Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-120-2010.pdf
PDF · 85.56 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-7C/120/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľa: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, N., zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 25, Bratislava, proti odporcovi: P. K., s. r. o., so sídlom O. XX/A W., IČO: 35 924 322,
o zaplatenie 3.164,05 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.105,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.550 Eur od 1.8.2008 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 553,83 Eur od 1.9.2008 až do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 739,56 Eur na účet P.. P. F., vedený v X. sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v časti sumy 58,22 Eur konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 25.3.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu vyplatiť mu cestovné náhrady vo výške 2.550 Eur za obdobie od 5.5.2008 do 24.6.2008, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 383,35 Eur a časť mzdy za mesiac júl 2008 vo výške 172,48 Eur s príslušenstvom ako aj k náhrade trov konania. V priebehu konania navrhovateľ upravil svoj návrh tak, že v časti istiny vo výške 58,22 Eur zobral svoj návrh späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Nakoľko sa na súd nedostavoval, ani sa neospravedlnil, súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP konal v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámil sa s doloženými dokladmi najmä: pracovnou zmluvou uzavretou medzi odporcom a navrhovateľom, hodnotiacimi listami vodiča, výkazmi práce vodiča a ostatnými listinným dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 2.1.2008, navrhovateľovi vznikol pracovný pomer u odporcu na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 2. januára 2008. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ vykonával pre odporcu druh práce - Q.y s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom tak, že navrhovateľ bude vysielaný odporcom na zahraničné pracovné cesty. Pracovný pomer skončil dňa 11.7.2008. Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľ vykonal ako Q. pre odporcu zahraničné pracovné cesty v štátoch EÚ v trvaní od 5.5.2008 do 24.6.2008. Žalovaná istina pozostáva:
- z nezaplatených 51 dní (51x 50 Eur =2.550 Eur).
- z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V dôsledku skončenia pracovného pomeru mal odporca 20 dní nevyčerpanej dovolenky, pričom priemerná hodinová mzda na účely náhrady za nevyčerpanú dovolenku predstavovala 72,18 Sk, teda nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je (20 x 8 x 72,18 Sk = 11.548,80 Sk), čo je 383,35 Eur.
- z pomernej časti mzdy za mesiac júl 2008 vo výške (9 x 8 x 72,18 Sk =
5.196,-Sk), čo je 172,48 Eur.
Navrhovateľ uviedol, že na základe pracovnej zmluvy a podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonal v mesiaci máj, jún pracovné cesty, ktoré absolvoval v štátoch Európskej únie. Cestovné náhrady za pracovné cesty za obdobie od 5.5.2008 do 24.6.2008 mu neboli vyplatené. Za každý deň zahraničnej pracovnej cesty mu mal odporca vyplatiť 50 Eur, čo predstavuje výšku diét v sume 45 Eur a výšku vreckového v sume 5 Eur. Ďalej mu odporca nevyplatil mzdu za časť mesiaca júl 2008 a náhradu mzdy za nevybratú dovolenku v trvaní 20 dní. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 116 ods. 3 ZP za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 13 zák.283/2002 Z.z. pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Základné sadzby stravného v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín.
Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.
Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa odsekov 1 až 7, znížené o
a) preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1 až 5 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.
Podľa § 14 cit. zák. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.
Podľa § 36 ods.4 cit. zák. zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu, ktorým bol v máji a júni vyslaný na pracovné cesty do štátov EU. O vykonaní pracovnej cesty predložil zamestnávateľovi písomné doklady o vykonaní cesty. Na základe platných právnych predpisov a uzavretej pracovnej zmluvy bol zamestnávateľ povinný vyplatiť mu cestovné náhrady. Výška tejto náhrady je 2.550 Eur. Ďalej súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby odporcovi bola preplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 383,35 Eur a pomerná časť mzdy za mesiac júl 2008 vo výške 172,48 Eur.
Na základe týchto skutočností súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vo zvyšku istiny vo výške 58,22 Eur súd konanie v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 OSP zastavil.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd ho zaviazal aj na úrok z omeškania podľa § 517 OZ v spojitosti s § 3 NV č. 87/1995 Zb. a to vo výške 2 násobku diskontnej sadzby určenej bankou NBS.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi prislúcha náhrada trov konania, preto mu priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 189,50 Eur a náhradu trov právneho zastupovania v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 550,06 Eur za 4 meritórne úkony po 121,17 Eur (prevzatie veci, spísanie
návrhu, 2 x účasť na pojednávaní) a jeden nemeritórny úkon vo výške 30,29 Eur (pojednávanie dňa 7.12.2010) + 6,31 Eur RP + 6,95 Eur RP + 2 x 7,21 Eur RP + 7,41. Eur RP, v celkovej sume 739,56, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č. 233/1995 Z.z.).