Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/61/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobkýň: 1/ U. O. Y. A. X. S. R. B. A. X. , K.. XX. X. XXXX, O. V., V. K. XXX/XX a 2/ Q. W. Ý. S. R. Y. R. B. A. X. , K.. X. X. XXXX, O. V., B. XX, obe právne zastúpené JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Starej Ľubovni, Jarmočná 79 proti žalovanej S. Y. A. Q. A. D. S. A. X. , K.. X. X. XXXX, O. V., X.. D. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Poprade, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I/ Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť - pozemok S.-D. XXXX zapísaný na LV č. XXX vedený Správou katastra v S. pre k.ú. R., parc. S.-D. Č.. XXXX o výmere 292 m2 - druh pozemku - záhrada patrí do spoluvlastníctva žalobkýň U. O., Y.. K., K.. XX. X. XXXX, Y..Č.. XXXXXX/XXX, I. O. V., T.. V. K. XXX/XX v 1/3-ine k celku a Q. W., Y.. K., K.. X. X. XXXX, Y..Č.. XXXXXX/XXX, I. O. V., T.. B. XX v 1/3-ine k celku a žalovanej S. Y., Y.. K., K.. X. X. XXXX, Y..Č.. XXXXXX/XXX, I. O. V., T.. X.. D. XXX/XX v 1/3-ine k celku.

II/ Žalovaná j e p o v i n n á znášať trovy konania vo výške 841,81 eur v prospech žalobkýň, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokátky Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni JUDr. Marty Konkoľovej.

odôvodnenie:

Žalobkyne sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo určené, že sú podielovými spoluvlastníčkami k predmetnej nehnuteľnosti každá v 1/3- ine vrátane žalovanej.

Žalovaná s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila, žiadala návrh zamietnuť, dôvodila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vcelku titulom osvedčenia o vydržaní, resp. v záverečnej reči jej právna zástupkyňa uviedla, žeby mohla byť vlastníčkou aj z titulu vydržania nehnuteľnosti.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli doložené k návrhu i v priebehu konania, výsluchom svedkov zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania, teda žalobkyňa v 1. a v 2. rade a žalovaná sú súrodencami, ako súrodenci a dedičky po nebohej matke S. K.S., Y.. V., zomrelej dňa XX. X. XXXX, naposledy bytom v R. nadobudli pozemky v dedičskom konaní D 370/80, najmä parcelu S.-A. Č.. XXXX o výmere 292 m2 - druh pozemku záhrada, a to tak, že každá zo sestier nadobudla 1/3-inu z podielu 14/168, čiže podiel každej dedičky, t.j. žalobkýň aj žalovanej bol 14/504 v pomere k celku. Pozemok bol zapísaný na LV č. XXX vedený Správou katastra

v S. pre obec R.. Pozemok sa nachádza v zastavanej časti obce R.. Do r. 1989 sa o pozemok starali žalobkyne najmä prostredníctvom svojho otca, ktorý v R. býval aj žil až do jeho smrti v r. 1989. Po smrti otca sa so súhlasom žalobkýň aj žalovanej predmetný pozemok z času na čas užíval na uskladnenie dreva alebo stavebnej súte sused, nakoľko žalobkyne aj žalovaná v obci nežijú, avšak nešlo o nejakú držbu, resp. dlhodobé užívanie. Právna predchodkyňa žalobkýň a žalovanej už v dávnej minulosti reálne dohodla rozdelenie pozemkov s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, a to tak, že podľa výmery pozemkov, ktoré boli predmetom dedičstva sa so spoluvlastníkmi dohodla, že úmerne veľkosti jej podielu užívala výlučne pozemok S.-A. V.. Č.. XXXX a časť iného pozemku. Tento pozemok reálne prevzala teda právna predchodkyňa účastníkov konania a užívala dlhodobo, dobromyseľne a nerušene a takto ho prevzali aj účastníci tohto konania. V žalobe sa ďalej uvádza, že pred istou dobou žalobkyne a žalovaná vysporiadavali podielové spoluvlastníctvo k rodičovskému domu, pričom žalobkyne s prekvapením zistili, že žalovaná bez ich súhlasu a bez ich vedomia si prisvojila vyššie popísaný pozemok, a teda ich spoločný majetok, osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku a takto ich o toto vlastníctvo pripravila.

