Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/92/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: 1. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. 1, 2. I. P.,nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, t.č. bytom X., T. X, 3. S. J., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - X.,.. Xndrejova XXXX/X, všetci zastúpení: JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovanej: C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., ČR, zast.: I.. Anton Slamka, advokát so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Súd určuje, že do dedičstva po nebohom I. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., T. 7, patria nehnuteľnosti:

- pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. X. pod A parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 384 m2, pod B9 zapísané na meno žalovanej v podiele 1/3 účasti v pomere k celku,

- pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. pod A parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1067 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 19 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 10 m2, pod B6 zapísané na meno žalovanej v podiele 2/3 účasti v pomere k celku.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu podali na tunajší súd dňa 01.12.2008 žalobu, v ktorej žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. X., pod A parcely A parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 384 m2, pod B9 zapísané na meno žalovanej v podiele 1/3 účasti v pomere k celku a nehnuteľnosť - pozemky zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. pod A parc. reg. E evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1067 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 19 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 10 m2, pod B6 zapísané na meno žalovanej v podiele 2/3 účasti v pomere k celku, patria do dedičstva po nebohom I. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., T. 7, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že pôvodne žalovaná R. J. je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré sú uvedené vyššie. Uvedený stav bol zapísaný na základe pozemkových úprav, ktoré boli vykonané v obci X. a boli vykonané zápisom č. Z XXX/XXXX. Pôvodný zápis je vidovaný na C. X., rod. T., ktorá predmetné nehnuteľnosti previedla na žalovanú darovacou zmluvou pod č. V XX/XX. Právny predchodca žalobcov nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním, a to najneskôr v roku 1968, keď nehnuteľnosti začal držať od roku 1957, pričom uvedené nehnuteľnosti držal na základe darovacej zmluvy písanej do notárskej zápisnice NZ 129/57 - DK. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj právnou predchodkyňou žalovanej v konaní vedenom na tunajšom súde . V tomto konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli reálne

rozdelené a následne oplotené právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných a takto užívané dodnes. Žalovaná v konaní vedenom na tunajšom súde podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam popísaným vyššie. Naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti uvedené vyššie patria do dedičstva po nebohom I.i P. je daný existenciou objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou, pričom inak, ako podaním takejto žaloby, sa existujúci stav nedá odstrániť.

So svojom písomnom vyjadrení pôvodne žalovaná R. J. uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Jej matka, ktorá jej predmetné pozemky darovala, sa cítila byť spoluvlastníčkou týchto pozemkov a má vedomosť o tom, že nikdy nedošlo k reálnemu rozdeleniu predmetných pozemkov. Zo strany právnych predchodcov žalobcov dochádzalo k násilnému zaberaniu a užívaniu predmetných pozemkov, pričom zaberanie a užívanie pozemkov sprevádzali hádky a fyzické útoky na jej rodičov. I. P. teda nesplnil zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva pozemku vydržaním, a preto predmetné pozemky nemôžu patriť do dedičstva po ňom. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Uznesením č.k. -64 zo dňa 22.07.2009 súd pripustil, aby z konania na strane žalovanej vystúpila R. J. a aby do konania na jej miesto vstúpila C.. C. X., nakoľko na základe darovacej zmluvy sa stala ona vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaná C.. C. X. uviedla, že nesúhlasí so žalobou a namieta tvrdenia v nej uvedené. Je presvedčená, že na strane žalobcov nie sú 3.

