Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-138-2009.pdf
PDF · 128.42 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/138/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: V. K., bytom L. U. Q. XXX, zastúpený JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, so sídlom Májkova 1, Bratislava, proti odporkyni: V. W., bytom I. C. C. XXX, XXXX Q., Š., zastúpená JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 22, Bratislava, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 3 123,77 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 8,- eur na účet Okresného súdu Q. I., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právna predchodkyňa navrhovateľa (T. K., zomr. XX. XX. XXXX) sa návrhom zo dňa 08. 07. 2009 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., okres Q. I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra pre W.. L. P. Q., ako pozemok parcela č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 197 m2, pozemok parcela č. XXXX, záhrada o výmere 160 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Právna predchodkyňa navrhovateľa svoj návrh odôvodnila tým, že odporkyňa mala časť nehnuteľností nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa 04. 12. 2008 a následným povolením vkladu vlastníckeho práva zo dňa 10. 12. 2008 a časť nehnuteľností darovacou zmluvou zo dňa 16. 01. 2009 a následným povolením vkladu zo dňa 26. 01. 2009. Z dôvodu, že trpí vážnymi zdravotnými problémami, potrebuje celodennú starostlivosť, ktorú je aj s manželkou poskytuje jej syn. Odporkyňa je jej dcérou, ktorá žije v zahraničí a na územie Slovenskej republiky prichádza v prieme 2 x ročne. Začiatkom decembra prišla odporkyňa na Slovensko a navrhla, že sa o právnu predchodkyňu navrhovateľa počnúc dňom 02. 12. 2008 do 09. 12. 2008 postará. V tomto období jej oznámila, že s domom je nejaký problém, ktorý treba vybaviť a z toho dôvodu podpísať aj nejaké dokumenty. Tieto s dôverou podpísala, avšak s ich obsahom nebola oboznámená. Ako sa ukázalo neskôr, v skutočnosti podpísala darovacie zmluvy na nehnuteľnosti. Odporkyňa tak konala vedome s úmyslom uviesť právnu predchodkyňu navrhovateľa do omylu a nadobudnúť tak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Právna predchodkyňa navrhovateľa nemala vôľu darovať nehnuteľnosti akejkoľvek tretej osobe a teda ani odporkyni. Odporkyňa využila jej jazykovú neznalosť, nakoľko ovláda slovenský jazyk iba minimálne a darovacie zmluvy boli vyhotovené v slovenskom jazyku. Jej hovorovým jazykom je jazyk maďarský, ktorý bežne používa. Z uvedeného
vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľa bola uvedená do omylu. Konanie odporkyne bolo vopred naplánované a úmyselné s cieľom bezplatne nadobudnúť nehnuteľnosti. Uvedené konanie dokonca vykazuje znaky trestného činu podvodu. Je teda zrejmé, že odporkyňa konala nielen v rozpore s dobrými mravmi ale aj v rozpore so zákonom keď úmyselne uviedla právnu predchodkyňu navrhovateľa do omylu. Vyššie uvedené darovacie zmluvy sú preto absolútne neplatnými právnymi úkonmi a vykazujú aj znaky relatívnej neplatnosti. Z uvedeného dôvodu nevyvolávajú žiadne účinky, nezakladajú účastníkom právneho vzťahu žiadne subjektívne práva ani povinnosti a teda ani vznik vlastníckeho práva. Vlastníkom nehnuteľností je preto z právneho hľadiska právna predchodkyňa navrhovateľa. Prejudiciálne žiada posúdiť otázku platnosti sporných darovacích zmlúv.