Do spisu bola doložená aj notárska zápisnica vyhotovená notárkou X.. U. V. najmä pokiaľ ide o dodatok tejto zápisnice, pričom z tohto dodatku je zrejmé, že účastníčka konania, teda žalovaná si osvedčila vlastnícke právo k parcele č. XXXX - záhrada o výmere 292 m2 vcelku pre k.ú. R. dôvodiac tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla ešte za života svojej matky S. K., Y.. V. na základe neformálnej darovacej zmluvy v r. 1979 a že od toho času túto nehnuteľnosť v dobrej viere ako svoju vlastnú užíva. Ide o notársku zápisnicu NZ 200/97, N 202/97.

Žalobkyne v podanom návrhu na začatie konania i v priebehu konania spochybňovali osvedčenie o vydržaní ako také a dôvodili tým, že na strane žalovanej neboli splnené podmienky ani dobromyseľnosti, ani dlhodobej držby a neexistoval právny dôvod, pre ktorý by sa mala právo alebo mohla domnievať, že jej pozemok patrí. Dôvodili žalobkyne aj tým, že v r. 1996 sa žalovaná pokúsila dosiahnuť súhlas od žalobkýň na vydržanie tejto parcely vo svoj prospech a 10. 1. 1996 zaslala prostredníctvom žalobkyne v 2. rade aj žalobkyne v 1. rade prehlásenie, v ktorom žiadala, aby žalobkyne potvrdili, že žalovaná predmetnú parcelu vydržala a že vo vzťahu k tejto parcele splnila podmienky dobromyseľnosti. Žalobkyne v r. 1996 odmietli sa tohto spoluvlastníckeho podielu vzdať tým, že odmietli podpísať takéto potvrdenie pre potreby žalovanej, ktorá takéto potvrdenie chcela použiť ako podklad ku vydaniu osvedčenia o vydržaní. Žalobkyne ešte v r. 2004 po zistení, že žalovaná mieni nakladať s predmetným pozemkom sama, tak cestou svojho právneho zástupcu sa voči tomu ohradili. Súčasne navrhli žalovanej vysporiadanie zámenou za spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, avšak žalovaná sa k veci nevyjadrila. Žalobkyne v podanej žalobe trvali na tom, že majú naliehavý právny záujem na určení, že pozemok XXXX o výmere 292 m2 patrí do ich spoluvlastníctva so žalovanou, a to každý v 1/3-ine. Trvali na tom, že v prípade, že bez takéhoto určenia je ich vlastnícke právo spochybnené.

Žalovaná s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila. Žiadala návrh zamietnuť, trvala na dôvodoch, ktoré sú uvedené v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva, trvala na tom, že ešte za života jej matka tento pozemok prisľúbila, resp. prisľúbila ho jej dcére. Trvala na tom, že splnila podmienky vydržania a že sa vo vzťahu k danému pozemku jedná o jej výlučné vlastníctvo.

Z dedičského rozhodnutia pod č. D 370/80 po neb. S. K., Y.. V. súd zisťuje, že pokiaľ ide o predmetnú parcelu, bolo dedičstvo v tomto konaní prejednávané, všetky účastníčky, teda žalobkyne a žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/3-ine. Účastníkom tohto dedičského konania bol aj otec žalobkýň, ktorý voči dedičskému konaniu nenamietal, voči rozhodnutiu o vyporiadaní dedičstva nebol podaný opravný prostriedok.

Žalobkyne preto odvodzujú svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele práve z titulu dedičského konania, pričom každá sa považuje za podielovú spoluvlastníčku o veľkosti podielu 1/3-iny k celku.

