a dohodu o zmluvnej pokute. Tento byt sa mu však nepáčil. Potom mali urobiť ešte niekoľko obhliadok a ďalšia obhliadka sa uskutočnila v byte na O. X, kde znova táto obhliadka sa uskutočnila za jej prítomnosti, ako aj za prítomnosti odporcu. Tak isto počas tejto obhliadky odporca podpísal zápis obhliadky nehnuteľnosti a dohodu o zmluvnej pokute. Okrem toho, že toto je uvedené v predmetnej dohode o zmluvnej pokute, ona mu toto aj ústne povedala a upozornila ho na to, že až by tento byt kúpil mimo nich, tak je povinný zaplatiť predmetnú dohodnutú zmluvnú pokutu. Pri obhliadke tohto bytu bola prítomná aj jeho matka s tým, že už počas tejto obhliadky odporca uviedol, že má záujem o tento byt, resp. uviedli, že sa im tento byt páči. Následne sa potom spojili a dohodli sa na tom, že sa realitná kancelária ozve predávajúcemu a potom sa dohodnú ďalšie veci. Následne, keďže sa dozvedeli, že predávajúci odstúpil od predaja predmetného bytu, túto skutočnosť mu oznámili a zároveň mu uviedli, že až budú vedieť nejaký iný vhodný byt, tak sa mu ozvú. Následne potom sa svedkyňa s odporcom skontaktovala a volala mu, že majú nejaký ďalší byt, na čo jej odporca uviedol, že on si zohnal byt. Následne zisťovali cez kataster, či sa nejedná práve o tento byt.
Súd z výsluchu svedkyne M. B. zistil, že ona je zamestnankyňou navrhovateľa a bola v kontakte s predávajúcim predmetného bytu na O. č. X, a to s p. M. s tým, že s p. M. sa dohodli na spolupráci s tým, že budú predávať jeho byt. Dohodli sa na všetkých podmienkach aj o ich provízii s tým, že dohodli aj províziu vo výške 2000 €. Ďalej mu svedkyňa vysvetlila ako to proste chodí, že chodievajú na obhliadky s klientmi s tým, že dopredu mu dajú stále vedieť. Následne bola snaha o podpísanie zmluvy o sprostredkovaní. Toto sa im však nepodarilo. Následne už sa objavil prvý klient a išli na obhliadku predmetného bytu. Ďalej svedkyňa bola v kontakte s p. M. po tom, ako prejavil záujem o predmetný byt odporca s tým, že rokovali o cene predmetného bytu. Výsledkom tohto rokovania nebola konkrétna cena s tým, že sa dohodli na tom, že ešte sa dohodnú na cene, za ktorú sa predmetný byt odpredá. Následne na druhý deň p. M. jej znova telefonicky zavolal s tým, že povedal, že si ich firmu preveroval a zisťoval si veci na Obchodnom registri, pričom ich nenašiel a proste stratil voči nim dôveru. Svedkyňa to ešte brala tak, že veď si to vysvetlia a ďalej sa dohodnú a následne potom už v kontakte s p. M. neboli. Následne sa dozvedeli, a to cez kolegyňu, že odporca si našiel nejaký byt. Následne zisťovali veci okolo toho a zistili, že si našiel práve tento byt.