splnené zákonné podmienky k tomu, aby sa domáhali daného určenia. Taktiež právny predchodca nesplnil podmienky, ktoré zákon viaže k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Pokiaľ pozemky užíval právny predchodca, tak tento ich užíval ako nedobromyseľný a nemal k užívaniu žiadny titul, naopak z jednotlivých dokladov ako z rozhodnutie ŠN v D. Kubíne č. D XXX/XX po I. P., t.z. starom otcovi žalobcov je zrejmé, že predmetné pozemky dedil brat S. P. v celosti, t.j. strýko žalobcov a nie ich otec, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcov predmetné pozemky užívať v dobrej viere. Okrem uvedeného v čase, kedy mal právny predchodca vydržať predmetné pozemky, zákon neumožňoval občanom nadobudnutie vlastníctva k pozemkom vydržaním. Z toho dôvodu navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávaní konanom dňa 22.02.2010 právny zástupca žalobcov uviedol, že v podstate problém vznikol po ROEP-e, keď za spoluvlastníčku tých parciel, ktoré žalujú, bola zapísaná žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa. Pôvodne išlo o dve pozemnoknižné parcely XXXX a XXXX, pričom prvá bola v celku napísaná na žalobcov, resp. ich právnych predchodcov a druhá bola v spoluvlastníckych podieloch pre obe strany. Už aj v minulosti tam boli určité spory, avšak aj v rokoch 1985 a 1986, keď to riešil súd, tak za hranicu bol považovaný plot, resp. stoja tam aj zadné stavy. Najväčším problémom ROEP-u bolo to, že v X. existovali dva druhy zákresov, a to jeden spred roku 1900 a druhý z roku 1915, kde tieto zobrazovali stav taký, aký sa užíval, kdežto pri ROEP-e spracovateľ použil aj nové mapy.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že v zásade ich výhrady možno zhrnúť do toho že nikdy nedošlo k dohode o reálnom rozdelení pozemku, resp. k takému titulu, na základe ktorého by mohla byť odvodzovaná dobromyseľnosť navrhovateľov, resp. ich právneho predchodcu. O tom svedčia aj mnohé doklady o sporoch. Preto ani teraz sa nemôžu žalobcovia domáhať určenia vlastníctva, resp. určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Žalobca v 1. rade uviedol, že ako si pamätá, tak ako boli tie ploty postavené v 1957, tak ich umiestnenie sa odvtedy nemenilo. Akurát čo žalovaná strana si svoje ohradila pletivom. Oni si užívali svoje, oni svoje. V tých miestach vlastne stojí jeho rodičovský dom, sú tam aj zadné stavy, ktoré boli predtým z dreva a v 1963 alebo 1964 sa na tom istom postavili druhé. Vlastne taktiež na tom mieste stála stará drevenica, v ktorej sa ešte on narodil, tá neskôr vyhorela a niekedy v 1956 otec postavil druhú drevenicu. Jeho dedom bol I. P., stará mať bola C., rodená G., otec sa volal I. P. a matka X., rodená J.. Podľa neho tie pozemky prešli darovacou zmluvou zo starého otca na otca, ale ako to bolo vtedy robené písomne, to povedať nevedel, lebo bol vtedy ešte mladistvý. Pamätá si to práve preto, že jeho otec staval vlastne tú druhú drevenicu, kde sa nasťahovali. Vie, že matka tu prítomnej žalovanej mala nejaké spory s jeho

rodičmi, ale on do toho nejako zatiahnutý nebol. V 1983 sa presťahoval do svojho domu asi o kilometer nižšie. Parcely, ktoré užívali oni, boli rozhraničené plotom a X. nechodili do ich dvora a ani oni naopak do ich. On sám ten plot nemenil, ani jeho otec. V podstate na tom mieste bol, čo si pamätá, tak od nejakého roku 1956. Popred dom odporcov išiel taký prechod. Čo sa týka sporných pozemkov, tak on nevie, či tam stojí rodinný dom, ten rodinný dom stojí tam, kde predtým už dávno bola postavená stará drevenica. Nevedel, či pod tým domom si niečo nárokuje žalovaná, tam si nemá čo nárokovať. Čosi sa tam tlačí do toho, ale to bude treba pozrieť. Oni

4.

to stále užívajú, ako to bolo zdedené po starom otcovi, zo starého otca to prešlo na jeho otca a teraz to užíva on.