Odporkyňa sa k návrhu právnej predchodkyne navrhovateľa (svojej matky) vyjadrila podaním zo dňa 21. 09. 2009, v ktorom uviedla, že návrh žiada v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Od momentu kedy sa bolo treba o matku starať hradila všetky náklady spojené so starostlivosťou o ňu a finančne podporovala aj brata a jeho rodinu. Jej brat, t. j. navrhovateľ podmieňoval starostlivosť o matku tým, že na neho prepíše dom, inak ju nechá napospas osudu. S návrhom, že sa dom prevedie na odporkyňu prišla právna predchodkyňa navrhovateľa už v mesiaci september roku 2008. Nechcela aby sa navrhovateľ o prepisu domu dozvedel, nakoľko sa bála možných represálií z jeho strany, preto sa dohodli, že všetky dokumenty budú zasielané na adresu odporkyne. Tvrdenia, že právna predchodkyňa navrhovateľa nevedela, že podpisuje darovaciu zmluvu sú nepravdivé. Od začiatku bola presne informovaná o každom jednotlivom kroku. Pri podpise darovacích zmlúv notár právnu predchodkyňu navrhovateľa informoval o všetkých skutočnostiach a význame dokumentov, ktoré podpisovala a tieto podpísala s plným vedomím a vôľou tak urobiť. Napriek tomu, že jej schopnosť rozumieť po slovensky je vekom nižšia, nie je natoľko nízka, aby nerozumela tomu čo podpisuje. Jej argument o uvedení do omylu vyvracia aj veľký nadpis na každej darovacej zmluve s označením právneho úkonu o aký ide.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom právnej predchodkyne navrhovateľa, navrhovateľa, odporkyne, svedkyne J. B., T.. G. N., T.. S. N. a I.. T. N. ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. vyplýva, že na základe vkladov vlastníckeho práva zo dňa 10. 12. 2008 a 26. 01. 2009 je vlastníčkou nehnuteľností odporkyňa.
Z darovacej zmluvy zo dňa 04. 12. 2008 vyplýva, že T. K. (právna predchodkyňa navrhovateľa) darovala odporkyni časť nehnuteľností, t. j. pozemok parcela č. XXXX zastavaná plocha o výmere 197 m2 a parcela č. XXXX záhrada o výmere 160 m2. Na titulnej strane je uvedené „DAROVACIA ZMLUVA“.
Z darovacej zmluvy zo dňa 16. 01. 2009 vyplýva, že T. K. (právna predchodkyňa navrhovateľa) darovala odporkyni časť nehnuteľností, a to rodinný dom. Na titulnej strane je uvedené „DAROVACIA ZMLUVA“.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, sa v celom rozsahu pridŕža podaného návrhu. Právna predchodkyňa navrhovateľa sa niekedy po 04. 12. 2008 dozvedela, že podľa listu vlastníctva viac nie je vlastníčkou nehnuteľností. Toto si nevedela vysvetliť, pretože si nebola vedomá, že by uzatvárala nejaké zmluvy o prevode nehnuteľností. Uvedené právne úkony sú z dôvodu, že právna predchodkyňa navrhovateľa bola uvedená do omylu absolútne neplatné a teda k prevodu nehnuteľností nedošlo. Ďalej uviedol, že právna predchodkyňa navrhovateľa odporkyňu niekoľkokrát vyzvala na navrátenie do pôvodného stavu. Nie je pravdou, že by syn právnej predchodkyne navrhovateľa požadoval za starostlivosť o matku protihodnotu alebo sa vyhrážal, že sa o matku prestane starať ani to, že inicioval toto konanie. Nie je pravdou ani to, že uzavretie darovacích zmlúv iniciovala právna predchodkyňa navrhovateľa. Pokiaľ ide o notára, tento pri podpise darovacích zmlúv nemohol rozumieť a vedieť, čo odporkyňa prekladá svojej matke, nakoľko maďarský jazyk neovláda. Právna predchodkyňa navrhovateľa slovenský jazyk neovláda.
Právna predchodkyňa navrhovateľa T. K. uviedla, že si nepamätá, že by podpisovala darovaciu zmluvu. Nebola ani u notára. Podpis síce vyzerá ako jej, ale nie je to jej podpis. Nehnuteľnosti previesť nechcela. Nikdy nebola reč o darovaní nehnuteľností, mal by ich dostať syn, lebo sa o ňu stará. O vrátenie nehnuteľností odporkyňu nežiadala. Táto téma nebola nikdy predmetom ich rozhovoru. Nemôže povedať, že by ju odporkyňa uviedla do omylu ale žiadna darovacia zmluva medzi nimi nebola. So synom sa rozpráva aj po slovensky aj po maďarsky, s dcérou po maďarsky. Komunikuje po slovensky aj maďarsky, ale čo sa týka slovenčiny, je to na nižšej úrovni. Číta a píše pomiešane, t. j. maďarsko - slovensky.
Navrhovateľ (toho času v postavení svedka) k veci uviedol, že sa o mamu stará a všetko financuje z vlastných finančných prostriedkov. O prevode nehnuteľností nič nevedel. Keď jeho syn zistil, že dom je prepísaný na sestru a povedal to mame, tvrdila, že to nie je možné a dom je jej. Považuje za nespravodlivé aby dom mala odporkyňa. Svojej mame musí komunikáciu s vnukmi a manželkou prekladať do maďarčiny. Po slovensky vie len trochu.
Právny zástupca odporkyne sa v priebehu konania pridŕžal písomného vyjadrenia k návrhu. K veci ďalej uviedol, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za iniciatívu syna a vnukov právnej predchodkyne navrhovateľa a nie jej samotnej. Právna predchodkyňa navrhovateľa dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení neuniesla. Pokiaľ ide o tvrdenie, že bola uvedená do omylu nenavrhla žiadny dôkaz, ktorý by to jej tvrdenie preukázal. Pokiaľ ide o ovládanie slovenského jazyka, právna predchodkyňa navrhovateľa žije na Slovensku viac ako 60 rokov. Pracovala viac ako 20 rokov v tlačovom kombináte, kde sa hovorilo iba po slovensky. V tvrdeniach právnej predchodkyne je zásadný rozpor, preto je účelovosť a nepravdivosť jej tvrdení očividná.
Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že tento súdny spor považuje za iniciatívu svojho brata a jeho synov. Brat mal problém s tým, že dom patril jej a on mamu opatroval. Preto chcel za opatrovanie matky platiť. Matka presne vedela čo podpisuje, dom jej chcela dať. Stále zdôrazňovala nech to vybaví kým žije. Vrátenie nehnuteľností od nej nikdy nežiadala.
Z výpovede svedkyne J. B. vyplýva, že je susedou účastníčkou tohto konania. Vedela o tom, že odporkyňa mala prísť na návštevu matky ohľadne prevodu pravdepodobne pozemku. S právnou predchodkyňou navrhovateľa a ani odporkyňou však o tom nikdy nehovorila. O právnu predchodkyňu navrhovateľa sa staral jej syn aj s manželkou. Odporkyňa matku finančne podporovala. Právna predchodkyňa navrhovateľa je veľmi čulá, zorientovaná, denne číta noviny, nemá žiadne výpadky pamäte. Pokiaľ vie, vrúcnejší vzťah mala právna predchodkyňa navrhovateľa k svojej dcére.
Z výpovede svedkyne T.. G. N. vyplýva, že konkrétne ona nevykonávala overovanie podpisov na darovacích zmluvách. Tieto úkony vykonávali oprávnené pracovníčky. Môže však uviesť, že všetko prebiehalo štandardne, lebo jej neboli signalizované žiadne problémy. V prípade, že ide o osoby staršie, ktoré majú podpisovať listiny, tak sa jej pracovníčky dotazujú, či rozumejú tomu, že sa ide overiť ich podpis a dajú im kontrolné otázky, aby si overili ich spôsobilosť a skutočnosť, či porozumeli tomu o čo ide. Podpis p. K. je na listinách aj v knihe osvedčených podpisov veľmi čitateľný.
Z výpovede svedkyne T.. S. N. vyplýva, že si vzhľadom na odstup času a množstvo overených podpisov nepamätá presné okolnosti overovania podpisov na sporných zmluvách. Ale u starších ľudí si štandardne overuje spôsobilosť a orientáciu v čase a priestore ako aj to či presne vie aký úkon podpisuje. Pokiaľ sú nejaké pochybnosti, kontaktujú pani notárku. Nepamätá si žiadne tlmočenie. Po maďarsky nevie. Otázky starším ľuďom kladú v slovenčine, preto im zrejme v slovenčine aj odpovedala, lebo keby to tak nebolo, zistili by, že po slovensky nerozumie.
