Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-214-2010.pdf
PDF · 92.98 KB
No categories available
1P/214/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci starostlivosti o maloletú O. O. N. nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matky M. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. X/A, N. a otca S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, N., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva takto
rozhodol:
Maloletá O. O. N. nar. XX.X.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne od 1.6.2011 , ktoré je povinný platiť vopred k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci.
Otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod do nasledujúcej nedele do 17.00 hod, každoročne dňa 25.12. od 10.00 hod do 18.00 hod.
Otec je povinný si dieťa osobne prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky .
Matka je povinná v určenom čase a mieste dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi a otec je povinný v určenom čase a mieste dieťa odovzdať matke.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 27.8.2010, postúpený tunajšiemu súdu 21.9.2010 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Žiadala dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné vo výške 1000 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti od 26.8.2010 z bezpečnostných dôvodov, pretože sa jej vyhrážajú dlžníci jej manžela.
Počas konania žiadala určiť výživné vo výške 200 eur mesačne od rozhodnutia súdu a upraviť styk otca s maloletou, nakoľko sa na pravidlách stretávania otca s dieťaťom nevedia dohodnúť. Styk navrhla upraviť každý druhý víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod do nedele do 17.00 hod a počas vianočných sviatkov 25.12.
Súd konal a rozhodol podľa § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti otca maloletej, ktorý sa nedostavil ani na jedno pojednávanie súdu, o prebiehajúcom konaní vedel, písomne sa k návrhu matky nevyjadril, predvolanie na posledné pojednávanie si neprebral a nechal ho uložené na pošte.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky maloletej a doporučil mu vyhovieť v celom rozsahu.
Dňa 3.3.2011 bolo súd doručené späťvzatie návrhu v mene matky maloletej. Z výsluchu matky na pojednávaní 7.3.2011 súd zistil, že matka späťvzatie návrhu nepodala a nesúhlasí so zastavením konania. Preto súd pokračoval v konaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi -rodným listom maloletej O. a rodnými listami starších detí matky, sobášnym listom, potvrdením o návšteve školy maloletej, zisťoval zárobkové a majetkové pomery otca a matky maloletej, správou Daňového úradu Bratislava I., oboznámil sa s potrebami maloletej a jej zdravotným stavom ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletá O. O. N. má 6 rokov, pochádza z manželstva rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod spisovou značkou 14C 45/2011 na návrh matky maloletej. Matka má v osobnej starostlivosti deti z prvého manželstva dvojičky maloletú U. O. nar. XX.X.XXXX a maloletého H. O. nar. XX.X.XXXX. S deťmi býva vo svojom byte na B. ul. v N. - A.. Maloletá O. je zdravá navštevuje predškolské zariadenie Francúzku materskú školu, Cádrova 23, Bratislava. Túto školu navštevujú aj staršie deti matky. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010, kedy sa matka s deťmi zo spoločnej domácnosti vedenej na ul. O. XX S. odsťahovala.
Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že trvá na podanom návrhu, aj keď plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je zabezpečené, matka trvá na podanom návrhu nakoľko s manželom nežijú v spoločnej domácnosti a na zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a styku otca s dieťaťom sa nevedia dohodnúť. Matka uviedla, že situácia v rodine začína byť neúnosná, matka nevedela o manželových aktivitách, verila že pracuje vo Viedni, ako udával a že je právnik. Až neskôr zistila, že žiadnu vysokú školu neskončil, a nevie akým spôsobom získaval peniaze. V lete 2010 matku začali kontaktovať rôzni ľudia s tým, že manžel má požičané peniaze, ktoré dlhuje vo veľmi vysokých sumách, až niekoľko miliónov. Pod vplyvom manžela podľa udania matky, staršie dve deti matky začali mať vážne psychické problémy, dcéra si vo veku 13 rokov siahla na život. Od apríla 2011 starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec si ho bráva na víkendy, dovtedy starostlivosť zabezpečovali striedavo po jednom dni, čo dieťa negatívne znášalo. Matka udáva, že podľa jej mienky sa dieťa otca bojí. Poukázala na to, že otec v rámci svojej starostlivosti napr. dieťaťu strihá nechty na nohách tak, že to dcéru bolí, máva zapálené nechtové lôžka, musí navštíviť pedikérku, dcéra tiež uviedla, že keď jej otec umýva genitálie, tak ju to bolí. Otec ani po viacerých upozorneniach a vysvetleniach zo strany matky toto nezmenil. Dňa 23.4.2011 otec maloletú napriek nesúhlasu matky vzal na večernú pobožnosť vzkriesenie Krista, ktorá trvala od 20.00 do 22.30. po jej ukončení napriek nesúhlasu matky sa maloletá zúčastnila slávnostnej rodinnej večere jej otca, pričom konzumovala ťažkú stravu - napriek tomu, že dieťa má od narodenia poruchy trávenia a podozrenie na reflux. Po polnoci sa zobudila silno zvracala a mala hnačku, o tomto stave otec matku informoval, avšak odmietol jej umožniť osobne sa o dieťa postarať a to aj napriek plačlivým prosbám maloletej. Pri odchode matky s dieťaťom na rukách mal matku kopnúť a vykmásať ju za vlasy. Matka zvažuje návštevu detského psychológa, nakoľko maloletá správaním otca veľmi trpí. Napriek tomu že sa s otcom maloletej dohodla, že si dieťa bude preberať na víkendy v piatok zo škôlky, otec častokrát dohodnutý termín a spôsob preberania dieťaťa nedodrží, napríklad v piatok matke oznámi, že si pre dieťa do škôlky nemôže prísť, potom vo večerných hodinách po večeri príde a dieťa odvedie, v sobotu matke zvyčajne zavolá nech dieťaťu donesie obed,. a večeru dieťa donesie k matke alebo ju žiada o večeru pre dieťa. V nedeľu chodí na obed k svojej matke. Otec máva dieťa počas každého víkendu, cez víkendy dieťa matke odmieta nechať i napriek tomu že matka má s deťmi dohodnutý spoločný program. Matka má za to, že otec nedokáže primerane v záujme dieťaťa zabezpečovať jej starostlivosť a opateru po dlhšiu dobu.
