Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-168-2010.pdf
PDF · 83.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/168/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa P. S., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XX, O. proti odporcovi P. U., W. I. XXX, X. v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Účastníkom ani štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.11.2010 domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi ako plnoletému dieťaťu vo výške 249 eur mesačne, s odôvodnením, že aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného X. L., Č..O.. F. XX/XX-XX bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať mu na výživu sumou 800 Sk, pričom toto výživné bolo navrhovateľovi zvýšené rozsudkom Okresného súdu O. G., Č..O.. XXP XXX/XXXX-XX na sumu 1.500 Sk, t.j. 50 eur, pričom jeho náklady postupom času podstatne vzrástli. Navrhovateľ poukázal na to, že je študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy Ostrovského, v Košiciach - odbor elektromechanik, býva v podnájme spolu so svojou matkou, ktorá má čistý mesačný príjem 320 eur, pričom uhrádza za nájom sumu 318,66 eur, a teda tento jej príjem nepostačuje ani na pokrytie jeho základných životných potrieb.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v tom zmysle, že navrhuje, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, s odôvodnením, že odporca uhrádza súdom určené výživné podľa svojich možnosti a schopností a nie je schopný prispievať navrhovateľovi vo vyššej miere, keďže v súčasnosti ako nezamestnaný nemá žiaden príjem. Ďalej odporca vyjadril svoje presvedčenie, že výživne, ktorým mu prispieva úplne stačí pokryť potreby navrhovateľa, za predpokladu, že aj matka si voči navrhovateľovi plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Taktiež uviedol, že nielen navrhovateľovi, ale aj jemu sa zvýšili životné náklady, a preto vzhľadom na jeho aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať mu výživu požadovanou sumou, ktorá by v jeho prípade spôsobila nemožnosť jej plnenia a z tohto dôvodu aj prípadné trestné stíhanie voči jeho osobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi, najmä vyjadrením odporcu, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, daňovým priznaním k dani z príjmov
fyzickej osoby, oznámením o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti, výpisom zo živnostenského registra, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.5.2011 predniesol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, tak ako to uviedol vo svojom návrhu, t.j. navrhuje, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 50 eur na sumu 249 eur. Vo vzťahu k svojim výdavkom uviedol, že býva spolu so svojou mamou v podnájme v 1-izbovom byte, pričom v súčasnosti je študentom posledného 3. ročníka v odbore elektromechanik na SOŠ Ostrovského v Košiciach a chcel by v štúdiu aj naďalej pokračovať na nadstavbe. Navrhovateľ taktiež prehlásil, že jeho matka uhrádza za nájom sumu 290 eur mesačne, ako aj všetky výdavky súvisiace s jeho štúdiom, stravné, ošatenie, hygienu apod. Navrhovateľ potvrdil, že neuhrádza žiadne poplatky súvisiace so štúdiom, nemá žiadne mimoškolské aktivity, jeho zdravotný stav je dobrý. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odporcu uviedol, že odporca mu predtým prispieval na výživu, avšak približne posledné dva roky mu už výživné neuhrádza.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že vzhľadom na jeho značne nepriaznivú sociálnu situáciu nemá finančné prostriedky na to, aby sa zúčastnil pojednávania. S poukazom na to, že odporca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, súd rozhodol bez jeho prítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
X. Y. S., A.. XX.X.XXXX, W. E. XX, O., F. F. X, O. (P. A.) vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľom a dodala, že od posledného zvýšenia výživného na sumu 1.500 Sk mesačne od 1.9.2003 do budúcna, viac výživné menené nebolo. Ďalej poukázala na to, že odporca si plnil svoju vyživovaciu povinnosť do mája 2009 a odvtedy mu už nijakým spôsobom neprispieva. Taktiež sa vyjadrila, že nemá vedomosť o tom, či je odporca v súčasnosti zamestnaný, ani o tom, či vlastní hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty
Z rozsudku Okresného súdu O. G., X.. N.. XXP XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, súd zistil, že voči navrhovateľovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na sumu 1.500 Sk mesačne. Ďalej súd zistil, že v čase rozhodovania bol navrhovateľ žiakom siedmej triedy ZŠ, stravoval sa v školskej jedálni, kde mu matka uhrádzala sumu 450 Sk mesačne. S výživou a výchovou navrhovateľa mala matka náklady priamo primerané jeho veku, žili v jednoizbovom, byte, za ktorý uhrádzala matka sumu 2.600 X., bola zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom 7.000 Sk.
Ďalej z rozsudku vyplýva, že odporca mal v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to voči T. Ľ. U. (A.. XX.X.XXXX) vo výške 1.600 Sk mesačne, pričom v tom čase pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, s predmetom podnikania zámočníctvo, nevlastnil žiaden hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Býval u priateľky, kde do spoločnej domácnosti prispieval sumou 8.000 Sk mesačne. Z daňového priznania za rok 2004 vyplynulo, že odporca mal v tom čase príjmy XXX.XXX X. a výdavky XXX.XXX Sk, základ dane činil sumu XX.XXX X..
Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 21.4.2010.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 zistil, že odporca mal príjem 3.064,60 eur, pričom základ dane bol 2.648,25 Sk.
Z rozhodnutia úradu práce, sociálny vecí a rodiny zo dňa 5.1.2011 vyplýva, že odporca sa dňom 1.12.2010 zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.4.2011 vyplýva, že odporca v období od 1.12.2010 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V súlade s vyššie uvedeným mal súd za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa. Navrhovateľ síce dosiahol vek plnoletosti, avšak naďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie z čoho súd usúdil, že nie je schopný sám sa živiť. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal zo zárobkových možností a schopností odporcu, zohľadňujúc, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom nemá žiaden príjem. Ďalej zohľadnil skutočnosť, že aj napriek tomu, že navrhovateľ síce pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie, a teda jeho náklady sa od posledného rozhodnutia, ktorým bolo naposledy upravované výživné mohli k tomuto obdobiu primerane zvýšiť, mal za to, že aj výdavky odporcu sa z odstupom času primerane zvýšili, a preto usúdil, že odporcova súčasná nepriaznivá sociálna a majetková situácia neumožňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi bez toho, aby jej plnením ohrozil svoju vlastnú výživu.
Súd mal za preukázané, že príjmy odporcu sa od posledného rozhodnutia súdu nezvýšili, naopak došlo k ich zníženiu, pričom nebolo v konaní preukázané, že k tomu došlo v dôsledku správania odporcu (t. j. žeby si túto nepriaznivú zmenu zapríčinil on sám).
Na základe uvedeného, mal súd mal za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok navrhovateľa nie je dôvodný, a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľovi i napriek plnému úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľovi trovy konania nevznikli a neúspešný odporca na ich náhradu právo nemá.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).