Žalobca v 2. rade uviedol, že je o 4 roky mladší ako žalobca v 1. rade a vlastne nevie, čo by povedal. Všetko povedal už pred ním jeho brat. Skutočne si pamätá, že z ich tie ploty nikto neprestavoval. Ploty robili len oni. Býval tam do roku 1986 a potom odišiel do Necpál. Vie o aké pozemky sa jedná. Ide o dvor a pod izbou a o to, že mali prehradiť nejaké ploty, ale tie ploty sú tam sústavne, čo si on pamätá. Tie pozemky boli predtým starého otca a potom otca a iba teraz nevie, čo sa deje. Ako ich nadobudli, tak to malo byť nejakou dohodou, ale akou presne, to uviesť nevedel.

Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že sa narodila až v roku 1965, tak tie staré veci vie len z ústneho podania. V roku 1974 odišli s rodičmi pracovať do C. a v rodičovskom dome zostal najstarší brat, ktorý už bol ženatý a zároveň staval svoj rodinný dom. V roku 1984 sa s rodičmi vrátila a brat sa odsťahoval do svojho rodičovského domu. Vtedy bol nejaký spor s pani X. o ten plot, vtedy sa tam aj vymeriavalo a ona pochopila, že to vtedy skončilo zmierom. V roku 1994 zomrel otec, oni všetko v dobrej viere uviedli do dedičstva. Matka sa vzdala dedičstva a podelilo sa to medzi troch súrodencov. Neskôr potom po mame, keď zomrela v roku 2003 už sa nededilo. Ona si myslela, že sa rešpektuje daný stav a že nie sú nejaké majetkové nezrovnalosti. Pred žalobou sa vlastne dozvedela o tom, že sú nejaké problémy tak, že jej synovec si chcel upraviť tú starú drevenicu a bývať tam, chcel zobrať nejakú hypotéku a tak sa vlastne prišlo na to, že to teraz nie je v poriadku. Zároveň to zistili zo žaloby, ktorú podala pani X.. Dovtedy nevedela, že také problémy existujú. Problémy sú teda vlastne len posledných 5 rokov. Pozemky sa stále užívajú tak, ako sa užívali kedysi a vlastne až doteraz v takom stave. Pozemky, ktoré užívajú X. a P., sú rozdelené plotom. Asi pred 3 rokmi pani X. posunula plot viac do ich pozemku. Jej otec nadobudol tieto pozemky dedičským konaním. Starý otec zomrel v roku 1963, teda pre ňu je prirodzené, že tieto pozemky prechádzajú z rodičov na deti. Jej starý otec mal 4 deti, z ktorých však dve zomreli mladé, v podstate len jej otec bol dospelý, že to bol schopný prevziať. Dedičské rozhodnutie po starom otcovi ona nevidela.

Žalovaná uviedla, že vec dôverne pozná, pretože tam žila prakticky od detstva. Uvedený pozemok XXXX dostala jej matka vlastne od svojho manžela, predtým to patrilo celej rodine T., X. T. je vlastne otcova mama. V roku 1922 až 1923 prebiehala v obci čiastočná komasácia, kde nejakým omylom bola uvedená parcela prepísaná na P., avšak tí sami priznali v roku 1938, ako o tom svedčí osvedčenie, že išlo skutočne len o omyl. Táto komasácia nebola v podstate nikdy dotiahnutá. K zápisu došlo až v roku 1938, od I. T. však tretinu tejto parcely odkúpili manželia I. a C. P., kde pôvodná parcela mala rozlohu 64 árov 74 m2 a ich jedna tretina mala predstavovať 21 árov 58 m2. Jej matka teda nadobudla tieto pozemky v roku 1945 a domáhala sa, aby to bolo reálne rozdelené, dovtedy ploty neboli. Z vyššej strany bývali rodičia žalobcov, v roku 1953 si postavili rodinný dom, ktorý však zväčšili oproti pôvodnému domu a nedalo sa tam prejsť, tak oni vlastne prechod urobili tak, že sa vybúral ich ovčí chlievik, ktorý bol pristavený k starej maštali, resp. vtedy sa to riešilo tak, že sa postavila nová murovaná maštaľ a ten chlievik sa už nepostavil, ktorý však vtedy tvoril hranicu a zasahoval 3 m od terajšej maštale. Lenže P. si potom pristavili verandu a tým bol zase problém s prechodom. Súd v konaní v roku 1987 to neporiešil, v podstate ide o 80 ročnú kauzu 5.