Matka maloletej bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem, jej potreby i potreby celej rodiny zabezpečoval otec maloletej. Dňa 28.10.2010 založila spoločnosť V., s.r.o, spoločnosť za rok 2010 vykazuje stratu. Matka poberá prídavky na 3 deti spolu vo výške 66,03 eur. Je vlastníčkou 2 izbového bytu. Ako uviedla s deťmi žije s nasporených peňazí, manžel jej doposiaľ na výživu prispieva rôznymi sumami.
Otec maloletej sa k návrhu matky nevyjadril, na pojednávania súdu sa ani jeden krát nedostavil. Súd vytýčil pojednávania na deň 7.3.2011 na ktoré sa otec bez ospravedlnenia nedostavil, na pojednávanie vytýčené na 11.4.2011 sa ospravedlnil pre práceneschopnosť trvajúcu od 8.4.2011 o čom predložil kópiu potvrdenia, na pojednávanie vytýčené na 16.5.2011 sa otec maloletej nedostavil, písomnosti súdu si neprevzal, nechal ich uložené na pošte.
Súd zisťoval majetkové a sociálne pomery otca, zo správy Sociálnej poisťovne z 18.4.2011 vyplýva, že otec maloletej bol naposledy vedený ako platiteľ poistného Sociálnej poisťovne, v roku 1999 bol odvádzateľom poistného zamestnávateľ otca, Ľudová strana- HZDS. Z vyjadrenia Daňového úradu Bratislava I. z 21.4.2011 súd zistil, že otec maloletej nie je ako fyzická osoba evidovaný v registri daňovníkov daňového úradu Bratislava I.
Z predložených výpisov z účtu matky vedenom v peňažnom ústave Tatra banka a.s. súd zistil, že otec maloletej jej mesačne poukazuje na účet rôzne sumy v celkovej výške od 800 do 1200 eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je dôvodný, nakoľko rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010, matka podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva. Z výsluchu matky súd zistil, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej O., preto bola nútená podať predmetný návrh.
Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletú na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa aj de facto osobne stará, pričom súd nezistil nedostatočnú starostlivosť zo strany matky o maloletú O. ani o staršie dve jej deti. Rodina doposiaľ nebola evidovaná na ÚPSVaR v Bratislave pracovisko Bratislava I, pre zanedbávania starostlivosti o deti, alebo iných problémov v rodine. Pracovisko ÚPSVaR pre Bratislavu V prešetrilo pomery v rodine matky v súvislosti s konaním o vymáhanie výživného do cudziny na staršie dve deti matky. Prešetrením pomerov nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti či výchovy detí, matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť.
Čo sa týka výšky výživného súd vyhovel návrhu matky i v tejto časti, keď matkou požadovanú sumu 200 eur mesačne považoval za primeranú veku a potrebám dieťaťa. Nakoľko otec na výživu maloletej doposiaľ prispieval, súd zročné výživné neurčil. Otec maloletej v konaní nepreukázal svoje majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti, k návrhu matky sa písomne nevyjadril, na pojednávania nechodil. Súd teda nepozná zdroj otcových príjmov ktorý podľa udania matky a výpisov z účtov je ďaleko nadpriemerný, avšak podľa zistení súdu nepochádza z pracovného pomeru či legálnej podnikateľskej činnosti otca na Slovensku. Otec maloletej nie je vedený v riadnom zamestnaneckom pomere, naposledy v roku 1999, nepodniká na základe živnostenského oprávnenia, nepodáva daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.
Súd konanie otca pred súdom hodnotí ako nezodpovedné, vyhýbal sa súdnemu konaniu na výzvy súdu nereagoval, napokon pravdepodobne za matku podal späťvzatie návrhu na začatie konania dňa 3.3.2011, po tom čo si 22.2.2011 prevzal písomnosti súdu a predvolanie na termín pojednávania.
Súd pri posúdení návrhu matky v časti úpravy styku otca s maloletou vzal preto do úvahy tvrdenia matky a ňou predkladané dôkazy. Vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a rodičia sa nevedia na stretávaní sa otca s dieťaťom dohodnúť súd považoval návrh matky aj v tejto časti za plne odôvodnený a upravil styk otca s maloletou štandardne počas každého druhého víkendu od soboty do nedele. Takáto úprava styku kopíruje doterajší spôsob stretávania sa otca s maloletou, nakoľko starostlivosť o dieťa počas pracovných dní doposiaľ zabezpečuje matka. Úprava styku počas každého druhého víkendu v mesiaci, zabezpečuje i nárok matky tráviť voľný čas i mimo pracovných dní spolu so všetkými deťmi. Otec v konaní nepreukázal skutočnosti, že širšia úprava styku by bola v záujme maloletej O., že dieťa má záujem sa s otcom stretávať, že jeho starostlivosť a výchova je dostatočná a na prospech dieťaťa.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.