Žalobkyne v priebehu pojednávania trvali na podanom návrhu a žiadali, aby súd návrhu vyhovel, trvali na tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi spolu so žalovanou vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti.

Žalovaná S. Y. v priebehu pojednávania trvala na tom, že žiada návrh zamietnuť, že už počas života rodičov bola presvedčená, že rolička patrí len jej, pretože jej to jej rodičia za života neformálnou zmluvou darovali. Argumentovala aj tým, že po smrti otca sa o roličku starala predovšetkým ona. Od r. 1997 je rolička - obrod oplotená, ona si to vlastnícky túto parcelu usporiadala a na tejto parcele stojí malá chatka po dobu asi 4 rokov a že ona túto parcelu užíva ako výlučná vlastníčka. Naviac poukázala, že od r. 1993 platí za predmetnú parcelu aj daň z nehnuteľnosti. V priebehu pojednávania okrem iného uviedla, že jej rodičia počas svojho života hovorili, že parcelka by mala pripadnúť do vlastníctva jej dcéry, teda dcéry žalovanej, ide o dcéru A., ale keďže pri dedičskom konaní nemala 18 rokov, tak že údajne mali sestry navrhnúť, aby celá parcela prešla do vlastníctva žalovanej. Žalovaná v priebehu konania trvala na tom, že ona sa domnievala, že dedičské konanie bolo usporiadané tak, že ona je vlastníčkou celej parcely. Zdôraznila, že keď parcelu ohradzovala, nikto jej v tom nebránil.

Z výsluchu svedka X. Q. súd zistil, že v minulosti pomáhal pri obrábaní tejto parcelky, pomáhal s postavením plota. Vždy ho o to žiadala rodina Y., pričom on rodinu Y., a teda pani Y. považoval za vlastníčku. Na parcele nikdy nevidel nikoho iného. Svedok V. E. uviedol, že v 80-tych rokoch sa prisťahoval do obce R., býval tam až do r. 1987, poznal nebohého pána K., chodil s ním kosiť na túto parcelu a pri tomto kosení, pri týchto prácach sa mu mal neb. pán K. zdôveriť, že túto parcelu by dal svojej dcére S., teda žalovanej. Svedok potvrdil, že vie o tom, že pán K. mal tri dcéry, no najviac mu pomáhala a starala sa oňho práve tá z Popradu, teda pani Y.. Z výpovede svedka R. P. súd zistil, že pred 10 rokmi ho pán V. poslal za pani Y. ako vlastníčkou predmetnej parcely s riešením možnosti odkúpenia. Pani Y. mu mala povedať, že istým spôsobom je šanca, žeby mu mohla v budúcnosti túto parcelu odpredať. V. V. potvrdil, že nevedel aký právny režim platí k parcele XXXX. On sám však považoval za vlastníčku pani Y., teda žalovanú, ktorá podľa neho sa najviac o predmetnú parcelu starala. Svedok však pripustil, že v čase v r. 1996-97 ho vyzval pán O. a pani Y., aby parcelu vypratal, pretože mal na nej uložený nejaký materiál - hlinu. Uviedol vo svojej výpovedi, že od všetkých sestier odkupoval inú časť parcely susediacu s parcelou XXXX. Svedok teda potvrdil aj to, že vedel o nejakých problémoch medzi sestrami ohľadne rodičovského domu a zrejme aj celého systému dedenia a zrejme aj parcely, ktorá je predmetom sporu.

Súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že žalobný nárok je dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Súd konštatuje, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetnej nehnuteľnosti každá po 1/3-ine titulom dedičstva po neb. S. K., Y.. V. v konaní D 370/80.