a problém ju bol vyriešiť aj pre brutalitu a fyzické útoky rodičov žalobcov. Ona v roku 2004 v mene matky požiadala geometra Ing. Preťu, aby to zameral, ten to začal vymeriavať, avšak nebral do úvahy ani

rozsudok z roku 1987 a hoci geometrák mal byť hotový v roku 2004, až v roku 2006 ju pozval na prevzatie geometrického plánu, ktorý však nebol úplný a ona ho odmietla prevziať, nakoľko nebol vyhotovený tak, ako žiadala. Mamu to vlastníctvo a tieto veci zaťažovali, pôvodne to chcela dať sestre, avšak tá to nechcela. Boli tam aj také veci, že matke prišla výzva na zaplatenie dane, hoci nič nepredávala a oni potom zistili, že tam niečo predával S. P., tak v zásade to neskôr mama prepísala na ňu a na sestru. V roku 1973 pokiaľ prebiehalo nejaké dedičstvo, tak podľa nej tieto pozemky zdedil S. P. a I. P. mal byť vyplatený. I. T., brat jej starej mamy, predal v roku 1929 svoj dedičský podiel, nakoľko boli traja, tak vo výške 1/3 manželom P. I.ovi a jeho manželke C.. JH. mal zomrieť v roku 1963 a jeho manželka C. v roku 1973. Pokiaľ sú na sporných pozemkoch ploty, išlo o to, že rodina P. bola vždy zámožná, chovali štátneho plemenného býka i kanca a keď to vypustili, tieto zvieratá behali, resp. mali aj kone, ktoré im často zničili záhradku, tak to ohradili tak, ako sa dalo. Ešte mamin brat tam postavil pletivový plot. Vymerať to však nebolo možné. Vedeli, že aj za plotom je ich, aj tá studňa bola ich a bol tam aj betónový elektrický stĺp, ktorý bol pôvodne na ich pozemku a teraz je zrazu na pozemku, ktorý užívajú žalobcovia. Oni vlastne len opravili posunuté ploty, aby im tam zvieratá nebehali. Ešte aj S. P., keď staval novú maštaľ a otec mu povedal, prečo tam kope aj na ich, tak ho napadol, udrel ho asi krompáčom a vtedy otec plakal. Bola toho svedkom ako malé dieťa. Na sporných pozemkoch sú stavby, ktoré sú sporné. Ani v roku 1987 súd nič nevyriešil, akurát povedal, že mama je vlastníčkou aj časti parcely XXXX., avšak odmietol riešiť parcelu XXXX.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise ako i oboznámením sa so spismi Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 308/63, D 770/73, , , , ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, ako i výsluchom účastníkov, pričom zistil tento skutkový stav:

V prvom rade treba uviesť, že tak, ako súd zistil z listinných dôkazov (geometrické plány, snímky z máp založené v spise), tak aj z ohliadky na mieste samom predmetom sporu sú pozemky tvoriace prakticky dvor a záhradu rodinného domu žalobcov, s ktorými susedia pozemky a rodinný dom rodiny terajšej žalovanej. V minulosti boli uvedené pozemky tvorené pozemnoknižnými parcelami č. XXXX a XXXX. Ako vyplýva z darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne (N 163/57, NZ 129/57-č.l. 19 spisu), tak pôvodný pozemnoknižní vlastníci I. P. a C. P., rod. G., darovali svojmu synovi I. P. ml. svoj domový majetok zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX parc. č. XXXX, dom č. XXX, dvor, maštaľ, záhrada v celosti. Ešte pre úplnosť treba uviesť, že na základe uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín v dedičskej veci po poručiteľovi I. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, bol dedený rodinný dom č. súp. X na parc. č. XXXX s poľnohospodárskymi stavbami, vonkajšími úpravami a pozemkami v k.ú. X. zapísané v pozemkovej knihe v protokole č. XXXX pod A1 radové číslo 1 parc. č. XXXX v KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pod B2 na meno poručiteľa. V zásade treba tiež uviesť, že susedná parcela č. XXXX, zapísaná v protokole XXXX, bola v minulosti omylom prepísaná na právnych predchodcov žalobcov (I. a C. P.), kde však títo povolili, aby táto nemovitosť bola pozemnoknižne prepísaná na meno I. X. T., od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo žalovaná. Treba ešte 6.