Z výpovede svedkyne I.. T. N. vyplýva, že si konkrétne okolnosti nepamätá. Vždy si však overovala, či daná osoba vie čo podpisuje. Ak by mala akékoľvek pochybnosti, podpis by neoverila. Po maďarsky
nevie a nepamätá si, že by niekto prišiel a tlmočil po maďarsky. Keď prišiel cudzinec, mal so sebou človeka čo mu tlmočil.
Z čestného prehlásenia T. P. vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľa čítala len maďarské noviny a pozerala len maďarské programy, nakoľko po slovensky vedela len málo.
Z čestného prehlásenia právnej predchodkyne navrhovateľa zo dňa 30. 07. 2009 vyplýva, že prehlásila a potvrdila, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nemala v úmysle darovať nehnuteľnosti svojej dcére V. W.. Nebola to jej slobodná vôľa a pri podpise oboch darovacích zmlúv bola svojou dcérou uvedená do omylu a oklamaná.
T. K. (právna predchodkyňa navrhovateľa) dňa 06. 11. 2010, t. j. v priebehu konania zomrela. Po oznámení notára T.. U. B. o okruhu dedičov po poručiteľke T. K., zomr. dňa XX. XX. XXXX súd ďalej konal s jej právnym nástupcom, t. j. V. K., ktorý dňa 28. 02. 2011 súdu oznámil, že vstupuje do konania na miesto poručiteľky.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 citovaného zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49a citovaného zákona právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho zamietol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že jeho právna predchodkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., okres Q. I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra pre W.. L. P. Q., ako pozemok parcela č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 197 m2, pozemok parcela č. XXXX, záhrada o výmere 160 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. XXXX. Vlastníctvo jeho právnej predchodkyne odôvodňoval absolútnou a relatívnou neplatnosťou právnych úkonov, a to darovacích zmlúv zo dňa 04. 12. 2008 a 16. 01. 2009. Týmito darovacími zmluva jeho matka T. K. darovala nehnuteľnosti svojej dcére, t. j. odporkyni. Tieto právne úkony považuje za neplatné z dôvodu, že ju dcéra úmyselne a plánovane uviedla do omylu v tom, že sa jedná o inú záležitosť, pričom využila aj jej neznalosť slovenského jazyka. Uvedeným konaním dosiahla bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Darovacie zmluvy považuje za neplatné aj pre ich rozpor s dobrými mravmi.
Na základe navrhovateľových skutkových a právnych tvrdení, súd prejudiciálne riešil otázku platnosti sporných právnych úkonov.
Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú absolútnu neplatnosť sporných právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi, súd považuje tieto tvrdenia navrhovateľa za skutkovo a právne neodôvodnené.
Je bežnou praxou, že medzi rodičmi a ich deťmi dochádza k bezodplatným prevodom vlastníckeho práva (darovaniu) tak k hnuteľným ako aj nehnuteľným veciam. Len samotná skutočnosť, že dôjde k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to navyše medzi matkou a jej dcérou, v žiadnom prípade nezakladá neplatnosť takého právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľove subjektívne presvedčenie o tom, že je „nespravodlivé“ aby nehnuteľnosti získala odporkyňa, keďže on sa o matku staral nezakladá rozpor darovacích zmlúv s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa a jej matka spolu dobre vychádzali, navštevovali sa a odporkyne matke finančne vypomáhala. Je zrejmé, že obsah a ani účel sporných zmlúv zákon neobchádza a ani mu neodporuje, a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Samotná dispozícia vlastníka veci s jeho vecou formou darovania nemôže bez ďalšieho odôvodňovať neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené, má súd za to, že sporné darovacie zmluvy nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sporné darovacie zmluvy sú tiež relatívne neplatnými právnymi