Súd ďalej konštatuje, že žalovaná aj keď si osvedčila predmetné nehnuteľnosti, a to na základe dodatku k notárskej zápisnici N 202/97, Nz 200/97 nesplnila podmienky dobromyseľnosti, t.j. nevstúpila do držby zákonným nespochybniteľným dôvodom. Naviac v tejto súvislosti súd pripomína, že bola vyhotovená notárska zápisnica o osvedčení v konaní N 196/97, Nz 194/97, ku ktorej bolo doložené potvrdenie Obecného úradu v R. zo dňa 10. 6. 1997, kde nie je uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že žalovaná predtým, než v r. 1997 predmetné parcely osvedčila v r. 1996, predložila žalobkyniam na podpis potvrdenie o tom, že predmetné nehnuteľnosti užíva ako vlastné, čo žalobkyne odmietli urobiť, a teda žalovaná vedela, že s takýmto osvedčením by prípadne žalobkyne nesúhlasili.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov, v podstate z výpovede pána V. je zrejmé, že vedel, že existujú tri sestry, že medzi sestrami je nejaký spor ohľadne nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o ďalších svedkov, ktorí prípadne komunikovali po isté obdobie pred smrťou s otcom sestier, toto súd nebral za podstatné, pretože je nesporné, že pri dedičskom konaní po nebohej matke bol účastný aj otec účastníčiek konania, a teda v rámci dedičského konania mohol nejakým spôsobom regulovať vysporiadanie dedičstva, napriek tomu tak neučinil. Teda považoval za potrebné vysporiadať dedičstvo tak, že on sa zriekol svojho podielu a všetky tri dcéry dedili po matke rovným dielom.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že bolo potrebné návrhu vyhovieť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 123 O.Z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 O.Z. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 100 ods. 2 O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Žalobkyne preukázali, že sú vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti každá v 1/3-ine, naliehavý právny záujem na vydaní tohto určovacieho rozsudku bol zdokladovaný tak, že bez tohto určovacieho rozsudku by bolo postavenie žalobkýň neisté.

Pokiaľ ide o žalovanú, tá nepreukázala, žeby sa stala výlučnou vlastníčkou k celku titulom vydržania, nepreukázala dobromyseľnosť pri vstupe do prípadnej držby, ani vydržaciu lehotu.

Podľa § 129 ods. 1 O.Z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 O.Z ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 O.Z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Tieto podmienky, teda podmienku dobromyseľnosti a lehoty žalovaná nesplnila.

Žalovaná nemohla splniť podmienku vydržania ani osvedčením vydržania k predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na to, že žaloba bola podaná až 17. 4. 2009. Vždy tu absentuje dobromyseľnosť vstupu do držby.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a podľa výsledku majú právo na náhradu trov konania úspešní žalobcovia. Trovy konania boli vyrátané vo výške 841,81 eur a pozostávajú z týchto položiek:

- súdny poplatok - 99,50 eur,

- príprava a prevzatie - 53,49 eur,

- podanie na súd - 53,49 eur,

- pojednávanie 10. 11. 2009 - 53,49 eur,

- pojednávanie 1. 4., 3. 6. a 24. 11. 2010 po 55,49 eur,

- pojednávanie 10. 5. 2011 - 57 eur,

- paušály za r. 2009 3 x 6,95 eur a za r. 2010 3 x 7,21 eur, paušál v r. 2011 7,41 eur,

- cestovné a náhrada straty času 5 x cesta Stará Ľubovňa - Kežmarok a späť = 68 km x 5 = 340 km x 0,183 eur + PHM,

- strata času jedna cesta tam a späť 4 polhodiny v r. 2009 po 11,59 eur, v r. 2010 3 x 4 polhodiny = 12 polhodín po 12,02 eur a v r. 2011 2 polhodiny po 12,35 eur,

- vzorec pre výpočet hodnoty PHM: spotreba l na 100 km, 68 x 7,21/100 x 1,55, vždy podľa aktuálnej hodnoty PHM.

Trovy konania je potrebné poukázať na účet advokátky Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni JUDr. Marty Konkoľovej.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).