poznamenať, že uvedené parcely neboli zapísané len v jednom protokole, čo bolo predpokladom chýb a omylov pri zápisoch. Rozhodujúca však je tá skutočnosť, že medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovanej došlo dávno k reálnej deľbe uvedených pozemkov a k rôznym zámenám určitých častí pôvodných ešte pozemnoknižných parciel. Táto skutočnosť je preukázaná či už z rozsudku C 196/56 (Ľudový súd Dolný Kubín, č. l. 89 spisu), kde jednoznačne už C. X. pokiaľ žalovala I. P., používala pojem ako „jej dvor, jeho pozemok“ atď., z ktorých má súd za preukázanú vôľu užívať už vydelené pozemky ako vlastnícky patriace konkrétnemu majiteľovi toho ktorého domu, ku ktorému sú priľahlé. G. bola hranica, resp. plot, kde súd nakoniec rozhodol, že tento pôvodný zbúraný plot je povinný žalovaný I. P. dať do pôvodného stavu, nakoľko bolo preukázané, že syn žalovaného I. P. ml. posunul plot do parcele žalobníčky, t.j. C. X.. Z uvedeného rozsudku vyplýva aj to, že medzi uvedenými účastníkmi bol aj spor C 55/54, C 32/53, C 143/55, kde spis sa nepodarilo zadovážiť. Je zrejmé, že susedské vzťahy neboli ideálne, avšak taktiež je zrejmé, že predovšetkým vlastníčka C. X. vedela vždy obhájiť svoje vlastnícke právo a v roku 1985 bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín konanie , kde sa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom odporcov I. P. a S. P. do parcely č. XXXX. Už tam obaja účastníci popisujú práve dohodu o výmene časti parciel tak, aby bol vyriešený prechod žalovaného a aby ten nechodil cez pozemok vtedajšej žalobkyne. Vzhľadom však na podaný znalecký posudok zobrala

žalobkyňa návrh späť a podala nový návrh, ktorý bol prejednaný pod sp.zn. , kde žiadala určiť, že je vlastníčkou aj časti pozemnoknižnej parcely č. XXXX a to tej časti, ktorú má ohradenú. P. isto žiadala aj určiť, že je vlastníčkou tej časti pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá mala vtedy v EN č. XXXX/X o výmere 473 m2, a zároveň žiadala ešte určiť, že jej patrí ešte aj časť EN č. XXXX/X a to v šírke 2 metre od odkvapu zadných stavov žalobkyne v smere k domu žalovaného. Tu bolo žalobkyni vyhovené čiastočne tak, že súd určil, že je vlastníčkou tej časti parcely XXXX, EN č. XXXX a č. XXXX/ X, ktorá na geometrickom pláne v spise tunajšieho súdu na strane 22 označená dielmi 1 (284 m2) a dielom 2 (50 m2). Zároveň súd určil, že žalobkyňa je aj vlastníčkou tej časti pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorej v EN zodpovedá parcela XXXX/X vo výmere 423 m2. V zostávajúcej časti bol návrh zamietnutý. Súd v odôvodnení konštatoval, že plot medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade (I. P. ml.), bol urobený už v roku 1952 a vtedy aj došlo k odkúpeniu časti pozemnoknižnej parcely XXXX právnymi predchodcami žalovanej od právneho predchodcu žalobcov. Zároveň súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalovanej patrilo z parcely XXXX aj časť v šírke 2 metre od odkvapu jej zadných stavov, nakoľko už aj v starom pozemnostnom hárku, aj v katastrálnej mape bola hranica vyznačená rovnobežne so zadnými stavmi.

