Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-85-2023.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2023 v Rožňave,
rozhodol:
Ožalovaný C. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom D., D. E. XXX, A. D.,
j e v i n n ý,
1) že dňa 21.04.2023 v čase okolo 10:20 hod. z predajných priestorov OD Lidl na F. G. H. XXXX/XX I. D. odcudzil 1 ks poľovníckej klobásy v hodnote 2,99 eur, 1 ks Gyulai klobásy v hodnote 3,49 eur, 1 ks hydinovej mortadely v hodnote 1,29 eur, 1 ks kráľovského syra v hodnote 2,69 eur, 1 ks syr Gouda v hodnote 2,59 eur a 2 ks syra Eidam v celkovej hodnote 3,58 eur a to tak, že uvedený tovar si na predajnej ploche pri chladiacich boxoch postupne vkladal do svojej igelitovej tašky a následne s týmto tovarom bez zaplatenia z predajne odišiel cez vstupné dvere, kde bol zastavený a kontrolovaný zamestnancom SBS, pričom pri kontrole jeho tašky bol odcudzený tovar nájdený a vrátený do predaja, čím poškodenej spoločnosti LIDL Slovenská republika v. o. s., so sídlom: D. 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, spôsobil škodu vo výške 16,63 eur,
2) že dňa 24.08.2023 v čase okolo 12:15 hod., z predajných priestorov HM Tesco na J. G. H. X I. D., odcudzil 5 ks bánovských nití v celkovej hodnote 8,75 eur, 1 ks Eidam blok v hodnote 15,56 eur a 2 ks loveckej salámy v celkovej hodnote 10,38 eur a to tak, že si uvedený tovar pri chladiacich boxoch vložil do nákupného košíka, presunul sa k oddeleniu s oblečením, kde si tovar z nákupného košíka preložil do svojej igelitovej tašky a bez zaplatenia smeroval cez priestor určený na vstup do predajne, kde bol zastavený a kontrolovaný pracovníkom SBS, pričom pri kontrole jeho tašky bol odcudzený tovar nájdený a vrátený do predaja, čím spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., so sídlom: Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 31 321 828, spôsobil škodu vo výške 34,70 eur,
a týchto konaní sa dopustil napriek tomu, že
- dňa 08.02.2023 bol v blokovom konaní, blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č. A22 00214479, postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 10,- eur, a
- trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/15/2022, zo dňa 10.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2023, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov,
t e d a
v bode 1) výrokovej časti rozsudku
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
v bode 2) výrokovej časti rozsudku
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
skutkom v bode 1) výroku rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
skutkom v bode 2) výroku rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 36 písm. l), písm. g) Trestného zákona a na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenástich) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd opatrením pribral do konania úradného tlmočníka do posunkovej reči z dôvodu zistenej telesnej choroby – hluchoty obžalovaného. Tak ako obžalovaný tak aj pribratý tlmočník prehlásili, že dokážu navzájom komunikovať v posunkovej reči.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, prípadne ochranných opatrení.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné bez pochýb vyvodiť záver, že obžalovaný dvoma samostatnými skutkami si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich mesiacoch odsúdený, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane majetku.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplývajú štyri záznamy, kedy sa obžalovaný dopustil výlučne priestupkov týkajúcich sa spôsobení škody na cudzom majetku krádežou podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 16 - krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť (pričom minimálne posledné 4 odsúdenia sú práve za trestné činy krádeže) a tiež je možné konštatovať, že obžalovaný vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody (naposledy 03.11.2017). Posledné odsúdenie obžalovaného je trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/15/2022, zo dňa 10.01.2023, právoplatného dňa 07.02.2023, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g) Tr. zákona, kedy bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov (do 07.02.2025). Uvedených skutkov sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Zo znaleckého posudku č. 151/2022 znaleckej organizácie FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že obžalovaný trpí telesnou chorobou hluchotou a životom pod hranicou chudoby. Taktiež vyplynulo to, že schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania v čase spáchania skutkov nebola narušená a teda bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a jeho schopnosť svoje konanie ovládať bola podstatne zmenšená hluchotou, životom pod hranicou chudoby a konanie obžalovaného bolo v čase spáchania skutkov vedomé a úmyselné. Znalecká organizácia taktiež zistila, že obžalovaný napriek telesnej chorobe hluchote rozumie písanému slovu a že vie čítať a písať. Uloženie ochranných opatrení nebolo znalkyňou indikované.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov. V danom prípade sa nejednalo o pokračovací prečin krádeže a to z dôvodu vznesenia obvinenia obžalovanému dňa 21.04.2023 (doručené toho istého dňa), pričom druhého skutku sa dopustil následne (po vznesení obvinenia) dňa 24.08.2023. Súd ďalej postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, ktorými sú jednak priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a jednak spáchanie trestných činov v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil (§ 36 písm. g) Trestného zákona. Súd zároveň prihliadol na dve priťažujúce okolnosti – jednak že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a jednak že už bol za trestné činy odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd teda pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na prejavenú ľútosť obžalovaného nad svojim konaním, na jeho uznanie viny a priznanie sa k spáchaniu činov a celkový postoj počas celého trestného konania. Súd tiež zohľadnil telesnú chorobu hluchotu obžalovaného a s ňou spojenú núdzu (život v chudobe), ktorú si sám nespôsobil, čo premietol do
priznania hore uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Je však taktiež nevyhnutné konštatovať, že obžalovaný bol doposiaľ šestnásť - krát súdne trestaný, pričom žiadne z predchádzajúcich (aj nepodmienečných) odsúdení na neho nemali požadovaný nápravný, resp. žiadny vplyv, keďže sa dopustil predmetnej (úmyselnej) trestnej činnosti dokonca počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri trestnom čine najprísnejšom trestnom, v danom prípade je ním (identický) prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona je 6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona pri rovnovážnom pomere dvoch poľahčujúcich okolností a dvoch priťažujúcich okolnosti súd vychádzal práve z uvedenej trestnej sadzby, kedy nemusel zvyšovať ani znižovať hranice trestných sadzieb uvedeného prečinu. Keďže sa u obžalovaného jednalo o špeciálnu recidívu, kedy sa opakovane (sústavne) dopúšťa predmetnej trestnej činnosti a v danom prípade sa jej dopustil v čase jeho podmienečného odsúdenia (dvoma skutkami), tak v danom prípade, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody nepripadal do úvahy, keďže je očividné, že na obžalovaného nebolo možné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody. Súd je toho názoru, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody v danom prípade neprichádzal do úvahy a preto obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd zároveň obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to aj v prípade kedy mal v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradiť obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a to zo zreteľom na závažnosť trestných činov a osobu páchateľa trpiaceho telesnou chorobou hluchotou, pričom súd ma za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku)