Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/204/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave, pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého N. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. 75, 811 XX C., a otca N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Dušanom Daňovým, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Súd návrh otca na úpravu styku zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého sa návrhom doručeným súdu 26.8.2010 domáhal zníženia výživného, ktoré nešpecifikoval. Svoj návrh odôvodnil tým, sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého sa vrátil 15.6.2010, nemá žiadne zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, žije v spoločnej domácnosti s družkou M. S. z ich vzťahu pochádza maloletá H. K. nar. XX.X.XXXX ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. Otec nie je schopný uhrádzať stanovenú splátku výživného.

Dňa 8.12.2010 otec súdu doručil návrh na úpravu styku otca s maloletým počas každej soboty v týždni od 14.00 hod do 18.00 hod, tak že si syna prevezme a matke odovzdá v mieste jej bydliska. Dôvodom podaného návrhu je tá skutočnosť, že mu matka bráni sa so synom stretávať.

Matka maloletého s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, nemôže sa zamestnať z dôvodu starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého syna, poukázala na to, že otec jej pravidelne výživné neposielal ani pred nástupom na výkon trestu, o dieťa sa nezaujíma, navyše syn má neustále zvýšené výdavky i v súvislosti s jeho rastom a nástupom do školského zariadenia. S návrhom na úpravu styku nesúhlasila, nakoľko otcovi v styku nebráni, tento však o syna neprejavuje záujem, nevidel ho niekoľko rokov, syn ho nepozná.

Súd podľa § 101 ods.2 vo veci konal v neprítomnosti otca maloletého a jeho právneho zástupcu. V danej veci sa otec nedostavil na vytýčené pojednávania : dňa 24.1.2011, kedy svoju neúčasť on ani jeho právna zástupkyňa neospravedlnili, dňa 28.3.2011, otec svoju neúčasť ani jeho právna

zástupkyňa neospravedlnili, dňa 13.5.2011 kedy sa otec opätovne nedostavil, jeho právny zástupca ktorý prevzal právne zastúpenie 29.3.2011 a predvolanie na termín pojednávania 14.4.2011 sa ospravedlnil faxom pred pojednávaním z dôvodu kolízie termínu pojednávania s vyšetrujúcimi úkonmi v rozsiahlej trestnej veci. Právny zástupca vedel o termíne pojednávania v dostatočnom časovom predstihu, aby si zariadil účasť na pojednávaní, navyše kolíziu svojej pracovnej činnosti dostatočne súdu neodôvodnil a žiadnym spôsobom nepreukázal, preto súd neprihliadol na ospravedlnenie právneho zástupcu otca. Otec maloletého o termínoch pojednávaní vedel, svoju neúčasť tretí krát neospravedlnil, vlastným nezodpovedným konaním, si tak znemožnil účasť na niektorom z pojednávaní.

Kolízny opatrovník navrhol oba návrhy otca maloletého zamietnuť ako bezdôvodné, odporujúce záujmom maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolíznym opatrovníkom, potrebami maloletého N. a oboznámil sa s jeho zdravotným stavom, potvrdením o poberaní opatrovateľského príspevku a prídavkov na dieťa, oznámením ÚPSVaR v Bratislave z XX.XX.XXXX, spisom tunajšieho súdu XP 68/2009, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý N. K. (6 rokov) pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežili v spoločnej domácnosti. Naposledy práva a povinnosti k maloletému boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu -50 z 20.11.2009, právoplatným 22.1.2010, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné 170 eur mesačne od 1.4.2009. V čase rozhodnutia súdu otec maloletého súhlasil s návrhom matky, býval u svojho otca spolu so svojou priateľkou a maloletou H. K. jeho druhým dieťaťom. Nebol zamestnaný, nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako uviedol na požadované výživné má, pretože ho financuje rodina, mal v úmysle sa zamestnať. Osobnú starostlivosť a výchovu o maloletého zabezpečovala matka . Maloletý N. mal 5 rokov, dieťa bolo ťažko zdravotne postihnuté, v dôsledku čoho vyžadovalo zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky. O maloletého N. otec neprejavoval žiaden záujem, nenavštevoval ho, matke výživné neplatil, dieťaťu neposkytoval ani vecné plnenia.

Z oznámenia ÚPSVaR v Bratislave, odboru služieb zamestnanosti z 11.10.2010,súd zistil, že otec maloletého nie je ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z oznámenia ÚPSVaR v Bratislave, odboru sociálnych vecí a rodiny z 18.10.2010, súd zistil, že matka maloletého bola poberateľkou rodičovského príspevku od narodenia syna až do septembra 2010 vo výške 164,22 eura. Taktiež je poberateľkou prídavku na dieťa, ktorý stále trvá vo výške 21,99 eura. Z dôvodu ťažko zdravotne postihnutého maloletého je matka poberateľkou peňažného príspevku na prepravu 94,49 eura a 8.10.2010 si podala žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie.

Z výpovede otca maloletého súd zistil, že trvá na podanom návrhu, pretože nemá žiaden príjem. Rozišiel sa so svojim otcom, ktorý mu pomáhal platiť výživné, od februára 2010 do júla 2010 bol vo výkone trestu, má zápis v registri trestov a preto sa nemôže zamestnať. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s družkou a maloletou dcérou H. K..

Z výpovede matky maloletého súd zistil, že s maloletým žije naďalej u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú v starostlivosti o dieťa. Dedko maloletému supluje otca, ktorý sa o syna niekoľko rokov nezaujíma, syn ho nepozná. Maloletý d septembra 2011 nastúpi do špeciálnej predškolskej dochádzky pre deti s zdravotným postihnutím a jeho potreby sa opäť zvýšia. Matka na potreby dieťaťa vynakladá priemerne mesačne na hygienické pomôcky 70 eur, stravu 240 eur, rehabilitačné a ortopedické pomôcky 20 eur, antialergiká 30 eur, psychologické terapie 60 eur, príspevok na bývanie 85 eur.

Miera funkčnej poruchy maloletého je 50%, rozhodnutím ÚPSVaR v Bratislave, odborom sociálnych vecí a rodiny z 22.12.2010 bol matke priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s účinnosťou od 1.10.2010 vo výške 256,17 eura.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine právo dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 sa žiadnym spôsobom nezmenili pomery na strane otca. Tak v roku 2009 ani teraz nikde nepracuje a zrejme ani nemá záujem nájsť si vhodné zamestnanie nakoľko nebol a ani nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, na otázku súdu dokonca odpovedal, že ani nevie kde sa taký úrad nachádza. Súd opäť konštatuje že otec maloletého žije neusporiadaným spôsobom života, o čom svedčí aj jeho odsúdenie a následný výkon trestu v roku 2010. Voči svojim deťom, ich starostlivosti a

zabezpečovaní ich potrieb a výživy sa správa nezodpovedne. Súdu otec neuviedol a nepreukázal ani jednu zo skutočností pre ktoré by súd mohol uznať jeho návrh na zníženie výživného za dôvodný a znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletého N. K., ťažko zdravotne postihnuté dieťa, o ktoré sa otec vôbec nezaujíma, niekoľko rokov ho nevidel, syn ho nepozná.

Samotná skutočnosť že sa otec ocitol vo výkone trestu a má tak zápis v registri trestov neodôvodňuje zníženie výživného v zmysle jeho návrhu, preukazuje iba nezodpovedný prístup otca k rodinnému životu , práci a k výchove a starostlivosti o deti.

Po zvážení všetkých skutočností dospel súd k jednoznačnému záveru, že návrh otca je bezdôvodný a preto ho zamietol v celom rozsahu. Súd týmto apeluje na otca, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, aspoň v určenej výške, ktorá v súčasnosti s poukazom na vek a potreby maloletého nepokryje ani jeho základné potreby. Súd zamietol i návrh otca o úpravu styku, dôvody takejto úpravy otec v konaní nepreukázal a nezistil ich ani súd, nakoľko z výpovede matky vyplýva, že otec sa dlhodobo o dieťa nezaujíma, ona sama mu v kontakte so synom nebráni. Táto skutočnosť nebola zistená ani v konaní , kedy mal súd preukázané, že otec sa o syna nestaral, o úpravu styku v tom čase nepožiadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.