Vyššie uvedená a popísaní história má význam predovšetkým v tom, že je bezo sporu zrejmé, že právny predchodca žalobcov i žalovanej v minulosti jednoznačne uzavreli rôzne neformálne zmluvy a dohody, ktorými si navzájom usporiadali vlastnícke vzťahy, ale predovšetkým pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli prakticky ohradené už minimálne v takejto hranici od 50-tych rokov, kde prípadný zásah bol naprávaný aj cestou súdu. Takto tieto pozemky užívali aj rodičia poručiteľa I. P.a ml., ktorí mu darovali rodinný dom aj s už ohradenými pozemkami. P. následne uvedené aj riadne minimálne od roku 1957 užíval a následne to dedili žalobcovia. Vzhľadom na komplikované zápisy, či už v bývalej pozemkovej knihe, alebo v evidencii nehnuteľností, či v katastri nehnuteľností je zrejmé, že hoci identifikácia a konkretizácia nehnuteľností pri právnych úkonoch bola 7.

problematická pri vyhotovovaní uvedených zmlúv, vždy bolo pre každého jasné, aké konkrétne ohradené pozemky sú predmetom týchto právnych úkonov.

V zmysle - 3 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

V zmysle , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

V zmysle , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, keď pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby (u nehnuteľností desaťročná).

V danom prípade teda súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade pozemky tvoriace dvor a záhradu priľahlé k rodinnému domu zdedenému žalobcami, sú spôsobilým predmetom vydržania, ich držba ako aj držba ich právneho predchodcu bola vždy oprávnená (fakticky vykonávali vlastnícke právo, jednoznačne prejavili vôľu nakladať s týmito pozemkami ako so svojimi a bola u nich dobrá viera, že im toto právo patrí a táto bola založená jednoznačne darovacou zmluvou zo dňa 1957, ktorá keďže bola aj registrovaná štátnym notárstvom, jednoznačne bola spôsobilá vyvolať u I. P. ml. presvedčenie, vnútorný psychický stav, že mu uvedené pozemky patria), zároveň držbu pre poručiteľa možno datovať minimálne od roku 1957 a s ohľadom aj na intertemporálne ustanovenia , ako aj súdnu prax je zrejmé, že trvala stanovenú dobu 10 rokov. Ako súd už vyššie uviedol, v prípade preňho boli rozhodujúce ako dôkazy predovšetkým rozsudky a súdne spisy z minulosti, ktoré vytvárajú plastický obraz o tom, ako ktorý z právnych predchodcov terajších účastníkov uvedené pozemky užívali, že ich užívali, že medzi

nimi dochádzalo k rôznym dohodám o zmene hraníc, avšak nepochybne už od polovice 50-tych rokov sa užívali predmetné pozemky tak, ako sú ohradené doteraz. Svoje tvrdenie, že k žiadnym deľbám či výmene v minulosti nedochádzalo, žalovaná nepreukázala, naopak toto je jednoznačne vyvrátené, neexistuje jediný dôkaz, že by predmetné nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia účastníkov ako spoluvlastníci. Nič na tom nemení ani fakt, že v súčasnosti v rámci ROEP došlo k tomu, že došlo k zápisu sporných pozemkov na nové listy vlastníctva (LV č. XXXX, XXXX k. ú. X.) a tam bolo zapísané spoluvlastníctvo žalovanej. Je zrejmé, že spoluvlastníkom týchto nehnuteľností bol ku dňu svojej smrti I. P. ml. Tu treba konštatovať, že zápis na liste vlastníctva platí iba dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak a teda pokiaľ sa preukázalo, že sporný dvor a záhrady užíval poručiteľ I. P. ml. v celosti, neobstojí potom tvrdenie žalovanej, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. 8.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. v znení neskorších predpisov).