úkonmi. Súd má za to, že navrhovateľ dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení neuniesol. Pokiaľ ide o hlavný právny argument navrhovateľa, a to že jeho právna predchodkyňa mala byť pri podpise sporných darovacích zmlúv uvedená do omylu, súd uvádza, že výsledky vykonaného dokazovania preukazujú opak navrhovateľových tvrdení. Neboli preukázané žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, že právna predchodkyňa urobila právne úkony darovania v omyle. Dôkazné bremeno preukázania, že právny úkon urobila konajúca osoba v omyle, znáša v zmysle platnej judikatúry navrhovateľ, ktorý túto skutočnosť tvrdí. Navrhovateľ nepreukázal, že by jeho právna predchodkyňa neovládala slovenský jazyk v takom rozsahu aby nedokázala porozumieť obsahu týchto právnych úkonov. Sama právna predchodkyňa navrhovateľa uviedla, že slovenský jazyk ovláda, hoci menej ako jazyk maďarský. V slovenskom jazyku podľa jej vlastných tvrdení číta aj píše. Súd preto nepovažuje za relevantné čestné prehlásenie jej kamarátky o tom, že čítala len maďarské noviny a pozerala len maďarskú televíziu, na ktoré v tomto konaní poukazoval navrhovateľ. Napokon skutočnosť, že právna predchodkyňa navrhovateľa ovládala slovenský jazyk preukazuje aj fakt, že na Slovensku žila viac ako 60 rokov, 20 rokov pracovala v tlačovom kombináte a žila v rodine navrhovateľa, kde sa hovorilo prevažne slovenským jazykom. Na podklade vyššie uvedených skutkových záverov je potrebné zdôrazniť, že na sporných právnych úkonoch bolo veľkými písmenami uvedené, že sa jedná o darovacie zmluvy. Pri preukázanej úrovni ovládania slovenského jazyka právna predchodkyňa navrhovateľa musela rozumieť významu týchto slov. Nemohla byť teda v omyle o účele podpisovaných právnych úkonov. V tejto súvislosti sú zmätočné aj tvrdenia samotnej právnej predchodkyne navrhovateľa v tomto konaní. V návrhu na začatie konania uvádza, že právne úkony podpisovala v domnení, že podpisuje papiere riešiace nezrovnalosti v evidencii nehnuteľností. Neskôr v priebehu konania poprela, že by odporkyni podpísala akékoľvek listiny a tvrdila, že nebola ani u notára. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní boli zo strany navrhovateľa tvrdené skutočnosti, ktoré neboli ničím preukázané a navyše aj zmätočné. Dôkazy vykonané v tomto konaní svedčia tvrdeniam odporkyne, ktorá opakovane uvádzala, že jej matka poznala význam a účel sporných právnych úkonov, rozumela im a bolo jej vôľou darovať jej tieto nehnuteľnosti. Uvedené preukazujú jednak samotné právne úkony na ktorých titulnej strane sa výslovne uvádza, že ide o darovacie zmluvy, ako aj výpovede svedkov (najmä pracovníčky notárskeho úradu) a v neposlednej rade aj výpovede samotnej právnej predchodkyne navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa a jej matka, mali pred začatím tohto sporu vrúcny vzťah, preto súd nemá pochybnosti, že v čase uskutočnenia právnych úkonov bolo vôľou právnej predchodkyne navrhovateľa darovať nehnuteľnosti dcére. Hoci navrhovateľ a aj jeho právna predchodkyňa tvrdili, že nebolo jej vôľou previesť nehnuteľnosť na odporkyňu, tieto tvrdenia súd považuje za účelové, s cieľom zvrátiť existujúci právny stav založený týmito spornými právnymi úkonmi. V kontexte celého konania je zrejmé, že matka v obave, že stratí opateru syna, ktorý sa dozvedel, že previedla nehnuteľnosti na dcéru žijúcu v zahraničí, mala snahu zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie o prevode nehnuteľností. Zo zmätočných vyjadrení právnej predchodkyne navrhovateľa je zrejmé, že svojimi tvrdeniami chcela privodiť rozhodnutie súdu o neplatnosti sporných právnych úkonov, ktoré by malo pre jej syna priaznivé právne dôsledky. Súd síce takéto počínanie staršej bezvládnej osoby chápe, avšak uvedené nemôže byť dôvodom na vyhlásenie neplatnosti právneho úkony, ktorý čase jeho uskutočnenia predstavoval jej skutočnú vôľu.