Právny zástupca navrhovateľa na záver k veci uviedol, že zmluvnú pokutu, na ktorej sa účastníci dohodli pri zápise z obhliadky zo dňa 18. 02. 2010 nepovažujú za vysokú, a to s prihliadnutím na výšku hodnoty predmetného bytu, ako aj s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti. Táto zabezpečovaná povinnosť bolo neuzavrieť kúpnu zmluvu, ako aj ďalšie zmluvy bez sprostredkovateľa, v tomto prípade navrhovateľa. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, keby po takej udalosti, keď realitná kancelária sprístupní predmetný byt alebo nehnuteľnosť klientovi a potom tento klient by uzavrel zmluvu s vlastníkom tohto bytu mimo účasti realitnej kancelárie, tak v tom prípade by stratila zmysel z hľadiska ekonomiky činnosť realitnej kancelárie. Z týchto dôvodov trvali na podanom návrhu a žiadali návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
Predstúpil zástupca odporcu na záver k veci uviedol, že žiadajú návrh zamietnuť v zmysle podaného odporu. ďalej poukázal, že nebola uzavretá zmluva o sprostredkovaní v písomnej forme, bola uzavretá len nejaká ústna zmluva, a to dokonca telefonicky. Tak isto poukázal na tú skutočnosť, že vlastník bytu odstúpil od predmetnej zmluvy, a teda nemohol navrhovateľ splniť predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu, preto poukázal aj na nemožnosť plnenia. Z týchto dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca na záver k veci uviedol, že on chcel predmetný byt kúpiť a navrhovateľ mu tento byt nevedel predať.
Súd z listinného dôkazu Zápisu z obhliadky nehnuteľností a dohody o zmluvnej pokute zistil, že táto dohoda bola podpísaná dňa 18. 02. 2010 medzi navrhovateľom ako sprostredkovateľom a klientom odporcom. Z tohto zápisu vyplynulo, že dňa 18. 02. 2010 sa uskutočnila spoločne po prechádzajúcej vzájomnej komunikácii a následnej dohode obhliadka nehnuteľnosti, a to jednoizbového bytu O. X J., ktorého vlastníkom je p. M.. Vrámci tejto dohody bolo dohodnuté, že keďže obhliadka vyššie označenej nehnuteľnosti bola vykonaná vrámci sprostredkovateľskej činnosti klienta vzťahujúcej sa k vyššie označenej nehnuteľnosti, klient sa podpisom tejto listiny zaväzuje, že neurobí právny úkon týkajúci sa vlastníctva alebo užívania vyššie označenej nehnuteľnosti, napr. neuzavrie kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, nájomnú zmluvu a pod. bez účasti vyššie uvedeného sprostredkovateľa. V prípade, ak klient urobí právny úkon týkajúci sa vlastníctva alebo užívania vyššie označenej nehnuteľnosti, napr. uzavrie kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, nájomnú zmluvu a pod. bez účasti vyššie uvedeného sprostredkovateľa, je klient povinný zaplatiť vyššie uvedenému sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2000,- € na bankový účet do 3 dní od urobenia právneho úkonu týkajúceho sa vlastníctva alebo užívania vyššie označenej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie označenej nehnuteľnosti alebo začatiu užívania vyššie označenej nehnuteľnosti.
Súd z čiastočného výpisu k Katastra nehnuteľností, Správy katastra Zvolen, k. ú. J., č. XXXX zistil, že P. J. a M. J., bytom O. XX, sú vlastníkmi bytu vo vchode X, na 1. poschodí bytu č. XX v bytovom dome na ul. O. súp. č. XXXX.
Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná, musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá konkrétna výška zmluvnej pokuty vo výške 2000 € za konkrétne porušenie povinnosti, v tomto prípade sa odporca zaviazal, že bez účasti navrhovateľa neurobí právny úkon týkajúci sa vlastníctva alebo užívania vyššie označenej nehnuteľnosti, v tomto prípade jednoizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na u. O. č. X vo J.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach tvrdených v návrhu, t. z. bolo jednoznačne preukázané, že odporca napriek dohode o zmluvnej pokute uzavrel kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dohody o zmluvnej pokute a na základe tejto ústnej zmluvy spoločne aj s manželkou sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Samotný odporca predložil predmetnú kúpnu zmluvu, z ktorej vyplynulo, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 02. 03. 2010. Z vyššie uvádzaných dôvodov teda podľa názoru súdu boli naplnené všetky zákonné predpoklady v zmysle uzavretej dohody o zmluvnej pokute na to, aby odporca zaplatil navrhovateľovi dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 2000 €, keďže porušil zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazal. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2000,-- €.
Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, navrhovateľ mal nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 13. 05. 2009 výšku 1 % ročne, preto navrhovateľ mal nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2000 €. Keďže navrhovateľ požadoval tento úrok z omeškania od 08. 05. 2010 a predmetná zmluva bola uzavretá dňa 02. 03. 2010 a odporca mal zaplatiť predmetnú zmluvnú pokutu do 3 dní od urobenia právneho úkonu, v danom prípade, keďže navrhovateľ požadoval úrok z omeškania až odo dňa 08. 05. 2010 a súd je viazaný návrhom navrhovateľa, súd rozhodol o začiatku plynutia úroku z omeškania od 08. 05. 2010 tak, ako to požadoval navrhovateľ.
Súd zároveň rozhodoval aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p, a keďže navrhovateľ bol v konaní úspešní, mal nárok na účelne vynaložené trovy konania. Súd považoval za účelne vynaložené trovy konania v celkovej výške 798,45 € s tým, že tieto trovy pozostávajú: z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 591,76 € za tieto úkony: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 91,29 € + 20 % DPH = 109,55 €, písomné podanie návrhu na súd vo výške 91,29 € + 20 % DPH = 109,55 €, písomné podanie na súd vo veci vyjadrenia k odporu vo výške 91,29 € + 20 % DPH = 109,55 €, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 03. 03. 2011 vo výške 91,29 € + 20 % DPH = 109,55 € a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 16. 05. 2011 vo výške 91,29 € + 20 % DPH = 109,55 €, ďalej pozostávajú z 2 režijných paušálov po 7,21 € + 20 % DPH = 17,33 €, 3 x režijný paušál po 7,41 € + 20 % DPH = 26,68 €; ďalej pozostávajú zo sumy 86,69 € s DPH, a to za poštovné za podanie návrhu vo výške 1,90 €, ďalej pozostávajú z cestovných výdavkov vo výške 20,94 € bez DPH za použitie motorového vozidla VW Golf Variant, a to dňa 03. 03. 2011 na ceste BB - ZV a späť, celkom 42 km, a to 1,239 €/1 liter nafty, spotreba podľa TP vozidla na 100 km = 5,1 1 nafty, teda 0,051 l/1km x 42 km x 1,239 € = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia § 7 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 2,65 €, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 € x 42 km = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 7,69 €, teda spolu 10,34 € a dňa 16. 05. 2011 na ceste BB - ZV a späť, celkom 42 km, a to 1,36 €/1 liter nafty, spotreba podľa TP vozidla na 100 km = 5,1 1 nafty, teda 0,051 l/1 km x 42 km x 1,36 € = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa ustanovenia § 7 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov 2,91 €, k tomu základná náhrada za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 € x 42 km = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 7,69 €, teda spolu 10,60 €; ďalej náhrada za stratu času vo výške 49,40 € bez DPH, a to dňa 03. 03. 2011 na ceste BB - ZV a späť v trvaní 22 minút a 19 minút: náhrada za stratu času 1/60-ina výpočtového základu určeného podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. 12,35 € bez DPH za každú aj začatú polhodinu, teda za 2 polhodiny spolu 24,70 € bez DPH a dňa 16. 05. 2011 na ceste BB - ZV a späť v trvaní 19 minút a 20 minút späť: náhrada za stratu času 1/60-ina výpočtového základu určeného podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. 12,35 € bez DPH za každú aj začatú polhodinu, teda za 2 polhodiny spolu 24,70 € bez DPH; ďalej tieto trovy pozostávajú aj zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 120,-- €.
Pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľa domáhal priznania trov konania aj za ďalšie 2 právne úkony, a to ďalšie porady s navrhovateľom z 02. 03. 2011 a z 09. 03. 2011, súd tieto právne úkony nepovažoval za účelne vynaložené, preto ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).