Súd preto darovacie zmluvy vyhodnotil ako platné právne úkony, nakoľko v tomto konaní okrem tvrdení navrhovateľa a zmätočných tvrdení jeho právnej predchodkyne nebol predložený žiadny dôkaz
preukazujúci ich neplatnosť. S poukazom na uvedené má za to, že na podklade platných darovacích zmlúv sa vlastníčkou nehnuteľností stala odporkyňa, a o jej vlastníckom práve niet pochybností. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych záverov, súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a) trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia úkonu právnej služby:
1/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 53,49 eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 21. 08. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 21. 09. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 04. 11. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 16. 12. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 55,49 eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 01. 02. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 10. 02. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 07. 04. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 13,87 eur (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 02. 06. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 29. 09. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).
4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 57,- eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 11. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
5/ Režijný paušál - 4 x 6,95 eur, 5 x 7,21 eur, 1 x 7,41 eur, t. j. spolu 71,26 eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 465,17 eur, režijný paušál 71,26 eur, t. j. spolu 536,43 eur + 20 % DPH, t. j. 643,72 eur.
Súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom. Súd však trovy upravil v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia úkonu právnej služby, a to tak, že právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal základnú tarifnú odmenu vo výške 605,81 eur, ale vo výške 1/13 výpočtového základu v príslušnom roku. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, podľa ktorého základná sadzby odmeny je vo výške 1/13 výpočtového základu, ak je klientom fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Predmetom sporu sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom s prislúchajúcim pozemkom, a teda je zrejmé, že v zmysle zákona odmena právneho zástupcu je vo výške 1/13 výpočtového základu. Pokiaľ ide o náhradu cestovného a náhradu straty času, tieto náhrady súd právnemu zástupcovi odporkyne nepriznal s poukazom na vzdialenosť sídla právneho zástupcu a sídla súdu. Medzi týmito
sídlami je vzdialenosť 4 km a obe sa nachádzajú v Bratislave. S poukazom na zanedbateľnú vzdialenosť vyššie uvedených sídiel má súd za to, že právny zástupca odporkyne nemá nárok tak na náhradu straty času ako ani na náhradu cestovného. Vec posúdil tak, že vzhľadom na to že sídlo právneho zástupcu sa nachádza v mieste vykonania úkonov právnej služby, tieto náhrady právnemu zástupcovi nemožno priznať. Pokiaľ ide o miestne prepravné, toto je v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky obsiahnuté v režijných paušáloch k jednotlivým úkonom právnej služby. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času, právnemu zástupcovi nárok na ňu nevznikol, nakoľko tak ako je uvedené vyššie, nebol splnený základný predpoklad pre jej priznanie (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co 416/2009 - 181. Vo zvyšku súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako bola jej právnym zástupcom uplatnená.
b) hotové výdavky odporkyne:
1/ ušlý zárobok
- pojednávanie zo dňa 04. 11. 2009 (3 dní) - 99,25 eur x 3, t. j. 297,75 eur
- pojednávanie zo dňa 16. 12. 2009 (3 dní) - 99,17 eur x 3, t. j. 297,51 eur
- pojednávanie zo dňa 10. 02. 2010 (2 dní) - 102,33 eur x 2, t. j. 204,66 eur
- pojednávanie zo dňa 07. 04. 2010 (2 dni) - 104,74 eur x 2, t. j. 209,48 eur
- pojednávanie zo dňa 11. 05. 2011 (3 dní) - 118,74 eur x 3, t. j. 356,22 eur
spolu: 1 265,65 eur
2/ cestovné
- pojednávanie zo dňa 04. 11. 2009 - 164,- eur
- pojednávanie zo dňa 16. 12. 2009 - 164,- eur
- pojednávanie zo dňa 10. 02. 2010 - 164,- eur
- pojednávanie zo dňa 07. 04. 2010 - 164,- eur
- pojednávanie zo dňa 11. 05. 2011 - 164,- eur
spolu: 820,- eur
3/ ubytovanie
- pojednávanie zo dňa 04. 11. 2009 - 2 x 35,- eur, t. j. 70,- eur
- pojednávanie zo dňa 16. 12. 2009 - 2 x 35,- eur, t. j. 70,- eur
- pojednávanie zo dňa 10. 02. 2010 - 1 x 35,- eur, t. j. 35,- eur
- pojednávanie zo dňa 07. 04. 2010 - 1 x 35,- eur, t. j. 35,- eur
- pojednávanie zo dňa 11. 05. 2011 - 2 x 35,- eur, t. j. 70,- eur
spolu: 280,- eur
4/ stravné
- pojednávanie zo dňa 04. 11. 2009 - 3 x 8,80 eur, t. j. 26,40 eur
- pojednávanie zo dňa 16. 12. 2009 - 3 x 8,80 eur, t. j. 26,40 eur
- pojednávanie zo dňa 10. 02. 2010 - 2 x 8,80 eur, t. j. 17,60 eur
- pojednávanie zo dňa 07. 04. 2010 - 2 x 8,80 eur, t. j. 17,60 eur
- pojednávanie zo dňa 11. 05. 2011 - 3 x 8,80 eur, t. j. 26,40 eur
spolu: 114,40 eur
hotové výdavky odporkyne spolu 2 480,05 eur.
Súd odporkyni priznal náhradu hotových výdavkov podľa ich vyčíslenia zo dňa 17. 05. 2011. Súd odporkyni v prípade účasti na pojednávaní priznal náhradu za stratu na zárobku za 3 dni (pokiaľ si neuplatnila náhradu len za 2 dni) nakoľko to, že odporkyňa zostala na území Slovenska viac ako bolo nevyhnutné, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa. Súd považuje priznanie náhrady za stratu na zárobku v trvaní 3 dní za primerané, nakoľko navrhovateľka musela na územie SR pricestovať zo Švajčiarska. Tieto tri dni predstavujú 1 deň na cestu na Slovensko, jeden deň účasť na pojednávaní a jeden deň cesta späť do Švajčiarska, za ktoré odporkyni ušla mzda. Pokiaľ ide o náhradu cestovného, toto súd odporkyni priznal vo výške cestovného autobusom. Nemôže ísť na ťarchu odporcu komfort odporkyne, ktorý mala vďaka využitiu nákladnejšej formy dopravy. Podľa informácie prepravcu je cena spiatočného lístka vo výške cca 164,- eur, v závislosti od toho v akom predstihu sa lístok zakúpi a z tejto sumy vychádzal súd pri výpočte náhrady cestovných výdavkov. Súd odporkyni nepriznal ani náhradu za prenájom osobného motorového vozidla, nakoľko uvedené je v príkrom rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o ubytovanie, súd odporkyni priznal náhradu za ubytovanie v penzióne nachádzajúcom sa v mestskej časti Ružinov, ktorého cena podľa internetového portálu www.ubytujsatu.sk <http://www.ubytujsatu.sk/> predstavuje za jednolôžkovú izbu sumu 35,- eur/ noc. Takéto ubytovanie súd považuje za primerané a odôvodnené. Ubytovanie v 4-hviezdičkovom hoteli rovnako ako nájom osobného motorového vozidla sú ako už súd uviedol v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti konania, tak isto ako stravovanie vo francúzskej reštaurácii pri hodnote jedla viac ako 100,- eur, nákup nápojov v lobby bare v hodnote 38,80 eur a pod. Súd preto odporkyni priznal stravné vo výške 8,80 eur/deň podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného. Pokiaľ ide o úhradu storna hotela a letenky, súd odporkyni túto náhradu nepriznal. Súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania zomrela matka odporkyne a teda ide o vis major. V konaní neúspešný navrhovateľ preto nemôže znášať náklady, ktorým nemohol zabrániť a ktoré takto vznikli. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa nebola v rámci súdneho konania na pracovnej ceste ani na dovolenke ako turistka. Účastník konania má voči v konaní neúspešnej strany nárok na náhradu len účelne a hospodárne vynaložených výdavkov a v žiadnom prípade nie na náhradu nadštandardných služieb, ktoré odporkyňa nakupovala. Súd zdôrazňuje, že takýto postup odporkyne je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, preto odporkyni náhradu za väčšinu týchto jej hotových výdavkov nepriznal.
Súd priznal odporkyni náhradu trov konania v celkovej výške 3 123,77 eur.
Štát má v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. podľa výsledku konania, nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Súd preto navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, zaviazal na náhradu trov štátu v sume 8,- eur, ktoré predstavujú svedočné priznané svedkovi, ktoré bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.